V súčasnosti, keď sa školy stretávajú s čoraz komplexnejšími sociálnymi výzvami, narastá potreba odborníkov, ktorí by sa systematicky venovali prevencii a riešeniu sociálno-výchovných problémov. Jedným z kľúčových odborných zamestnancov v tejto oblasti je sociálny pedagóg. Tento článok sa zameriava na definíciu, úlohy a význam sociálneho pedagóga v školskom prostredí na Slovensku.
Kto je sociálny pedagóg?
Sociálny pedagóg je odborný zamestnanec školy, ktorý sa zameriava na prevenciu a riešenie rizikového správania detí a žiakov, ako aj na predchádzanie a elimináciu sociálno-patologických javov. Jeho prítomnosť na školách a v školských zariadeniach je v Slovenskej republike čoraz viac nevyhnutná.
Podľa § 23 písm. f) zákona č. 138/2019 Z. z. o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov, sociálny pedagóg vykonáva pracovnú činnosť ako odborný zamestnanec školy. Po nástupe do pracovného pomeru v školstve je odborný zamestnanec zaradený do kariérového stupňa, ktorý vyjadruje náročnosť výkonu pracovnej činnosti odborného zamestnanca a mieru osvojenia si profesijných kompetencií.
Definícia sociálnej pedagogiky
Hlavnou úlohou sociálnej pedagogiky je vymedzovať vzťah medzi výchovou a sociálnym prostredím. Definície sociálnej pedagogiky sa počas svojho vývoja rozlične menili a vyvíjali v súlade s problémami danej doby.
O. Baláž, Z. Bakošová, J. Průcha, J. Hroncová, A. Hudecová, B. Kraus, S Klapilová, P. Klíma a ďalší sa zaoberali otázkami sociálnej pedagogiky. Zuzana Bakošová (2008) definuje sociálnu pedagogiku ako „životnú pomoc“, ktorej cieľom je „v systéme komplexnej starostlivosti poskytnúť pomoc deťom, mládeži a dospelým v rôznych typoch prostredí hľadaním optimálnych foriem pomoci a kompenzovaním nedostatkov. Cieľom je premena ľudí a spoločnosti prostredníctvom výchovy. Ide o proces výchovnej starostlivosti, opatery, ochrany smerujúci k integrácii a stabilizácii osobnosti. Ide o integráciu všetkých aspektov, ktoré tvoria osobnosť a stabilizáciu človeka v spoločnosti.“
Podľa Průchu (2009) ide o vedný odbor transdiciplinárnej povahy, ktorý sa zameriava na prostredie vo výchove, na zvládanie životných situácií bez ohľadu na vek v zmysle napomáhania v súlade potrieb jedinca a spoločnosti, na utváranie optimálneho životného spôsobu.
J. Hroncová a I. Emmerová (2015) uvádzajú: „Sociálna pedagogika sa historicky, ale aj v súčasnosti ťažiskovo zameriava na deti a mládež pochádzajúcu zo sociálne znevýhodnených skupín, ktoré sa nachádzajú v rizikových životných situáciách. Jej úlohou bolo napomáhať rodine a škole riešiť krízové situácie a predchádzať vzniku dysfunkčných procesov a sociálnopatologických javov u detí a mládeže.“
B. Kraus (2008) chápe sociálneho pedagóga ako odborníka (profesionála) vybaveného teoreticky, prakticky a koncepčne pre výchovné pôsobenie všade tam, kde prispieva k formovaniu zdravého spôsobu života, predovšetkým, kde prostredie, jednotlivec či skupina pôsobí deštruktívnym alebo nekreatívnym spôsobom v uspokojovaní potrieb.
Úlohy a kompetencie sociálneho pedagóga
Sociálny pedagóg vykonáva širokú škálu činností, ktoré možno zhrnúť do nasledujúcich oblastí:
- Poradenstvo a intervencia: Poskytuje poradenstvo a intervenciu pre deti a žiakov, ktorí majú sklony k rizikovému správaniu alebo sú ohrození sociálno-patologickými javmi, a tiež pre tých, ktorí pochádzajú zo sociálne znevýhodneného prostredia.
- Diagnostika: Venuje sa diagnostike sociálnych vzťahov a prostredia. Sociálni pracovníci sú špecialisti na sociálnu diagnostiku, sociálne intervencie a ďalšie činnosti spojené s riešením sociálnych problémov, rizikového správania a sociálno-patologických javov.
- Prevencia: Zameriava sa na prevenciu a riešenie rizikového správania detí a žiakov, ako aj na predchádzanie a elimináciu sociálno-patologických javov.
V Pokyne ministra č. 39/2017, ktorým sa vydávajú profesijné štandardy pre jednotlivé kategórie a podkategórie pedagogických zamestnancov a odborných zamestnancov škôl a školských zariadení, sa nachádza aj kompetenčný profil sociálneho pedagóga, ktorý je uvedený v prílohe č. 19 uvedeného pokynu. Pozornosť sa zameriava na kompetenčný profil sociálneho pedagóga v kariérovom stupni samostatný sociálny pedagóg.
Sociálny pedagóg ako súčasť systému výchovného poradenstva a prevencie
Sociálny pedagóg patrí medzi zložky systému výchovného poradenstva a prevencie. Predstavuje prvú odbornú pomoc pre dieťa v škole, keď sa objaví problém. V rámci svojich kompetencií zastáva úlohu terapeuta a vychovávateľa, je prostredníkom medzi školou, rodinou a odborníkmi (psychológ, psychiater, pediater…). Venuje sa sociálnemu prostrediu detí.
Jeho aktivity sú zamerané preventívne voči sociálno-patologickým javom (protidrogová prevencia, šikana - kyberšikana, rizikové správanie, narušenie sociálnych vzťahov medzi deťmi, rodičmi, učiteľmi…). Zasahuje v prípadoch, ak sa dieťa alebo skupina, prípadne učiteľ ocitnú v ťažkostiach.
Legislatívny rámec pôsobenia sociálneho pedagóga
Vymedzenie kategórií odborných zamestnancov upravuje § 23 zákona č. 138/2019 Z. z. Rovnako zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní, ktorý upravuje systém výchovného poradenstva a prevencie, uvádza medzi činnosťami poskytovanými v rámci výchovného a psychologického poradenstva (§ 131) aj sociálnu činnosť: poskytovanie sociálneho poradenstva (§ 131, ods. 4, písm. b) a vykonávanie socioterapie (§ 131, ods. 4, písm. c).
Sociálny pedagóg v zmysle platnej slovenskej legislatívy, podľa §23 zákona č. 138/2019 Z. z. o pedagogických a odborných zamestnancoch, spoločne so školskými psychológmi, špeciálnymi pedagógmi, terénnymi špeciálnymi pedagógmi, kariérovými poradcami, školskými logopédmi a liečebnými pedagógmi spadá do kategórie odborných zamestnancov.
Novely zákonov od 1. januára 2025
Novela školského zákona a novela zákona o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch účinné od 1. januára 2025 priniesli viaceré podstatné zmeny týkajúce sa realizácie sociálnej práce v škole, ako aj postavenia sociálneho pracovníka a sociálneho pedagóga v škole.
V školskom zákone v znení účinnom od 1. januára 2025 je nový § 152b, ktorý definuje „sociálnu prácu v škole a školskom zariadení“. Tieto činnosti, ako sociálna diagnostika a sociálne poradenstvo, možno vykonávať aj terénnou formou a vykonáva ich sociálny pracovník, ktorý po novom nie je kategóriou odborného zamestnanca podľa zákona č. 138/2019 Z. z. a ktorý musí spĺňať podmienky odbornej spôsobilosti podľa § 5 zákona č. 219/2014 Z. z. o sociálnej práci.
Nanovo je určený predmet činnosti sociálneho pedagóga v škole a v školskom zariadení, ktorý je podľa § 27 ods. 2 zákona č. 138/2019 Z. z. Z uvedeného vyplýva, že škola a školské zariadenie, kde pôsobí sociálny pedagóg, upraví náplň pracovnej činnosti tejto kategórie odborného zamestnanca podľa uvedenej legislatívnej zmeny.
Pôsobenie sociálneho pracovníka v školách má však aj naďalej svoje opodstatnenie a aj keď už od 1. januára 2025 nebude kategóriou odborného zamestnanca a zároveň bude nepedagogickým zamestnancom školy, bude môcť rozvíjať oblasť sociálnej práce v škole aj s ohľadom na to, že detí a rodín s rôznymi problémami pribúda. Odborný zamestnanec zaradený do kategórie sociálny pracovník podľa predpisov účinných do 31. decembra 2024 sa od 1. januára 2025 zaradí do kategórie sociálny pedagóg.
Význam sociálneho pedagóga v súčasnosti
Význam sociálneho pedagóga na Slovensku v súčasnosti je podstatne vyšší, ako bol pred 20 rokmi. V súčasnosti môžeme zaznamenávať nárast rôznych sociálnych problémov, ktoré sa priamo dotýkajú činnosti sociálneho pedagóga. Ten ako všestranný odborník by mal spolupracovať a koordinovať prácu s viacerými odborníkmi na vysokej profesionálnej úrovni.
Sociálny pedagóg vytvára a rozvíja podmienky pre zdravý a plnohodnotný vývoj jednotlivcov, aby im bolo umožnené fungovať v sociálnom prostredí a docieliť sociálnu rovnováhu. V školskom systéme je práca sociálneho pedagóga zameraná na podporu a prácu so skupinou. Jeho činnosť sa sústredí nielen na pomoc žiakom, ale aj učiteľom a rodičom.
Profesia sociálneho pedagóga sa zaraďuje medzi pomáhajúce profesie, ktorých rozvoj odporúčala OECD v transformujúcich sa štátoch už v roku 1994 pre prudký nárast spoločensky nežiaducich a sociálno-patologických javov. Na Slovensku patrí sociálny pedagóg medzi zložky systému výchovného poradenstva a prevencie a jeho pôsobenie v školách je legislatívne umožnené od roku 2008.
Školská sociálna práca a sociálne znevýhodnené prostredie
V zahraničí má sociálna činnosť v školách viacročnú tradíciu. Rozšírená je najmä v USA, kde školský sociálny pracovník existuje vyše 100 rokov. Nakoľko na Slovensku nie je oficiálne zavedená do praxe disciplína, akou je školská sociálna práca, je dôležité poukázať na dôvody, prečo vytvoriť priestor pre profesiu školského sociálneho pracovníka, ktorý by pre dieťa, resp. rodiča predstavoval prvý kontakt v riešení ich problémov v škole.
Podľa školského zákona č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní §2, ods. p definuje sociálne znevýhodnené prostredie ako prostredie, o ktorom hovoríme vtedy, ak sociálne, rodinné, ekonomické a kultúrne podmienky nedostatočne podnecujú rozvoj mentálnych, vôľových a emocionálnych vlastností človeka. Ide o prostredie, ktoré neposkytuje dostatok primeraných podnetov pre rozvoj osobnosti. Medzi príčiny sociálneho znevýhodnenia patria: nedostatočné vzdelanie rodičov, príp. sociálna exklúzia. Školský zákon, konkrétne § 107, definuje výchovu a vzdelávanie detí a žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia, ktorá sa uskutočňuje v školách podľa tohto zákona s využitím špecifických metód a foriem.
Školský sociálny pracovník je odborník, ktorý pôsobí priamo v prostredí školy, dostatočne dobre pozná školské prostredie (jeho klímu), pozná problémy, s ktorými sa stretávajú nielen žiaci a ich rodičia, ale aj pedagogickí a iní zamestnanci školy. Na škole je preto, aby sa venoval tým žiakom, ktorí majú problémy. Svojimi pracovnými aktivitami a úlohami tak môže pôsobiť na vnímanie školy jej žiakmi. Spolu s ostatnými (učiteľmi, žiakmi, rodičmi) sa pokúša vytvárať v škole priateľskú atmosféru a tým znižovať výskyt javov, akými sú záškoláctvo, agresivita, šikanovanie atď.
Prevencia sociálno-patologických javov
Sociálno-pedagogická prevencia predstavuje koncepčné, vedecky podložené, zámerné, cieľavedomé, systematické, plánovité a koordinované pôsobenie na potenciálne alebo reálne príčiny a podmienky sociálno-výchovných problémov, porúch správania, sociálno-patologických javov s cieľom odstrániť ich, alebo ich sčasti eliminovať, prípadne obmedziť ich negatívne symptómy a paralelne podporovať vytváranie priaznivých prospoločenských podmienok pre intaktný a bio-psycho-sociálny a duchovný vývin jednotlivca.
Preventívna činnosť sa považuje za ťažiskovú náplň činnosti sociálneho pedagóga. V školskom prostredí sociálny pedagóg zameriava svoju činnosť predovšetkým na primárnu prevenciu, počas ktorej realizuje jednorazové aktivity, krátkodobé a dlhodobé programy zamerané na predchádzanie vzniku sociálno-patologických javov. Medzi kompetencie sociálneho pedagóga odborníci zaraďujú kompetenciu prevencie, poradenstva, prevýchovy, manažmentu a edukačnú kompetenciu. Najvýznamnejšou činnosťou sociálneho pedagóga v škole je prevencia sociálno-patologických javov.
Sociálny pedagóg v škole pri realizácii prevencie sociálno-patologických javov sa zaoberá najmä primárnou a sekundárnou prevenciou, no nie je vylúčená ani terciárna prevencia pri deťoch a mladých ľuďoch, ktorí čakajú na umiestnenie do špeciálno-výchovných zariadení, resp. sa z týchto zariadení vrátili. V rámci primárnej prevencie pôjde o vyhľadávaciu činnosť zameranú na včasné odhalenie náznakov sociálno-patologického správania, v sekundárnej prevencii na podchytenie skupiny, alebo jednotlivca nachádzajúceho sa v rizikovom prostredí, alebo situácií a v terciárnej prevencii o zabránenie prehlbovania alebo opakovania sociálno-patologického správania.
Aktivity sociálneho pedagóga v rámci prevencie
V rámci preventívnej činnosti sociálny pedagóg vypracuje plán preventívnych aktivít na jeden školský rok. Realizuje ich v triedach počas spoločných hodín, hodín náboženstva, etiky, výtvarnej výchovy. Tieto aktivity organizuje aj v rámci mimoškolskej činnosti v spolupráci s inými špecializovanejšími odborníkmi, ak si to vyžaduje téma. Pri bezkontaktnej prevencii vydáva informačný materiál slúžiaci pre rodičov a učiteľov a stará sa o nástenky, kde podáva relevantné informácie pre žiakov.
Príklady preventívnych programov realizovaných pod vedením sociálneho pedagóga zahŕňajú: Zippyho kamaráti, Kamaráti jabĺčka, Kozmo a jeho dobrodružstvá. Taktiež sa v rámci prevencie organizujú týždne venované boju proti drogám a iným závislostiam, alebo týždne „Spolu proti šikane“.
Sociálny pedagóg v škole musí byť pripravený aj na realizáciu sekundárnej prevencie, musí poznať klímu tried, školy, vedieť na ňu čo najrýchlejšie zareagovať. Vykonávanie primárnej, ale aj sekundárnej a terciárnej prevencie v podobe poradenstva pre žiakov, učiteľov, rodičov môže sociálny pedagóg vykonávať priamo v škole.
Sociálno-výchovná práca s rodinou, osobitne s dysfunkčnou a sociálne znevýhodnenou rodinou, patrí k ťažiskovým oblastiam školskej preventívnej práce sociálneho pedagóga, čo je zdôraznené aj v § 24 zákona č. 317/2009 Z. z. o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch. Prevencia ako ťažisková kompetencia sociálneho pedagóga či už v škole alebo v školských zariadeniach musí byť komplexná a zároveň nadväzujúca.
Spolupráca a koordinácia
V škole sociálny pedagóg spolupracuje s pedagogickými zamestnancami, koordinátorom prevencie, výchovným poradcom, školským psychológom. Hoci náplň práce sociálneho pedagóga a školského psychológa sa môžu v praxi prelínať, v zákone č. 317/2009 Z. z. sú odlišnosti v ich činnosti explicitne naznačené.
Myslíme si, že je nevyhnutné, aby prevenciu vykonával niekto, kto je odborne pripravený v otázkach prevencie a využíval v dôsledku metodického usmerňovania účinné stratégie na dosiahnutie preventívnej práce. Tu sa nám otvára ideálny priestor pre funkciu koordinátora takejto prevencie realizovanej školským sociálnym pracovníkom v školách, ktorá je potom vysoko efektívna v tom zmysle, že ide o pracovníka, ktorý je odborne erudovaný v oblasti vedomostí o sociálne-patologických javoch.
Ďalšou úlohou školského sociálneho pedagóga bude evidencia riešených prípadov a vytvorenie programu práce s dieťaťom, ktoré bude potrebovať pomoc. Úlohou školského sociálneho pedagóga bude tiež kontakt s odbornými inštitúciami, odborníkmi, pedagógmi, výchovným poradcom i zákonnými zástupcami. Ide o spoluprácu s centrom poradenstva a prevencie, mestskou i štátnou políciou, úradom práce, sociálnych vecí a rodiny, priamo s oddelením sociálno-právnej ochrany a sociálnej kurately.
Prevencia sociálno-patologických javov v škole musí byť realizovaná, okrem sociálneho pedagóga a koordinátora prevencie, za participácie všetkých pedagogických a odborných zamestnancov, pričom osobitnú úlohu v tomto smere musí zohrávať triedny učiteľ. Aby prevencia bola úspešná, treba zabezpečiť jej komplexnosť, a to nielen zo strany odborníkov, ale hlavne zo strany pedagógov v školách a školských zariadeniach a prioritne rodičov.
Na všetkých úrovniach prevencie má nezastupiteľné miesto spolupráca školy s rodinou a jej podpora. Dysfunkčná rodina má veľký vplyv na vznik deviantného správania u žiakov, no rodina ako výchovná inštitúcia výrazne napomáha aj pri odstraňovaní a eliminovaní rizikového správania u detí a mládeže.
tags: #socialny #pedagog #u #predskolakov