Sociálny fond predstavuje dôležitý nástroj realizácie sociálnej politiky podniku a je upravený zákonom Národnej rady Slovenskej republiky č. 152/1994 Z. z. o sociálnom fonde. Jeho primárnym cieľom je zabezpečenie rôznych plnení, predovšetkým sociálneho charakteru, určených pre zamestnancov.
Kto je povinný tvoriť sociálny fond?
Povinnosť tvoriť sociálny fond má každý zamestnávateľ, ktorým sa na účely tohto zákona rozumie právnická osoba so sídlom na území Slovenskej republiky alebo fyzická osoba s miestom trvalého pobytu alebo miestom podnikania na území Slovenskej republiky, ktorá zamestnáva zamestnanca v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu.
Príklad: Spoločnosť s.r.o. zamestnáva zamestnanca na základe pracovnej zmluvy. V takomto prípade sa považuje za zamestnávateľa a je povinná tvoriť sociálny fond.
Príklad: Fyzická osoba je konateľom s.r.o. a zároveň má s touto spoločnosťou uzatvorenú pracovnú zmluvu ako zamestnanec. V tomto prípade existujú dva právne vzťahy. Spoločnosť sa na účely zákona o sociálnom fonde považuje za zamestnávateľa a je povinná tvoriť sociálny fond.
Príklad: S.r.o. zamestná zamestnanca na základe dohody o vykonaní práce. Tento vzťah nie je považovaný za pracovný pomer ani obdobný pracovný vzťah, preto sa s.r.o. nepovažuje za zamestnávateľa na účely tvorby sociálneho fondu.
Príklad: Občianske združenie zamestnáva zamestnanca v pracovnom pomere. Aj keď nie je založené na podnikateľské účely, považuje sa za zamestnávateľa a je povinné tvoriť sociálny fond.
Dôležité je poznamenať, že zamestnávateľom sa stáva aj v prípade, ak zamestnáva len jedného zamestnanca v pracovnoprávnom vzťahu.
Výška povinného a ďalšieho prídelu do sociálneho fondu
Povinným prídelom na tvorbu sociálneho fondu je suma vo výške 0,6 % až 1 % zo základu, ktorým je súhrn hrubých miezd alebo platov zúčtovaných zamestnancom na výplatu. Minimálny povinný prídel je 0,6 % a vzťahuje sa na všetkých zamestnávateľov.
Zamestnávatelia, ktorých predmetom činnosti je dosahovanie zisku (podnikatelia), môžu prispievať povinným prídelom vo výške 1 %, ak za predchádzajúci kalendárny rok dosiahli zisk a splnili všetky svoje daňové a odvodové povinnosti.
Príklad: Zamestnávateľ je začínajúci podnikateľ. Keďže v predchádzajúcom roku neexistoval, nie je možné overiť splnenie podmienky dosiahnutia zisku. V takomto prípade by mal prispievať povinným prídelom vo výške 0,6 %.
Okrem povinného prídelu môže zamestnávateľ tvoriť aj ďalší prídel, ktorý môže byť povinný alebo nepovinný, v závislosti od kolektívnej zmluvy alebo vnútorného predpisu.
Maximálna výška ďalšieho prídelu je najviac 0,5 % zo základu hrubých miezd zamestnancov. Tento ďalší prídel môže byť napríklad použitý na kompenzáciu výdavkov na dopravu zamestnancov.
Príklad: Zamestnávateľ má zamestnancov spĺňajúcich podmienky na kompenzáciu výdavkov na dopravu. Zároveň má uzavretú kolektívnu zmluvu, ktorá však neobsahuje ustanovenia o tvorbe ďalšieho prídelu do sociálneho fondu. V takomto prípade je zamestnávateľ povinný tvoriť ďalší prídel na kompenzáciu výdavkov na dopravu v rámci limitov stanovených zákonom.
Zamestnávatelia, ktorí vytvárajú zisk, môžu prispievať do sociálneho fondu aj prídelmi z použiteľného zisku. Tieto príspevky nie sú bližšie špecifikované zákonom, ale v zásade ide o zisk, s ktorým môže podnikateľ voľne nakladať.
Použitie prostriedkov sociálneho fondu
Prostriedky sociálneho fondu sa využívajú na realizáciu podnikovej sociálnej politiky v oblasti starostlivosti o zamestnancov. Medzi najčastejšie účely patria:
- Príspevky na stravovanie zamestnancov nad rámec stanovený osobitnými predpismi.
- Účasť na kultúrnych a športových podujatiach.
- Rekreácie a služby, ktoré zamestnanec využíva na regeneráciu pracovnej sily.
- Poskytovanie sociálnej výpomoci a peňažných pôžičiek, napr. pri ťažkých životných situáciách.
- Zdravotná starostlivosť.
Príspevky zo sociálneho fondu môžu prijímať aj rodinní príslušníci zamestnanca a poberatelia dôchodkov, ktorí boli u zamestnávateľa zamestnaní pred odchodom do dôchodku.
Zdaňovanie a odvody z prostriedkov sociálneho fondu
Príspevky zo sociálneho fondu sú spravidla predmetom dane z príjmov, rovnako ako mzda zamestnanca. Zamestnávateľ odvádza preddavky na daň z príjmov a zamestnanec si vysporiada daňovú povinnosť v daňovom priznaní.
Existujú však aj príjmy zo sociálneho fondu, ktoré nie sú predmetom dane alebo sú od dane oslobodené podľa zákona o dani z príjmov. Ide napríklad o príspevok na stravovanie, prenájom športových zariadení pre zamestnancov.
Príklad: Zamestnávateľ z prostriedkov sociálneho fondu prenajme pre zamestnancov ľadovú plochu. Toto nepeňažné plnenie je u zamestnancov oslobodené od dane a neplatia sa z neho odvody.
Príklad: Zamestnávateľ z prostriedkov sociálneho fondu nakúpi divadelné poukážky pre zamestnancov. Toto plnenie nie je oslobodené od dane a zdaňuje sa ako príjem zo závislej činnosti. Zamestnávateľ aj zamestnanec z neho platia odvody do zdravotnej a Sociálnej poisťovne.
Platenie odvodov na zdravotné a sociálne poistenie je naviazané na daňové posúdenie plnenia. Ak plnenie podlieha dani z príjmov, platia sa z neho aj odvody.
Existujú však výnimky, napríklad príspevok zamestnávateľa na doplnkové dôchodkové sporenie (III. pilier) zamestnanca nie je predmetom sociálneho poistenia.
Tvorba a čerpanie fondu v praxi
Fond sa tvorí najneskôr v deň dohodnutý na výplatu mzdy alebo platu. Zamestnávateľ je povinný vykonať zúčtovanie prostriedkov sociálneho fondu najneskôr do 31. januára nasledujúceho roka.
Prostriedky sociálneho fondu nemusia byť sústredené na samostatnom bankovom účte. Ak nie sú, zamestnávateľ musí viesť ich tvorbu a čerpanie na osobitnom analytickom účte.
Príklad: Zamestnávateľ má zriadený samostatný bankový účet sociálneho fondu. Výplatný termín je 8. deň v mesiaci. Fond je povinný vytvoriť najneskôr v tento deň a finančné prostriedky odviesť na účet najneskôr do 13. dňa.
V prípade potreby sa výška sociálneho fondu upraví. Nevyčerpaný zostatok fondu sa prevádza do nasledujúceho roka.