Profesionálne kompetencie a špecifiká práce sociálnych pedagógov v školách sú kľúčové pre efektívnu prevenciu sociálno-patologických javov. Abstrakt publikácie „Professional Competencies and Specifics of the Work of Social Educators in Schools“ uvádza profesiu sociálneho pedagóga v kontexte rozvoja sociálnej pedagogiky u nás i v zahraničí. Analyzuje tiež súčasný stav teoretického spracovania problematiky, osobnostné charakteristiky sociálneho pedagóga, jeho úlohy a funkcie a definuje kompetenčný profil sociálneho pedagóga. Celá štvrtá kapitola venuje pozornosť vzdelávaniu sociálnych pedagógov na vysokých školách na Slovensku, ako aj ďalšiemu vzdelávaniu sociálnych pedagógov pôsobiacich v edukačnej praxi. Piata kapitola analyzuje sociálno-výchovné aktivity sociálnych pedagógov v materských, základných, stredných, ale aj špeciálnych školách na Slovensku a vo vybraných krajinách EÚ.
Definícia a poslanie sociálneho pedagóga
Sociálneho pedagóga môžeme zaradiť do komplexu pomáhajúcich profesií. Vďaka svojim základným znalostiam, zručnostiam a kompetenciám je schopný pracovať so skupinami bežnej populácie i so skupinami sociálne marginálnymi, znevýhodnenými a ohrozenými. Pre rozvoj odboru a skvalitňovanie činností sociálnych pedagógov je nevyhnutné túto profesiu voči ostatným vyprofilovať a ukázať jasný smer jej ďalšieho vývoja. Sociálny pedagóg vychádza z pojmu „sociálny“ a „pedagóg“. Pojem „sociálny“ sa definuje ako „spoločenský, zodpovedajúci potrebám, záujmom, požiadavkám spoločnosti; vzťahujúci sa na hmotné zabezpečenie členov spoločnosti; usporiadanie spoločenských vzťahov a pod“ (Šalingová-Ivanová, 1988, s. 458). Ak zhrnieme definíciu, môžeme pojem „sociálny“ chápať ako zameraný na prácu s ľuďmi. Slovo „pedagóg“ má grécky pôvod a znamená to vychovávateľ, učiteľ.
Charakteristika profesie sociálneho pedagóga u nás stále nie je jednoznačne vymedzená, stretávame sa len s jeho modelom. Kraus (2008, s. 57) uvádza, že „cez všetky úsilia nie je odbor sociálneho pedagóga dosiaľ zaradený do katalógu prác alebo zamestnania. Najčastejšie sa v praxi stretávame s tradičným označením vychovávateľ, ktorý však v niektorých prípadoch nie je najpresnejší“.
Sociálny pedagóg sa historicky zameriaval i v súčasnosti zameriava najmä na deti, mládež a dospelých. Táto skutočnosť sa premieta aj pri pôsobení sociálneho pedagóga, kde je jeho činnosť pomáhajúca, a to preventívna, výchovná, vzdelávacia, prevýchovná, intervenčná, poradenská (Dirgová, 2010). Podľa Bakošovej (2008) je sociálny pedagóg odborník, ktorý je teoreticky i prakticky pripravený formou vysokoškolského štúdia na sociálno-výchovnú činnosť. Povolanie sociálneho pedagóga je pre fungujúcu spoločnosť veľmi potrebné a významné, avšak jeho význam a poslanie zatiaľ nezodpovedá jej oceneniu. Profesia sociálneho pedagóga zahŕňa vedomosti, schopnosti a zručnosti z kultúrnej oblasti - normy, hodnoty, symboly, ako aj sociologické problémy zahrňujúce spoločensko-ekonomické, kultúrne a politické podmienky pôsobenia v danej profesii (Kraus, 2001, s. 104).
Legislatívne vymedzenie a úlohy
Pozitívne možno hodnotiť prijatie zákona č. 138/2019 Z. z. o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch, kde sa sociálny pedagóg zaradil k ďalším zložkám systému výchovného poradenstva a prevencie. Podľa § 23 zákona č. 138/2019 Z. z. je sociálny pedagóg odborným zamestnancom. Podľa § 27 odseku 3 zákona č. 138/2019 Z. z. sa sociálny pedagóg podieľa na plnení úloh výchovy a vzdelávania detí a žiakov, na rozvoji ich osobnosti a na podpore ich inklúzie. Sociálny pedagóg podľa § 130 ods. 3 e) zákona č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní je jednou zo zložiek systému výchovného poradenstva a prevencie. Spolupracuje najmä s rodinou, školou, školským zariadením, zamestnávateľmi, orgánmi verejnej správy a občianskymi združeniami, pričom zložky systému výchovného poradenstva a prevencie sú organizačne a obsahovo prepojené (§ 130 ods. 4 zákona č. 245/2008 Z. z.).
Sociálny pedagóg vykonáva odborné činnosti v rámci prevencie, intervencie a poskytovania poradenstva najmä pre deti a žiakov ohrozených sociálno-patologickými javmi, zo sociálne znevýhodneného prostredia, drogovo závislých alebo inak znevýhodnených detí a žiakov, ich zákonných zástupcov a pedagogických zamestnancov škôl a školských zariadení. Plní úlohy sociálnej výchovy, podpory prosociálneho, etického správania, sociálnopedagogickej diagnostiky prostredia a vzťahov, sociálnopedagogického poradenstva, prevencie sociálnopatologických javov a reedukácie správania. Pri komplikovaných a závažných problémoch sa vyžaduje aj vysoká kvalita a odbornosť sociálneho pedagóga. Spoločnosť preto pre túto profesiu vyžaduje stupne vzdelávania, ktoré musia na seba nadväzovať: vyššie odborné, bakalárske, magisterské, doktorandské vzdelanie. Ponuky vzdelávania cez špecializačné kurzy a atestácie sú nevyhnutné pre jeho ďalšiu profesionalitu.
Funkcie sociálneho pedagóga
Hlavnú funkciu sociálneho pedagóga možno charakterizovať v dvoch oblastiach činnosti: činnosť integračná a činnosť rozvojová. V rámci integračnej funkcie sa činnosť sociálneho pedagóga zameriava na klientov, ktorí sa nachádzajú v krízových situáciách, v psychickom, sociálnom či psycho-sociálnom ohrození a potrebujú odbornú pomoc a podporu. Pokiaľ ide o funkciu rozvoja, v takomto prípade ide „o zaistenie žiaduceho rozvoja osobnosti v smere správneho či žiaduceho životného štýlu, hodnotného a užitočného naplnenia voľného času. Tento preventívny cieľ sa týka celej ľudskej populácie, najmä detí a mládeže“ (Kraus, Poláčková, 2001, s. 48).
Autori odborných publikácií poukazujú na funkciu sociálneho pedagóga v praktickej sociálno-výchovnej, vzdelávacej, poradenskej a preventívnej činnosti. Činnosť sociálneho pedagóga je spojená s rôznymi problematikami, napr. s prevenciou kriminality, s rómskymi rodinami, syndrómom CAN, s prevenciou drogových závislostí, s pomocou deťom z detských domovov pri štarte do života, v škole s agresívnymi deťmi, s koordinátorom prevencie na základných školách, s prevenciou sociálno-patologických javov v škole, s integráciou osôb so zdravotným postihnutím atď. (Bakošová, 2008, s. 76).
Prehľad funkcií sociálneho pedagóga
- Integračná funkcia: Zameriava sa na klientov v krízových situáciách, v psychickom, sociálnom či psycho-sociálnom ohrození, ktorí potrebujú odbornú pomoc a podporu.
- Rozvojová funkcia: Zabezpečuje žiadúci rozvoj osobnosti smerom k správnemu životnému štýlu a hodnotnému využívaniu voľného času.
- Preventívna činnosť: Prevencia kriminality, drogových závislostí, sociálno-patologických javov.
- Poradenská činnosť: Pomoc rómskym rodinám, deťom z detských domovov, agresívnym deťom.
- Výchovná a vzdelávacia činnosť: Podpora prosociálneho a etického správania, reedukácia správania.
Kvality a požiadavky na sociálneho pedagóga
Sociálneho pedagóga by sme mohli prirovnať k húfu delfínov. „Ak členovia skupiny vidia, že ich druh je slabý a nevládze vyplávať na povrch, podplávajú ho a vytlačia nad hladinu, aby sa mohol nadýchnuť. Sociálny pedagóg je ako delfín, tiež vám dokáže pomôcť dostať sa z hlbín nad hladinu.“ Koncepcia jeho profilu, presné vymedzenie a umiestnenie do štruktúry pomáhajúcich profesií sa preto stáva výzvou pre súčasnosť s víziou do budúcnosti. Medzi jeho kľúčové vlastnosti patria:
- komunikatívnosť prejavujúca sa v ľahkosti nadväzovať kontakty,
- schopnosti viesť rozhovor,
- vytrvalosti a trpezlivosti v počúvaní,
- schopnosti presviedčať iných,
- obratnosť a diskrétnosť,
- identifikácia s vykonávanou profesiou (Határ C. et al., In: Woźniak., 2007, s. 139).
Napriek všetkým kladom a zásadným prínosom profesie sociálneho pedagóga, doteraz toto povolanie, či skôr poslanie, nebolo definované ako samostatná profesijná disciplína a sociálny pedagóg je často zamieňaný s ďalšími príbuznými profesiami. Pole pôsobenia sociálneho pedagóga je širšie, nevzťahuje sa len na školu. Pracovná činnosť sociálneho pedagóga má súhrnný charakter výchovno-vzdelávacieho pôsobenia voľného času, vytvárania ponúk na hodnotné využívanie voľného času, poradenskej činnosti, diagnostiky, analýzy situácií, reedukácie, resocializácie a terénnej práce. Vekové ohraničenie takmer neexistuje, ide teda o vekové kategórie detí až seniorov. Napriek tomu, že dominantným záujmom sociálnej pedagogiky je práca s deťmi a mládežou, neznamená to, že sociálna pedagogika nemá podiel na službách pre ostatné vekové kategórie. Podľa Klímu (1993) sa sociálna pedagogika dominantne zameriava na prácu s deťmi a mladistvými, na prácu s rodinou a s marginálnymi skupinami. Parciálne - teda čiastočne - sa potom sociálna pedagogika venuje práci s dospelými a seniormi.
Zásady efektívnej prevencie sociálno-patologických javov
Aktívna prevencia v školskom prostredí vyplýva z celoročného plánu pre všetkých žiakov školy, vrátane pedagogických i odborných zamestnancov. Pri plánovaní prevencie v školskom prostredí je dôležité, aby sociálni pedagógovia vychádzali zo zásad efektívnej prevencie rizikového správania, ktoré definovali Miovský a kol. (2010, s. 11):
- Kontinuita pôsobenia a systematickosť plánovania: Programy a aktivity musia na seba vzájomne nadväzovať a dopĺňať sa. Preventívne pôsobenie musí byť systematické a dlhodobé.
- Cielenosť a adekvátnosť informácií / foriem pôsobenia: Pri každom preventívnom programe alebo pôsobení musí byť zohľadnených viacero faktorov cieľovej skupiny (vek, prostredie, úroveň vedomostí, etnická príslušnosť, postoje ku konkrétnej forme rizikového správania).
- Včasný začiatok preventívnych aktivít: Čím skôr sa začne, tým je prevencia efektívnejšia. Názory a postoje jedinca sa formujú už v najrannejšom veku.
- Orientácia prevencie na kvalitu postojov a zmenu správania, nielen na oblasť informácií: Kvalita postojov a zmena správania často nemusí súvisieť s hĺbkou vedomostí o danej oblasti. Cieľom prevencie je zmeniť správanie.
Pri tvorbe preventívneho programu a plánovaní prevencie v škole je okrem zásad efektívnej prevencie dôležité stanovenie cieľov, pričom ciele musia byť jasne a zreteľne formulované. Ciele môžu byť krátkodobé alebo dlhodobé. Krátkodobé ciele by mali byť konkrétne a vzťahujúce sa na cieľovú skupinu žiakov. Dlhodobé ciele sú skôr všeobecné a časovo náročnejšie, zároveň sú súčasťou preventívneho programu školy. Pri tvorbe preventívneho programu je podľa M. Miovského potrebné nájsť merateľné indikátory, ktoré budú monitorované a pomôžu pri identifikácii naplnenia cieľov (Miovský, 2015, s. 27-28).
tags: #socialny #pedagog #kompetencia #prevencie