Ako sa vypočíta prídel do sociálneho fondu zo mzdy a jeho vplyv na zamestnancov a zamestnávateľov

Sociálny fond je významný nástroj sociálnej politiky podniku, ktorý slúži na zabezpečenie rôznych plnení pre zamestnancov, predovšetkým sociálneho charakteru. Jeho tvorba, použitie a zdaňovanie sa riadia zákonom č. 152/1994 Z. z. o sociálnom fonde v znení neskorších predpisov. Tento článok poskytuje komplexný pohľad na výpočet sociálneho fondu, vzorec pre jeho výpočet a praktické príklady.

Právny Rámec a Účel Sociálneho Fondu

Tvorba a použitie sociálneho fondu sú upravené zákonom č. 152/1994 Z. z., ktorý definuje povinnosti zamestnávateľa a práva zamestnancov v tejto oblasti. Právnou normou upravujúcou tvorbu a použitie sociálneho fondu je zákon č. 152/1994 Z. z. o sociálnom fonde a o zmene a doplnení zákona č. 286/1992 Zb. Sociálny fond slúži na zabezpečenie rôznych plnení pre zamestnancov, ako sú príspevky na stravovanie, dopravu do zamestnania, rekreáciu, sociálnu výpomoc a ďalšie benefity.

Povinnosť Tvorby Sociálneho Fondu

Sociálny fond je povinný tvoriť každý zamestnávateľ. Na účely zákona o sociálnom fonde je zamestnávateľom právnická osoba so sídlom na území Slovenskej republiky alebo fyzická osoba s miestom trvalého pobytu alebo miestom podpodnikania na území Slovenskej republiky, ktorá zamestnáva zamestnanca v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu. Táto povinnosť platí bez ohľadu na to, či bol zamestnávateľ založený za účelom dosahovania zisku alebo nie, a nezáleží ani na tom, či je pracovný pomer dohodnutý na dobu určitú alebo neurčitú, alebo či ide o hlavný alebo vedľajší pracovný pomer.

Obdobným pracovným vzťahom sa rozumie napr. štátna služba podľa zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže SR a Železničnej polície, zákona č. 200/1998 Z. z. o štátnej službe colníkov, zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich, zákona č. 312/2001 Z. z. o štátnej službe, zákona č. 315/2001 Z. z. o Hasičskom a záchrannom zbore, zákona č. 281/2015 Z. z.

Príklady tvorby sociálneho fondu:

• S.r.o. založená na podnikateľské účely zamestná zamestnanca a uzavrie s ním pracovný pomer. Na účely zákona o sociálnom fonde sa považuje za zamestnávateľa a je povinná tvoriť sociálny fond.
• S.r.o. založená na podnikateľské účely vypláca konateľovi na základe zmluvy odmenu za výkon funkcie konateľa. Vzťah konateľa a s.r.o. nie je pracovnoprávnym vzťahom, t. j. nie je ani pracovným pomerom ani obdobným pracovným vzťahom. Medzi konateľom a s.r.o. je obchodno-právny vzťah. S.r.o. nemá povinnosť tvoriť sociálny fond, ak nemá iných zamestnancov.
• Fyzická osoba je konateľom s.r.o. založenej na podnikateľské účely. Zároveň má s touto s.r.o. uzavretú pracovnú zmluvu - je zamestnancom v pracovnom pomere. V tomto prípade existujú vedľa seba dva právne vzťahy fyzickej osoby a s.r.o. Prvým je obchodno-právny vzťah konateľa a s.r.o. Druhým je pracovno-právny vzťah zamestnanca a s.r.o. S.r.o. sa na účely zákona o sociálnom fonde považuje za zamestnávateľa (má zamestnanca v pracovnom pomere) a je povinná tvoriť sociálny fond.
• S.r.o. založená na podnikateľské účely zamestná zamestnanca a uzavrie s ním dohodu o vykonaní práce. Uzavretie dohody o vykonaní práce je síce pracovnoprávnym vzťahom, ale nie je pracovným pomerom ani obdobným pracovným vzťahom. Na účely zákona o sociálnom fonde sa tak s.r.o. za zamestnávateľa nepovažuje a nie je povinná tvoriť sociálny fond v súvislosti s týmto zamestnancom.
• Občianske združenie zamestná zamestnanca a uzavrie s ním pracovný pomer. Aj táto právnická osoba, aj keď nie je založená na podnikateľské účely, sa považuje na účely zákona o sociálnom fonde za zamestnávateľa a je povinná tvoriť sociálny fond.

Základné Zložky Tvorby Sociálneho Fondu

Tvorba sociálneho fondu pozostáva z niekoľkých zložiek:

• Povinný prídel: Tvori sa vo výške 0,6 % až 1 % zo základu.
• Ďalší prídel: Môže sa tvoriť vo výške dohodnutej v kolektívnej zmluve alebo vo vnútornom predpise, najviac však vo výške 0,5 % zo základu.
• Ďalšie zdroje: Sociálny fond môže byť tvorený aj z ďalších zdrojov, ako sú dary, dotácie a prídely zo zisku.

Povinný Prídel do Sociálneho Fondu

V zmysle § 3 ods. 1 písm. a) zákona o sociálnom fonde sa povinný prídel do sociálneho fondu tvorí vo výške 0,6 % až 1 % zo základu podľa § 4 ods. 1. Pri splnení podmienok dosiahnutia zisku a splnenia daňových a odvodových povinností môže zamestnávateľ tvoriť sociálny fond až do výšky 1 % zo základu, a to aj bez uzatvorenej kolektívnej zmluvy. Minimálny povinný prídel je vo výške 0,6 % a vzťahuje sa na všetkých zamestnávateľov.

Zákon o sociálnom fonde vyžaduje zisťovanie dosiahnutia zisku za predchádzajúci kalendárny rok, t. j. zamestnávateľ, ktorého predmet činnosti je zameraný na dosiahnutie zisku, môže tvoriť povinný prídel do výšky 1 % len v prípade, ak za predchádzajúci kalendárny rok dosiahol zisk a splnil všetky daňové povinnosti k štátu, obci a vyššiemu územnému celku a odvodové povinnosti k zdravotným poisťovniam a Sociálnej poisťovni.

Ak zamestnávateľ nesplnil niektorú z uvedených podmienok, tvorí povinný prídel do fondu vo výške 0,6 % (§ 3 ods. 2 zákona o sociálnom fonde). Ak by sa na zvýšení tvorby sociálneho fondu v kolektívnej zmluve dohodlo bez toho, aby boli splnené podmienky dosiahnutia zisku a splnenia daňových a odvodových povinností, je táto dohoda v zmysle § 4 ods. 2 písm. a) zákona č. 2/1991 Zb. neplatná. Splnenie skutočností pre tvorbu sociálneho fondu vo výške 1 % zo základu sa preveruje najneskôr do 31. januára nasledujúceho roka.

Ďalší Prídel do Sociálneho Fondu

Ďalší prídel do sociálneho fondu sa tvorí podľa § 3 ods. 1 písm. b) zákona o sociálnom fonde. Môže sa tvoriť:

• vo výške dohodnutej v kolektívnej zmluve alebo vo vnútornom predpise, ak u zamestnávateľa nemôže pôsobiť odborový orgán (nemôže sa uzatvoriť kolektívna zmluva), najviac však vo výške 0,5 % zo základu ustanoveného v § 4 ods. 1.
• alebo ak kolektívna zmluva uzatvorená nie je alebo v rámci kolektívnej zmluvy nie je dohodnutá výška, vo výške sumy potrebnej na úhradu výdavkov na dopravu do zamestnania a späť zamestnancom, ktorí dochádzajú do zamestnania verejnou dopravou a ktorých priemerný mesačný zárobok nepresahuje 50 % priemernej nominálnej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky zistenej Štatistickým úradom SR za kalendárny rok predchádzajúci dva roky kalendárnemu roku, za ktorý sa tvorí sociálny fond, a to najviac vo výške 0,5 % zo základu ustanoveného v § 4 ods. 1.

Ďalší prídel do sociálneho fondu podľa § 3 ods. 1 písm. b) bod 1 (podľa kolektívnej zmluvy) a podľa § 3 ods. 1 písm. b) bod 2 (na kompenzáciu výdavkov na dopravu do zamestnania a späť) sa nemôžu kombinovať. Ak zamestnávateľ zamestnáva zamestnancov, ktorí spĺňajú podmienky nároku na kompenzáciu výdavkov na dopravu, ale tvorí sociálny fond formou ďalšieho prídelu na základe kolektívnej zmluvy, nemá povinnosť tvoriť sociálny fond formou ďalšieho prídelu na kompenzáciu výdavkov na dopravu.

Ďalšie Zdroje Sociálneho Fondu

V zmysle § 3 ods. 1 písm. c) zákona o sociálnom fonde sa sociálny fond môže tvoriť z ďalších zdrojov, ktorými podľa § 4 ods. 3 môžu byť:

• dary,
• dotácie,
• prídely zo zisku.

Zamestnávateľ, ktorý vytvára zisk (podnikateľ), môže prispievať do sociálneho fondu prídelmi z použiteľného zisku. Použiteľný zisk zákon o sociálnom fonde bližšie nešpecifikuje. V zásade ide o zisk, s ktorým môže podnikateľ voľne nakladať (napr. u živnostníka je to zisk po zdanení, v s.r.o. zisk po zdanení, o ktorom rozhodli spoločníci).

Základ pre Výpočet Sociálneho Fondu

Základom na určenie ročného prídelu do sociálneho fondu je podľa § 4 ods. 1 zákona o sociálnom fonde súhrn hrubých miezd a platov zúčtovaných zamestnancom na výplatu za kalendárny rok. Základom na určenie mesačného prídelu do sociálneho fondu je súhrn hrubých miezd a platov zúčtovaných zamestnancom na výplatu za príslušný kalendárny mesiac.

Pre určenie hrubých miezd a platov zákon o sociálnom fonde odkazuje na konkrétne ustanovenia zákonom upravujúce odmeňovanie zamestnancov, ktoré presne vymedzujú štruktúru, resp. jednotlivé zložky mzdy a platu v závislosti od subjektov, na ktoré sa príslušný zákon vzťahuje, napr. na § 118 ods. 2 Zákonníka práce, § 84 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže SR a Železničnej polície, § 78 ods. 1 zákona č. 312/2001 Z. z. o štátnej službe, § 4 ods. 1 zákona č. 553/2003 Z. z. Podľa § 118 ods. 2 Zákonníka práce je mzda „peňažné plnenie alebo plnenie peňažnej hodnoty (naturálna mzda) poskytované zamestnancovi za prácu.“

Príklad Zahrnutia Odmien do Základu

Zamestnávateľ má v kolektívnej zmluve dohodnuté, že zamestnancom poskytne 13. mesačnú dovolenkovú mzdu a 14. mesačnú vianočnú mzdu. Zahrnutie týchto plnení do základu pre určenie prídelu do sociálneho fondu závisí od toho, z akého zdroja boli tieto odmeny vyplatené. Ak boli vyplatené z dosiahnutého zisku po zdanení, nezahrnujú sa do základu pre výpočet sociálneho fondu. Ak boli vyplatené z nákladov, zahrnujú sa do základu.

Tvorba a Prevod Prostriedkov Sociálneho Fondu

V zmysle § 6 ods. 2 zákona o sociálnom fonde sa fond tvorí najneskôr v deň dohodnutý na výplatu mzdy alebo platu. Ak zamestnávateľ vypláca mzdu alebo plat vo viacerých výplatných termínoch, za deň výplaty sa na účely tohto zákona považuje posledný dohodnutý deň výplaty mzdy alebo platu za uplynulý kalendárny mesiac. Za mesiac december môže zamestnávateľ tvoriť fond z predpokladanej výšky miezd a platov a previesť finančné prostriedky na účet fondu do 31. decembra. Súčasťou tvorby je aj prevod finančných prostriedkov na účet fondu, ak je vedený na osobitnom účte v banke. Prevod prostriedkov vykoná zamestnávateľ do 5 dní po dni dohodnutom na výplatu mzdy alebo platu, najneskôr do konca kalendárneho mesiaca. Tvorba fondu a čerpanie fondu sa vedie na osobitnom analytickom účte fondu alebo na osobitnom účte v banke alebo v pobočke zahraničnej banky.

Príklad prevodu prostriedkov

U zamestnávateľa je dňom výplaty mzdy 20. deň kalendárneho mesiaca nasledujúci po mesiaci, za ktorý sa mzda vypláca. Mzdu za september vyplatí 20. 10. Zároveň v tento deň vzniká povinnosť tvorby sociálneho fondu, t. j. prevod prostriedkov vykoná zamestnávateľ do 5 dní, t. j. do 25. 10.

Použitie Sociálneho Fondu

Použitie sociálneho fondu je upravené v § 7 zákona č. 152/1994 Z. z. Zamestnávateľ môže v rámci svojej sociálnej politiky poskytovať zamestnancom príspevky zo sociálneho fondu na rôzne účely, ako napríklad:

• na servisné poukážky alebo na tovary a služby dodávané alebo poskytované registrovaným sociálnym podnikom,
• na úhradu výdavkov na dopravu do zamestnania a späť zamestnancom, ktorí dochádzajú do zamestnania verejnou dopravou a ktorých priemerný mesačný zárobok nepresahuje 50 % priemernej nominálnej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve SR,
• na príspevky na stravovanie,
• na príspevky na rekreáciu,
• na sociálnu výpomoc,
• na príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie,
• na kultúrne a športové podujatia,
• na vzdelávanie a odborný rozvoj zamestnancov.

Tvorbu, výšku, použitie, podmienky poskytovania príspevkov z fondu a spôsob preukazovania výdavkov zamestnancom dohodne zamestnávateľ s odborovou organizáciou v kolektívnej zmluve, resp. vo vnútornom predpise, ak v organizácii nepôsobí odborová organizácia. Prostriedky zo sociálneho fondu nie je možné použiť na odmeňovanie za prácu. Zamestnávateľ musí poskytovať príspevky z fondu v súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania ustanovenou Antidiskriminačným zákonom č. 365/2004 Z. z.

Príklad použitia sociálneho fondu

Zamestnávateľ, okrem príspevku z prevádzkových prostriedkov vo výške 55 % z ceny jedla, prispieva zamestnancom zo sociálneho fondu na stravovanie vo výške 0,30 € na jedno jedlo zabezpečené v stravovacom zariadení iného zamestnávateľa. Tento príspevok, poskytnutý v nepeňažnej forme, je od dane oslobodený. Z hľadiska zamestnancov nie je výška príspevku na stravovanie limitovaná.

Zdaňovanie a Odvody

Príjmy zo sociálneho fondu sú na daňové účely rovnocenné s ostatnými príjmami zo závislej činnosti. To znamená, že príspevky poskytnuté zamestnancom zo sociálneho fondu podliehajú dani z príjmov a odvodom na sociálne a zdravotné poistenie, pokiaľ zákon nestanovuje inak. Existujú však aj výnimky, kedy sú niektoré príspevky oslobodené od dane a odvodov.

Príspevok na Stravovanie

Podľa §5 ods. 7 písm. b) zákona č. 595/2003 Z. z. je od dane z príjmov oslobodená hodnota stravy poskytovaná zamestnávateľom zamestnancovi na spotrebu na pracovisku alebo v rámci stravovania prostredníctvom iných subjektov (nepeňažné plnenie). Od dane je tiež oslobodený príspevok na stravovanie poskytnutý zo sociálneho fondu nad rozsah Zákonníka práce. Poskytnutý peňažný príspevok, aj v prípade ak je poskytnutý zo sociálneho fondu, je v plnom rozsahu zdaňovaný 19 % sadzbou dane a bude vstupovať do vymeriavacieho základu pre výpočet poistného.

Pokiaľ ide o finančný príspevok na stravovanie poskytovaný podľa §152 ods. 5 Zákonníka práce - finančný príspevok poskytovaný zamestnancovi, ktorý na základe lekárskeho potvrdenia od špecializovaného lekára nemôže zo zdravotných dôvodov využiť žiadny zo spôsobov stravovania zabezpečený zamestnávateľom, tento zostáva aj naďalej oslobodený!

Použitie Rekreačného Zariadenia

Od dane je oslobodené použitie rekreačného, zdravotníckeho, vzdelávacieho, predškolského, telovýchovného alebo športového zariadenia poskytnutého zamestnávateľom zamestnancom a ich rodinným príslušníkom (§5 ods. 7 písm. d) zákona o dani z príjmov). Oslobodenie sa vzťahuje nielen na používanie vlastných zariadení, ale aj zariadení cudzích, napr. na základe zmluvy uzavretej s vlastníkom príslušného zariadenia (prenajatie fitnes - centra, plavárne, atď.).

Sociálna Výpomoc

Od dane a od platenia zdravotného a sociálneho poistenia je oslobodená sociálna výpomoc z dôvodu úmrtia blízkej osoby, odstraňovania alebo zmiernenia následkov živelných udalostí a z dôvodu dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca, ktorej nepretržité trvanie prekročí prevažnú časť zdaňovacieho obdobia (183 dní) a to v úhrnnej výške najviac 2000 € za zdaňovacie obdobie od jedného zamestnávateľa. Ak sociálna výpomoc presiahne v zdaňovacom období 2000 eur, do základu dane sa zahrnie len sociálna výpomoc nad takto ustanovenú sumu.

Príspevok zamestnávateľa na doplnkové dôchodkové sporenie zo sociálneho fondu (nad rámec príspevku na DDS, ktorý je povinný zamestnávateľ platiť podľa zákona a ktorý platí z nákladov) je zdaniteľným príjmom zamestnanca. Poskytnutie príspevku zamestnávateľom zamestnancom na dopravu do zamestnania a späť je v plnom rozsahu zdaniteľným plnením, čiže podlieha zdaneniu 19 %.

Daňová Uznateľnosť Tvorby Sociálneho Fondu

Tvorba sociálneho fondu je daňovým výdavkom za predpokladu, že tak ustanovuje zákon o sociálnom fonde. Za daňový výdavok je považovaná tvorba fondu len vo výške stanovenej zákonom - 1,5 % (povinný prídel v max. výške 1 % zo základu + ďalší prídel v max. výške 0,5 %). Tvorbu sociálneho fondu z iných zdrojov podľa § 3 ods. 1 písm. c) zákona o sociálnom fonde a tvorbu nad limit stanovený zákonom o sociálnom fonde nie je možné uznať za daňový výdavok. V zmysle § 19 ods. 2 písm. a) zákona o dani z príjmov sú daňovými výdavkami náklady, ktoré je daňovník povinný platiť podľa osobitného predpisu, ktorým je aj zákon o sociálnom fonde.

Zúčtovanie Sociálneho Fondu

Zákon o sociálnom fonde ukladá zamestnávateľovi v § 6 ods. 3 povinnosť zúčtovať prostriedky sociálneho fondu za kalendárny rok najneskôr do 31. januára nasledujúceho roka. Nevyčerpaný zostatok fondu sa prevádza do nasledujúceho roka.

Praktické Príklady

Príklad 1: Kompenzácia Výdavkov na Dopravu

Zamestnávateľ nemá dohodnutý ďalší prídel do sociálneho fondu. Má 10 zamestnancov, ktorých mesačná hrubá mzda, ktorá je základom pre výpočet mesačného prídelu do sociálneho fondu, je 8 250 €. Piati zamestnanci s priemernou mesačnou mzdou 435 € spĺňajú podmienky na poskytnutie kompenzácie výdavkov na dopravu do zamestnania a späť. Zamestnávateľovi preukázali mesačné výdavky na dopravu v úhrne 182 €.

Maximálna výška ďalšieho prídelu do sociálneho fondu môže byť 41,25 € (8 250 x 0,5 %). Túto sumu zamestnávateľ ako príspevok zo sociálneho fondu na kompenzáciu výdavkov na dopravu do zamestnania a späť rozdelí piatim zamestnancom napr. pomerne podľa výšky ich výdavkov na dopravu.

Príklad 2: Príspevok na Stravovanie

Zamestnávateľ, okrem príspevku z prevádzkových prostriedkov vo výške 55 % z ceny jedla, prispieva zamestnancom zo sociálneho fondu na stravovanie vo výške 0,30 € na jedno jedlo zabezpečené v stravovacom zariadení iného zamestnávateľa. Tento príspevok, poskytnutý v nepeňažnej forme, je od dane oslobodený. Z hľadiska zamestnancov nie je výška príspevku na stravovanie limitovaná. Ak zamestnávateľ poskytne príspevok vo výške stravy, t. j. peňažný príspevok, je zdaniteľný v plnej výške.

Príklad 3: Firemná Oslava

Zamestnávateľ zorganizoval firemnú oslavu, ktorá sa konala po pracovnej zmene v hotelovom zariadení. Zamestnancom a ich rodinným príslušníkom zabezpečil občerstvenie, ktoré uhradil zo sociálneho fondu. Oslobodenie od dane podľa § 5 ods. 7 písm. b) a c) zákona o dani z príjmov nie je možné uplatniť, pretože občerstvenie podaním jedla a nealkoholických nápojov nebolo na pracovisku zamestnancov a poskytlo sa aj rodinným príslušníkom. Hodnota občerstvenia poskytnutá jednotlivým zamestnancom a ich rodinným príslušníkom je zdaniteľným príjmom zo závislej činnosti.

Tabuľka: Prehľad zdaňovania a odvodov z plnení zo sociálneho fondu

tags: #socialny #fond #vypocet #mesacne