Hmotná núdza je vážnym sociálnym problémom, ktorý postihuje mnohých občanov Slovenskej republiky. Predstavuje stav, kedy príjem domácnosti nedosahuje úroveň životného minima, a členovia si nevedia zabezpečiť základné životné podmienky prácou, majetkom či uplatnením svojich nárokov. V takýchto prípadoch štát poskytuje pomocnú ruku prostredníctvom dávky v hmotnej núdzi a ďalších foriem podpory, cieľom ktorých je zabezpečiť základné životné potreby a pomôcť preklenúť ťažké obdobie.
Právne vzťahy pri poskytovaní pomoci v hmotnej núdzi sú primárne upravené zákonom č. 417/2013 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Tento zákon nadobudol účinnosť 1. januára 2014 a stanovuje podmienky, nároky a formy poskytovanej pomoci.
Hmotná núdza je definovaná ako stav, keď príjem členov domácnosti nedosahuje sumy životného minima a títo členovia si nevedia alebo nemôžu zabezpečiť príjem prácou, výkonom vlastníckeho práva alebo iného práva k majetku a uplatnením nárokov. Základné životné podmienky, ktoré má tento príspevok zabezpečiť, zahŕňajú jedno teplé jedlo denne, nevyhnutné ošatenie a prístrešie.
Kto má nárok na pomoc v hmotnej núdzi?
Nárok na pomoc v hmotnej núdzi má domácnosť, ktorej príjem nedosahuje sumy životného minima a jej členovia si nevedia alebo nemôžu zabezpečiť príjem prácou, majetkom alebo uplatnením nárokov. Je však dôležité zdôrazniť, že samotný stav hmotnej núdze automaticky nezaručuje nárok na pomoc v plnej výške životného minima. Pomoc sa poskytuje do výšky nárokov stanovených v zákone.
Kto sa považuje za člena domácnosti?
Na účely posudzovania nároku na pomoc v hmotnej núdzi sa za členov domácnosti považujú osoby, ktorých príjmy a majetok sa posudzujú spoločne. Patria sem:
- Manžel a manželka (nie druh a družka).
- Rodičia a ich nezaopatrené deti žijúce v spoločnej domácnosti.
Nezaopatrené deti sú definované nasledovne:
- Deti do skončenia povinnej školskej dochádzky (najdlhšie do 16 rokov).
- Deti do 25 rokov, ak študujú dennou formou na strednej alebo vysokej škole, alebo nemôžu študovať a pracovať pre chorobu alebo úraz.
- Deti do 25 rokov, ktoré už neštudujú, ale nemajú žiadny príjem, alebo je ich príjem nižší ako polovica mesačnej minimálnej mzdy.
- Deti nad 25 rokov žijúce s rodičmi v domácnosti, ktoré sa pripravujú na budúce povolanie dennou formou štúdia.
Ak osoba nežije s manželom/manželkou ani s deťmi spĺňajúcimi uvedené podmienky, posudzuje sa samostatne. V prípade striedavej starostlivosti o dieťa platia špecifické pravidlá posudzovania.
Životné minimum a jeho vplyv
Životné minimum predstavuje spoločensky uznanú minimálnu hranicu príjmov, pod ktorou nastáva stav hmotnej núdze. Aktuálne sumy životného minima sú stanovené zákonom a môžu sa meniť.
Aktuálne sumy životného minima (k 1. júlu 2023):
- 268,88 € mesačne - jedna dospelá osoba
- 187,57 € mesačne - ďalšia spoločne posudzovaná dospelá osoba
- 122,77 € mesačne - dieťa
Tieto sumy slúžia na posúdenie, či je osoba v stave hmotnej núdze, ale nepredstavujú výšku príspevkov, na ktoré má nárok. Napríklad, jednotlivec je v hmotnej núdzi, ak má mesačný príjem nižší ako 268,88 €, manželia sú v hmotnej núdzi, ak ich spoločný mesačný príjem nedosahuje sumu 456,45 € (268,88 € + 187,57 €). V prípade detí sa táto suma zvyšuje.
Posudzovanie príjmu a majetku
Pri posudzovaní nároku na pomoc v hmotnej núdzi sa započítavajú príjmy všetkých členov domácnosti. Príjem sa definuje podľa zákona o životnom minime, pričom niektoré príjmy sa na účely posúdenia nezapočítavajú v plnej výške (napr. 75% z materského, invalidného dôchodku). Zákon tiež presne definuje, ktoré príjmy sa za príjem nepovažujú.
Od 1. septembra 2025 sa plánujú zmeny v posudzovaní príjmu s cieľom motivovať zamestnanosť. Zvýhodnené započítavanie príjmov sa bude uplatňovať počas prvých 6 mesiacov od vzniku pracovného pomeru alebo obdobného pracovného vzťahu.
Okrem príjmu sa posudzuje aj majetok domácnosti. Pre uznanie hmotnej núdze je dôležité, aby členovia domácnosti nemali možnosť zabezpečiť si príjem predajom alebo prenájmom svojho majetku. Existujú však výnimky, napríklad nehnuteľnosť určená na primerané trvalé bývanie alebo poľnohospodárska pôda užívaná pre vlastnú potrebu sa pri posudzovaní majetku neberú do úvahy.
Za majetok sa nepovažuje napríklad:
- Motorové vozidlo využívané na prepravu osoby s ťažkým zdravotným postihnutím.
- Jedno motorové vozidlo v domácnosti, ktorého hodnota nepresahuje 35-násobok sumy životného minima pre jednu plnoletú osobu, alebo ktoré je staršie ako 10 rokov.
Uplatnenie nárokov
Pre posúdenie hmotnej núdze je rovnako dôležité, aby členovia domácnosti nemali možnosť zabezpečiť si príjem uplatnením svojho práva, napríklad nároku na výživné, rodičovský príspevok alebo nárokov vyplývajúcich z pracovného pomeru.
Formy pomoci v hmotnej núdzi
Štát poskytuje pomoc v hmotnej núdzi vo viacerých formách:
- Dávka v hmotnej núdzi: Jej výška závisí od zloženia domácnosti. Od januára 2026 sa zvýšila a pohybuje sa od 89,70 € pre jednotlivca až po 314,40 € pre dvojicu s viac ako štyrmi deťmi.
- Príspevky k dávke:
- Ochranný príspevok: Určený na zabezpečenie osobných výdavkov člena domácnosti, ktorý nemôže pracovať. Jeho výška je 91,70 € mesačne.
- Aktivačný príspevok: Podporuje získavanie a prehĺbenie vedomostí a zručností na trhu práce. Jeho výška sa líši podľa aktivity a môže dosiahnuť až 183,30 € mesačne.
- Príspevok na nezaopatrené dieťa: Poskytuje sa na podporu výchovy a rozvoja dieťaťa vo výške 25,10 € mesačne na každé dieťa.
- Príspevok na bývanie: Slúži na čiastočnú úhradu nákladov spojených s bývaním a jeho výška sa pohybuje od 100,60 € pre jednotlivca až po 308,40 € pre domácnosť s viac ako štyrmi členmi.
- Jednorazová dávka v hmotnej núdzi: Určená na čiastočnú úhradu mimoriadnych výdavkov členov domácnosti, ako sú nevyhnutné ošatenie, obuv, vybavenie domácnosti, liečebné náklady alebo školské potreby.
Suma celkovej pomoci sa určí spočítaním výšky dávky a príspevkov, od ktorej sa odpočíta príjem členov domácnosti. Vyplatí sa až výsledná čiastka.
Zníženie dávky v hmotnej núdzi
Dávka v hmotnej núdzi môže byť znížená v prípade opakovaného porušenia povinností, ako je napríklad odmietnutie vhodného zamestnania, nesplnenie oznamovacej povinnosti o dočasnej pracovnej neschopnosti alebo nedodržanie liečebného režimu. Zníženie sa týka každého plnoletého člena domácnosti a môže trvať až tri kalendárne mesiace.
Od júla 2014 platí aj povinnosť "odpracovať" si dávku, spravidla prácou pre obec alebo dobrovoľníckou činnosťou. Dávka sa znižuje o sumu 84,90 € (v závislosti od aktuálnej výšky dávky pre jednotlivca) za každého plnoletého člena domácnosti, ktorý nesplní túto povinnosť, pokiaľ na to nemá objektívne dôvody.
Jednorazová dávka v hmotnej núdzi
Jednorazová dávka je určená na pomoc pri mimoriadnych výdavkoch. Môže byť poskytnutá do výšky preukázaných skutočných výdavkov, najviac do výšky trojnásobku sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu. Žiadosť o túto dávku sa podáva na obecnom úrade, pričom obec nemusí žiadosti vyhovieť, ak na ňu nemá finančné prostriedky.
Ako požiadať o pomoc v hmotnej núdzi
Žiadosť o pomoc v hmotnej núdzi sa podáva písomne na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny podľa miesta trvalého bydliska. Žiadateľ je povinný preukázať všetky doklady o príjmových a majetkových pomeroch členov domácnosti.
Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny je povinný o žiadosti rozhodnúť do 30 dní od jej podania, v zložitých prípadoch do 60 dní. Proti rozhodnutiu úradu je možné sa odvolať do 15 dní od jeho doručenia.
Pomoc v hmotnej núdzi sa vypláca mesačne pozadu, za celý kalendárny mesiac, a to aj v prípade, ak podmienky nároku boli splnené len za časť mesiaca. Pomoc sa nevypláca do zahraničia a nepatrí za čas, ak sa všetci členovia domácnosti zdržiavajú v cudzine dlhšie ako 30 dní.
Pomoc v hmotnej núdzi a jednorazová dávka sa poskytuje v peňažnej, vecnej alebo kombinovanej forme.
V prípade, že máte otázky týkajúce sa konkrétnych situácií, je vždy najlepšie obrátiť sa priamo na príslušný Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny alebo obecný úrad.