Sociálny a osobný rozvoj novorodenca: Komplexný prehľad

Psychomotorický vývin dieťaťa je komplexný proces zahŕňajúci fyzický, emocionálny, sociálny a kognitívny rozvoj, ktorý prebieha v priebehu prvých troch rokov života. Tento vývin sa líši od dieťaťa k dieťaťu, avšak existujú určité vývinové míľniky, ktoré nám môžu poskytnúť prehľad o typických etapách, ktorými prechádza. Vývoj dieťaťa a vplyvy naňho pôsobiace počas prvého roku života sú základom celého ďalšieho duševného vývoja dieťaťa.

Nervová sústava každého človeka reaguje na iné podnety, navyše deti sú vo vnímaní mnohonásobne viac citlivejšie ako my dospelí. Vysoká citlivosť zmyslov je najintenzívnejšia prvý rok života. Pohyb dieťaťa je hnaný zmyslami a zmysly dostávajú iný rozmer vďaka pohybu v priestore, ktorý neustále objavujú z vnútornej motivácie.

Novorodenecké obdobie (narodenie - 28. deň)

Novorodenecké obdobie trvá približne 1 mesiac a je obdobím adaptácie na nové prostredie. Počas prvého mesiaca života sa dieťa adaptuje na nové prostredie mimo maternice. Toto obdobie je kľúčové pre tvorbu základných reflexov a budovanie vzťahu s rodičmi. Prežívanie je veľmi jednoduché, môžeme ho označiť ako prežívanie príjemného (pozitívne pocity) a nepríjemného (negatívne citové prežívanie), čo je spojené s uspokojením, alebo neuspokojením základných potrieb dieťaťa.

Motorika a zmyslový vývin

• Motorika: Dieťa prejavuje silný sací reflex, začína zdvíhať hlavu, keď je položené na bruchu, a zameriava svoj pohľad na blízke objekty, najmä na tváre. Motorický vývin je proces, ktorý zahŕňa vývin pohybových a psychických funkcií človeka. Novorodenec sa rodí asymetrický, čo znamená, že je často v polohe, ktorú si zvolí, pretože ju má z bruška viac navnímanú, čiže silnejšiu. Trup je uklonený do oblúku v tvare “C”, niekedy až v tvare “D”. Keďže je hlavička predozadne predĺžená a novorodenec ešte nevie používať svaly a rovnováhu zároveň, je pre neho problém ležať symetricky a v pokoji v polohe na chrbte. Správnym polohovaním, posilňovaním brušných svalov a nastavením vhodného nosenia detí od narodenia vieme asymetrii predchádzať. Zároveň vieme predchádzať záklonu hlavy dieťaťa.
• Zrakové vnímanie: Novorodenec vníma objekt vzdialený 20-30 cm, nie je rozvinutá akomodácia, nevie aktívne sledovať pohyb objektu, ktorý ho zaujme, nevidí rovnako ostro predmety bližšie a vzdialené. Aby sa vyvíjal zrak, potrebuje dieťa dostatok podnetov.
• Sluchové vnímanie: Pomerne dobre vyvinutý sluch, dokáže rozlišovať najmä vysoké tóny, v prvom mesiaci vie odlíšiť zvuky ľudskej reči od ostatných zvukov, nízke tóny vyvolávajú u novorodenca aktivitu, vysoké ju skôr tlmia.

Sociálne a emocionálne správanie

Dieťa dokáže rozpoznať hlas matky a reaguje upokojením pri jej dotyku alebo zvuku. Plač zostáva jeho hlavným komunikačným nástrojom. Prvoradý je dotykový kontakt, matkin hlas, jej pohľady, mimika tváre, dojčenie a nosenie dieťaťa na rukách. Ak tieto kontakty chýbajú, vedie to k deprivácii, frustrácii a rôznym poruchám vývinu. Dieťa komunikuje s okolím od prvého okamihu na svete. Nástrojom komunikácie je pre neho aj plač. Viete sa naučiť svoje dieťa pozorovať a snažiť sa mu tak porozumieť. Dokážete tak odkryť a rozvíjať jeho potenciál, pomáhať mu prekonávať prekážky.

Počas prvého týždňa sa rodičia učia spoznávať normálne reflexy dieťaťa a nepravidelné vzorce dýchania, najmä počas spánku. V druhom týždni si rodičia osvojujú príznaky hladu a rôzne typy plaču. Úbytok váhy v prvom týždni je prirodzený. V treťom týždni sa u dieťaťa môže objaviť kolika, čo je nadmerný plač u zdravých detí bez zjavnej príčiny, zvyčajne začína vo veku 2 až 3 týždňov a ustúpi do 4 mesiacov veku. V tomto období je tiež dôležité polohovanie na bruško pre rozvoj svalov.

Bezpečné prostredie pre novorodenca

Pre minimalizáciu rizika SIDS (syndróm náhleho úmrtia dojčiat) je dôležité dodržiavať nasledujúce zásady:

• Nechajte dieťa spať na chrbte.
• Používajte pevný povrch na spanie, vyhnite sa pohovkám, mäkkým matracom a vodným posteliam.
• Zdieľajte izbu s dieťaťom, ktoré má svoje samostatné miesto na spanie.
• Udržujte mäkké predmety a voľnú posteľnú bielizeň mimo miesta spánku dieťaťa.
• Dojčenie dieťa chráni a pomáha predchádzať SIDS.
• Cumlík môže znížiť riziko SIDS, ale nemalo by sa dieťa nútiť.
• Dbajte na správne oblečenie, aby nedošlo k prehriatiu.
• Dajte dieťa očkovať.
• Vyberte si prirodzený spôsob zavinovania alebo spací vak.
• Používajte certifikovaný dýchací monitor.

Prechádzky s dieťaťom sú dôležité, no treba dbať na bezpečnosť v aute, najmä v súvislosti s rizikom prehriatia. Nikdy nenechávajte dieťa samé v aute.

Obdobie dojčaťa (2 mesiace - 1 rok)

Obdobie dojčaťa je charakteristické rýchlym rastom a vývojom. Dieťa veľmi rýchlo rastie a zvyšuje sa jeho telesná hmotnosť. V tomto období dochádza k významnému psychomotorickému vývoju.

2. až 3. mesiac

V druhom až treťom mesiaci začína dieťa objavovať svoje telo a výraznejšie interagovať s prostredím. Do troch mesiacov dieťa skôr drží hlavičku v úklone, ramená sú tiež naklonená a bruško vychýlené na stranu, kam bábätko otočí tvár. V 3. mesiaci už dieťa dokáže udržať telíčko v osi, tj. hlava, trup a nožičky sú v jednej priamke. Ďalším kľúčovým bodom typickým pre dovŕšenie 3. mesiaca je, že dieťa dokáže nadvihnúť nožičky do 90 stupňov vo všetkých kĺboch na dolných končatinách.

• Motorika: Dieťa stabilizuje polohu hlavy, keď leží na bruchu, a otáča hlavu smerom k zvukom. Pokúša sa uchopiť predmety v blízkosti, hoci ešte s nepresnosťou. V ľahu na chrbte sa trojmesačné bábätko hrá s ručičkami. Vedome sa s nimi hrá, pozerá sa na ne a dáva si ich do pusy. Od tejto doby všetko, čo príde do jeho rúk, bude chcieť aj ochutnať. Ručičky by mali byť už po väčšinu dňa otvorené. Ak sa snaží hračku či váš prst uchopiť, dotkne sa predmetu najprv dlaňou z malíčkovej strany a potom hračku zabalí do celej dlane. V ľahu na brušku by sa bábätko malo dokázať opierať sa o oba lakte a predlaktia. Hlavička a krk sú pretiahnuté v osi telíčka. Telíčko je tiež mierne nesené nad podložkou a bábätko sa opiera o podložku pod pupkom.
• Sociálne a emocionálne správanie: Dieťa začína reagovať úsmevom na rodičov a napodobňuje ich mimiku. Vydáva zvuky, ako napríklad hrkútanie, čím komunikuje s okolím. Prvý sociálny úsmev sa objavuje okolo 6. týždňa.

4. až 5. mesiac

V tomto období sa dieťa stáva aktívnejším a lepšie sa zapája do diania okolo seba.

• Motorika: Dieťa sa začína otáčať z bruška na chrbát a skúma objekty pomocou uchopovania. Sleduje a skúma tvar a textúru predmetov, čím sa zlepšuje jeho schopnosť koordinácie. V ľahu na chrbte siaha bábätko po hračke. Až po dovŕšení veku piatich mesiacov bude vaše bábätko schopné siahať na hračku rovnakou ručičkou aj cez stredovú čiaru. V ľahu na brušku sa bábätko dokáže oprieť o jednu ruku, respektíve lakeť a predlaktie, pričom druhú ručičku dokáže uvoľniť na uchopenie hračky. Jedným z hlavných meradiel je, ak dieťa vo veku piatich mesiacov dokáže zdvihnúť svoju pažu nad horizontálu.
• Sociálne a emocionálne správanie: Dieťa napodobňuje výrazy tváre dospelých a vydáva zvuky, aby získalo pozornosť.

6. až 7. mesiac

• Motorika: Dieťa sa učí sedieť s oporou a začína sa plaziť. Zlepšuje schopnosť uchopovať predmety oboma rukami, čo podporuje rozvoj jemnej motoriky.
• Sociálne a emocionálne správanie: Dieťa sa smeje, reaguje na svoje meno a začína používať jednoduché gestá, ako je mávanie.

8. až 9. mesiac

• Motorika: Dieťa sedí samostatne a pokúša sa loziť. Jemná motorika sa zlepšuje, čo umožňuje dieťaťu lepšie manipulovať s malými predmetmi.
• Sociálne a emocionálne správanie: Dieťa začína chápať význam niektorých slov a reaguje na jednoduché pokyny.

10. až 11. mesiac

• Motorika: Dieťa v tomto období skúša prvé kroky, pričom sa opiera o nábytok alebo pomocné predmety.
• Sociálne a emocionálne správanie: Dieťa začína používať jednoduché slová ako „mama“ alebo „tata“ a chápe základné pokyny.

12. mesiac

Deti v tomto období začínajú robiť prvé samostatné kroky a objavujú svet novými spôsobmi.

• Motorika: Dieťa dokáže chodiť s malou oporou alebo samostatne. V 12. mesiaci zvyčajne vie: samostatne sedieť, postaviť sa, pridŕžajúc sa nábytku alebo vás, a znovu sa posadiť, uchopiť prštekmi aj drobné predmety vo veľkosti hrášku (kliešťový úchop), podávať si predmet z jednej rúčky do druhej, otáčať ho a obzerať si ho zo všetkých strán. Ročné dieťa zvyčajne nosí oblečenie vo veľkosti 80 až 86. Váži v priemere 8 900 a 9 600 gramov, čo je obyčajne trojnásobok jeho pôrodnej hmotnosti. Meria 74 až 84 centimetrov, obvod hlavy by mal byť 43 až 49 centimetrov.
• Reč: Niektoré deti už okolo svojich 1. narodenín zreteľne vyslovia niekoľko jedno- a dvojslabičných slov, ako napríklad mama, tata, baba, pápá alebo nie, bác či dokonca auto. Iným deťom sa jazýček ešte stále nerozviazal a dohovárajú sa džavotaním a mimikou. Ďalšie si tvoria vlastný slovník, ktorým opisujú ľudí, zvieratá, veci, činnosti či jedlá. Dieťa v tomto období vie hovoriť prvé slová a ďalej si rozvíjať porozumenie, cielene počúvať (orientovať sa na konkrétny hlas alebo zvuk), zapamätať si ľudí a veci, ktoré práve nevidí, nepočuje ani necíti (stálosť objektu), pospevovať si spolu s vami jednoduché melódie a tlieskať pri nich do rytmu.
• Sociálne a emocionálne správanie: Dieťa sa stáva sebavedomejším, začína vyjadrovať svoje potreby slovami a je aktívne v interakciách s blízkymi. Väčšina ročných detí ešte neprespí celú noc v kuse a pri zaspávaní potrebujú mamu či otca.

Človiečik je v tomto veku nesmierne zvedavý a živý, potrebuje priestor, pohyb a príležitosť na objavovanie svojho okolia. Prostredie, v ktorom sa pohybuje, však musí byť bezpečné. Nikdy ho nenechávajte bez dozoru.

Tabuľka vývojových míľnikov pre dojčatá

Obdobie batoľaťa (1-3 roky)

Obdobie batoľaťa je charakteristické zdokonaľovaním chôdze a rozvojom motoriky. Vo veku od 1 do 3 rokov dieťa postupne zvláda stáť bez opory, vstávať zo sedu aj z ľahu, prekonávať prekážky, samostatne chodiť, skákať, chodiť po schodoch, stáť na jednej nohe, stavať vežu z kociek, jesť príborom, navliekať korálky, umyť si a utrieť ruky, začne používať nočník a byť bez plienok. Naučí sa hádzať a chytať loptu, kopať do nej.

Motorický vývin

• Hrubá motorika: Chôdza sa zdokonalí od pár krôčikov na začiatku 1. roka k samostatnej a istej chôdzi na konci 3. roka. V 2 rokoch sa dieťa učí utekať, zastaviť sa bez opory, zvládať nerovnosti terénu, prekračovať prah, chodiť po schodoch, vie skákať na mieste, skočiť z malej výšky a zatáčať pri chôdzi.
• Jemná motorika: Dieťa sa učí chodiť po schodoch s oporou a skúša stavať veže z kociek, čím zlepšuje svoju jemnú motoriku. Stáva sa pohyblivejším, dokáže kopnúť do lopty a kreslí prvé jednoduché čmáranice. Dokáže behať, skákať a používať príbor pri jedle.

Reč a komunikácia

Ovláda slovnú zásobu od 6 slov v 1. roku až po 900 slov na konci 3. roku. Dieťa rozumie jednoduchým pokynom, používa viac slov a prejavuje záujem o napodobňovanie každodenných aktivít, ako napríklad kŕmenie bábiky. Rozumie jednoduchým otázkam, vie vyjadriť svoje potreby a začína chápať pojmy ako „nebezpečné“. Výrazne rozširuje slovnú zásobu a začína tvoriť krátke vety.

Sociálne a emocionálne správanie

Dieťa sa stáva nezávislejším a viac objavuje svoje okolie. Napodobňuje činnosti dospelých, rozvíja schopnosť spolupracovať a začína chápať koncept zdieľania. V tomto období dieťa intenzívnejšie zapája do tvorivých hier a začína využívať svoju predstavivosť. Učí sa vyjadrovať svoje pocity, používa viac slov a rozvíja schopnosť kooperácie.

Psychické dopady na rodinné fungovanie pri narodení dieťaťa s telesným postihnutím

Narodenie dieťaťa s postihnutím predstavuje psychické vypätie a fyzickú záťaž pre rodičov a blízkych. Stresová situácia spojená s oznámením diagnózy je nemenný fakt bez ohľadu na typ postihnutia. Pocity šťastia sú často vystriedané strachom, úzkosťou a beznádejou. Nejasnosť z ďalšieho vývoja dieťaťa je často utvrdzovaná zdravotným personálom. Pre pozitívnu akceptáciu zdravotného postihnutia je dôležité vytvárať podnecujúce podmienky a mať dostatočnú opornú sieť.

Vývin rodiny s postihnutým dieťaťom je dlhodobý proces, ktorý prebieha v určitých fázach od šoku až po zmierenie a úplnú akceptáciu. Rodina sa vyrovnáva s realitou individuálne na základe dostupných zdrojov pomoci, podpornej siete a súdržnosti členov rodiny, ktoré môžeme rozdeliť do niekoľkých fáz:

1. Fáza oznámenia spojená s počiatočným šokom: Zahŕňa reakciu rodičov na oznámenie, že ich dieťa sa nenarodilo zdravé.
2. Fáza popretia reality: Rodičia odmietajú diagnózu a hľadajú odborníkov, ktorí by ju zvrátili.
3. Fáza viny a hnevu: Rodičia hľadajú vinníkov a pocity viny. Obviňujú seba alebo lekárov.
4. Fáza sebaľútosti a ľútosti smerom k dieťaťu: Rodičia sa pýtajú, prečo práve im sa narodilo postihnuté dieťa a utápajú sa v sebaľútosti.
5. Fáza akceptácie a vyrovnania sa s realitou: Rodičia sa snažia o racionálny postoj k riešeniu novej životnej situácie. Zväčša zastávajú postoj: „Nič sa nedá robiť, je to naše dieťa a musíme sa s tým zmieriť“.
6. Zmeny fungovania rodiny: Rodičia začnú organizovať zmeny vo fungovaní rodiny, prispôsobovať rodinný život potrebám dieťaťa.
7. Fáza dozretia: Rodina dokázala akceptovať dieťa s postihnutím a adaptovať rodinné fungovanie na novú životnú situáciu.
8. Fáza rozvratu: Ak sa rodičia nedokázali prispôsobiť novej životnej zmene, dochádza k rozvratu v rodinnom fungovaní, vzťahových väzbách, až do rozvratu manželstva.
9. Fáza slobody a samostatnosti: Rodičia sa oslobodia mentálne od zdravotne postihnutého dieťaťa a hľadajú možnosti sebarealizácie.

Najväčší vplyv na ďalší osobnostný vývoj dieťaťa s postihnutím má jeho vlastná rodina a rodinní príbuzní, ktorí sú s nimi v denno-dennom kontakte a majú podiel na vytváraní prostredia, v ktorom dieťa s postihnutím vyrastá. Príliš ochranný prístup vo výchove má negatívny dopad na osobnosť dieťaťa, pretože nerozvíja jeho individualitu, naopak, posilňuje jeho odkázanosť na pomoc druhých. Je nutné, aby rodičia hľadali hnací motor, ktorý im dodá energiu zvládať náročnú starostlivosť o postihnuté dieťa.

tags: #socialny #osobnosny #rozvoj #novorodenca