Sociálny fond je významným nástrojom realizácie sociálnej politiky podniku, ktorého tvorbu, použitie a zdaňovanie upravuje zákon č. 152/1994 Z.z. v znení neskorších predpisov. Prostredníctvom neho dochádza k zabezpečeniu rôznych plnení predovšetkým sociálneho charakteru určených pre zamestnancov podniku, ako aj pre ich rodinných príslušníkov a bývalých zamestnancov.
Kto má povinnosť tvoriť sociálny fond?
Každý zamestnávateľ pôsobiaci na území Slovenskej republiky, bez ohľadu na svoju právnu formu a na počet zamestnancov, má povinnosť tvoriť sociálny fond. Zamestnávateľom sa rozumie právnická osoba so sídlom na území SR alebo fyzická osoba s miestom trvalého pobytu alebo miestom podnikania na území SR, ktorá zamestnáva aspoň jednu fyzickú osobu v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu.
Príkladom sú:
- S.r.o. založená na podnikateľské účely, ktorá zamestnáva zamestnanca na základe pracovnej zmluvy.
- Občianske združenie, ktoré zamestnáva zamestnanca na základe pracovnej zmluvy, aj keď nie je založené na podnikateľské účely.
Sociálny fond sa však netvorí z odmien vyplatených na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru (napr. dohody o vykonaní práce, dohody o brigádnickej práci študentov, dohody o pracovnej činnosti), ani z odmien konateľov na základe obchodno-právneho vzťahu.
Tvorba sociálneho fondu
Sociálny fond sa tvorí z viacerých zdrojov, ktoré sú definované v zákone o sociálnom fonde:
1. Povinný prídel
Povinný prídel do sociálneho fondu je vo výške 0,6 % až 1 % zo súhrnu hrubých miezd alebo platov zúčtovaných zamestnancom na výplatu za kalendárny rok. Minimálny povinný prídel 0,6 % vytvára zamestnávateľ povinne, bez ohľadu na to, či je tvorba a použitie sociálneho fondu dohodnutá v kolektívnej zmluve.
Zamestnávateľ, ktorého predmet činnosti je zameraný na dosiahnutie zisku, môže tvoriť sociálny fond až do výšky 1 % zo základu, ak splnil všetky nasledujúce podmienky:
- Za predchádzajúci kalendárny rok dosiahol zisk.
- Splnil všetky daňové povinnosti k štátu, obci a vyššiemu územnému celku.
- Splnil všetky odvodové povinnosti k zdravotným poisťovniam a Sociálnej poisťovni.
Ak zamestnávateľ nesplní čo i len jednu z týchto podmienok, nemôže prispievať povinným prídelom na tvorbu sociálneho fondu sumou vyššou ako 0,6 % z hrubých miezd.
Pre zamestnávateľov, ktorí nie sú podnikateľmi (napr. rozpočtové organizácie) a rozpočet im neumožňuje tvorbu sociálneho fondu vo výške 1 % zo základu, platí tiež minimálny povinný prídel 0,6 %.
2. Ďalší prídel
Ďalší prídel do sociálneho fondu môže byť povinný alebo nepovinný. Jeho výška je maximálne 0,5 % zo súhrnu hrubých miezd alebo platov zúčtovaných zamestnancom na výplatu. Možnosti tvorby ďalšieho prídelu:
- Dohodou v kolektívnej zmluve: Ak u zamestnávateľa pôsobí odborová organizácia, je možné okrem povinného prídelu dohodnúť aj ďalší prídel do sociálneho fondu vo výške max. 0,5 % zo základu. Tento prídel môže byť použitý na akýkoľvek účel, ktorý sa dohodne v kolektívnej zmluve.
- Na kompenzáciu výdavkov na dopravu: Ak v kolektívnej zmluve nie je dohodnutý ďalší prídel, zamestnávateľ je povinný poskytnúť príspevok z ďalšieho prídelu (najviac 0,5 % zo základu) na kompenzáciu výdavkov na dopravu do zamestnania a späť. Nárok na tento príspevok má zamestnanec, ktorý dochádza do zamestnania verejnou dopravou a ktorého priemerný mesačný zárobok nepresahuje 50 % priemernej nominálnej mesačnej mzdy v hospodárstve SR za kalendárny rok, ktorý predchádza dva roky kalendárnemu roku, za ktorý sa tvorí fond.
Príklad výpočtu pre rok 2023:Priemerná mesačná mzda zamestnanca v hospodárstve SR za rok 2021 bola 1 211 eur. 50 % z tejto sumy je 605,50 eur. Teda v roku 2023 nesmie priemerný mesačný zárobok zamestnanca presiahnuť 605,50 eur, aby mal nárok na príspevok na dopravu.
3. Ďalšie zdroje
Sociálny fond sa môže tvoriť aj z iných zdrojov, ako sú dary, dotácie, príspevky a prídel zo zisku (po zdanení). Použiteľný zisk zákon o sociálnom fonde bližšie nešpecifikuje, ide však o zisk, s ktorým môže podnikateľ voľne nakladať po schválení ročnej účtovnej závierky.
Daňová uznateľnosť tvorby sociálneho fondu
Tvorba sociálneho fondu je daňovým výdavkom (nákladom) len vo výške stanovenej zákonom, t.j. povinný prídel do výšky 1 % zo základu a ďalší prídel do výšky 0,5 % zo základu. Prídel do fondu z použiteľného zisku nie je daňovým výdavkom.
Sledovanie a zúčtovanie sociálneho fondu
Tvorbu a čerpanie sociálneho fondu je potrebné viesť na osobitnom analytickom účte fondu alebo na osobitnom účte v banke. Fond sa tvorí mesačne, najneskôr v deň dohodnutý na výplatu mzdy (platu). Zamestnávateľ je povinný vykonať zúčtovanie prostriedkov sociálneho fondu za kalendárny rok najneskôr do 31. januára nasledujúceho roka. Nevyčerpaný zostatok fondu sa prevádza do nasledujúceho roka.
Možnosti čerpania sociálneho fondu
Zamestnávateľ môže sociálny fond, ktorý vytvoril, použiť len v súlade s ustanoveniami zákona o sociálnom fonde. Pri poskytovaní príspevkov je povinný dodržiavať zásadu rovnakého zaobchádzania (Antidiskriminačný zákon č. 365/2004 Z. z.). Prostriedky fondu nie je možné použiť na odmeňovanie za prácu.
Tvorbu, výšku, použitie, podmienky poskytovania príspevkov z fondu a spôsob preukazovania výdavkov zamestnancom dohodne zamestnávateľ s odborovou organizáciou v kolektívnej zmluve, prípadne vo vnútornom predpise, ak v organizácii nepôsobí odborová organizácia.
Prehľad možností čerpania fondu:
- Stravovanie zamestnancov: Nad rámec príspevku zamestnávateľa na stravovanie podľa Zákonníka práce (najmenej 55 % ceny jedla, maximálne 55 % stravného pri pracovnej ceste 5 až 12 hodín). Príspevok zo sociálneho fondu na stravovanie, ktorý presahuje tento rámec a je poskytnutý ako nepeňažné plnenie (napr. stravovacie poukážky), je oslobodený od dane z príjmov. Finančný príspevok na stravovanie je zdaniteľný.
- Rekreácia a služby na regeneráciu pracovnej sily: Zahŕňa individuálnu alebo podnikovú rekreáciu, masérske služby, kaderníctvo, kúpeľné zariadenia, rehabilitačné pobyty a iné. Ak zamestnávateľ poskytuje rekreačné, zdravotnícke, vzdelávacie, predškolské, telovýchovné alebo športové zariadenie (alebo jeho časť) zamestnancom a ich rodinným príslušníkom, toto plnenie je oslobodené od dane. To platí pre vlastné zariadenia zamestnávateľa, alebo pre zariadenia prenajaté (napr. fitnes centrum, plaváreň). Príspevok na rekreáciu v zmysle § 152a Zákonníka práce je oslobodený od dane do výšky 55 % oprávnených výdavkov, maximálne 275 eur za kalendárny rok. Nad túto sumu podlieha zdaneniu a odvodom.
- Účasť na kultúrnych a športových podujatiach: Napríklad vstupenky na divadelné predstavenia, koncerty, športové zápasy.
- Zdravotná starostlivosť: Môže ísť o príspevky na preventívne prehliadky, očkovanie, nákup vitamínov, kúpeľné pobyty.
- Sociálna výpomoc a peňažné pôžičky: Poskytuje sa pri ťažkých životných situáciách zamestnanca (napr. úmrtie blízkej osoby, živelné udalosti, dlhodobá pracovná neschopnosť). Sociálna výpomoc z dôvodu úmrtia blízkej osoby, odstraňovania následkov živelných udalostí a z dôvodu dlhodobej pracovnej neschopnosti je oslobodená od dane a odvodov v úhrnnej výške najviac 2 000 € za zdaňovacie obdobie od jedného zamestnávateľa. Pôžičky môžu byť návratné alebo nenávratné.
- Doplnkové dôchodkové sporenie (DDS): Zamestnávateľ môže prispievať zamestnancovi na DDS nad rámec povinného príspevku, ktorý platí z nákladov. Tieto príspevky sú zdaniteľným príjmom zamestnanca, ale nepodliehajú odvodom na sociálne poistenie.
- Doprava do zamestnania a späť: Ak zamestnávateľ poskytuje príspevok na dopravu (nad rámec povinného prídelu na kompenzáciu výdavkov na dopravu) ako peňažné plnenie, je zdaniteľný a podlieha odvodom.
- Ďalšie služby:
- Servisné poukážky na tovary a služby dodávané alebo poskytované registrovaným sociálnym podnikom.
- Príspevky odborovej organizácii na spracovanie analýz a expertíz alebo iných služieb nevyhnutných na realizáciu kolektívneho vyjednávania. Maximálna výška príspevku určeného na takýto účel nesmie prekročiť 0,05 % zo základu.
- Iné formy realizácie podnikovej sociálnej politiky v oblasti starostlivosti o zamestnancov, napr. Mikulášske balíčky pre deti, príspevky na dovolenku, vecné dary pri jubileách.
Máme informácie, že prezident chce vyhlásiť...
Zdaňovanie a odvody z príspevkov zo sociálneho fondu
Príspevky zo sociálneho fondu, či už peňažného alebo nepeňažného charakteru, sú spravidla predmetom dane z príjmov. Pri ich zdaňovaní sa uplatňuje rovnaký princíp ako pri zdaňovaní mzdy.
Nepodliehajú zdaneniu tie príspevky (plnenia) zo sociálneho fondu, ktoré zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov definuje ako príjmy, ktoré nie sú predmetom dane alebo sú od dane oslobodené (napr. príspevok na stravovanie, prenájom futbalového ihriska pre zamestnancov, prenájom zimného štadióna pre zamestnancov).
Platenie odvodov na zdravotné a sociálne poistenie je naviazané na daňové posúdenie plnenia zo sociálneho fondu. Ak plnenie zo sociálneho fondu podlieha dani z príjmov, zamestnávateľ aj zamestnanec z neho platí poistné na sociálne a zdravotné poistenie.
Výnimky z odvodov:
- Z nepeňažného plnenia poskytnutého bývalému zamestnancovi z prostriedkov sociálneho fondu sa neplatia odvody do Sociálnej poisťovne.
- Z príspevku zamestnávateľa na doplnkové dôchodkové sporenie (III. pilier) zamestnanca sa neplatia odvody na sociálne poistenie.