Sociálny pedagóg a vychovávateľstvo: Synergia pre zdravý rozvoj spoločnosti

Sociálny pedagóg je odborník, ktorého úloha v spoločnosti, a najmä v školskom prostredí, neustále narastá. Táto profesia, hoci legislatívne ukotvená už v roku 2008 zákonom č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní, je stále pomerne nová a nie vždy dostatočne docenená. Cieľom tohto článku je porovnať rolu sociálneho pedagóga a výchovy, poukázať na ich vzájomné prepojenie a zdôrazniť dôležitosť sociálneho pedagóga ako odborníka na riešenie sociálno-výchovných problémov.

Kto je sociálny pedagóg? Rôzne pohľady na definíciu

Problematike sociálneho pedagóga a jeho kompetencií sa venuje mnoho autorov, a to ako v domácej, tak aj v zahraničnej literatúre (Hroncová, Bakošová, Emmerová, Határ, Jusko, Miňová a ďalší). Každý z týchto autorov vníma funkciu sociálneho pedagóga odlišne.

Napríklad, B. Kraus chápe sociálneho pedagóga ako „odborníka vybaveného teoreticky, prakticky a koncepčne na výchovné pôsobenie všade tam, kde prispieva k formovaniu zdravého spôsobu života, predovšetkým kde prostredie jednotlivca či skupín pôsobí deštruktívnym alebo nekreatívnym spôsobom v uspokojovaní potrieb“. Táto definícia zdôrazňuje proaktívnu úlohu sociálneho pedagóga pri vytváraní zdravého prostredia a odstraňovaní negatívnych vplyvov.

Definície profesie sociálneho pedagóga u domácich a zahraničných autorov v sebe vo veľkej miere zahŕňajú aj osobnostné charakteristiky a špecifiká, ktorými by mal sociálny pedagóg disponovať a ktoré sa transformujú do sociálno-pedagogickej práce s klientom. B. Kraus (2000, s. 44) vníma sociálneho pedagóga ako: „odborníka pripraveného teoreticky, prakticky a koncepčne pre výchovné pôsobenie všade tam, kde prispieva k formovaniu zdravého spôsobu života, predovšetkým kde prostredie jednotlivca či skupín pôsobí deštruktívnym, či nekreatívnym spôsobom v uspokojovaní potrieb.

Kompetencie a osobnostné predpoklady sociálneho pedagóga

Na osobnosť sociálneho pedagóga sú kladené rôznorodé požiadavky. Dôvodom je, že ide o odborníka, ktorý na profesionálnej úrovni rieši, intervenuje a predchádza rozmanitému systému sociálno-výchovných problémov, porúch správania, či sociálnopatologických javov. To si vyžaduje nielen erudovanosť, resp. teoretické predpoklady, ale aj osobné vlastnosti.

Medzi teoretické predpoklady patrí odborné vzdelanie v oblasti sociálnej patológie. Okrem toho, emocionálna stabilita je charakterizovaná schopnosťou sebaovládania, adekvátnymi reakciami na podnety, schopnosťou prijímať kritiku, ako aj empatiou a schopnosťou počúvať (Hupková, 2011, s.). Opierajúc sa o spomenuté charakteristiky možno konštatovať, že: „Osobnosť sociálneho pedagóga si vyžaduje znalosť určitých pravidiel, ale i prirodzený takt, etický záujem, zodpovednosť voči ľuďom, rešpektovanie dôvernosti, profesionálnu objektivitu, úprimnosť a ľudskosť. Dôležité sú nielen odborné vedomosti a praktické skúsenosti, ale i osobné vlastnosti. Sociálny pedagóg musí byť na túto prácu dostatočne pripravený, pretože cieľom jeho práce je pomôcť deťom, dospelým, a naučiť ich, aby sa dokázali o seba postarať“ (Selická, 2000, s.).

Sociálny pedagóg v školskom prostredí: Prevencia a intervencia

V rámci celospoločenského systému prevencie zohrávajú významnú úlohu školy a školské zariadenia výchovného poradenstva a prevencie, ktorých úlohy v oblasti prevencie vymedzuje od roku 2008 aj zákon č. 245/2008 Z. z. Nárast sociálno-patologických javov v spoločnosti v posledných desaťročiach, voči ktorému nebola imúnna ani mladá generácia, si vyžiadal zvýšenie efektívnosti prevencie na viacerých úrovniach a jej profesionalizáciu.

Mnohé školy majú veľký problém so správaním niektorých žiakov pochádzajúcich spravidla z dysfunkčných rodín. Na neuspokojivú situáciu upozornila aj Správa o stave školstva na Slovensku a o systémových krokoch na podporu jeho ďalšieho rozvoja, ktorú vypracovalo MŠVVaŠ SR v roku 2013, kde sa v Úlohe RŠ-6-3 ‒ Zvýšiť bezpečnosť v školách a školských zariadeniach uvádza: „Za výrazný problém školstva považujeme ohrozovanie bezpečnosti detí a žiakov, pedagogického a nepedagogického personálu škôl (šikanovanie žiakov, napádanie učiteľov zo strany žiakov alebo ich zákonných zástupcov).“

V Správe sa ďalej píše: „Veľkým problémom a zároveň príčinou agresívneho správania sa javia narušené sociálne vzťahy v triedach, podceňovanie závažnosti náznakov agresívneho správania detí a žiakov pri riešení týchto problémov, resp. nedostatočná včasná intervencia. V takýchto situáciách zohrávajú kľúčovú úlohu práve sociálni pedagógovia. Takými odbornými zamestnancami sú práve sociálni pedagógovia, ktorí preventívnu činnosť zameranú na žiakov majú aj legislatívne vymedzenú v zákone č. 317/2009 Z. z. o pedagogických zamestnancov a odborných zamestnancoch v § 24 a sú pre sociálno-výchovnú činnosť v škole pripravovaní v rámci vysokoškolského štúdia v študijnom programe.

Výchova vs. Sociálna pedagogika: Hľadanie prienikov

Hoci sa sociálna pedagogika a výchova prelínajú, nejde o totožné koncepty. Výchova je širší pojem, ktorý zahŕňa všetky aktivity zamerané na formovanie osobnosti jedinca. Sociálna pedagogika sa zameriava na výchovu v kontexte sociálneho prostredia a riešenie problémov, ktoré z tohto prostredia vyplývajú.

Sociálny pedagóg sa teda zameriava na:

• Prevenciu: Predchádzanie vzniku sociálno-patologických javov.
• Intervenciu: Riešenie už existujúcich problémov.
• Podporu: Pomoc jednotlivcom a skupinám v nepriaznivých sociálnych situáciách.

Výchova, na druhej strane, má širší záber a zahŕňa aj rozvoj kognitívnych, emocionálnych a morálnych vlastností jedinca.

Kontroverzie v kvalifikácii sociálnych pedagógov

Vyhláška č. 437/2009 Z. z., ktorou sa ustanovujú kvalifikačné predpoklady a osobitné kvalifikačné požiadavky pre jednotlivé kategórie pedagogických zamestnancov a odborných zamestnancov, umožňuje vykonávať funkciu školského sociálneho pedagóga aj absolventom magisterského štúdia sociálna práca. Mnohí odborníci to nepovažujú za vhodné riešenie. V období od 90-tych rokov 20. storočia si bola príprava sociálnych pedagógov a sociálnych pracovníkov navzájom blízka v dôsledku vplyvu nemeckého modelu vzťahu sociálnej pedagogiky a sociálnej práce, avšak vtedy patrila sociálna práca do oblasti pedagogických vied a sociálna pedagogika bola v nej viac zastúpená. Pre vývoj sociálnej práce v posledných desaťročiach je typické vzďaľovanie sa od pedagogiky a jej amerikanizácia, podobne ako v iných krajinách.

Problémy v praxi a potreba ďalšieho vzdelávania

Uplatnenie sociálnych pracovníkov vymedzuje veľkoryso zákon č. 219/2014 Z. z. o sociálnej práci, ktorý neumožňuje novým sociálnym pedagógom pôsobiť v štátnej sociálnej správe, v oblasti sociálnych služieb a pod., hoci pred účinnosťou tohto zákona tam pôsobiť mohli. Aj pri realizácii projektu PRINED v rokoch 2014 a 2015 sa na nás obracali viacerí absolventi sociálnej práce, ktorí pôsobili na pozíciách sociálnych pedagógov v škole s prosbou o poskytnutie materiálov pre ich pôsobenie v škole, pretože okrem zákona č. 317/2009 Z. z. neexistovala pre nich komplexná metodická podpora.

Možnosti uplatnenia sociálneho pedagóga a vychovávateľa

Absolventi študijných programov v oblasti sociálnej pedagogiky získavajú komplexnú vychovávateľskú spôsobilosť a majú široké možnosti uplatnenia v rôznych sférach:

V školstve:

• V zmysle zákona č. 138/2019 Z. z. o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch, v zmysle zákona č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní a Vyhlášky č. 325/2008 o školských zariadeniach výchovného poradenstva a prevencie ako odborný zamestnanec v materských, základných a stredných školách, konzervatóriách, v školských poradenských zariadeniach, v centrách pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie, v školských internátoch.
• Ako vychovávateľka v družinách, na internátoch, v ústavoch a iných sociálnych zariadeniach.
• V detských domovoch (s určitými nejasnosťami v legislatíve).

V rezorte práce, sociálnych vecí a rodiny:

• V zmysle Vyhlášky Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 103/2018 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona č. 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, sa môže uplatniť aj v rezorte práce, sociálnych vecí a rodiny.
• V zmysle zákona č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách.

V neziskovom sektore:

• V pozícií pracovníka s deťmi a mládežou alebo ako animátor voľnočasových aktivít (napr. v centrách voľného času, vedenie krúžkov atď.).

Iné možnosti:

• V zmysle Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 368/2008 Z. z.
• V zmysle zákona č. 550/2003 Z. z., zákona č. 346/2018 Z. z., zákona č. 406/2011 Z. z. a doplneného zákona.
• Pomocné služby spojené so starostlivosťou o seniorov, hoci v tejto oblasti sa viac uplatní sociálny pracovník.

Podmienky prijatia na štúdium sociálnej pedagogiky a vychovávateľstva

Pre uchádzačov o štúdium sociálnej pedagogiky a vychovávateľstva sú stanovené nasledujúce podmienky prijatia:

Všeobecné podmienky:

• El. kópie výročných vysvedčení z 1. až 3. ročníka strednej školy.
• Úradne overené vysvedčenie zo 4. ročníka strednej školy (pre uchádzačov, ktorí majú ukončené stredoškolské vzdelanie).
• Úradne overené vysvedčenie zo 4. ročníka strednej školy (pre uchádzačov, ktorí maturujú v šk. r. 2025/2026, po vykonaní maturity).
• Variabilný symbol: vygenerovaný VS pre platbu pre uchádzača = evidenčné číslo uchádzača vygenerované cez elektronickú prihlášku bez písmena R, resp. iného označenia.

Podmienky prijatia bez prijímacej skúšky:

Niektoré programy môžu ponúkať prijatie bez prijímacej skúšky na základe dosiahnutých študijných výsledkov, pričom sú požadované rovnaké dokumenty ako pri všeobecných podmienkach.

tags: #socialny #pedagog #a #vychovavatelstvo