Sociálny pedagóg a podpora rómskej rodiny: Komplexný prístup k integrácii

Sociálny pedagóg sa pri svojej práci s rómskymi deťmi stretáva aj s ich rodičmi. Preto je veľmi dôležité, aby poznal nielen špecifiká a charakteristiku jednotlivých vývinových období rómskeho dieťaťa, ale je potrebné, aby poznal celkovú kultúru, zvyky a tradície rómskej rodiny a etnika. Len v takomto prípade dokáže sociálny pedagóg poskytnúť ktorémukoľvek členovi rómskej rodiny adekvátnu pomoc a oporu.

Špecifiká rómskej rodiny

Rodina je jednou zo základných spoločenských inštitúcií a zohráva veľmi dôležitú úlohu v živote každého z nás, obzvlášť v živote rómskych detí. Je prvým sociálnym prostredím, do ktorého sa dieťa narodí a predstavuje akýsi „spojovací mostík“ medzi jednotlivcom a spoločnosťou. Ako dodáva Z. Helus (2007, s 134.), „rodina je základným životným prostredím dieťaťa.“ Rómske rodiny sa od typicky slovenských rodín v mnohom odlišujú.

Charakteristické znaky a zmeny v rómskej rodine

„Sexuálne vzťahy sa nadväzujú pomerne skoro, sobáše sa uzatvárajú neskôr a rozvodovosť je neporovnateľne nižšia ako pri ostatných obyvateľoch,“ (K. Vodička, 2003, s. 12). Autor zároveň poukazuje na skutočnosť, že pre rómsku rodinu je typické mať viac detí. Rómska žena rodí priemerne 4,2 detí, čo je trikrát toľko ako ostatné matky, pričom v zaostalých osadách sa rodí priemerne až 7,8 detí na jednu rodinu. Na túto skutočnosť poukazuje aj A. Čonková (2007), ktorá ako dôvod uvádza, že plánovanie rodiny je u Rómov veľmi neobvyklý jav. Na druhej strane Z. Kumanová (2002) zdôrazňuje fakt, že rómska rodina sa v súčasnosti začína meniť a je pre ňu charakteristický pokles pôrodnosti, dojčenskej úmrtnosti, ubúda počet pôrodov žien nad 35 rokov ako aj počet prvorodičiek mladších ako 18 rokov. Domnievame sa, že v tomto prípade veľmi dôležitú úlohu zohráva socializácia Rómov.

Predpokladáme, že usadlí Rómovia so stálym bydliskom, či už v meste alebo na dedine, ktorí si plnia svoje povinnosti voči štátu a spoločnosti, si dokážu plánovať svoje rodičovstvo. Vysoký počet detí na jednu matku predpokladáme skôr u sociálne najzaostalejších Rómov, ktorí žijú v osadách na okraji spoločnosti.

Rodová rola a výchova detí

Rómska rodina je patriarchálna, hlavné slovo v rodine má otec, matka je zodpovedná za chod domácnosti a výchovu detí, pričom tu môžeme pozorovať určité rozdiely oproti majoritnej spoločnosti. „Rómska matka sa s dieťaťom nerozpráva o veciach, ktoré ho zaujímajú, nečíta mu rozprávky a neučí ho spoznávať okolitý svet. Všetko ponecháva prirodzenému priebehu“ (A. Čonková, 2007, s. 10). V rómskej rodine neexistujú zaužívané pravidlá, deťom chýba denný režim, neefektívne využívajú svoj voľný čas a neplnia si svoje povinnosti. Citová väzba medzi súrodencami ako aj medzi deťmi a rodičmi je veľmi silná. Žiaľ, dnes môžeme v rómskych rodinách vidieť násilie na deťoch, ich zanedbávanie, opustenie dieťaťa krátko po narodení či dokonca incest, čiže situácie, ktoré v minulosti boli pre rómske obyvateľstvo neprijateľné.

Pre rómsku rodinu je podľa S. Matulay (2000, s. 86) charakteristické, že odovzdáva dieťaťu svoje rómske hodnoty. Jedným z ďalších charakteristických znakov rómskej rodiny je, že voči svojmu okoliu vystupuje jednotne ako celok, čo znamená, že jedinec koná v mene rodiny. Aj preto „chyba, ktorú urobí jedinec, sa hodnotí ako chyba celej rodiny, čin jedinca hodný úcty posilňuje prestíž celej rodiny“ (J. P. Liégeois, 1995, s. 165).

Postavenie dieťaťa v rómskej rodine a vzdelávanie

Špecifikom rómskej rodiny je aj skutočnosť, že pokiaľ je ich dieťa v škole karhané a trestané, rodičia sa o školu nezaujímajú. V prípade, že ich dieťa je chválené, prejavujú veľký záujem. Dieťa má pritom v rómskej rodine vysokú hodnotu, rodičia si však viac želajú synov ako dcéry. Ich výchova je pedocentrická, dostanú všetko, čo si zažiadajú. Hoci je dieťa vychovávané v kolektíve, ťažisko jeho výchovy spočíva na matke, ktorá ho učí hovoriť, uspokojuje jeho potreby a učí ho zvyklostiam rómskej rodiny. Svet detí splýva so svetom dospelých, čoho výsledkom podľa Z. Bakošovej (2005) je, že v rómskej rodine neexistujú generačné rozdiely.

Poradie narodenia dieťaťa má veľký vplyv na jeho postavenie v rodine. Túžbou rodičov je, aby prvorodené dieťa bol syn, pretože tým rastie prestíž celej rodiny a zároveň podľa nich syn nemôže spôsobiť rodine takú hanbu ako dcéra: „O čhavo našti avel khere pereha“ (chlapec nemôže prísť domov s bruchom) (Šebková, 1996, s. 53). Ako autorka ďalej píše, najstarší syn má pri výchove mladších súrodencov rovnaké právomoci ako rodičia. Smie ich trestať, dávať zákazy a príkazy, ktoré mladší súrodenci musia rešpektovať. V prípade otcovej smrti sa stáva hlavou rodiny, v minulosti dokonca mal právo rozhodnúť o tom, či sa matka môže znovu vydať. Ak prvorodeným dieťaťom bola dcéra, radosť bola hlavne na strane matky, pretože ju vnímala ako pomocníčku a pestúnku pre svoje ďalšie deti. Jej úloha spočívala predovšetkým v upratovaní a starostlivosti o mladších súrodencov, a to od momentu, keď dosiahla 8 - 9 rokov (Žigová, 1996).

Základné vzťahy a postoje detí k vzdelávaniu ovplyvňujú predovšetkým ich rodičia. Avšak pre väčšinu rómskych rodín vzdelanie nemá veľkú hodnotu. Postoj rómskych rodičov k škole je skôr negatívny až nepriateľský, čoho výsledkom je nezáujem rómskych detí o školu, nepripravenosť na vyučovanie a časté absencie. Skúsenosti z programu nadácie Open Society Fund Praha „Začít spolu“ ukazujú, že spolupráca školy s rómskou rodinou je významným „katalyzátorom“ úspešnosti rómskych detí v škole. V rámci tohto programu bola zriadená funkcia tzv. rodinného koordinátora, ktorý pôsobí na škole a zabezpečuje komunikáciu medzi školou a rodinami. Jeho hlavnou úlohou je budovať dôveru rodín voči škole a zainteresovať ich do vyučovacie procesu (Kovaříková, 1998, s. 15).

Metódy práce sociálneho pedagóga s rómskou rodinou

Pri práci s rómskou rodinou poukazuje D. Selická (2006, s. 290) na rôzne metódy, ktoré sú k dispozícii sociálnemu pedagógovi:

• Prípadová metóda: Má individuálny charakter a zameriava sa na konkrétne potreby jednotlivca.
• Skupinová metóda: Má kolektívny charakter a pôsobí na jedinca prostredníctvom malej skupiny. Cieľom je psychosociálne pôsobiť na rodinu. Sociálny pedagóg stanovuje sociálnu diagnózu, navrhuje sociálnu terapiu, prípadne aj intervencie.
• Komunitná metóda: Má komplexný charakter. Jej cieľom je uspokojiť potreby jedinca prostredníctvom inštitúcií a spoločenských organizácií v najbližšom prostredí. Metóda zahŕňa opatrenia a činnosti, ktoré sú zamerané na pozitívne ovplyvňovanie sociálneho prostredia. Cieľom metódy je zdravotne a výchovne pôsobiť na občanov, viesť ich k zodpovednému manželstvu a rodičovstvu, v boji proti týraniu a zanedbávaniu detí. Sociálny pedagóg má možnosť vplývať na komunitu prostredníctvom prednášok, besied, masmédií.

Metódy sociálnopedagogickej pomoci

V práci s rómskou rodinou a ich deťmi možno využívať aj nasledovné metódy sociálnopedagogickej pomoci, ktoré uvádza Z. Bakošová (2005):

• Metóda kompenzácie nevhodných podnetov: Spočíva v náhrade chýbajúcich podnetov prostredia, ktoré narúšajú integritu osobnosti rómskeho dieťaťa.
• Metóda posilnenia vlastnej kompetencie: Ide o rozbor životného štýlu dieťaťa, ktorý súvisí s jeho hodnotovou orientáciou.
• Metóda plánovania pozitívnej perspektívy: Vzhľadom na to, že pre rómske etnikum je dôležitá prítomnosť a nie budúcnosť, je snahou sociálneho pedagóga ukázať rómskemu dieťaťu či rodine pozitívne perspektívy do budúcnosti.
• Metóda podpory orientovanej na sebarealizáciu: Neuspokojenie sebarealizačných potrieb vedie k mnohým frustráciám. Dieťa si sebarealizáciou potvrdzuje svoju identitu, autonómiu, je vedené k samostatnosti.
• Preventívne metódy: Sociálny pedagóg môže vykonávať hlavne primárnu a sekundárnu prevenciu, či už formou osvety, prednášok alebo rôznych besied, na ktoré môže pozývať aj odborníkov z iných oblastí.

Môžeme konštatovať, že sociálny pedagóg sa pri svojej práci stretáva s množstvom rôznych metód, z ktorých podľa závažnosti problému a typológie klienta vyberá a volí tú najvhodnejšiu. Práve kvalitné osobnostné predpoklady a odborná vzdelanosť umožňujú sociálnemu pedagógovi plniť požiadavky individuálnej starostlivosti a voliť primerané formy a metódy výchovného a sociálneho pôsobenia tak, aby nedošlo k manipulácii klienta. Sociálny pedagóg sa pri svojej práci nezameriava len na pomoc jednotlivcom či konkrétnej rodine, jeho pomoc je potrebná v rámci celej rómskej komunity.

Konkrétne oblasti pôsobenia sociálneho pedagóga

Sociálny pedagóg môže významne prispieť k zlepšeniu kvality života rómskych rodín v týchto oblastiach:

• Zlepšenie dochádzky detí do školy: Vzbudiť u detí záujem o štúdium, túžbu po nových poznatkoch.
• Nadobúdanie zručností vedenia domácnosti: Mnohé rómske dievčatá sa už v mladom veku stávajú matkami a často nevedia ešte ani variť, starať sa o domácnosť.

Jednou z ďalších možností, ako môže práca sociálneho pedagóga prispieť k zlepšeniu kvality života rómskych rodín, je samotná výchova, respektíve prevýchova dospelých Rómov. D. Selická (2009) ako dôvod tejto prevýchovy uvádza potrebu pozitívneho vplyvu rodičov na ich deti. Preto odporúča sústavnú a systematickú sociálno-výchovnú prácu s rómskou rodinou a navrhuje zriadiť klubové stretnutia odborníkov s rómskymi rodičmi, pričom daní odborníci majú byť hlavne z oblasti sociálnej práce, pedagogiky, psychológie, lekárstva, práva a ekonomiky. Považujeme to za veľmi dobrú myšlienku, ktorá by sa mala realizovať z viacerých dôvodov. Jedným z nich je už len to, že takýmto spôsobom by sa mohli rómske rodiny naučiť zmysluplne a rozumne zaobchádzať s peniazmi, pretože v súčasnosti sa ešte vyskytujú prípady, keď rodina minie všetky peniaze v deň, keď ich dostane.

Sociálny pedagóg v školskom systéme Slovenskej republiky

V súčasnosti, keď sa kladie akcent na profesionalizáciu v školskom a poradenskom systéme, sa už pri vytváraní podporných tímov s profesiou sociálneho pedagóga počíta. Sociálny pedagóg disponuje kompetenciami, ktoré sú na poskytovanie komplexných služieb nevyhnutné (Liberčanová, 2022). Podľa S. Varšovej a L. Kvašňákovej (2022) je sociálny pedagóg expertom na sociálne prostredie, rozumie procesom vplyvu sociálneho prostredia na dieťa a na žiaka, dokáže posúdiť a vyhodnotiť jeho vplyv.

Podľa J. Koláčkovej (2022) a N. Bizovej (2022) môže sociálny pedagóg predstavovať jeden z hlavných prvkov inkluzívneho vzdelávania a je súčinný pri riešení rôznych problémov a situácií v školskom prostredí. N. Bizová uvádza, že sociálne aspekty inklúzie sú explicitnou sférou činnosti sociálneho pedagóga. Ak v škole pôsobia viacerí odborní zamestnanci, ich vzájomné pôsobenie môže byť základom multidisciplinárnej spolupráce, ktorá sa realizuje v rámci multidisciplinárneho tímu, ktorého súčasťou môže byť aj sociálny pedagóg. Ide o rôzne veľké skupiny s vnútorne koordinovanou činnosťou. Veľkosť a zameranie multidisciplinárneho tímu závisí od toho, na aké problémy je zameraná jeho činnosť, či funguje ako relatívne stabilná pracovná skupina v rámci jednej inštitúcie, alebo pôsobí medziinštitucionálne.

Pôsobenie sociálneho pedagóga pokračuje aj v oblasti prevencie sociálnopatologických javov v inštitucionálnom prostredí. „Ďalším cieľom je výchova k svojpomoci, obnovenie normality človeka, intervencia do socializačných procesov detí a mládeže, ale aj dospelých, pričom ťažisko jej kompetencií spočíva v prevencii a preventívnych činností.“

Profesionalizácia sociálneho pedagóga

Význam sociálneho pedagóga na Slovensku v súčasnosti je podstatne vyšší, ako bol pred 20 rokmi. Množstvo autorov sa sociálnej pedagogike na Slovensku začalo venovať už v tomto období, avšak každý spomínaný autor dáva funkciu sociálneho pedagóga do rôznych súvislostí a rovinách. „Sociálneho pedagóga môžeme chápať ako odborníka (profesionála) vybaveného teoreticky, prakticky a koncepčne pre výchovné pôsobenie všade tam, kde prispieva k formovaniu zdravého spôsobu života, predovšetkým, kde prostredie jednotlivec či skupina pôsobí deštruktívnym alebo nekreatívnym spôsobom v uspokojovaní potrieb.“ Činnosť práce sociálneho pedagóga zaraďujeme medzi pomáhajúce profesie. Jeho profesionálna stránka sa rokmi formovala po teoretickej, ale aj po praktickej stránke v závislosti od vývoja spoločnosti.

V súčasnej dobe začína byť profesia sociálneho pedagóga na školách a v školských zariadeniach čoraz viac žiadaná a potrebná. Svoje uplatnenie si nájdu v školských podporných tímoch, kde majú svoje nezastupiteľné miesto v poradenstve a v prevencii. Nepochybne má veľký význam pre pozitívne fungujúcu spoločnosť. „Profesia sociálneho pedagóga bola a je úzko spätá s vývinom sociálnej pedagogiky ako vedy a vymedzením jej predmetu. Široká orientácia sociálnej pedagogiky na riešenie mnohých sociálno-výchovných problémov v minulosti, ale aj dnes, sa odráža nielen v rôznych prístupoch k vymedzovaniu jej predmetu, ale aj v nejednotnom vymedzovaní kompetencií a profesiogramu sociálneho pedagóga.“

Sociálny pedagóg je podnetom pre rozvoj sociálnej pedagogiky. V súčinnosti s viacerými sociálnymi pedagógmi, ako aj s ich zvyšovaním počtu môže rozvíjať vedné odbory pedagogiky a sociálnej práce. „Vďaka legislatívnym zmenám v rokoch 2008 a 2009 v školstve patrí sociálny pedagóg k ďalším zložkám systému výchovného poradenstva a prevencie a jednou z mnohých činností a úloh, ktoré sociálny pedagóg...“

tags: #socialny #pedagog #a #romska #rodina #prohuman