Materské pre živnostníčky: Podmienky, výpočet a výhody pre začínajúce SZČO

Živnostníčky a živnostníci nemajú nárok na materskú dovolenku v zmysle Zákonníka práce. Materská dovolenka je totižto voľno, ktoré poskytuje zamestnávateľ svojej zamestnankyni v súvislosti s pôrodom a starostlivosťou o narodené dieťa. Pre SZČO, teda najmä živnostníkov, materská dovolenka neplatí (keďže ju živnostník nemôže dať sám sebe). Avšak, po splnení zákonom stanovených podmienok, majú živnostníci nárok na peňažnú dávku materské, vyplácanú zo Sociálnej poisťovne. Je dôležité rozlišovať medzi pojmami materská dovolenka a materské. Materská dávka je jedna z nemocenských dávok, ktoré vypláca Sociálna poisťovňa z dôvodu tehotenstva alebo starostlivosti o narodené dieťa.

Kto môže poberať materské?

Nárok na nemocenskú dávku materské má matka dieťaťa alebo iný poistenec, ktorý sa stará o dieťa. Kto môže byť iným poistencom:

• otec dieťaťa,
• manžel matky dieťaťa, ktorá sa nemôže o dieťa starať pre nepriaznivý zdravotný stav,
• manželka otca dieťaťa, ak sa stará o dieťa, ktorého matka zomrela,
• iná fyzická osoba, ktorá sa stará o dieťa na základe rozhodnutia príslušného orgánu.

Poberať materské môže okrem živnostníčky - matky dieťaťa aj iný poistenec, ktorý sa stará o dieťa do troch rokov veku. Poskytovanie materského matke má veľa spoločných znakov s poskytovaním materského otcovi dieťaťa, napríklad čo sa týka rozhodujúceho obdobia, výpočtu dávky a podobne.

Podmienky nároku na materské pre živnostníčky

Aby mala matka - živnostníčka nárok na materské, musí splniť niekoľko základných podmienok. Vyššie spomínaným osobám vznikne nárok na materské v prípade, že daná osoba je v postavení povinne nemocensky poistenej SZČO alebo dobrovoľne nemocensky poistenej osobe a zároveň spĺňa nasledovné podmienky:

• v deň nástupu na materské má aktívne nemocenské poistenie (t.j. SZČO platí povinné poistné odvody do Sociálnej poisťovne) alebo je v ochrannej lehote po skončení nemocenského poistenia,
• za obdobie dvoch rokov dozadu má osoba nemocenské poistenie po dobu minimálne 270 kalendárnych dní, pričom do tohto obdobia sa započítava doba aktuálneho nemocenského poistenia a tiež doba akéhokoľvek ukončeného nemocenského poistenia v rozhodujúcom období. Do tohto obdobia sa započítava aj obdobie akéhokoľvek ukončeného nemocenského poistenia v rozhodujúcom období.
• za posledných 5 rokov nemá nedoplatky v Sociálnej poisťovni, ktoré sú viac ako 5 eur (táto podmienka sa vzťahuje len na SZČO a dobrovoľne nemocensky poistené osoby). Okrem toho nemôže mať dlh v Sociálnej poisťovni.

Ochranná lehota

Ak osoba nemá aktívne nemocenské poistenie, ale je v ochrannej lehote, má nárok na materské. Ochranná lehota v prípade nároku na materské plynie v nasledovnom období:

• sedem dní po skončení nemocenského poistenia (ak nemocenské poistenie trvalo menej ako sedem dní, tak ochranná lehota je toľko dní, koľko trvalo nemocenské poistenie),
• osem mesiacov po skončení nemocenského poistenia u tehotnej ženy, ktorej nemocenské poistenie zaniklo v období 42 týždňov pred očakávaným dňom pôrodu,
• osem mesiacov od začiatku 40. týždňa pred očakávaným dňom pôrodu prvýkrát stanoveným lekárom, ak tehotnej žene prvý deň 42. týždňa pred očakávaným dňom pôrodu spadá do obdobia 180 dní odo dňa zániku nemocenského poistenia.

Výpočet výšky materského: Ako sa stanovuje dávka?

Výška materskej dávky živnostníka, a rovnako aj živnostníčky, je vo výške 75 % denného vymeriavacieho základu (DVZ) alebo pravdepodobného denného vymeriavacieho základu (PDVZ). Denný vymeriavací základ pre zistenie výšky materského sa vypočíta ako: súčet vymeriavacích základov, z ktorých poistenec zaplatil poistné na nemocenské poistenie v rozhodujúcom období / počet kalendárnych dní rozhodujúceho obdobia.

Ak si živnostníčka platila len minimálne poistné, jej DVZ bude vychádzať z minimálneho vymeriavacieho základu. Ak si však dobrovoľne určila vyšší základ alebo jej vymeriavací základ vzrástol na základe daňového priznania, bude materské vyššie.

Rozhodujúce obdobie

Rozhodujúce obdobie pri výpočte závisí od toho, kedy vzniklo nemocenské poistenie, z ktorého sa materské žiada:

• ak bolo poistenie aktívne počas celého predchádzajúceho kalendárneho roka, rozhodujúcim obdobím je celý predchádzajúci kalendárny rok (pri nástupe na materské v aktuálnom roku),
• ak vzniklo neskôr, rozhodujúce obdobie je od vzniku poistenia do konca mesiaca pred nástupom na materské,
• obdobie od vzniku nemocenského poistenia do konca predchádzajúceho mesiaca - v prípade, že poistenie vzniklo počas aktuálneho roka,
• obdobie od vzniku nemocenského poistenia do predchádzajúceho dňa - ak poistenie vzniklo v mesiaci, v ktorom začal živnostník poberať materské.

Pravdepodobný denný vymeriavací základ (PDVZ)

Pravdepodobný denný vymeriavací základ (PDVZ) sa používa v prípadoch, keď živnostníčka v rozhodujúcom období nemala vymeriavací základ - napríklad ak bola na rodičovskej dovolenke, neprerušene neplatila poistné, alebo poistenie trvalo príliš krátko. V takom prípade sa výška PDVZ odvodzuje z vymeriavacieho základu, ktorý by sa uplatnil v mesiaci nástupu na materské.

Príklad výpočtu materského

Napríklad, ak živnostník platil počas roka minimálne sociálne odvody (zo základu 715 eur), jeho denný vymeriavací základ mu vyjde 23,5068 eur. Materské bude predstavovať 75 % z tejto sumy, teda 17,63 eur na deň.

Minimálna a maximálna výška materského

Zákon o sociálnom poistení neurčuje minimálnu výšku materského. Ak sú splnené podmienky na priznanie materského, no jeho výška nedosiahne ani sumu rodičovského príspevku (t. j. v roku 2026 sumu 364,80 eur), rozdiel sa poistencovi doplatí. Aj výška materského je ohraničená. Pre rok 2019 platí maximálny DVZ vo výške 62,7288 €. Maximálne materské je 75 % z tejto sumy, t. j. 47,0466 € na deň. Pre rok 2024 predstavuje maximálna výška materského 85,74 eura za deň.

V tabuľke uvádzame minimálnu výšku materského (t. j. sumu rodičovského príspevku), maximálnu výšku materského v 31-dňovom mesiaci a skutočne vyplácanú priemernú výšku materského podľa štatistických údajov Sociálnej poisťovne za posledné roky.

Ako získať maximálne materské?

Na to, aby živnostníčka v roku 2026 získala maximálnu výšku materského, musí mať v rozhodujúcom období (zvyčajne rok 2025) vymeriavací základ vo výške minimálne približne 3 048 eur mesačne. Tento limit zodpovedá dvojnásobku priemernej mzdy za kalendárny rok 2024, ktorá bola 1 524 eur. Práve z tejto priemernej mzdy sa odvíja strop vymeriavacieho základu pre výpočet materskej dávky v roku 2026. Ak si živnostníčka v rozhodujúcom období platila poistné na nemocenské poistenie z tejto maximálnej sumy, vznikne jej nárok na plné materské. Ak si platila poistné z nižšej sumy, výška materského bude nižšia - úmerne k vymeriavaciemu základu.

Dá sa výška materského ovplyvniť? Áno, živnostníčka má možnosť:

• dobrovoľne si zvýšiť vymeriavací základ (napríklad úpravou údajov v daňovom priznaní, ak nie je viazaná minimom),
• aktívne si nastaviť vyššiu výšku preddavkového poistného, z ktorého sa bude počítať DVZ,
• zvýšiť si poistné ešte pred rozhodujúcim obdobím, teda ideálne v kalendárnom roku, ktorý predchádza nástupu na materské.

Ďalšie možnosti ako získať čo najvyššiu materskú:

• Platiť odvody z maximálneho vymeriavacieho základu za rok, ktorý predchádza nástupu na materskú dovolenku.
• Kombinácia platenia povinných a dobrovoľných odvodov do Sociálnej poisťovne a následne čerpanie materského aj z dobrovoľného, aj z povinného poistenia (dobrovoľné nemocenské poistenie platené aspoň 270 dní).
• Pozastavenie živnosti a zamestnanie sa na minimálne obdobie 90 dní pred nástupom na materskú dovolenku s hrubou mzdou vo výške predstavujúcou maximálny vymeriavací základ.

Ak si však nemôže prerušiť živnosť a zamestnať sa na 90 dní, veľký priestor na zvýšenie materskej v situácii kedy zistíte, že ste tehotná už nie je.

Žiadosť o materské: Postup krok za krokom

Ak podáva žiadosť o materské matka, vyplní údaje o sebe vrátane toho, z akého poistného vzťahu bude dávku čerpať, v našom prípade by šlo o povinne nemocensky poistenú SZČO. Uvedené budú aj dátumy predpokladaného pôrodu a od kedy si uplatňuje nárok na materské. Vyplniť je potrebné tiež vyhlásenie, či si uplatňuje nárok na dávku zo súbehu poistení a o spôsobe poukazovania dávky. Gynekológ vystaví žiadosť o materské 6-8 týždňov pred očakávaným dňom pôrodu, živnostníčka ju doručí Sociálnej poisťovni, žiadosť podpíše a vyznačí spôsob výplaty (číslo účtu, poštovou poukážkou) a dátum, od ktorého si chce uplatniť nárok na materské. Od 1. apríla 2026 dôjde k zjednodušeniu pri žiadaní o materské matkou. Dávka materské bude spracovávaná bez potreby podania žiadosti poistenkyňou. Ak žiada o materské otec, vypĺňa časť B žiadosti iného poistenca o materské, kde uvedie dátum, od ktorého preberá dieťa do starostlivosti a údaje o tomto dieťati.

Ako dlho môže byť živnostníčka na materskej?

Doba poberania materského sa odlišuje v závislosti od toho, či ju poberá žena alebo muž.

Materské a živnostníčka - žena

Ak poberá dávku žena, nárok na materské má spravidla od začiatku 6. týždňa pred očakávaným dňom pôrodu, ktorý určí lekár. Materské následne poberá po dobu:

• 34 týždňov od vzniku nároku,
• 37 týždňov od vzniku nároku, ak ide o osamelú matku,
• 43 týždňov od vzniku nároku, ak matka porodila dve alebo viac detí a o minimálne dve narodené sa aj stará.

Materské je vyplácané 34 týždňov od vzniku nároku. V prípade, ak je živnostníčka osamelá žena, materské dostane 37 týždňov. Ak porodila 2 a viac detí, jej materské pobeží 43 týždňov.

Materské pre otcov: Rastúci trend

Aj keď sa o materskej často hovorí najmä v súvislosti s matkami, čoraz viac žien sa rozhoduje, že po skončení vlastnej materskej nastúpia späť do práce a starostlivosť o dieťa prevezme otec, pričom poberá materské. Podmienky na priznanie materského sú u otca rovnaké ako u matky, rozdiel je len v dĺžke poberania dávky. Ak ide o otca živnostníka, musí rovnako splniť podmienku aktívneho nemocenského poistenia, resp. Ďalšou podmienkou je, aby v posledných dvoch rokoch pred dňom prevzatia dieťaťa do starostlivosti bol nemocensky poistený najmenej 270 dní. Živnostník - otec má nárok na materské odo dňa prevzatia dieťaťa do starostlivosti.

Ako dlho môže otec poberať materské?

• 28 týždňov pri štandardnom nároku,
• 31 týždňov, ak ide o osamelého otca,
• 37 týždňov, ak sa stará o dve alebo viac detí naraz.

Kedy si môže otec požiadať o materské?

Otec môže začať poberať materské až od momentu, keď matke dieťaťa zanikne nárok na jej materské. To znamená, že buď jej skončila, alebo sa jej dobrovoľne vzdala. Platí však aj výnimka: rodičia môžu súbežne poberať materské, ale každý na iné dieťa, napríklad matka na mladšie, otec na staršie. Bez ohľadu na to, ani jeden z rodičov v tom čase nesmie poberať rodičovský príspevok. Ak ho matka poberá, musí jeho výplatu najprv pozastaviť, aby mohol otec získať nárok na materské.

Práca počas poberania materského: Je to možné?

Záujem pracovať popri poberaní materského je medzi živnostníčkami stále vysoký, najmä ak výška materskej dávky nedosahuje maximum. Práca popri materskej je povolená, no platia určité pravidlá, ktoré závisia od typu poistenia a formy príjmu. Živnostníčka - matka môže aj pri poberaní materskej dávky naďalej podnikať bez prerušenia či zrušenia živnosti. Sociálna poisťovňa nesleduje dosahovanie príjmu z podnikateľskej činnosti počas poberania tejto dávky. Môžete podnikať neobmedzene na rozdiel od ľudí, ktorí pracovali pre zamestnávateľa.

Pre živnostníčky platia oveľa výhodnejšie pravidlá:

• nemusí svoju živnosť rušiť ani pozastavovať,
• môže mať neobmedzený príjem z podnikania,
• materské sa tým nijako nezníži,
• dĺžka poberania materskej dávky sa neskracuje.

Živnostník na materskej môže mať aj v roku 2026 neobmedzený príjem z podnikania. Ak zarobíte ako SZČO pokojne aj 2000 €, vaša materská sa tým nezníži. Krátená nebude ani dĺžka materskej dovolenky. Vláda takýmto spôsobom vychádza v ústrety ženám aj mužom, aby nemuseli zbytočne meniť predmety podnikania, rušiť alebo nejakým iným spôsobom obmedzovať živnosť. Tento prístup umožňuje ženám zachovať kontinuitu v podnikaní, nezdržiavať sa byrokraciou a neprichádzať o klientky či zákazky.

Odvody počas poberania materskej dávky: Čo platiť a čo nie?

Počas poberania materskej dávky nie je SZČO povinná platiť poistné do Sociálnej poisťovne. Za obdobie poberania materskej je živnostníčka poistencom štátu. To znamená, že zdravotné poistenie platí za ňu štát. Živnostníčka teda zdravotné odvody platiť nemusí. V prípade, že počas poberania materského naďalej podniká, môže, ale nemusí platiť zdravotné odvody.

Štát platí okrem sociálneho poistenia aj dôchodkové poistenie a poistenie do rezervného fondu. Ak ako živnostník poberáte materské, v rámci zdravotného poistenia sa vás nebude týkať minimálny vymeriavací základ. Výška zdravotného poistenia sa vám bude počítať z reálne dosiahnutých zárobkov. Zdravotná poisťovňa vykoná ročné zúčtovanie zdravotného poistenia, ktorého výsledkom môže byť preplatok alebo nedoplatok (ten vznikne, ak počas materskej podnikala a neplatila preddavky na zdravotné poistenie).

Príklad: Úspora na odvodoch počas materskej

Pán Jozef poberá materské od 2. apríla 2026. Na materskej bude 28 týždňov, teda do 13. októbra 2026. Počas tohto obdobia sa mu zásadne mení výška odvodov, pretože počas poberania materského nemusí SZČO platiť poistné do Sociálnej poisťovne, resp. len alikvotnú časť za dni mimo poberania dávky. Jozef si platí minimálne povinné odvody z vymeriavacieho základu 914,40 eur mesačne (minimálny VZ v roku 2026).

• Apríl 2026 (na materské nastupuje 2. 4.): Za apríl platí poistné len za 1 deň, teda za 1. apríl. Denný vymeriavací základ: 914,40 / 30 = 30,48 eur. Alikvotný vymeriavací základ za apríl: 30,48 × 1 = 30,48 eur. Výpočet poistného za 1 deň v apríli: nemocenské poistenie (4,4 %): 1,34 eur, starobné poistenie (18 %): 5,49 eur, invalidné poistenie (6 %): 1,83 eur, rezervný fond solidarity (4,75 %): 1,45 eur. Spolu: 10,11 eur. Úspora oproti plnej platbe (303,11 eur): 293,00 eur.
• Máj až september 2026: Počas týchto piatich mesiacov Jozef poberá materské, takže neplatí žiadne odvody do Sociálnej poisťovne. Celková úspora za 5 mesiacov: 303,11 × 5 = 1 515,55 eur.
• Október 2026 (materské končí 13. 10.): Odvody platí až od 14. októbra, teda za 18 dní. Denný vymeriavací základ: 914,40 / 31 = 29,50 eur. Vymeriavací základ za október: 29,50 × 18 = 531,00 eur. Výpočet poistného za 18 dní: nemocenské poistenie (4,4 %): 23,36 eur, starobné poistenie (18 %): 95,58 eur, invalidné poistenie (6 %): 31,86 eur, rezervný fond solidarity (4,75 %): 25,22 eur. Spolu: 176,02 eur. Úspora oproti plnej platbe (303,11 eur): 127,09 eur.

Celková úspora na odvodoch do Sociálnej poisťovne počas materskej v roku 2026 = 1 935,64 eur.

Rodičovský príspevok: Alternatíva po materskom

Rodičovský príspevok je štátna sociálna dávka, ktorou štát prispieva oprávnenej osobe na zabezpečenie riadnej starostlivosti o dieťa. Vypláca ho úrad práce, sociálnych vecí a rodiny. Na poberanie rodičovského príspevku prejde živnostníčka, príp. živnostník po skončení poberania materského. Nie je potrebné splniť žiadne osobitné podmienky ako pri materskom. Sumy rodičovského príspevku sa menia v nadväznosti na zmenu životného minima pre daný rok.

Výška je daná v dvoch úrovniach a odvíja sa od skutočnosti, či oprávnenej osobe pred vznikom nároku na rodičovský príspevok bolo, resp. nebolo vyplácané materské.

Rodičovský príspevok sa obvykle poberá do troch rokov veku dieťaťa. Platia však výnimky, kedy je jeho poberanie možné do šiestich rokov veku, napr. ak dieťa trpí dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom. Živnostník môže popri rodičovskom príspevku pracovať v podstate bez obmedzení. Ak však dosahuje príjmy zo živnosti, musí si platiť sociálne odvody ako „klasický“ živnostník.

Ako dlho môže živnostník/živnostníčka využívať rodičovský príspevok?

Rodičovský príspevok môže SZČO poberať len do určitého veku dieťaťa:

• do troch rokov,
• aj po dovŕšení veku troch rokov, ak dieťa neprijali do štátnej materskej školy (maximálne do veku 5 rokov, čiže začiatku povinného predprimárneho vzdelávania),
• do šiestich rokov v prípade, že má dieťa nepriaznivý zdravotný stav.

Aká je výška rodičovského príspevku?

Výška rodičovského príspevku sa každý rok mení. Pre rok 2024 je takáto:

• 345,20 eur mesačne,
• 473,30 eur mesačne, ak sa oprávnenej osobe žiadajúcej o rodičovský príspevok pred vznikom nároku na rodičovský príspevok vyplácalo z dôvodu starostlivosti o toto dieťa materské alebo obdobná dávka ako materské v členskom štáte EÚ,
• ak sa súčasne narodili dve a viac detí, rodičovský príspevok sa zvyšuje o 25 % na každé ďalšie súčasne narodené dieťa.

Osoby, ktoré boli aj na materskej dovolenke, tento rok dostávajú 473,30 eura mesačne. Ak živnostníčka pred pôrodom neplatila odvody, tiež má nárok na príspevok. V tomto roku je na úrovni 345,20 eura mesačne.

Odvody počas poberania rodičovského príspevku

Rozdiel oproti materskej dávke je v tom, že živnostníčka pri poberaní rodičovského príspevku musí platiť sociálne poistenie. Inak povedané, po materskej musí začať platiť odvody vo výške, ktorú jej naposledy predpísala Sociálna poisťovňa. Živnostníčka nemusí platiť zdravotné odvody. Aj počas poberania rodičovského príspevku za ňu tieto odvody platí štát. Vzniká tak súbeh platcov poistného. Keď ale živnostníčka naďalej podniká, po podaní daňového priznania jej zdravotná poisťovňa vypočíta sumu, ktorú mala platiť podľa jej príjmu.

Dôležité je vedieť, že keď živnostník prejde z materského na rodičovský príspevok, a pritom dosahuje príjmy (čiže pracuje), štát za neho prestáva platiť odvody do Sociálnej poisťovne. V rámci zdravotného poistenia platí to isté, čo pri materskom. Na živnostníka/živnostníčku sa nevzťahuje minimálny vymeriavací základ. Zdravotné poistenie sa počíta na základe reálne dosiahnutých zárobkov.

tags: #ma #zacinajuca #zivnostnika #narok #na #matersku