Sociálny gradient v zdraví je jav, ktorý sa prejavuje ako korelácia medzi socioekonomickým statusom a zdravotnými výsledkami. Inými slovami, čím vyšší je socioekonomický status jednotlivca, tým lepšie sú jeho zdravotné výsledky. Tento gradient sa prejavuje vo všetkých úrovniach socioekonomického statusu, nielen medzi bohatými a chudobnými. Na všetkých príjmových úrovniach sa sociálne determinanty zdravia riadia sociálnym gradientom: čím nižšie socioekonomické postavenie, tým horšie zdravie. Ekonomicky a sociálne slabší jedinci (ľudia s obmedzeným prístupom ku kvalitnému bývaniu, vzdelaniu, sociálnej ochrane a pracovným príležitostiam) sú vystavení väčšiemu riziku ochorenia a úmrtia. Sociálne príčiny teda prispievajú k rozdielom vo výskyte chorobnosti a úmrtnosti medzi sociálnymi skupinami.
Čo sú sociálne determinanty zdravia?
Sociálne determinanty zdravia sú všetky faktory a okolnosti, ktoré ovplyvňujú zdravie (pozitívne aj negatívne). Sú to faktory, ktoré často súvisia s prostredím alebo statusom a ovplyvňujú podmienky každodenného života a zdravia človeka. Všeobecne sa definujú ako „podmienky, za ktorých sa ľudia rodia, rastú, žijú, pracujú a stárnu, a prístup ľudí k moci, peniazom a zdrojom - majú silný vplyv na nerovnosti vo zdraví.“ Tieto nespravodlivé, ale nevyhnutné rozdiely vo zdravotnom stave obyvateľov možno pozorovať tak v rámci jednotlivých krajín, ako aj medzi nimi.
Historický kontext a úsilie WHO
Od počiatku 21. storočia Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) podporuje výskum sociálnych determinantov a uľahčuje akademickú a politickú prácu v globálnom meradle. V roku 2008 vydala Komisia WHO pre sociálne determinanty zdravia správu „Zmírnenie priepasti v jednej generácii“ so zameraním na zdravotné nerovnosti a sociálnu spravodlivosť, konkrétne na kroky k náprave nerovnosti v oblasti zdravia. Hlavným témou práce boli rozvojové ciele, preto prepájala diskurz o sociálnych determinantoch zdravia s hospodárskym rastom a premostením rozdielov vo zdravotníckom systéme. Prvým odporúčaním bolo zlepšenie každodenných životných podmienok obyvateľov - napríklad pracovného a domáceho fyzického prostredia, raného vývoja, vzdelávania a sociálnej ochrany. Druhým bodom bolo narušenie nerovnomerného rozdelenia moci, peňazí a zdrojov s aktívnejšou úlohou vlády. V roku 2011 prebehla Svetová konferencia, na ktorej 125 svetových delegácií prijalo Politickú deklaráciu z Ria.
Kľúčové socioekonomické faktory ovplyvňujúce zdravie
Jedným z najvýznamnejších determinantov zdravia je socioekonomický status. Ľudia s nižším sociálnym postavením sú zvyčajne vystavení až dvojnásobnému riziku ochorenia vážnou chorobou a riziku predčasného úmrtia než osoby s vysokým postavením na sociálnom rebríčku. Toto pravidlo sa ovšem nevzťahuje iba na najnižšie vrstvy spoločnosti. Tento jav, zvaný sociálny gradient, sa vyskytuje naprieč spoločnosťou. Socioekonomický status ovplyvňuje mnoho ďalších faktorov pôsobiacich na zdravie človeka, ako je napríklad nevyhovujúce bývanie, zlá výživa, nízka úroveň vzdelania, nezamestnanosť, sociálne vylúčenie, dostupnosť zdravotnej starostlivosti či chudoba.
Vplyv nezamestnanosti
Podľa výskumov nezamestnanosť často súvisí s vyšším zdravotným rizikom, čo môže viesť k väčšej chorobnosti ľudí a predčasným úmrtiam. Nezamestnanosť súvisí s mnohými psychosociálnymi problémami, najmä s finančnými problémami (zadlženosťou), stratou sociálneho postavenia a socioekonomického statusu a sociálnou segregáciou.
Dôležitosť vzdelania a zdravotnej gramotnosti
Vzdelanie a jeho úroveň, jazykové znalosti i čitateľská gramotnosť zásadne ovplyvňujú schopnosť jedincov orientovať sa vo zdravotníckom systéme. Zdravotná starostlivosť môže byť zložitá aj pre osoby s vyšším vzdelaním, pre jedincov s jazykovými alebo čitateľskými bariérami tak môže byť takmer neprístupná. Zdravotná gramotnosť (angl. health literacy) označuje schopnosť správnej orientácie vo zdravotnom systéme - teda vedieť vyhľadávať, chápať a používať informácie nutné k správnemu využívaniu zdravotných služieb a udržaniu zdravia.
Dostupnosť zdravotnej starostlivosti
Ďalším sociálnym determinantom zdravia je dostupnosť zdravotnej starostlivosti, ktorá ovplyvňuje zdravotný stav obyvateľstva v určitom regióne zásadným spôsobom. Ľudia z vyšších sociálnych skupín majú všeobecne lepší prístup k zdravotnej starostlivosti než socioekonomicky slabší jedinci. Snadný prístup ku zdravotným službám môže byť obmedzený hneď niekoľkými faktormi, ako sú napríklad vzdialenosť zdravotníckych zariadení a dopravná situácia, kapacitné obmedzenia, ekonomické náklady alebo zdravotná gramotnosť. Obmedzená prístupnosť ku zdravotnej starostlivosti nemá negatívny dopad iba na zdravie jednotlivcov, ale i celých skupín obyvateľstva. Častými zdravotnými komplikáciami medzi obyvateľmi so zle dostupnou lekárskou starostlivosťou sú chronické ochorenia, oneskorenie v diagnostike a liečbe chorôb a vyššia mortalita. Táto problematika je častým záujmom zdravotnej politiky, odborníkov a inštitúcií.
Vplyv bývania a pracovného prostredia
Kvalita bývania je jedným z najdôležitejších faktorov, ktoré ovplyvňujú zdravie človeka. Nepriaznivé podmienky, napríklad absencia tepla, vlhkosť, preplnenosť, nedostatočné hygienické zázemie či život v sociálne vylúčených lokalitách, zvyšujú výskyt infekčných ochorení, chorôb dýchacích ciest, problémov s pohybovým aparátom, duševných porúch a chronického stresu. Zlé bytové podmienky naviac negatívne ovplyvňujú deti, u ktorých je zaznamenaná vyššia chorobnosť a absencia v školách. Zdravie človeka môže významne ovplyvňovať i prostredie, v ktorom pracuje. Podmienky na pracovisku sa premietajú do fyzického i psychického zdravia najmä prostredníctvom pracovného stresu, možnosti rozhodovať o vlastnej práci, miery kontroly, ocenenia a kvalifikácie. Pretrvávajúci pracovný stres a nedostatok nezávislosti vedú k zvýšenému riziku kardiovaskulárnych ochorení, duševných porúch alebo predčasnej úmrtnosti. Mnohé výskumy potvrdzujú, že zamestnanci s možnosťou ovplyvňovať svoj pracovný režim a so zmysluplnou a uznávanou prácou sú zdravší a vykazujú nižšiu mieru chorobnosti. Dobré pracovné podmienky zahŕňajú nielen bezpečné a ergonomické zázemie, ale aj zdravé medziľudské vzťahy, možnosť ďalšieho vzdelania i primerané pracovné tempo.
Výživa a fyzická aktivita
Výživa hrá zásadnú rolu v celkovom zdraví jednotlivcov i celej spoločnosti. Kvalitná a vyvážená strava je kľúčová pre prevenciu chronických ochorení, napríklad obezity, diabetu 2. typu, kardiovaskulárnych chorôb i niektorých typov rakoviny. Dostupnosť zdravej výživy je ovplyvnená socioekonomickým statusom, prostredím a vzdelaním. Ľudia s vyšším príjmom a vzdelaním majú všeobecne lepší prístup k pestrej a kvalitnej strave i znalosti o zdravých nutričných návykoch. Výživa je tiež úzko prepojená s ďalšími sociálnymi determinantami - ovplyvňuje ju dostupnosť obchodov v štvrti, rodinné zázemie a stratégie zdravotnej politiky štátu. Aktívne formy dopravy, ako je chôdza, jazda na bicykli alebo využívanie verejnej dopravy, majú pozitívny vplyv na fyzické zdravie jednotlivcov. Tieto spôsoby dopravy zvyšujú každodenný pohyb, posilňujú kardiovaskulárne zdravie a pomáhajú predchádzať obezite.
Úloha stresu
Stres má značný vplyv na zdravie človeka. Spája sociálne prostredie a to, ako sa človek cíti psychicky a fyzicky. Pôsobenie stresu vychádza tak z negatívnych životných udalostí, tak najmä z dlhodobých ťažkostí (napríklad chudoba, pracovná neistota alebo diskriminácia). Chronický stres ohrozuje zdravie tým, že oslabuje obranyschopnosť organizmu, zvyšuje vnímavosť voči infekčným chorobám, ovplyvňuje hladinu krvných lipidov, krvný tlak, riziko cukrovky, infarktu a mozgovej mŕtvice. Významnú rolu má tiež stres vznikajúci kvôli sociálnej izolácii, chudobe, diskriminácii a nezamestnanosti.
Nerovnosti v zdraví a ich dôsledky
Čím nižší je socioekonomický status jedinca, tým vyššie je riziko predčasného úmrtia, chronických ochorení či horšej kvality života. Tieto determinanty pôsobia kumulatívne: napríklad deti z rodín s nižším príjmom často čelia spomaleniu rastu, vyššiemu výskytu mentálnych a telesných problémov, horšiemu vzdelaniu a následnej neistej zamestnanosti. Naviac sociálne determinanty štrukturujú správanie vo vzťahu ku zdraviu - ovplyvňujú, ako ľudia pristupujú ku zdravotnej starostlivosti, aký zvolia životný štýl a ako efektívne môžu zvládať stres a iné zdravotné záťaže.
Rodové nerovnosti v zdravotníctve
Rodové nerovnosti sa bohužiaľ prejavujú aj vo zdravotníctve a sú celosvetovým problémom, ktorý sa prejavuje vo viacerých rovinách a v každej oblasti iným spôsobom. Ženy predstavujú asi dve tretiny pracovnej sily vo zdravotníckych a sociálnych službách, pričom na ne pripadá viac ako tri štvrtiny neplatenej starostlivosti o choré a staršie osoby. Aj napriek tomu je ich práca často podceňovaná a menej finančne ohodnotená, a zároveň vykonávaná v náročných pracovných podmienkach, čo má negatívne dopady nielen na samotné ženy, ale aj na celý zdravotnícky systém. V tejto oblasti dochádza k významným nerovnostiam aj vo vyspelejších regiónoch, napríklad v Európe, kde sa aj napriek výrazným pokrokom môžeme stretnúť s problematickými oblasťami, ako sú sexuálne a reprodukčné zdravie žien, prevencia rodového násilia či zdravotná starostlivosť pre zraniteľné skupiny (migrantky, ženy so zdravotným postihnutím). Naopak v mnohých rozvojových krajinách, kde stále pretrvávajú kultúrne a náboženské ideológie, ako je napríklad Afganistan, je situácia oveľa vážnejšia. Ženy tu musia čeliť extrémnym bariéram v prístupe ku zdravotnej starostlivosti kvôli prísnym politickým obmedzeniam. Pod vládou Talibanu možnosť žien využívať základné zdravotnícke služby značne klesá, čo vedie k vysokej úmrtnosti matiek a novorodencov. Ďalším veľkým problémom je nedostatok kvalifikovaných zdravotných sestier a lekárok, ktoré by mohli ostatným ženám poskytovať starostlivosť, keďže dievčatá staršie ako 12 rokov tu nemajú prístup ku vzdelaniu.
Vplyv rasy na zdravie
Vplyv rasy ako sociálneho determinantu zdravia je patrný najmä z dôvodu štrukturálnych nerovností a predsudkov, ktoré ovplyvňujú prístup ku zdravotnej starostlivosti, ale aj kvalitu poskytovaných zdravotníckych služieb. Aj keď je pojem rasy ako biologického faktora stále viac vnímaný ako sociálny konštrukt, historicky bola zdravotná nerovnosť medzi rasovými skupinami zdôvodňovaná a zľahčovaná odlišnosťami na úrovni genetiky. Napríklad v Spojených štátoch sú menšinové rasové a etnické skupiny (napr. Afroameričania alebo iní ľudia farebnej pleti) vystavení vyššej miere chronických ochorení, predčasným úmrtiam a horším zdravotným výsledkom v porovnaní s bielou populáciou. Dáta ukazujú, že pacienti z týchto skupín častejšie dostávajú horšiu kvalitu starostlivosti, dlhšie čakacie doby alebo aj nižšiu pravdepodobnosť hospitalizácie.
Dopady pandémie COVID-19 na sociálny gradient
Predpovedá sa, že pandémia COVID-19 povedie k hospodárskej recesii v celej Európe, čo prehĺbi nerovnosti v oblasti zdravia. Je čoraz zrejmejšie, že ľudia s nižšími príjmovými skupinami a nízkokvalifikovaným zamestnaním s najväčšou pravdepodobnosťou chorobu chytia a zomrú. Pandémia COVID-19 zhorší existujúce nerovnosti v oblasti zdravia a bude mať najťažší dopad na životy ľudí žijúcich v deprivácii. Obmedzené údaje, ktoré sú už k dispozícii (z Veľkej Británie) naznačujú, že muži s nízkou kvalifikáciou majú najvyššiu úmrtnosť medzi dospelými v produktívnom veku. Ďalší výskum naznačuje, že u čiernych mužov a žien je 4.2-násobne vyššia pravdepodobnosť úmrtia na úmrtie súvisiace s COVID-19 ako u žien ako 4.3-násobne viac ako u bielych etnických skupín. Čím je človek sociálne a ekonomicky znevýhodnený, tým je pravdepodobnejšie, že budú trpieť týmito chorobami. Choroby, ktorým sa dá zväčša predchádzať. Šírenie vírusu zdôraznilo potreby migrantov, žiadateľov o azyl a Rómov, ktorí už čelia diskriminácii a nerovnostiam v zdraví. Tvoria iba časť z 26% ľudí v Európe žijúcich v preplnených priestoroch. Tento sociálny gradient sa vzťahuje aj na riziká duševného zdravia, ktoré budú umocnené izoláciou, strachom a neistotou. Prieskum Holandského národného inštitútu pre verejné zdravie a životné prostredie zistil, že viac ako tretina ľudí tvrdí, že sa počas pandémie cítili oveľa viac znepokojení, skľúčení, vystresovaní a osamelí. Asi 20% má väčšie problémy so spánkom ako predtým. Vo Francúzsku prieskum z verejného zdravotného ústavu zistil, že 27% respondentov prieskumu uviedlo stav úzkosti; Medzi faktory, ktoré prispievajú k tomuto pocitu, patrí nestabilná finančná situácia, zlé porozumenie prenosu vírusu, pocit nedostatočnej vybavenosti prijímať odporúčané opatrenia a malá dôvera vo verejné orgány. U ľudí v znevýhodnených oblastiach je menšia pravdepodobnosť liečby duševného zdravia. V roku 2018 žilo v preplnených obydliach 26.2% európskej populácie s príjmom nižším ako 60% mediánu ekvivalentného príjmu.
Programy a iniciatívy na podporu zdravia
Programy a iniciatívy na podporu zdravia sa v posledných rokoch v Českej republike výrazne rozrástli. Napríklad sa poriadajú tzv. Dni zdravia - akcie pre verejnosť, kde si ľudia môžu nechať zadarmo zmerať krvný tlak, hladinu cukru alebo základné telesné parametre, získať rady o zdravom životnom štýle a niekedy aj tipy na špecifické zdravotné témy. Súčasťou týchto iniciatív sú aj programy zamerané na výživu - od podpory dojčenia cez vzdelávanie o pravidelnej a pestrej strave, bezpečné príprave jedla až po prevenciu obezity alebo diabetu. Nezabúda sa ani na preventívne prehliadky, vyšetrenia a zvyšovanie dostupnosti zdravotnej starostlivosti práve tam, kde býva starostlivosť inak obmedzená.
Vládne opatrenia a strategické ciele na Slovensku
Vláda Slovenskej republiky si uvedomuje, že zdravotná starostlivosť je len jedným z faktorov, ktoré ovplyvňujú zdravie občanov. Sociálne determinanty zdravia, životný štýl či životné prostredie sú faktory, ktoré naše zdravie ovplyvňujú zásadným spôsobom. Z toho dôvodu bude vláda presadzovať prierezový pohľad na zdravie občanov. Vláda SR si uvedomuje sťažený prístup a špecifiká poskytovania starostlivosti v rôznych ohrozených skupinách. Vláda SR bude preto klásť špeciálny dôraz na zvyšovanie dostupnosti prevencie, zdravotnej starostlivosti, starostlivosti o duševné zdravie, dlhodobej starostlivosti pre zdravotne ťažko postihnuté osoby, marginalizované komunity, dôchodcov a ostatné ohrozené skupiny. Vláda SR zapojí marginalizované komunity do skríningových iniciatív terénnych pracovníkov. Vláda SR zruší doplatky za lieky pre ľudí ťažko zdravotne postihnutých, detí do šiestich rokov veku a dôchodcov, pri ktorých sa bude zohľadňovať výška ich príjmu, a to do výšky doplatku najlacnejšieho zameniteľného lieku. Náklady tohto opatrenia budú refundované zo štátneho rozpočtu.
Zlepšovanie pracovných podmienok v zdravotníctve
Vláda SR, uvedomujúc si kľúčovú rolu zdravotníckych pracovníkov a ďalších pracovníkov v zdravotníctve, sa zasadí o zlepšenie ich pracovných podmienok a nastavenie motivačného prostredia tak, aby pracovník v zdravotníctve zostával a takisto sa vracal za prácou na Slovensko. Vláda SR zvýši právomoci zdravotných sestier tak, aby mohli prevziať časť kompetencií lekárov, a zruší premenovanie zdravotníckych asistentov na praktické sestry (pričom zdravotníckym asistentom ponechá zvýšené kompetencie). Vláda SR bude monitorovať dodržiavanie Zákonníka práce, ako aj dodržiavanie personálnych normatívov. Vláda SR umožní rodičom s maloletými deťmi, ktorí pracujú v štátnych nemocniciach, zladenie ich pracovného a rodinného života a zdravotníckym pracovníkom navrhne možnosť znížiť si daňový základ o výdavky súvisiace s absolvovanými vzdelávacími podujatiami. Vláda SR zvýši priemernú mzdu zdravotným sestrám tak, aby sa dostali na úroveň 110 % priemernej mzdy v hospodárstve.
Podpora zdravotnej gramotnosti a prevencie
Zdravotná gramotnosť je v podmienkach Slovenskej republiky pomerne novou oblasťou, ktorej je potrebné venovať adekvátnu pozornosť v súvislosti s rôznymi cieľovými skupinami. Starostlivosť o rizikových pacientov, ako aj podpora a rozvoj zdravotnej gramotnosti laickej verejnosti musia byť založené na multidisciplinárnom prístupe a implementácii intervencií nielen zdravotníckych, ale aj sociálnych pracovníkov. Vláda bude okrem vytvárania motivácií k zdravému životnému štýlu podporovať aj vzdelávanie a celkovú informovanosť občanov o zdraví. Vláda zavedie mechanizmy na podporu starostlivosti o zdravie a prevenciu na strane poskytovateľov, ale aj samotných poistencov.
Ciele a hodnoty zdravotného systému SR
Hlavným cieľom zdravotného systému je dosiahnuť čo najlepšie zdravie všetkých občanov. Aj napriek prioritnej potrebe zvládnutia krízy vyvolanej koronavírusom SARS-CoV-2 spôsobujúcim chorobu COVID-19 a následnej potrebe zvyšovania pripravenosti Slovenskej republiky na budúce krízy ohrozujúce zdravie občanov sa bude vláda dôkladne venovať dlhodobým, štrukturálnym problémom zdravotného systému. Bude sa usilovať nastaviť funkčný zdravotný systém do roku 2030. Vláda SR deklaruje, že kľúčovými hodnotami v systéme zdravotníctva sú spravodlivosť, solidarita, kvalita a rovnosť prístupu k zdravotnej starostlivosti pre každého občana.
Modernizácia a inovácie v zdravotnej starostlivosti
Vláda SR pripraví ambulantný, ale aj nemocničný sektor na poskytovanie zdravotnej starostlivosti v súlade s najmodernejšími štandardmi. Pripraví riešenia podporujúce inovatívne spôsoby poskytovania zdravotnej starostlivosti pomocou moderných technológií, vrátane rozvoja e-zdravia. Vláda SR sa zaväzuje platobnými mechanizmami podporiť zavádzanie inovatívnych moderných technológií, ako sú napríklad telemedicína.
Štandardná zdravotná starostlivosť a práva pacientov
Vláda SR zadefinuje štandardnú zdravotnú starostlivosť: základný balík garantovanej bezplatnej starostlivosti s ohľadom na časovú a geografickú dostupnosť a protokoly pre diagnostiku a liečbu. V prípade, že poisťovňa nebude mať v danom regióne dostatočné kapacity, pacientovi bude musieť uhradiť liečbu aj u nezmluvného lekára. Vláda SR presadí, aby zdravotné poisťovne museli pacientom s podozrením na nádorové ochorenie zabezpečiť operáciu do 14 dní od indikácie klinickým onkológom. Inak budú poisťovne povinné uhradiť operáciu v ľubovoľnej krajine EÚ. Vláda SR legislatívne zabezpečí možnosť pacienta spísať svoju medicínsku vôľu a výber svojho právneho zástupcu v medicínskych otázkach. Vláda SR vytvorí pozíciu pacientskeho ombudsmana.
Reforma starostlivosti o duševné zdravie a ohrozené skupiny
Zároveň sa vláda SR zameria na reformu starostlivosti o duševné zdravie. Vláda SR podporí vznik komunitnej starostlivosti na podporu nielen psychologickej starostlivosti, ale aj sociálnej starostlivosti a podporu aktívneho životného štýlu seniorov. Vláda SR zriadi nadrezortný orgán spravujúci oblasť duševného zdravia - podporu zdravia, prevenciu, diagnostiku, liečbu, následnú starostlivosť a vzdelávanie odborníkov - a prijme záväzok vytvorenia národnej excelentnej inštitúcie na výskum a liečbu duševných porúch.
Podpora primárnej sféry a dostupnosti zdravotnej starostlivosti
Vláda SR, uvedomujúc si nezastupiteľnú úlohu primárnej sféry, vykoná zmeny, ktoré uľahčia vstup nových lekárov do systému. Vláda SR zjednoduší otváranie nových ambulancií v regiónoch s nedostatkom všeobecných lekárov a vytvorí motivačné bonusy a dotácie na vznik nových ambulancií a zefektívnenie súčasných ambulancií. Dôraz bude klásť na pohodlné objednávanie pacientov a komunitné sieťovanie poskytovateľov, s cieľom zlepšenia manažmentu pacienta. Vláda SR zvýši kompetencie VÚC pri vydávaní povolení v ambulantnom segmente a pri manažovaní tvorby siete. Vytvorí podmienky na spoluprácu s nemocnicami pri vytváraní rezidentských miest pre ambulantných špecialistov. Vláda SR aktualizuje sieť ambulancií všeobecných lekárov tak, aby sa zvýšila dostupnosť. Vláda SR uvoľní preskripčné a indikačné obmedzenia pre všeobecných lekárov. Vstup do primárnej sféry umožní aj iným lekárom - špecialistom a zabezpečí pre lekárov a sestry dostupné možnosti dovzdelávania sa.
Reforma akútnej a urgentnej starostlivosti
Vláda SR zavedie komunikačné, klinické a indikačné protokoly pre operačné stredisko záchrannej zdravotnej služby. Vláda SR navrhne reformu pohotovostných ambulancií. Pre spádové oblasti vytvorí ambulancie urgentnej starostlivosti s nepretržitou prevádzkou. Vláda SR sa zasadí o prijatie novej legislatívy, ktorá zvýši kvalitu dopravnej zdravotnej služby a umožní jej prevádzku aj menším poskytovateľom.
Plánovanie a infraštruktúra zdravotnej starostlivosti
Vláda SR vypracuje analýzu spotreby zdravotnej starostlivosti (zohľadňujúc regionálne špecifiká), definuje potrebu a rozmiestnenie infraštruktúry, navrhne siete poskytovateľov s jasne definovanými parametrami a zmení výnos o materiálno-technickom a personálnom vybavení poskytovateľov zdravotnej starostlivosti. Vláda SR zavedie plány obnovy zdravotníckej techniky a infraštruktúry na úrovni každej štátom riadenej nemocnice s definovaným zdrojom financovania. Tieto plány budú definované s presahom na niekoľko rokov tak, aby bolo zabezpečené priebežné obnovovanie prístrojového vybavenia nemocníc.
Riadenie a financovanie štátnych nemocníc
Vláda SR začne štátne nemocnice riadiť koordinovane pod jednotným vedením a bude naplno využívať úspory z rozsahu. Vláda SR sa zasadí o transparentný a nepolitický výber riaditeľov nemocníc a o zavedenie osobnej zodpovednosti manažmentu nemocníc pri nehospodárnom nakladaní s majetkom štátnych nemocníc, ako aj pri nedodržiavaní personálnych normatívov. Vláda SR zavedie pre štátne nemocnice centrálne riadenú prípravu rozpočtu a jeho priebežné vyhodnocovanie, jednotný ekonomický softvér, centrálne obstarávanie, riadenie platieb a viacstupňové schvaľovanie objednávok a zmlúv s prahovými hladinami.
Investície do nových nemocníc
Vláda SR predstaví projektový zámer výstavby nových regionálnych nemocníc zodpovedajúcich súčasným trendom v starostlivosti o pacienta a práci zdravotníckeho personálu. Vláda SR bude presadzovať, aby bola do piatich rokov vybudovaná komplexná koncová univerzitná nemocnica v Bratislave na Rázsochách. Pre zrýchlenie jej výstavby pripraví zákon o strategickej investícii - Lex Rázsochy.
Dlhodobá starostlivosť a podpora pre chronicky chorých
Vláda SR zriadi nadrezortnú platformu pre riadenie a rozvoj zdravotnej starostlivosti o dlhodobo chorých pacientov ako spoločný projekt Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR a Ministerstva zdravotníctva SR. Vláda SR pripraví novú legislatívu o dlhodobej starostlivosti, ktorá sa zameria na riešenie komplexnej zdravotnej, sociálnej a opatrovateľskej starostlivosti. Vláda SR podporí starostlivosť o bezvládnych a chronicky chorých v domácom prostredí prostredníctvom Agentúr domácej ošetrovateľskej starostlivosti a mobilných paliatívnych tímov. Vláda SR vytvorí podmienky na priblíženie zdravotnej starostlivosti k bezvládnym a dlhodobo chorým do ich známeho prostredia. Bude podporovať rodinnú a komunitnú starostlivosť a sieťovanie poskytovateľov zdravotnej starostlivosti a posilní sieť domovov ošetrovateľských služieb s kvalifikovanými sestrami a pracovníkmi v sociálnych službách. Vláda SR za účelom nastavenia nárokov, ktoré plynú z odkázanosti, zjednotí posudkovú činnosť. Vláda SR podporí rozvoj následnej starostlivosti, vrátane kúpeľnej starostlivosti vo vzťahu k doliečovaniu pacienta po prepustení z akútneho lôžka, a zavedie a zadefinuje včasný operatívny manažment následnej starostlivosti.
