Sociálny fond je jedným z kľúčových nástrojov sociálnej politiky každého zamestnávateľa na Slovensku. Jeho tvorba a použitie sú upravené zákonom č. 152/1994 Z. z. o sociálnom fonde, ktorý je významným nástrojom realizácie sociálnej politiky podniku. Prostredníctvom neho dochádza k zabezpečeniu rôznych plnení, predovšetkým sociálneho charakteru, určených pre zamestnancov podniku. Tento článok sa podrobne zaoberá povinnosťami zamestnávateľov pri tvorbe a používaní sociálneho fondu, ako aj s daňovými a odvodovými aspektmi spojenými s jeho prostriedkami.
Povinnosť tvoriť sociálny fond
Povinnosť tvoriť sociálny fond má každý zamestnávateľ - právnická osoba so sídlom na území SR alebo fyzická osoba s miestom trvalého pobytu alebo miestom podnikania na území SR, ktorá zamestnáva zamestnanca v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu. Obdobným pracovným vzťahom sa rozumie napríklad štátna služba podľa špecifických zákonov, ako sú zákon č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže SR a Železničnej polície, alebo zákon č. 312/2001 Z. z. o štátnej službe. V praxi sú najčastejšie aplikovanými pracovnoprávnymi predpismi Zákonník práce (zákon č. 311/2001 Z. z.) a zákon č. 552/2003 Z. z. o výkone práce vo verejnom záujme.
Je dôležité poznamenať, že ak zamestnávateľ zamestnáva iba osoby na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru (napr. dohoda o vykonaní práce), nevzniká mu povinnosť tvoriť sociálny fond v súvislosti s týmito osobami, pretože ich vzťah nie je pracovným pomerom ani obdobným pracovným vzťahom.
Zdroje a výška tvorby sociálneho fondu
Sociálny fond sa tvorí z viacerých zdrojov, ktoré sú rozdelené do povinných a ďalších prídelov, ako aj z iných zdrojov.
Povinný prídel
Povinný prídel do sociálneho fondu sa tvorí vo výške 0,6 % až 1 % zo základu. Základom na určenie ročného prídelu je súhrn hrubých miezd a platov zúčtovaných zamestnancom na výplatu za kalendárny rok. Základom na určenie mesačného prídelu do sociálneho fondu je súhrn hrubých miezd a platov zúčtovaných zamestnancom na výplatu za príslušný kalendárny mesiac. Pre určenie hrubých miezd a platov zákon o sociálnom fonde odkazuje na konkrétne ustanovenia zákonov upravujúcich odmeňovanie zamestnancov, napríklad na § 118 ods. 2 Zákonníka práce.
- Minimálny povinný prídel je 0,6 % a vzťahuje sa na všetkých zamestnávateľov bez ohľadu na dosahovanie zisku.
- Maximálny povinný prídel vo výške 1 % môže tvoriť zamestnávateľ, ktorého predmet činnosti je zameraný na dosiahnutie zisku (podnikateľ), ak za predchádzajúci kalendárny rok dosiahol zisk a súčasne splnil všetky svoje odvodové povinnosti voči zdravotným poisťovniam a Sociálnej poisťovni, ako aj daňové povinnosti k štátu, obci a VÚC. Splnenie týchto podmienok sa preveruje najneskôr do 31. januára nasledujúceho roka.
Ak zamestnávateľ, ktorého predmet činnosti je zameraný na dosiahnutie zisku, nesplní čo i len jednu z uvedených podmienok, nemôže prispievať povinným príspevkom na tvorbu sociálneho fondu sumou vyššou ako 0,6 % z hrubých miezd.
Ďalší prídel
Ďalší prídel do sociálneho fondu môže byť pre zamestnávateľa povinný, ale aj nepovinný, a jeho výška je najviac 0,5 % zo základu.
- Dohodnutý v kolektívnej zmluve alebo vnútornom predpise: V kolektívnej zmluve (alebo vo vnútornom predpise, ak u zamestnávateľa nemôže pôsobiť odborový orgán) je možné dohodnúť ďalší prídel vo výške dohodnutej v kolektívnej zmluve, najviac však 0,5 % zo základu. Tento prídel nie je podmienený adresným použitím na kompenzáciu výdavkov na dopravu a môže byť použitý na akýkoľvek účel dohodnutý v kolektívnej zmluve.
- Na úhradu výdavkov na dopravu: Ak v kolektívnej zmluve nie je dohodnutý ďalší prídel, zamestnávateľ je povinný poskytnúť príspevok z ďalšieho prídelu do fondu (najviac 0,5 % zo základu) na kompenzáciu výdavkov na dopravu do zamestnania a späť zamestnancom, ktorí dochádzajú do zamestnania verejnou dopravou a ktorých priemerný mesačný zárobok nepresahuje 50 % priemernej nominálnej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve SR zistenej Štatistickým úradom SR za kalendárny rok predchádzajúci dva roky kalendárnemu roku, za ktorý sa fond tvorí.
Tvorba ďalšieho prídelu na dopravu sa týka predovšetkým tých zamestnávateľov, ktorí nemajú uzatvorenú kolektívnu zmluvu, alebo sa v nej nedohodli na tvorbe a použití sociálneho fondu. Ak sa zamestnávateľ zaviazal tvoriť ďalší prídel do sociálneho fondu v kolektívnej zmluve, nemôže tvoriť ďalší prídel na účely kompenzácie výdavkov na dopravu zamestnancov.
Ďalšie zdroje
Sociálny fond sa môže tvoriť aj z ďalších zdrojov, ktorými sú dary, dotácie a príspevky poskytnuté zamestnávateľovi do fondu, ako aj prídel z použiteľného zisku. Použiteľný zisk zákon bližšie nešpecifikuje, v zásade ide o zisk, s ktorým môže podnikateľ voľne nakladať.
Časová os a administrácia sociálneho fondu
Zamestnávateľ je povinný tvoriť sociálny fond mesačne, najneskôr v deň dohodnutý na výplatu mzdy alebo platu. Ak zamestnávateľ vypláca mzdu vo viacerých výplatných termínoch, musí si túto povinnosť splniť najneskôr v posledný dohodnutý deň výplaty mzdy za uplynulý kalendárny mesiac.
Prostriedky sociálneho fondu nemusia byť sústredené na samostatnom bankovom účte, avšak zamestnávateľ je povinný viesť tvorbu a čerpanie na osobitnom analytickom účte. Ak sa zamestnávateľ rozhodne sústrediť prostriedky na samostatnom bankovom účte, prevod finančných prostriedkov musí uskutočniť do piatich dní po dni dohodnutom na výplatu mzdy alebo platu, najneskôr do konca kalendárneho mesiaca. Za mesiac december platí pre túto povinnosť termín do 31. decembra, pričom fond môže tvoriť z predpokladanej výšky miezd a platov.
Po skončení kalendárneho roka je zamestnávateľ povinný vykonať zúčtovanie prostriedkov sociálneho fondu najneskôr do 31. januára nasledujúceho roka. Nevyčerpaný zostatok fondu sa prevádza do nasledujúceho roka.
Možnosti použitia sociálneho fondu
Zamestnávateľ môže sociálny fond využívať v rámci svojej sociálnej politiky na rôzne účely v oblasti starostlivosti o zamestnancov, pričom je povinný dodržiavať antidiskriminačný zákon. Príspevky môžu prijímať aj rodinní príslušníci zamestnanca a poberatelia dôchodku (starobného, predčasného starobného, invalidného, výsluhového), ktorých zamestnávateľ zamestnával ku dňu odchodu do dôchodku.
Sociálny fond je možné použiť na:
- Stravovanie zamestnancov: nad rozsah ustanovený osobitnými predpismi. Zamestnávateľ môže prispievať zo sociálneho fondu na stravovanie nad 55 % ceny jedla.
- Doprava do zamestnania a späť: kompenzácia výdavkov zamestnancom spĺňajúcim zákonom stanovené podmienky.
- Rekreácie a služby na regeneráciu pracovnej sily: napr. rekondičné pobyty, regeneračné služby.
- Zdravotná starostlivosť: napr. preventívna zdravotná starostlivosť.
- Sociálna výpomoc a peňažné pôžičky: pri ťažkých životných situáciách zamestnanca.
- Účasť na kultúrnych a športových podujatiach: napr. vstupenky na divadelné predstavenia, športové aktivity.
- Vzdelávanie: kurzy, školenia.
- Príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie (III. pilier).
- Servisné poukážky alebo tovary a služby dodávané registrovaným sociálnym podnikom.
- Úhrada nákladov odborovej organizácie vynaložených na spracovanie analýz a expertíz alebo iných služieb nevyhnutných na realizáciu kolektívneho vyjednávania (len ak je dohodnuté v kolektívnej zmluve, max. 0,05 % zo základu).
Prostriedky zo sociálneho fondu nie je možné použiť na odmeňovanie za prácu.
Daňové a odvodové aspekty sociálneho fondu
Tvorba sociálneho fondu je daňovým výdavkom (nákladom) pre zamestnávateľa, avšak len do výšky stanovenej zákonom - maximálne 1,5 % (povinný prídel v max. výške 1 % zo základu + ďalší prídel v max. výške 0,5 %). Tvorba z iných zdrojov alebo nad limit stanovený zákonom o sociálnom fonde nie je daňovým výdavkom.
Zdanenie a odvody príjmov zo sociálneho fondu pre zamestnancov
Príjmy zo sociálneho fondu sú na daňové účely rovnocenné s ostatnými príjmami zo závislej činnosti. Väčšina plnení zo sociálneho fondu, či už peňažných alebo nepeňažných, je predmetom dane z príjmov a podlieha odvodom na zdravotné a sociálne poistenie.
Existujú však výnimky, kedy plnenia zo sociálneho fondu nie sú predmetom dane alebo sú od dane oslobodené. Patrí sem napríklad:
- Hodnota stravy poskytovaná zamestnávateľom zamestnancovi na spotrebu na pracovisku alebo v rámci stravovania prostredníctvom iných subjektov (nepeňažné plnenie).
- Príspevok na stravovanie poskytnutý zo sociálneho fondu nad rozsah Zákonníka práce (nepeňažné plnenie).
- Použitie rekreačného, zdravotníckeho, vzdelávacieho, predškolského, telovýchovného alebo športového zariadenia (alebo jeho časti) poskytnutého zamestnávateľom zamestnancom a ich rodinným príslušníkom.
- Sociálna výpomoc z dôvodu úmrtia blízkej osoby, odstraňovania následkov živelných udalostí a z dôvodu dočasnej pracovnej neschopnosti (nad 183 dní), v úhrnnej výške najviac 2 000 € za zdaňovacie obdobie od jedného zamestnávateľa.
- Nepeňažné plnenie poskytnuté zamestnancovi v úhrnnej sume najviac 500 eur za rok od všetkých zamestnávateľov (vyžaduje si osobitné posúdenie, pričom zamestnávateľom vynaložené prostriedky na toto plnenie nesmú byť uplatnené ako daňové výdavky).
Dôležité je tiež, že z nepeňažného plnenia poskytnutého bývalému zamestnancovi z prostriedkov sociálneho fondu sa neplatia odvody do Sociálnej poisťovne. Avšak, z pohľadu DPH, zamestnávateľ, ktorý je platiteľom DPH, nemôže pri nákupoch z prostriedkov sociálneho fondu uplatniť odpočítanie DPH, ak tovar alebo služba neslúži na jeho podnikateľské účely.