Sociálny fond je jedným z nástrojov sociálnej politiky zamestnávateľa a jeho tvorba je zákonnou povinnosťou. V tomto článku sa dozviete, kto je povinný ho tvoriť, z akých zdrojov sa tvorí a na aké účely môže byť použitý. Prvotnú tvorbu a následné použitie sociálneho fondu upravuje zákon č. 152/1994 Z. z. o sociálnom fonde a o zmene a doplnení zákona č. 286/1992 Zb. Sociálny fond tvoria finančné prostriedky, ktoré sa používajú na realizáciu podnikovej sociálnej politiky v oblasti starostlivosti o zamestnancov.
Kto je povinný tvoriť sociálny fond?
Povinnosť tvoriť sociálny fond má zamestnávateľ, ktorým sa na účely zákona o sociálnom fonde rozumie právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá zamestnáva zamestnanca v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu.
Definícia zamestnávateľa pre účely sociálneho fondu:
- Právnická osoba so sídlom na území SR.
- Fyzická osoba s miestom trvalého pobytu alebo miestom podnikania na území SR.
Títo zamestnávatelia musia zamestnávať zamestnanca v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu. Obdobným pracovným vzťahom sa rozumie napríklad štátna služba podľa zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže SR a Železničnej polície, zákona č. 200/1998 Z. z. o štátnej službe colníkov, zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich, zákona č. 312/2001 Z. z. o štátnej službe, zákona č. 315/2001 Z. z. o Hasičskom a záchrannom zbore, zákona č. 281/2015 Z. z.
Inými slovami, pokiaľ ide o podnikateľské subjekty, povinnosť tvoriť sociálny fond majú tí podnikatelia, ktorí zamestnávajú aspoň jedného zamestnanca na základe pracovnej zmluvy, takzvane na „trvalý pracovný pomer“.
Príklady:
- S.r.o. zamestnáva zamestnanca na pracovný pomer: Na účely zákona o sociálnom fonde sa považuje za zamestnávateľa a je povinná tvoriť sociálny fond.
- S.r.o. vypláca konateľovi odmenu za výkon funkcie konateľa: Vzťah konateľa a s.r.o. nie je pracovnoprávnym vzťahom, t. j. nie je ani pracovným pomerom ani obdobným pracovným vzťahom. Medzi konateľom a s.r.o. je obchodno-právny vzťah. S.r.o. nemá povinnosť tvoriť sociálny fond, ak nemá iných zamestnancov.
- Konateľ má so spoločnosťou uzatvorenú pracovnú zmluvu: V tomto prípade existujú vedľa seba dva právne vzťahy: obchodno-právny vzťah konateľa a s.r.o. a pracovno-právny vzťah zamestnanca a s.r.o. S.r.o. sa na účely zákona o sociálnom fonde považuje za zamestnávateľa (má zamestnanca v pracovnom pomere) a je povinná tvoriť sociálny fond.
- S.r.o. zamestnáva zamestnanca na základe dohody o vykonaní práce: Uzavretie dohody o vykonaní práce je síce pracovnoprávnym vzťahom, ale nie je pracovným pomerom ani obdobným pracovným vzťahom. Na účely zákona o sociálnom fonde sa tak s.r.o. za zamestnávateľa nepovažuje a nie je povinná tvoriť sociálny fond v súvislosti s týmto zamestnancom. Ak zamestnávateľ zamestnáva len zamestnancov na základe dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru (dohoda o pracovnej činnosti, dohoda o pracovnej činnosti na výkon sezónnej práce, dohoda o brigádnickej práci študentov, dohoda o vykonaní práce), tak sociálny fond netvorí.
- Občianske združenie zamestnáva zamestnanca na pracovný pomer: Aj táto právnická osoba, aj keď nie je založená na podnikateľské účely, sa považuje na účely zákona o sociálnom fonde za zamestnávateľa a je povinná tvoriť sociálny fond.
Zdroje tvorby sociálneho fondu
Sociálny fond sa tvorí z viacerých zdrojov, ktoré sú stanovené zákonom:
- Povinný prídel: Tvorí sa vo výške od 0,6 % do 1 % zo základu na určenie prídelu do sociálneho fondu. Základom na určenie mesačného prídelu do sociálneho fondu je súhrn hrubých miezd zúčtovaných zamestnancom na výplatu za príslušný kalendárny mesiac. Základom na určenie ročného prídelu do sociálneho fondu je súhrn hrubých miezd a platov zúčtovaných zamestnancom na výplatu za kalendárny rok.
- 0,6 %: Platí pre zamestnávateľov, ktorých predmet činnosti je zameraný na dosiahnutie zisku a nespĺňajú podmienky na prídel vo výške 1 % zo základu, alebo pre zamestnávateľov, ktorých predmet činnosti nie je zameraný na dosiahnutie zisku a rozpočet im neumožňuje tvorbu sociálneho fondu vo výške 1 % zo základu.
- 1 %: Môže tvoriť zamestnávateľ, ktorý za predchádzajúci kalendárny rok dosiahol zisk a splnil všetky daňové povinnosti k štátu, obci a vyššiemu územnému celku a odvodové povinnosti k zdravotným poisťovniam a Sociálnej poisťovni. Platí aj pre zamestnávateľov, ktorých predmet činnosti nie je zameraný na dosiahnutie zisku, ak to umožňuje rozpočet.
Splnenie podmienok pre tvorbu sociálneho fondu vo výške 1 % zo základu sa preveruje najneskôr do 31. januára nasledujúceho roka. Ak zamestnávateľ nesplnil niektorú z uvedených podmienok, tvorí povinný prídel do fondu vo výške 0,6 %.
- Ďalší prídel: Môže byť povinným alebo nepovinným prídelom pre zamestnávateľa.
- Podľa kolektívnej zmluvy alebo vnútorného predpisu: Vo výške dohodnutej v kolektívnej zmluve alebo vo vnútornom predpise (ak u zamestnávateľa nemôže pôsobiť odborový orgán), najviac však vo výške 0,5 % zo základu.
- Na úhradu výdavkov na dopravu: V rozsahu potrebnom na úhradu výdavkov na dopravu do zamestnania a späť, ak zamestnanci dochádzajú do zamestnania verejnou dopravou a ich priemerný mesačný zárobok nepresahuje 50 % priemernej nominálnej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve SR zistenej Štatistickým úradom SR za kalendárny rok predchádzajúci dva roky kalendárnemu roku, za ktorý sa tvorí sociálny fond. Maximálne však 0,5 % zo základu.
Dôležité upozornenie: Tvorba ďalšieho prídelu podľa bodu 1 a 2 nie je možné kombinovať.
- Ďalšie zdroje: Patria sem dary, dotácie a príspevky poskytnuté zamestnávateľovi do sociálneho fondu. Zamestnávateľ, ktorý vytvára zisk (podnikateľ), môže prispievať do sociálneho fondu prídelmi z použiteľného zisku.
Príklady tvorby sociálneho fondu:
- Zamestnávateľ vznikol v marci 2017: Keďže v predchádzajúcom kalendárnom roku neexistoval, nemôže zistiť splnenie podmienky dosiahnutia zisku. V takom prípade by mal prispievať povinným prídelom do sociálneho fondu vo výške 0,6 %.
- Zamestnávateľ má 10 zamestnancov, mesačná hrubá mzda 8 250 €: Piati zamestnanci s priemernou mesačnou mzdou 435 € spĺňajú podmienky na poskytnutie kompenzácie výdavkov na dopravu. Preukázali mesačné výdavky na dopravu v úhrne 182 €. Maximálna výška ďalšieho prídelu do sociálneho fondu môže byť 41,25 € (8 250 € x 0,5 %). Túto sumu zamestnávateľ ako príspevok zo sociálneho fondu na kompenzáciu výdavkov na dopravu do zamestnania a späť rozdelí piatim zamestnancom napr. pomerne.
- Zamestnávateľ má kolektívnu zmluvu, ale neobsahuje ustanovenia o tvorbe ďalšieho prídelu: V takom prípade, ak má zamestnancov spĺňajúcich podmienky na kompenzáciu výdavkov na dopravu, musí tvoriť sociálny fond v sume potrebnej na kompenzáciu týchto výdavkov v rámci limitov stanovených zákonom.
- Zamestnávateľ má kolektívnu zmluvu, ktorá stanovuje ďalší prídel: Ak sa zamestnávateľ v kolektívnej zmluve zaviazal tvoriť sociálny fond ďalším prídelom (napr. 0,3 %), už nemôže tvoriť ďalší prídel na kompenzáciu výdavkov zamestnancov na dopravu do zamestnania a späť.
Zúčtovanie a prevod prostriedkov sociálneho fondu
Zamestnávateľ je povinný tvoriť sociálny fond mesačne, najneskôr v deň dohodnutý na výplatu mzdy alebo platu. Ak zamestnávateľ vypláca mzdu vo viacerých výplatných termínoch, musí si túto povinnosť splniť najneskôr v posledný dohodnutý deň výplaty mzdy za uplynulý kalendárny mesiac. Za mesiac december môže zamestnávateľ tvoriť fond z predpokladanej výšky miezd alebo platov a previesť finančné prostriedky na účet fondu do 31. decembra.
Po skončení kalendárneho roka musí zamestnávateľ najneskôr do 31. januára nasledujúceho roka vykonať zúčtovanie prostriedkov sociálneho fondu za predchádzajúci kalendárny rok. Nevyčerpaný zostatok fondu sa prevádza do nasledujúceho roka.
Podľa zákona o sociálnom fonde tvorbu a čerpanie prostriedkov sociálneho fondu vedie zamestnávateľ na osobitnom analytickom účte sociálneho fondu alebo na osobitnom účte sociálneho fondu v Štátnej pokladnici alebo v banke. Ak zamestnávateľ nemá prostriedky sociálneho fondu na samostatnom bankovom účte, musí tvorbu sociálneho fondu a jeho čerpanie viesť na osobitnom analytickom účte.
Ak sa zamestnávateľ rozhodne sústrediť prostriedky sociálneho fondu na samostatnom bankovom účte, prevod finančných prostriedkov musí uskutočniť do piatich dní po dni dohodnutom na výplatu mzdy alebo platu, najneskôr do konca kalendárneho mesiaca.
Použitie sociálneho fondu
Je na zamestnávateľovi, ako použije prostriedky sociálneho fondu. Pri tvorbe a použití prostriedkov sociálneho fondu je zamestnávateľ povinný postupovať podľa zákona č. 152/1994 Z. z.
Prostriedky sociálneho fondu je možné použiť na:
- Stravovanie zamestnancov nad rozsah ustanovený osobitnými predpismi.
- Účasť na kultúrnych a športových podujatiach (napr. vstupenky do divadla, športové podujatia).
- Rekreácie a služby, ktoré zamestnanec využíva na regeneráciu pracovnej sily (napr. masáže, kúpeľné pobyty, rekreácie zamestnancov nad rozsah ustanovený osobitnými predpismi).
- Zdravotnú starostlivosť (napr. preventívne prehliadky nad rámec zákona).
- Sociálnu výpomoc a peňažné pôžičky (napr. v prípade mimoriadnej životnej situácie).
- Dopravu do zamestnania a späť.
- Úhradu nákladov odborovej organizácie vynaložených na spracovanie analýz a expertíz alebo iných služieb nevyhnutných na realizáciu kolektívneho vyjednávania.
- Ďalšiu realizáciu podnikovej sociálnej politiky v oblasti starostlivosti o zamestnancov.
Zamestnávateľ môže poskytnúť príspevok zo sociálneho fondu nielen samotnému zamestnancovi, ale aj jeho manželovi/manželke a nezaopatreným deťom. Príspevky môžu prijímať aj poberatelia starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku, invalidného dôchodku, výsluhového dôchodku alebo invalidného výsluhového dôchodku, ktorých zamestnávateľ zamestnával v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu ku dňu odchodu do dôchodku.
Upozornenie: Zamestnávateľovi je zakázané poskytovať príspevok zo sociálneho fondu na účely odmeňovania za prácu.
Zdaňovanie príjmov zo sociálneho fondu
Pre zamestnávateľa sú povinný prídel do sociálneho fondu a ďalší prídel do sociálneho fondu (spolu najviac 1,5 % z hrubých miezd) daňovým výdavkom. Tvorbu sociálneho fondu z iných zdrojov a tvorbu nad limit stanovený zákonom o sociálnom fonde nie je možné uznať za daňový výdavok.
U zamestnancov sú vo všeobecnosti príjmy z prostriedkov sociálneho fondu súčasťou zdaniteľnej mzdy. Výnimkou sú tie plnenia, ktoré podľa zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov nie sú predmetom dane z príjmov alebo sú oslobodené od dane z príjmov. Najčastejšie ide o plnenia, z ktorých zamestnanec ani zamestnávateľ neplatia daň z príjmov ani poistenie bez ohľadu na to, či sú poskytované zo sociálneho fondu, alebo z iných zdrojov.
Osobitné postavenie má uplatnenie oslobodenia podľa § 5 ods. 7 písm. o) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov na nepeňažné plnenie poskytnuté zamestnancovi v úhrnnej sume najviac 500 eur za rok od všetkých zamestnávateľov. Zamestnávateľom vynaložené prostriedky na toto nepeňažné plnenie nesmú byť uplatnené ako daňové výdavky.
Platenie odvodov:
Platenie odvodov na zdravotné poistenie a sociálne poistenie je naviazané na daňové posúdenie plnenia zo sociálneho fondu. Ak plnenie zo sociálneho fondu podlieha dani z príjmov, zamestnávateľ aj zamestnanec z neho platí poistné na sociálne poistenie a zdravotné poistenie.
- Z nepeňažného plnenia (napr. vecný dar) poskytnutého bývalému zamestnancovi z prostriedkov sociálneho fondu neplatí odvody do Sociálnej poisťovne zamestnanec ani zamestnávateľ.
- Poistné na sociálne poistenie sa neplatí ani z plnenia zo sociálneho fondu, ktorým je príspevok zamestnávateľa na doplnkové dôchodkové sporenie (III. pilier) zamestnanca.
- Povinné poistné, ktoré je povinný platiť zamestnávateľ za zamestnanca, nie je možné uhradiť zo sociálneho fondu. Poistné platené zamestnávateľom za zamestnanca je daňovým výdavkom zamestnávateľa.
DPH:
Z pohľadu dane z pridanej hodnoty (DPH) nemôže zamestnávateľ, ktorý je platiteľom DPH, pri nákupoch z prostriedkov sociálneho fondu uplatniť odpočítanie DPH, ak sú tieto tovary a služby poskytované bezodplatne alebo za protihodnotu, ktorá je nižšia ako trhová cena a nie sú priamo spojené s jeho podnikateľskou činnosťou.