Zdravie je komplexný stav, ktorý je ovplyvňovaný množstvom faktorov. Tieto determinanty siahajú od genetických predispozícií až po sociálne a ekonomické podmienky, v ktorých žijeme.
Sociálne determinanty zdravia sú všetky faktory a okolnosti, ktoré ovplyvňujú zdravie (pozitívne i negatívne). Sociálne determinanty zdravia sú faktory, ktoré často súvisia s prostredím alebo statusom a ovplyvňujú podmienky každodenného života a zdravie človeka. Obecne sa definujú ako „podmienky, za ktorých sa ľudia rodia, rastú, žijú, pracujú a stárnou, a prístup ľudí k moci, penězům a zdrojům - mají silný vliv na nerovnosti ve zdraví.“ Tieto nespravedlivé, ale nevyhnutné rozdíly vo zdravotnom stave obyvateľov možno pozorovať ako v rámci jednotlivých krajín, tak medzi nimi.
Na všetkých príjmových úrovniach sa sociálne determinanty zdravia riadia sociálnym gradientom: čím nižšie socioekonomické postavenie, tým horšie zdravie. Ekonomicky a sociálne slabší jedinci (ľudia s obmedzeným prístupom ku kvalitnému bývaniu, vzdelaniu, sociálnej ochrane a pracovným príležitostiam) sú vystavení väčšiemu riziku ochorení a úmrtí.
Sociálny gradient je jav, ktorý sa prejavuje ako korelácia medzi socioekonomickým statusom a zdravotnými výsledkami. Inými slovami, čím vyšší je socioekonomický status jednotlivca, tým lepšie sú jeho zdravotné výsledky. Tento gradient sa prejavuje vo všetkých úrovniach socioekonomického statusu, nielen medzi bohatými a chudobnými.
Sociálny gradient je komplexný jav, ktorý je ovplyvnený mnohými faktormi. Medzi hlavné zložky patria:
- Príjem: Príjem je základným ukazovateľom socioekonomického statusu. Vyšší príjem umožňuje jednotlivcom prístup k lepšej zdravotnej starostlivosti, výživnejšej strave a zdravšiemu životnému prostrediu.
- Vzdelanie: Vzdelanie je ďalším dôležitým faktorom, ktorý zásadne ovplyvňuje schopnosť jedincov orientovať sa vo zdravotníckom systéme.
- Zamestnanie: Zamestnanie ovplyvňuje socioekonomický status prostredníctvom príjmu, ale aj prostredníctvom pracovných podmienok, sociálnych kontaktov a pocitu sebahodnoty.
- Bývanie: Kvalita bývania a životné prostredie majú priamy vplyv na zdravie. Ľudia žijúci v zlom bývaní sú vystavení vyššiemu riziku chorôb a úrazov.
- Sociálna podpora: Sociálna podpora a sociálne siete majú pozitívny vplyv na zdravie a pohodu. Ľudia s dobrou sociálnou podporou lepšie zvládajú stres a majú vyššiu odolnosť voči chorobám.
Sociálny gradient je ovplyvnený komplexnou interakciou individuálnych, sociálnych, ekonomických a environmentálnych faktorov. Medzi hlavné patria:
- Zdravotné správanie: Ľudia s nižším socioekonomickým statusom majú tendenciu mať menej zdravé správanie, ako je fajčenie, nezdravá strava a nedostatok fyzickej aktivity.
- Prístup k zdravotnej starostlivosti: Ľudia s nižším socioekonomickým statusom majú často obmedzený prístup ku kvalitnej zdravotnej starostlivosti, čo vedie k neskoršej diagnostike a horšej liečbe.
- Expozícia rizikovým faktorom: Ľudia s nižším socioekonomickým statusom sú častejšie vystavení rizikovým faktorom, ako je znečistené životné prostredie, nebezpečné pracovné podmienky a násilie.
Sociálny gradient má závažné dôsledky pre zdravie a spoločnosť.
Jedným z najvýznamnejších determinantov zdravia je socioekonomický status. Ľudia s nižším sociálnym postavením sú obvykle vystavení až dvojnásobnému riziku ochorení vážnou chorobou a riziku predčasného úmrtia než osoby s vysokým postavením na sociálnom rebríčku. Toto pravidlo sa však nevzťahuje iba na najnižšie vrstvy spoločnosti. Tento jav, nazývaný sociálny gradient, sa vyskytuje naprieč spoločnosťou.
Socioekonomický status ovplyvňuje mnoho ďalších faktorov pôsobiacich na zdravie človeka, ako je napríklad:
- nevyhovujúce bývanie
- zlá výživa
- nízka úroveň vzdelania
- nezamestnanosť
- sociálne vylúčenie
- dostupnosť zdravotnej starostlivosti
- chudoba
Ľudia z vyšších sociálnych skupín majú všeobecne lepší prístup k zdravotnej starostlivosti než socioekonomicky slabší jedinci.
Podľa výskumov nezamestnanosť často súvisí s vyšším zdravotným rizikom, čo môže viesť k väčšej chorobnosti ľudí a predčasným úmrtiam. Nezamestnanosť súvisí s mnohými psychosociálnymi problémami, najmä s finančnými problémami (zadlženosťou), stratou sociálneho postavenia a socioekonomického statusu a sociálnou segregáciou.
Vzdelanie a jeho úroveň, jazykové znalosti aj čitateľská gramotnosť zásadne ovplyvňujú schopnosť jedincov orientovať sa vo zdravotníckom systéme. Zdravotná starostlivosť môže byť zložitá aj pre osoby s vyšším vzdelaním, pre jedincov s jazykovými alebo čitateľskými bariérami tak môže byť takmer nedostupná.
Zdravotná gramotnosť (angl. health literacy) označuje schopnosť správnej orientácie vo zdravotníckom systéme - teda vedieť vyhľadávať, chápať a používať informácie nutné na správne využívanie zdravotných služieb a udržanie zdravia.
Ďalším sociálnym determinantom zdravia je dostupnosť zdravotnej starostlivosti, ktorá ovplyvňuje zdravotný stav obyvateľstva v určitom regióne zásadným spôsobom. Ľahký prístup k zdravotným službám môže byť obmedzený hneď niekoľkými faktormi, ako sú napríklad vzdialenosť zdravotníckych zariadení a dopravná situácia, kapacitné obmedzenia, ekonomické náklady alebo zdravotná gramotnosť.
Obmedzená dostupnosť ku zdravotnej starostlivosti nemá negatívny dopad iba na zdravie jednotlivcov, ale aj celých skupín obyvateľstva. Častými zdravotnými komplikáciami medzi obyvateľmi so zle dostupnou lekárskou starostlivosťou sú chronické ochorenia, oneskorenie v diagnostike a liečbe chorôb a vyššia mortalita. Táto problematika je častým záujmom zdravotnej politiky, odborníkov a inštitúcií.
Genderové nerovnosti sa bohužiaľ prejavujú aj v zdravotníctve a sú celosvetovým problémom, ktorý sa prejavuje vo viacerých rovinách a v každej oblasti iným spôsobom. Ženy predstavujú asi dve tretiny pracovnej sily v zdravotníckych a sociálnych službách, pričom na ne pripadá viac ako tri štvrtiny neplatenej starostlivosti o chorých a starších osôb. Aj napriek tomu je ich práca často podceňovaná a menej finančne ohodnotená, a zároveň vykonávaná v náročných pracovných podmienkach, čo má negatívne dopady nielen na samotné ženy, ale aj na celý zdravotnícky systém.
V tejto oblasti dochádza k významným nerovnostiam aj vo vyspelejších regiónoch, napríklad v Európe, kde sa aj napriek výrazným pokrokom môžeme stretnúť s problematickými oblasťami, ako sú sexuálne a reprodukčné zdravie žien, prevencia genderového násilia či zdravotná starostlivosť pre zraniteľné skupiny (migrantky, ženy so zdravotným postihnutím).
Naopak v mnohých rozvojových krajinách, kde stále pretrvávajú kultúrne a náboženské ideológie, ako je napríklad Afganistan, je situácia oveľa vážnejšia. Ženy tu musia čeliť extrémne bariéram v prístupe k zdravotnej starostlivosti kvôli prísnym politickým obmedzeniam. Pod vládou Talibanu možnosť žien využívať základné zdravotnícke služby značne klesá, čo vedie k vysokej úmrtnosti matiek a novorodencov.
Ďalším veľkým problémom je nedostatok kvalifikovaných zdravotných sestier a lekárok, ktoré by mohli ostatným ženám poskytovať starostlivosť, keďže dievčatá staršie ako 12 rokov tu nemajú prístup k vzdelaniu.
Vplyv rasy ako sociálneho determinantu zdravia je badateľný najmä z dôvodu štrukturálnych nerovností a predsudkov, ktoré ovplyvňujú prístup k zdravotnej starostlivosti, ale aj kvalitu poskytovaných zdravotníckych služieb. Hoci je pojem rasy ako biologického faktora stále viac vnímaný ako sociálny konštrukt, historicky bola zdravotná nerovnosť medzi rasovými skupinami zdôvodňovaná a zľahčovaná odlišnosťami na úrovni genetiky.
Napríklad v Spojených štátoch sú menšinové rasové a etnické skupiny (napr. Afroameričania alebo iní ľudia farby pleti) vystavení vyššej miere chronických ochorení, predčasným úmrtiam a horším zdravotným výsledkom v porovnaní s bielou populáciou. Dáta ukazujú, že pacienti z týchto skupín častejšie dostávajú horšiu kvalitu starostlivosti, dlhšie čakacie doby alebo aj nižšiu pravdepodobnosť hospitalizácie.
Kvalita bývania je jedným z najdôležitejších faktorov, ktoré ovplyvňujú zdravie človeka. Nepriaznivé podmienky, napríklad absencia tepla, vlhkosť, preľudnenosť, nedostatočné hygienické zázemie či život v sociálne vylúčených lokalitách, zvyšujú výskyt infekčných ochorení, chorôb dýchacích ciest, problémov s pohybovým aparátom, duševných porúch a chronického stresu. Zlé bytové podmienky navyše negatívne ovplyvňujú deti, u ktorých je zaznamenaná vyššia chorobnosť a absencia v školách.
Zdravie človeka môže významne ovplyvňovať aj prostredie, v ktorom pracuje. Podmienky na pracovisku sa premietajú do fyzického aj psychického zdravia najmä prostredníctvom pracovného stresu, možnosti rozhodovať o vlastnej práci, miery kontroly, ocenenia a kvalifikácie. Pretrvávajúci pracovný stres a nedostatok nezávislosti vedú k zvýšenému riziku kardiovaskulárnych ochorení, duševných porúch alebo predčasnej úmrtnosti.
Mnohé výskumy potvrdzujú, že zamestnanci s možnosťou ovplyvňovať svoj pracovný režim a so zmysluplnou a uznávanou prácou sú zdravší a vykazujú nižšiu mieru chorobnosti. Dobré pracovné podmienky zahŕňajú nielen bezpečné a ergonomické zázemie, ale aj zdravé medziľudské vzťahy, možnosť ďalšieho vzdelávania aj primerané pracovné tempo.
Aktívne formy dopravy, ako je chôdza, jazda na bicykli alebo využívanie verejnej dopravy, majú pozitívny vplyv na fyzické zdravie jednotlivcov. Tieto spôsoby dopravy zvyšujú každodenný pohyb, posilňujú kardiovaskulárne zdravie a pomáhajú predchádzať obezite.
Výživa hrá zásadnú rolu v celkovom zdraví jednotlivcov i celej spoločnosti. Kvalitná a vyvážená strava je kľúčová pre prevenciu chronických ochorení, napríklad obezity, diabetu 2. typu, kardiovaskulárnych chorôb aj niektorých typov rakoviny. Dostupnosť zdravej výživy je ovplyvnená socioekonomickým statusom, prostredím a vzdelaním.
Ľudia s vyšším príjmom a vzdelaním majú všeobecne lepší prístup k pestrej a kvalitnej strave aj znalosti o zdravých nutričných návykoch. Výživa je tiež úzko prepojená s ďalšími sociálnymi determinantmi - ovplyvňuje ju dostupnosť obchodov v štvrti, rodinné zázemie a stratégie zdravotnej politiky štátu.
Stres má značný vplyv na zdravie človeka. Spája sociálne prostredie a to, ako sa človek cíti psychicky a fyzicky. Pôsobenie stresu vychádza ako z negatívnych životných udalostí, tak najmä z dlhodobých obtiaží (napríklad chudoba, pracovná neistota alebo diskriminácia). Chronický stres ohrozuje zdravie tým, že oslabuje obranyschopnosť organizmu, zvyšuje vnímavosť voči infekčným chorobám, ovplyvňuje hladinu krvných lipidov, krvný tlak, riziko cukrovky, infarktu a mozgovej mŕtvice. Významnú rolu má tiež stres vznikajúci kvôli sociálnej izolácii, chudobe, diskriminácii a nezamestnanosti.
Čím nižší je socioekonomický status jedinca, tým vyššie je riziko predčasného úmrtia, chronických ochorení či horšej kvality života. Tieto determinanty pôsobia kumulatívne: napríklad deti z rodín s nižším príjmom často čelia spomaleniu rastu, vyššiemu výskytu mentálnych a telesných problémov, horšiemu vzdelaniu a následnej neistej zamestnanosti. Navyše sociálne determinanty štrukturujú správanie vo vzťahu k zdraviu - ovplyvňujú, ako ľudia pristupujú k zdravotnej starostlivosti, aký zvolia životný štýl a ako efektívne môžu zvládať stres a iné zdravotné záťaže.
Programy a iniciatívy na podporu zdravia sa v posledných rokoch v Českej republike výrazne rozrástli. Napríklad sa organizujú tzv. Dni zdravia - akcie pre verejnosť, kde si ľudia môžu nechať zadarmo zmerať krvný tlak, hladinu cukru alebo základné telesné parametre, získať rady o zdravom životnom štýle a niekedy aj tipy na špecifické zdravotné témy. Súčasťou týchto iniciatív sú tiež programy zamerané na výživu - od podpory dojčenia cez vzdelávanie o pravidelnej a pestrej strave, bezpečnej príprave jedla až po prevenciu obezity alebo diabetu. Nezabúda sa ani na preventívne prehliadky, vyšetrenia a zvyšovanie dostupnosti zdravotnej starostlivosti práve tam, kde býva starostlivosť inak obmedzená.
Zníženie sociálneho gradientu vyžaduje komplexné a koordinované úsilie na všetkých úrovniach spoločnosti. Medzi hlavné riešenia patria:
- Znižovanie chudoby: Znižovanie chudoby je základným krokom k zníženiu sociálneho gradientu. To si vyžaduje politiky na podporu zamestnanosti, zvyšovanie minimálnej mzdy a poskytovanie sociálnej podpory pre ľudí v núdzi.
- Zlepšovanie vzdelávania: Zlepšovanie vzdelávania je ďalším dôležitým krokom. To si vyžaduje investície do kvalitného vzdelávania pre všetky deti, bez ohľadu na ich socioekonomický status.
- Zlepšovanie prístupu k zdravotnej starostlivosti: Zlepšovanie prístupu k zdravotnej starostlivosti je nevyhnutné na zníženie nerovností v zdraví. To si vyžaduje zabezpečenie univerzálneho zdravotného poistenia a zlepšenie dostupnosti zdravotnej starostlivosti v znevýhodnených oblastiach.
- Podpora zdravého životného štýlu: Podpora zdravého životného štýlu je dôležitá na prevenciu chorôb a zlepšenie zdravia. To si vyžaduje vzdelávanie o zdraví, podporu fyzickej aktivity a zdravého stravovania, a obmedzenie fajčenia a nadmerného pitia alkoholu.
- Znižovanie stresu: Znižovanie stresu je dôležité na zlepšenie psychického a fyzického zdravia.
Čo nás robí zdravými? Pochopenie sociálnych determinantov zdravia
Vláda Slovenskej republiky si uvedomuje, že zdravotná starostlivosť je len jedným z faktorov, ktoré ovplyvňujú zdravie občanov. Sociálne determinanty zdravia, životný štýl či životné prostredie sú faktory, ktoré naše zdravie ovplyvňujú zásadným spôsobom. Z toho dôvodu bude vláda presadzovať prierezový pohľad na zdravie občanov.
Prírodné životné prostredie je nevyhnutné pre život človeka vôbec. Presadzovanie ekologického správania spoločnosti a jednotlivcov v záujme zachovania prírodnej rovnováhy musí byť základným princípom politiky štátu. Obnoviteľnosť prírodných zdrojov nie je neobmedzená. Hospodársky rast nemôže byť prioritou prezieravej štátnej politiky najbližšieho obdobia vo vývoji spoločnosti, najmä nie ako veličina vytrhnutá a interpretovaná účelovo a nezávisle na hospodárení štátu s verejnými financiami vôbec. Z hľadiska priemyselnej výroby musí ísť už v blízkej budúcnosti o striedmosť vo využívaní prírodných zdrojov a „pretváranie prírody“ musí ísť cestou intenzifikácie výroby s vysokou pridanou hodnotou produkcie, závislou na uplatňovaní inovatívnych technológií, s využívaním obnoviteľných energetických zdrojov.
Vláda SR si uvedomuje sťažený prístup a špecifiká poskytovania starostlivosti v rôznych ohrozených skupinách. Vláda SR bude preto klásť špeciálny dôraz na zvyšovanie dostupnosti prevencie, zdravotnej starostlivosti, starostlivosti o duševné zdravie, dlhodobej starostlivosti pre zdravotne ťažko postihnuté osoby, marginalizované komunity, dôchodcov a ostatné ohrozené skupiny. Vláda SR zapojí marginalizované komunity do skríningových iniciatív terénnych pracovníkov. Vláda SR zruší doplatky za lieky pre ľudí ťažko zdravotne postihnutých, deti do šiestich rokov veku a dôchodcov, pri ktorých sa bude zohľadňovať výška ich príjmu, a to do výšky doplatku najlacnejšieho zameniteľného lieku. Náklady tohto opatrenia budú refundované zo štátneho rozpočtu.
Socioekonomické faktory sú kľúčové determinanty zdravia, ktoré ovplyvňujú prístup k zdrojom, vzdelaniu, zamestnaniu a zdravotnej starostlivosti. Ľudia s nižším socioekonomickým statusom čelia mnohým prekážkam, ktoré negatívne ovplyvňujú ich zdravie.
Konkrétne dopady sociálneho gradientu zahŕňajú vyššiu pravdepodobnosť vzniku:
- Kardiovaskulárnych ochorení: Ľudia s nižším príjmom majú vyššiu pravdepodobnosť vzniku kardiovaskulárnych ochorení v dôsledku nezdravého stravovania, fajčenia a nedostatku pohybu.
- Diabetes: Nižšia úroveň vzdelania a obmedzený prístup k zdravej výžive zvyšujú riziko vzniku diabetu 2. typu.
- Respiračných ochorení: Bývanie v znečistenom prostredí a práca v rizikových povolaniach zvyšujú riziko vzniku respiračných ochorení.
- Duševného zdravia: Finančné problémy, nezamestnanosť a sociálna izolácia prispievajú k vyššiemu výskytu depresií a úzkostných porúch.
Pracovné podmienky vytvárajú v interakcii s pracovným potenciálom človeka pracovné požiadavky. Vláda SR, uvedomujúc si kľúčovú rolu zdravotníckych pracovníkov a ďalších pracovníkov v zdravotníctve, sa zasadí o zlepšenie ich pracovných podmienok a nastavenie motivačného prostredia tak, aby pracovník v zdravotníctve zostával a takisto sa vracal za prácou na Slovensko. Vláda SR zvýši právomoci zdravotných sestier tak, aby mohli prevziať časť kompetencií lekárov, a zruší premenovanie zdravotníckych asistentov na praktické sestry (pričom zdravotníckym asistentom ponechá zvýšené kompetencie). Vláda SR bude monitorovať dodržiavanie Zákonníka práce, ako aj dodržiavanie personálnych normatívov. Vláda SR umožní rodičom s maloletými deťmi, ktorí pracujú v štátnych nemocniciach, zladenie ich pracovného a rodinného života a zdravotníckym pracovníkom navrhne možnosť znížiť si daňový základ o výdavky súvisiace s absolvovanými vzdelávacími podujatiami. Vláda SR zvýši priemernú mzdu zdravotným sestrám tak, aby sa dostali na úroveň 110 % priemernej mzdy v hospodárstve.
Zdravotná gramotnosť je v podmienkach Slovenskej republiky pomerne novou oblasťou, ktorej je potrebné venovať adekvátnu pozornosť v súvislosti s rôznymi cieľovými skupinami. Starostlivosť o rizikových pacientov, ako aj podpora a rozvoj zdravotnej gramotnosti laickej verejnosti musia byť založené na multidisciplinárnom prístupe a implementácii intervencií nielen zdravotníckych, ale aj sociálnych pracovníkov. Vláda bude okrem vytvárania motivácií k zdravému životnému štýlu podporovať aj vzdelávanie a celkovú informovanosť občanov o zdraví.
Na výživu a pohybovú aktivitu u rizikových pacientov sú zamerané príspevky alebo abstrakty, ktoré spracúvajú hodnotenie stavu výživy a fyzickej aktivity u rizikových pacientov a hodnotenie nutričného stavu v dlhodobej starostlivosti o seniorov. S oblasťou výživy súvisia aj príspevky zamerané na skríning porúch výživy u pacientov po cievnej mozgovej príhode, predoperačnú nutričnú podporu geriatrických pacientov, výživové a kineziologické determinanty sociálnej inklúzie seniorov a konzervatívnu liečbu pri poruchách prehĺtania u rizikových pacientov. Zborník obsahuje aj príspevok zameraný na hodnotenie aktivity a samostatnosti v aktivitách denného života seniorov, aplikáciu prvkov fyzioterapeutickej a ošetrovateľskej starostlivosti v liečbe geriatrického pacienta, vplyv dýchania na celkové zdravie človeka, a tiež vplyv osamelosti na fyzické a psychické zdravie u seniorov v domácom prostredí. Populácia starne, ľudia žijú dlhšie, ale zároveň čoraz viac trpia chronickými chorobami, pri zvládaní ktorých je nevyhnutné podporovať zdravý životný štýl. Vláda zavedie mechanizmy na podporu starostlivosti o zdravie a prevenciu na strane poskytovateľov, ale aj samotných poistencov.
Hlavným cieľom zdravotného systému je dosiahnuť čo najlepšie zdravie všetkých občanov. Aj napriek prioritnej potrebe zvládnutia krízy vyvolanej koronavírusom SARS-CoV-2 spôsobujúcim chorobu COVID-19 a následnej potrebe zvyšovania pripravenosti Slovenskej republiky na budúce krízy ohrozujúce zdravie občanov sa bude vláda dôkladne venovať dlhodobým, štrukturálnym problémom zdravotného systému. Bude sa usilovať nastaviť funkčný zdravotný systém do roku 2030. Vláda SR deklaruje, že kľúčovými hodnotami v systéme zdravotníctva sú spravodlivosť, solidarita, kvalita a rovnosť prístupu k zdravotnej starostlivosti pre každého občana.
Poskytovanie kvalitnej a dostupnej zdravotnej starostlivosti je spoločnou výzvou všetkých zdravotných systémov s univerzálnym zdravotným poistením. Tak ako aj iné krajiny, Slovensko čelí všeobecným výzvam, ktoré sú spojené s prílivom nových technológií, limitovaným rozpočtom či zvyšujúcimi sa požiadavkami na zdravotnú starostlivosť. Okrem silnej regulačnej úlohy musí byť štát garantom dostupnosti zdravotnej starostlivosti pre svojich občanov aj svojou vlastníckou prítomnosťou. Vláda SR si uvedomuje, že súčasťou problémov v systéme zdravotnej starostlivosti je nesprávny manažment pacienta a z toho vyplývajúca nedostupnosť zdravotnej starostlivosti. Keďže cesta k zdraviu sa začína ešte pred vstupom do ambulancie, vláda zavedie mechanizmy na podporu starostlivosti o zdravie a prevenciu na strane poskytovateľov, ale aj samotných poistencov.
Vláda SR pripraví ambulantný, ale aj nemocničný sektor na poskytovanie zdravotnej starostlivosti v súlade s najmodernejšími štandardmi. Pripraví riešenia podporujúce inovatívne spôsoby poskytovania zdravotnej starostlivosti pomocou moderných technológií, vrátane rozvoja e-zdravia. Vláda SR sa zaväzuje platobnými mechanizmami podporiť zavádzanie inovatívnych moderných technológií, ako sú napríklad telemedicína.
Vláda SR zadefinuje štandardnú zdravotnú starostlivosť: základný balík garantovanej bezplatnej starostlivosti s ohľadom na časovú a geografickú dostupnosť a protokoly pre diagnostiku a liečbu. V prípade, že poisťovňa nebude mať v danom regióne dostatočné kapacity, pacientovi bude musieť uhradiť liečbu aj u nezmluvného lekára. Vláda SR presadí, aby zdravotné poisťovne museli pacientom s podozrením na nádorové ochorenie zabezpečiť operáciu do 14 dní od indikácie klinickým onkológom. Inak budú poisťovne povinné uhradiť operáciu v ľubovoľnej krajine EÚ. Vláda SR legislatívne zabezpečí možnosť pacienta spísať svoju medicínsku vôľu a výber svojho právneho zástupcu v medicínskych otázkach. Vláda SR vytvorí pozíciu pacientskeho ombudsmana.
Zároveň sa vláda SR zameria na reformu starostlivosti o duševné zdravie. Vláda SR podporí vznik komunitnej starostlivosti na podporu nielen psychologickej starostlivosti, ale aj sociálnej starostlivosti a podporu aktívneho životného štýlu seniorov. Vláda SR zriadi nadrezortný orgán spravujúci oblasť duševného zdravia - podporu zdravia, prevenciu, diagnostiku, liečbu, následnú starostlivosť a vzdelávanie odborníkov - a prijme záväzok vytvorenia národnej excelentnej inštitúcie na výskum a liečbu duševných porúch.
Vláda SR, uvedomujúc si nezastupiteľnú úlohu primárnej sféry, vykoná zmeny, ktoré uľahčia vstup nových lekárov do systému. Vláda SR zjednoduší otváranie nových ambulancií v regiónoch s nedostatkom všeobecných lekárov a vytvorí motivačné bonusy a dotácie na vznik nových ambulancií a zefektívnenie súčasných ambulancií. Dôraz bude klásť na pohodlné objednávanie pacientov a komunitné sieťovanie poskytovateľov, s cieľom zlepšenia manažmentu pacienta. Vláda SR zvýši kompetencie VÚC pri vydávaní povolení v ambulantnom segmente a pri manažovaní tvorby siete. Vytvorí podmienky na spoluprácu s nemocnicami pri vytváraní rezidentských miest pre ambulantných špecialistov. Vláda SR aktualizuje sieť ambulancií všeobecných lekárov tak, aby sa zvýšila dostupnosť. Vláda SR uvoľní preskripčné a indikačné obmedzenia pre všeobecných lekárov. Vstup do primárnej sféry umožní aj iným lekárom - špecialistom a zabezpečí pre lekárov a sestry dostupné možnosti dovzdelávania sa.
Vláda SR zavedie komunikačné, klinické a indikačné protokoly pre operačné stredisko záchrannej zdravotnej služby. Vláda SR navrhne reformu pohotovostných ambulancií. Pre spádové oblasti vytvorí ambulancie urgentnej starostlivosti s nepretržitou prevádzkou. Vláda SR sa zasadí o prijatie novej legislatívy, ktorá zvýši kvalitu dopravnej zdravotnej služby a umožní jej prevádzku aj menším poskytovateľom.
Vláda SR vypracuje analýzu spotreby zdravotnej starostlivosti (zohľadňujúc regionálne špecifiká), definuje potrebu a rozmiestnenie infraštruktúry, navrhne siete poskytovateľov s jasne definovanými parametrami a zmení výnos o materiálno-technickom a personálnom vybavení poskytovateľov zdravotnej starostlivosti. Vláda SR zavedie plány obnovy zdravotníckej techniky a infraštruktúry na úrovni každej štátom riadenej nemocnice s definovaným zdrojom financovania. Tieto plány budú definované s presahom na niekoľko rokov tak, aby bolo zabezpečené priebežné obnovovanie prístrojového vybavenia nemocníc.
Vláda SR začne štátne nemocnice riadiť koordinovane pod jednotným vedením a bude naplno využívať úspory z rozsahu. Vláda SR sa zasadí o transparentný a nepolitický výber riaditeľov nemocníc a o zavedenie osobnej zodpovednosti manažmentu nemocníc pri nehospodárnom nakladaní s majetkom štátnych nemocníc, ako aj pri nedodržiavaní personálnych normatívov. Vláda SR zavedie pre štátne nemocnice centrálne riadenú prípravu rozpočtu a jeho priebežné vyhodnocovanie, jednotný ekonomický softvér, centrálne obstarávanie, riadenie platieb a viacstupňové schvaľovanie objednávok a zmlúv s prahovými hladinami.
Vláda SR predstaví projektový zámer výstavby nových regionálnych nemocníc zodpovedajúcich súčasným trendom v starostlivosti o pacienta a práci zdravotníckeho personálu. Vláda SR bude presadzovať, aby bola do piatich rokov vybudovaná komplexná koncovú univerzitná nemocnica v Bratislave na Rázsochách. Pre zrýchlenie jej výstavby pripraví zákon o strategickej investícii - Lex Rázsochy.
Vláda SR zriadi nadrezortnú platformu pre riadenie a rozvoj zdravotnej starostlivosti o dlhodobo chorých pacientov ako spoločný projekt Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR a Ministerstva zdravotníctva SR. Vláda SR pripraví novú legislatívu o dlhodobej starostlivosti, ktorá sa zameria na riešenie komplexnej zdravotnej, sociálnej a opatrovateľskej starostlivosti. Vláda SR podporí starostlivosť o bezvládnych a chronicky chorých v domácom prostredí prostredníctvom Agentúr domácej ošetrovateľskej starostlivosti a mobilných paliatívnych tímov. Vláda SR vytvorí podmienky na priblíženie zdravotnej starostlivosti k bezvládnym a dlhodobo chorým do ich známeho prostredia. Bude podporovať rodinnú a komunitnú starostlivosť a sieťovanie poskytovateľov zdravotnej starostlivosti a posilní sieť domovov ošetrovateľských služieb s kvalifikovanými sestrami a pracovníkmi v sociálnych službách. Vláda SR za účelom nastavenia nárokov, ktoré plynú z odkázanosti, zjednotí posudkovú činnosť. Vláda SR podporí rozvoj následnej starostlivosti, vrátane kúpeľnej starostlivosti vo vzťahu k doliečovaniu pacienta po prepustení z akútneho lôžka, a zavedie a zadefinuje včasný operatívny manažment následnej starostlivosti.
