Edukačné aktivity pre seniorov: Význam, formy a budúcnosť

V súčasnej spoločnosti, kde sa neustále predlžuje priemerná dĺžka života, nadobúda vzdelávanie seniorov čoraz väčší význam. Obdobie staroby a starnutia patrí neodmysliteľne k životu jedinca. Edukácia v seniorskom veku nie je len o získavaní nových poznatkov a zručností, ale aj o udržiavaní kognitívnych funkcií, sociálnej interakcii a celkovom zlepšení kvality života. Edukácia, pod ktorou chápeme nielen vzdelávanie, ale aj výchovu, je dôležitým prostriedkom kultivácie osobnosti všetkých vekových kategórií. Spoločenská forma edukácie seniorov ponúka široké spektrum metód a prístupov, ktoré sú prispôsobené špecifickým potrebám a záujmom tejto vekovej skupiny. Aktivizácia, motivácia či kultivácia seniorov prostredníctvom edukácie je nesmierne dôležitá pre zachovanie zmysluplnosti a kvality ich života.

S premenou spoločnosti je spojený aj samotný fakt starnutia celej populácie, nakoľko stúpa počet ľudí v seniorskom veku. Podľa údajov štúdie Eurostatu (2014) sa v rámci Európskej únie za posledných päťdesiat rokov v priemere zvýšila priemerná dĺžka života o desať rokov, pričom v roku 2012 dosiahla úroveň 80,3 rokov a podľa predikcie bude naďalej stúpať. Je to dané najmä tým, že sa vďaka medicínskemu a technickému pokroku prudko zvyšuje kvalita života. Z toho dôvodu je treba hľadieť na proces starnutia populácie ako na prirodzený jav. Starnutie obyvateľstva predstavuje jednu z najvýznamnejších demografických výziev, ktorým čelí moderná spoločnosť.

Slovensko nie je výnimkou - podľa údajov Štatistického úradu SR počet obyvateľov vo veku 65+ neustále rastie. V reakcii na túto skutočnosť sa v súčasnosti čoraz viac kladie dôraz na koncept aktívneho starnutia, ktorý je podporovaný aj na úrovni národných politík a stratégií. Svetová zdravotnícka organizácia definuje aktívne starnutie ako proces optimalizácie príležitostí pre zdravie, participáciu a bezpečnosť s cieľom zlepšiť kvalitu života ľudí počas ich starnutia (WHO, 2022). Národný program aktívneho starnutia na roky 2021-2030 (NPAS) sa venuje podpore vzdelávania seniorov, pričom identifikuje digitálnu gramotnosť ako oblasť, v ktorej má Slovensko výrazné rezervy, najmä u ľudí nad 75 rokov. Tento dokument stanovuje strategické ciele zamerané na legislatívnu podporu celoživotného vzdelávania, zvýšenie informovanosti seniorov o vzdelávacích možnostiach a rozvoj ich kompetencií s ohľadom na pracovný trh. Mestský úrad v Nitre vypracoval Program aktívneho starnutia v Nitre na roky 2023 - 2030, ktorý si kladie za cieľ podporiť seniorov v aktívnom a dôstojnom živote, zlepšiť ich zdravie, sociálne väzby a celkovú kvalitu života.

Význam edukácie seniorov

Edukácia seniorov má mnohostranný pozitívny vplyv na ich životy. Celoživotné učenie je v dnešnej modernej spoločnosti jeden z prostriedkov, ktorý umožňuje človeku stať sa socializovanou, autentickou vnútorne integrovanou osobnosťou. Hoci je starnutie sprevádzané nespočetnými zmenami či už v oblasti biologickej, psychickej alebo sociálnej, nemala by byť táto etapa pre seniorov šedým obdobím. Seniori by si mali vyberať, akým smerom sa ich život bude uberať a jednou z alternatív aktívneho a zmysluplného trávenia času a reakcií na zmenu je zapojenie sa do procesu vzdelávania.

Medzi hlavné prínosy edukácie seniorov patria:

• Prevencia demencie: Štúdie ukazujú, že aktívna myseľ je menej náchylná na rozvoj demencie a iných kognitívnych porúch. Vzdelávaním je možné prispieť k mobilizácii intelektových a kognitívnych funkcií, k upevňovaniu fyzického a duševného zdravia, či k posilňovaniu sebadôvery a tým aj k životnej spokojnosti.
• Aktívne zapojenie do spoločnosti: Vzdelávanie môže seniorom pomôcť udržať si aktívnu rolu v spoločnosti a prispievať k jej rozvoju. Človek zostáva sociálnou bytosťou, jej život je automaticky spojený s procesom učenia. Vzdelávacími aktivitami môžeme napríklad prispieť k adaptácii, napomôcť pri orientácii v nových situáciách, vďaka vzdelávaniu dostáva senior informácie o dianí okolo seba, má možnosť samostatne sa rozhodovať a nebyť závislý na svojom okolí.
• Profesijné uplatnenie a sebarealizácia: V dôchodkovom veku nestráca na dôležitosti potreba sebarealizácie. Profesijné uplatnenie seniorov aj v poproduktívnom veku (od 62 rokov vyššie) sa stáva vážnym spoločenským problémom. Potenciál sebarealizácie v neskorších fázach ontogenézy by nemal byť v žiadnom prípade podceňovaný, práve naopak, môže byť facilitovaný vzdelávaním, ktoré napomáha rozvoju osobnosti, integrácii celoživotných skúseností, napĺňa ich sebaaktualizáciu a podobne.
• Obohatenie života v starobe: Vzdelávanie klientov vyššieho veku by malo napĺňať vzdelávacie potreby podľa ich osobných záujmov. Edukácia má vysokú individuálnu ľudskú i spoločenskú hodnotu. Prináša výhody jedincovi v akomkoľvek veku, pričom v každej etape života má vzdelávanie iný rozmer a cieľ. Vo vyššom veku vzdelávanie nevybavuje jedinca informáciami pre dobývanie sveta, ale stáva sa procesom, ktorý zmysluplne kultivuje čas jedincov v seniorskom veku.

Teória celoživotného vzdelávania a edukácia seniorov

Myšlienka vzdelávania seniorov na Slovensku sa začala formovať začiatkom 90. rokov 20. storočia. Odborným garantom pre tvorbu prvého študijného programu sa stala Katedra vzdelávania dospelých, dnes Katedra andragogiky FFUK v Bratislave. Medzi osobnosti, ktoré prispeli k otvoreniu prvej UTV na Slovensku, patria prof. RNDr. Pavol Hrnčiar, DrSc., PaedDr. Marta Fittová a doc. PhDr. Rozália Čornaničová, CSc.

Edukácia seniorov vstúpila do povedomia našej širšej verejnosti a stáva sa súčasťou života spoločnosti aj na Slovensku. Od polovice 20. storočia sa začala uplatňovať samostatná veda a to gerontagogika - pôvodne išlo o teóriu výchovy a vzdelávania pre starých ľudí a ľudí v starobe. V dnešnej dobe sa na túto vedu prihliada ako na edukáciu seniorov, preseniorskú edukáciu a proseniorskú edukáciu.

Podľa generačno-cieľového určenia edukačných aktivít môžeme hovoriť o:

• Preseniorská edukácia: Týka sa najmä ľudí v preddôchodkovom veku a má svoju podobu najmä v programoch prípravy na starobu a zdravé starnutie. Má však aj významný celoživotný aspekt v edukácii k zdravému spôsobu života, ale i k primeranému postoju k starnutiu a k staršej generácii. Špecifický obsah nadobúda už v tzv. prelaďovacom období medzi 40. a 60. rokom života, keď jej ťažisko spočíva v zdravotných opatreniach a v psychologickej príprave v smere prevencie starnutia. Vlastné programy prípravy na starnutie sú určené pre ľudí v období 5 rokov pred dosiahnutím dôchodkového veku. Zameriavajú sa najmä na dosiahnutie sociálnej istoty a bezpečnosti pri prechode do dôchodku, ako i na možnosti dosiahnutia plynulosti tohto prechodu.
• Vlastná seniorská edukácia: Objavila sa v spoločenskej praxi v ostatných 25. rokoch. Najznámejšie typy inštitúcií a programov edukácie seniorov u nás predstavujú univerzity tretieho veku, akadémie tretieho veku, kluby dôchodcov. Možno medzi ne zaradiť aj edukačné aktivity verejných knižníc, programy zamerané na telesnú a pohybovú výchovu seniorov, adaptačno-edukačné programy v domovoch dôchodcov, tréningy pamäti, edukačno-aktivizačné a edukačno-rehabilitačné programy zdravotníckych a sociálnych zariadení pre starých ľudí. Pozoruhodné sú edukačné aktivity seniorských organizácií a seniorských centier vrátane poradenstva pre seniorov a podpory spoločenskej angažovanosti seniorov.
• Proseniorská edukácia: Zameriava sa na všetky vekové skupiny obyvateľstva. Má významný medzigeneračný aspekt v edukácii k primeranému postoju k séniu ako súčasti ľudského života a k staršej generácii, k hodnotám spoločného života, solidarity a citu spoločenstva. Môže byť aj cieľovo špecializovaná, určená aktivistom v práci so seniormi, rodinným príslušníkom, dobrovoľným opatrovateľom a širšej verejnosti, zaujímajúcej sa o problematiku.

Formy a metódy edukácie seniorov

Spoločenská forma edukácie seniorov zahŕňa rôzne metódy, ktoré sa zameriavajú na interakciu, zdieľanie skúseností a aktívnu účasť seniorov na vzdelávacom procese.

Tradičné formy vzdelávania

• Prednášky a semináre: Sú tradičnou formou vzdelávania, ktorá je vhodná pre seniorov so záujmom o získavanie nových vedomostí z rôznych oblastí. Tieto aktivity môžu byť zamerané na históriu, umenie, literatúru, zdravie, financie a mnoho ďalších tém.
• Workshopy a kurzy: Ponúkajú seniorom možnosť získať praktické zručnosti v rôznych oblastiach. Môžu to byť kurzy počítačovej gramotnosti, jazykové kurzy, kurzy varenia, ručných prác, záhradníctva, umenia a remesiel. Workshopy a kurzy sú interaktívne a umožňujú seniorom aktívne sa zapájať do vzdelávacieho procesu.

Inovatívne a interaktívne prístupy

• Mentoring a vzájomné učenie: Sú metódy, ktoré využívajú skúsenosti a vedomosti seniorov na vzdelávanie ostatných. V rámci mentoringu starší a skúsenejší senior odovzdáva svoje vedomosti a zručnosti mladšiemu alebo menej skúsenému seniorovi. Vzájomné učenie je založené na spolupráci a zdieľaní vedomostí medzi seniormi s rôznymi skúsenosťami a zručnosťami.
• Vzdelávacie výlety a exkurzie: Sú zábavnou a interaktívnou formou vzdelávania, ktorá umožňuje seniorom objavovať nové miesta, spoznávať históriu a kultúru a učiť sa priamo v teréne. Môžu to byť výlety do múzeí, galérií, historických pamiatok, prírodných rezervácií a iných zaujímavých miest.
• Online vzdelávanie: Sa stáva čoraz populárnejšou formou vzdelávania aj medzi seniormi. Online kurzy a webináre ponúkajú seniorom možnosť učiť sa z pohodlia domova, v čase, ktorý im vyhovuje. Online vzdelávanie môže byť zamerané na rôzne témy, ako napríklad počítačová gramotnosť, jazykové kurzy, história, umenie a mnoho ďalších. Nadačný fond Telekom pri Nadácii Pontis má za sebou tretí ročník grantovej výzvy Zrelí na dobu digitálnu, zameranej na zlepšenie vzťahu starších ľudí (65+) k digitálnym technológiám a rozvoj ich zručností.

Dobrovoľníctvo a medzigeneračné programy

• Dobrovoľníctvo: Je forma spoločenskej aktivity, ktorá môže byť zároveň aj formou vzdelávania. Seniori, ktorí sa zapájajú do dobrovoľníckych aktivít, získavajú nové skúsenosti a zručnosti, učia sa od ostatných a prispievajú k rozvoju spoločnosti.
• Medzigeneračné programy: Spájajú seniorov s mladšími generáciami s cieľom podporiť vzájomné učenie a porozumenie. V týchto programoch seniori odovzdávajú svoje skúsenosti a vedomosti mladším generáciám, zatiaľ čo mladší ľudia pomáhajú seniorom s novými technológiami a inými modernými zručnosťami.

Typy inštitúcií a programov edukácie seniorov

Štát by sa mal podieľať na zaistení dostatočných edukačných eventualít pre osoby v seniorskom veku. Vzdelávanie seniorov je samostatná sféra edukácie dospelých, ktorá má spoločné atribúty so záujmovým vzdelávaním, ako je napríklad dobrovoľnosť, orientácia na voľný čas, saturácia individuálnych potrieb a zároveň má niektoré charakteristické vlastnosti a to motívy, ciele, a odlišuje sa najmä vyhradením zameraním sa na osoby v postproduktívnom veku.

Univerzity tretieho veku (UTV)

Najznámejšími vzdelávacími možnosťami pre seniorskú vekovú skupinu sa v Európe stali univerzity tretieho veku. Už začiatky pôsobenia prvej Univerzity tretieho veku v Toulouse (1973) určili základný cieľ UTV a to zlepšiť kvalitu života ľudí tretieho veku prostredníctvom vzdelávacích programov. Na Slovensku vznikla prvá UTV v roku 1990 rozhodnutím Vedeckej rady UK v Bratislave, inšpirovaná zahraničnými skúsenosťami. V roku 1991 sa ponuka pre seniorov rozšírila aj na Jesseniovu lekársku fakultu UK v Martine a v roku 1992 nasledovali ďalšie univerzity v Banskej Bystrici a v Košiciach.

Na Slovensku rozšírený typ univerzít tretieho veku možno charakterizovať vo viacerých rovinách:

• Jeden z článkov siete inštitúcií a zariadení slúžiacich starším ľuďom, ktoré im majú zabezpečovať právo na vzdelanie.
• Inštitúciu pôsobiacu pri najvyšších stupňoch výchovno-vzdelávacej sústavy, ktorá má starších ľudí nielen vzdelávať, ale i robiť výskum a spolupracovať s inými inštitúciami v prospech starších ľudí.
• Špecifickú inštitúciu, priťahujúcu seniorov, ktorí túžia študovať odbornú problematiku na úrovni a spôsobom charakteristickým pre prácu vysokej školy.
• Inštitúciu, ktorá nielen učí, ako žiť v treťom veku.
• Inštitúciu, ktorá prispieva k formovaniu nového vzťahu spoločnosti k starším ľuďom.

Štruktúra a obsah štúdia na UTV

Pre obsah štúdia bol v prvom roku (1990/91) stanovený všeobecný ročník, ktorý ponúkal základ predmetov, ktoré sa plánovali v ďalších rokoch ponúknuť. V druhom študijnom roku už mala prvá UTV na Slovensku v ponuke 9 študijných odborov a 407 študentov. Štúdium sa stalo dvojročným a bolo určené len pre dôchodcov. Neskôr sa štúdium predĺžilo a rozšírila sa aj ponuka jeho obsahu. Seniori majú možnosť vybrať si vzdelávanie na 17 UTV a vzdelávacie cykly trvajú obvykle 4-6 semestrov na úrovni práce vysokej školy.

Financovanie UTV na Slovensku

V našich podmienkach je otázka financovania UTV dosť problematická, lebo je ponechaná na samotné vysoké školy a organizátorov seniorského vzdelávania. Jediným zdrojom financovania štúdia na UTV, na rozdiel od mnohých štátov EÚ, je „školné“ uhrádzané účastníkmi vzdelávania.

Akadémie tretieho veku (ATV)

Názov akadémia tretieho veku by mal byť vyhradený pre cykly prednášok, diskusií a seminárov, ktoré zahŕňajú najmenej desať spoločných stretnutí v určených intervaloch. Výučba na ATV by mala mať výrazné črty záujmového vzdelávania. Akadémie tretieho veku ako vzdelávacie inštitúcie možno považovať za stredne náročnú formu vzdelávacích aktivít pre seniorov, ktorá by s súčasnosti mala byť dostupná v každom väčšom meste.

Kluby dôchodcov

Kluby dôchodcov sa zameriavajú na organizovanie široko chápanej záujmovej činnosti dôchodcov. Vytvárajú priestor na stretávanie dôchodcov, na hodnotné vyplnenie ich voľného času, na styk s rovesníkmi - so spoločnosťou rovnako starých ľudí s podobnými záujmami. Činnosť klubov dôchodcov je zameraná na organizovanie širokého spektra aktivít záujmového charakteru, ako sú: spoločné návštevy kultúrnych podujatí, nacvičovanie scénok a ľudových zvykov, vzdelávacie aktivity, besedy s lekárom, výstavky ručných prác, poznávacie zájazdy. Edukačná činnosť klubov dôchodcov má široký charakter a predstavuje stálu a významnú súčasť aktivít klubov dôchodcov. Výchovno-vzdelávacie aktivity v kluboch dôchodcov majú výrazne záujmový charakter - svojím obsahom, formami a metódami práce. Pre mnohých starších ľudí klub vytvára pocit druhého domova. Možnosť vstupu do klubu má každý senior, ktorý má záujem o plnohodnotné využívanie voľného času.

Seniorské centrá

Seniorské centrá sú charakterizované ako miesta na poznávanie, stretávanie a aktívne prežívanie seniorského veku, ale aj miesta na formovanie modelov pozitívneho starnutia pre ľudí v preddôchodkovom veku. V porovnaní s inými inštitúciami pre seniorov seniorské centrá majú dve základné špecifické úlohy:

• Sústrediť potenciál "strieborných mozgov" a vytvoriť podmienky na využitie ich vedomostného potenciálu v každodennom živote a v prospech celej spoločnosti.
• Sprostredkovať tieto vedomosti a zručnosti tým, ktorí ich potrebujú, a ktorí o ne stoja, a tak prispievať k vytváraniu podmienok na zmysluplné zapájanie sa populačnej skupiny seniorov do spoločenského diania.

Rozsah edukačných foriem realizovaných seniorskými centrami je veľmi bohatý. Vzdelávacie aktivity v centrách pre seniorov prekračujú úzko vytýčený koncept celoživotného vzdelávania. Predstavujú dôležitý mechanizmus štrukturácie času, budovanie sociálnych väzieb a významný zdroj sebanaplnenia a sebavedomia.

Regionálne osvetové strediská

Dôležitú úlohu v tejto oblasti zohrávajú regionálne osvetové strediská, ktoré na základe zákona o kultúrno-osvetovej činnosti zabezpečujú výchovno-vzdelávacie a kultúrne aktivity zamerané na rôzne cieľové skupiny vrátane seniorov. Tieto strediská organizujú prednášky, kurzy, tvorivé dielne, podujatia podporujúce občiansku angažovanosť a medzigeneračný dialóg. Napríklad v Nitrianskom kraji zohrávajú významnú úlohu pri podpore aktívneho starnutia seniorov osvetové strediská (v Nitre, v Leviciach, v Topoľčanoch). Krajské osvetové stredisko (KOS) v Nitre ponúka širokú škálu aktivít zameraných na rôzne oblasti kultúry a vzdelávania. Seniori sa môžu zapojiť do programov v oblastiach ako astronómia, slovo a divadlo, fotografia a film, folklór, hudba, spev, tanec, remeslá a výtvarné umenie. Regionálne osvetové stredisko (ROS) v Leviciach sa zameriava na organizáciu kultúrnych podujatí, festivalov, súťaží, tvorivých dielní a výstav. Tribečské osvetové stredisko v Topoľčanoch ponúka programy v oblastiach výtvarného umenia, fotografie, filmu, divadla, folklóru, hudby a spevu.

Potreby seniorov a autonómia v edukácii

Pri práci sociálnych andragógov či iných pracovníkov pracujúcich so seniormi je dôležité nielen spoznať osobnosť seniora ale aj jeho potreby či záujmy. Ak starší človek nebol vo svojom živote aktívny v záujmovej oblasti je nutné spolu s ním v rámci individuálnych rozhovorov hľadať možnosti jeho aktivizácie. Edukácia ako potreba patrí medzi tzv. vyššie potreby, ako potreba ocenenia a uznania, sebarealizácie, poznania a porozumenia, spravodlivosti, krásy, poriadku, úcty, sebaaktualizácie, prichádzajú do úvahy až po naplnení základných potrieb. Sú to však práve tieto potreby, do ktorých edukácia nesporne patrí, ktorých uspokojovanie dáva životu človeka špecifický duchovný ľudský rozmer.

Model vývinových životných potrieb A. Pessa a D. Boydenovej

Model PBSP znamená: „Pesso - Boyden systém psycho - motor“. Je to psychoterapeutický prístup, ktorý je založený na predpoklade, že každý jedinec je po narodení vybavený určitým očakávaním toho, čo potrebuje bytostne nájsť vo svojom živote a má energiu, ktorá ho núti saturovať svoje základné potreby. Znalosť tohto modelu považujeme za prínos pre lepšie pochopenie spôsobu správania sa seniorov a hľadania ciest k prijatiu ich obmedzených možností. Pomôže nám hľadať chýbajúce potreby a nachádzať spôsoby ich saturácie.

Medzi tieto potreby patria:

• Potreba miesta: Súvisí s potrebou vytvoriť si ilúziu domova a mať mentálne miesto v srdci svojich blízkych. Súvisí tiež s potrebou rituálu pozdravenia - byť pozdravený a prijatý bez výhrad.
• Potreba bezpečia a ochrany: Starší človek potrebuje istotu, že sa o neho dokážeme dobre postarať a že ho prijímame bez hodnotenia jeho nedostatkov, že chápeme jeho možnosti.
• Potreba podpory: Znamená byť povzbudzovaný k starostlivosti o samého seba, k prijatiu svojej choroby. V starobe potrebujeme podporu telesnú, citovú, finančnú i spoločenskú.
• Potreba výživy a starostlivosti: Znamená nielen byť vyživovaný jedlom, ale tiež tými správnymi informáciami a podnetmi pre život. Mať tiež právo vypytovať sa a dostávať potrebné informácie, ktorým rozumieme.
• Potreba hraníc a limitov: Človek potrebuje poznať a objaviť hranice svojich možností - čo vie, čo dokáže, čo unesie, čo vydrží, čo potrebuje, čo je schopný zmeniť alebo sa naučiť v danej situácii a danom čase.

Autonómia seniora v edukácii

Autonómia ako fundamentálna črta človeka je prepojená s potrebami a sama medzi ne patrí. Potreby sa prejavujú nedostatkami na úrovni fyzického i sociálneho bytia človeka. Na to aby starší človek správne prijal starnutie a starobu ako ďalšiu životnú etapu človeka musí dosiahnuť svoju autonómiu a celistvosť čiže integritu života. Senior sa môže stať reálne autonómnou osobnosťou na základe troch podmienok:

• Musí mať schopnosť sebaurčenia (slobodného rozhodovania).
• Musí chcieť túto schopnosť uplatňovať (motiváciou k samostatnej činnosti).
• Musí mať možnosť uplatňovať svoju autonómiu (prostredníctvom vhodného prostredia- rodinného alebo inštitucionálneho).

Autonómia seniora sa musí vzťahovať taktiež na jeho edukáciu ako jeden z faktorov zvyšovania kvality jeho života. Autonómne orientovaná edukácia by mala byť zameraná na:

1. Samostatnú voľbu edukačných podujatí.
2. Rozvíjanie orientačných ponúk, ktoré umožňujú seniorom reflexívne sebapresviedčanie o cieľoch, sklonoch a schopnostiach a podporujú proces hľadania zmyslu života.
3. Sprístupnenie učenia (sa) založeného na skúsenostiach.
4. Ponuku takých učebných príležitostí, ktoré slúžia na získavanie autonómie vo vedení svojho života počas všedného dňa, pričom uľahčujú a podporujú zvládanie životných situácií v rôznych podmienkach v období staroby.

Faktory ovplyvňujúce úspešnosť edukácie seniorov

Úspešnosť edukácie seniorov závisí od viacerých faktorov, ktoré je potrebné zohľadniť pri plánovaní a realizácii vzdelávacích programov.

Motivácia a prístup

• Motivácia seniorov: Dôležité je, aby seniori mali záujem o vzdelávanie a boli motivovaní k aktívnej účasti na vzdelávacom procese. Práve v tomto smere nachádza uplatnenie sociálny pracovník.
• Kvalita vzdelávacích programov: Vzdelávacie programy by mali byť kvalitné a prispôsobené potrebám a záujmom seniorov. Edukačné aktivity zamerané na seniorov by mal mať záujmový a neutilitárny charakter.
• Podpora zo strany rodiny a spoločnosti: Dôležité je, aby seniori mali podporu zo strany rodiny a spoločnosti v ich snahe vzdelávať sa. Sociálny pracovník či sociálny pedagóg by sa mal usilovať o poskytovanie informácií o aktívnom starnutí a taktiež o možnostiach vzdelávania.

Zdravotný stav a dostupnosť

• Zdravotný stav seniorov: Zdravotný stav seniorov môže ovplyvniť ich schopnosť učiť sa a zapájať sa do vzdelávacích aktivít. Je potrebné prispôsobiť vzdelávacie programy zdravotným obmedzeniam seniorov.
• Finančná situácia seniorov: Finančná situácia seniorov môže ovplyvniť ich dostupnosť k vzdelávacím programom. Je potrebné zabezpečiť, aby boli vzdelávacie programy dostupné aj pre seniorov s nízkymi príjmami.
• Dostupnosť vzdelávacích programov: Vzdelávacie programy by mali byť dostupné v blízkosti bydliska seniorov a v čase, ktorý im vyhovuje.

Princípy edukácie seniorov

Vo vzdelávacom procese seniorov musia byť dodržané určité zásady edukácie:

1. Zásada ľudskosti: Je orientovaná na osobnosť vzdelávaného, jeho ľudskú individualitu s právom na vlastné rozhodnutie a vlastný rozvoj.
2. Zásada vedeckosti: Všetky sprostredkované informácia musia byť v zhode s vedou, vedeckým poznaním z danej oblasti a musia byť založené na pravde.
3. Zásada primeranosti: Týka sa konania sociálneho pracovníka v oblasti výchovy a vzdelávania. Obsah, rozsah a spôsob edukácie musí korešpondovať so stupňom telesného, psychického a citového rozvoja účastníkov edukácie.
4. Zásada aktivity a angažovanosti: Je založená na tom, že vzdelávateľ má pôsobiť tak, aby pozitívne motivoval aktivitu všetkých zúčastnených.
5. Zásada motivácie: Senior musí byť motivovaný a aktívny aby hľadal poznatky, objavoval ich samostatnou, uvedomelou, tvorivou a poznávacou prácou.

Veková diskriminácia a profesionálna realizácia seniorov

Na vekovú pracovnú situáciu seniorov na Slovensku poukazujú viaceré prieskumy. Aj keď slovenská legislatíva zakazuje firmám v pracovných ponukách uvádzať vek, zistilo sa, že zamestnávatelia najviac hľadajú mladých. Firmy sa obávajú, že starší ľudia sú menej flexibilní a podávajú nižší výkon, resp. že majú problémy zvládať nové trendy. O vekovej diskriminácii svedčia aj výsledky, na ktoré poukazuje Inštitút pre verejné otázky. Zistilo sa, že pätina Slovákov vo veku 45 až 65 rokov sa stretla s nejakou formou diskriminácie v zamestnaní. Treba podotknúť, že aj Slovenské centrum pre ľudské práva dostáva najviac podnetov od občanov práve v súvislosti s diskrimináciou pre vek.

V niektorých európskych štátoch sa zamestnávanie starších ľudí rieši legislatívnymi zmenami (napr. v Nemecku, Švédsku, Poľsku, Rusku). Dosahuje sa tým účinnejšia podpora zamestnávania starších občanov. Je potrebné si uvedomiť, že počet starších ľudí vo svete i na Slovensku sa v priebehu prvej polovice 21. storočia zdvojnásobí. Prírastok starších ľudí bude najväčší v najvyšších vekových skupinách.

tags: #cornanicova #edukacia #seniorov #kniha