Jedným zo spôsobov, ako môže vedenie spoločnosti poďakovať svojim zamestnancom za ich celoročné úsilie, ale aj obchodným partnerom za ich spoluprácu, je usporiadať vianočný večierok. Vianočný večierok predstavuje obľúbený spôsob, ako zamestnávatelia môžu na konci roka oceniť svojich zamestnancov a partnerov za ich celoročné úsilie a spoluprácu. Koľko takýto večierok stojí a odkiaľ na to vziať? Možností financovania je viacero. Ak firma nemá dostatočné vlastné prostriedky, môže si napríklad požičať aj zo sociálneho fondu.
Sociálny fond je nástrojom realizácie sociálnej politiky zamestnávateľa a jedným zo zdrojov jej financovania. Tvorba a použitie sociálneho fondu sú predmetom zákonnej úpravy vo vzťahu k zamestnávateľovi aj zamestnancovi. Tento článok sa zameriava na podmienky využitia sociálneho fondu na vianočný večierok, ako aj na daňové aspekty s tým spojené.
Sociálny Fond: Právny Rámec a Tvorba
Základnou právnou normou upravujúcou tvorbu a použitie sociálneho fondu je zákon č. 152/1994 Z. z. o sociálnom fonde v znení neskorších predpisov. Sociálny fond je dôležitým nástrojom realizácie sociálnej politiky podniku a zabezpečuje rôzne plnenia sociálneho charakteru pre zamestnancov. Sociálny fond tvoria finančné prostriedky, ktoré sa používajú na realizáciu podnikovej sociálnej politiky v oblasti starostlivosti o zamestnancov.
Povinnosť Tvorby Sociálneho Fondu
Každý zamestnávateľ, ktorý zamestnáva aspoň jedného zamestnanca na pracovný alebo služobný pomer, je povinný tvoriť sociálny fond. Každý zamestnávateľ je povinný tvoriť sociálny fond, ak zamestnáva čo i len jedného zamestnanca na pracovný, respektíve služobný pomer a bez ohľadu na to, či bol založený za účelom dosahovania zisku, alebo nie. V prípade pracovného, respektíve služobného pomeru nie je dôležité, či je dohodnutý na dobu určitú, neurčitú alebo či ide o hlavný alebo vedľajší pracovný pomer. Povinnosť tvoriť sociálny fond má každá právnická osoba so sídlom na území SR, alebo fyzická osoba s miestom trvalého pobytu alebo miestom podnikania na území SR, ktorá zamestnáva zamestnanca v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu.
Výška Tvorby Sociálneho Fondu
Tvorba a použitie sociálneho fondu je predmetom zákonnej úpravy. Výška povinného prídelu do fondu je minimálne 0,6 % zo základu, bez ohľadu na to, či je tvorba a použitie fondu dohodnuté v kolektívnej zmluve. Povinný minimálny prídel vo výške 0,6% zo základu vytvára zamestnávateľ povinne, bez rozdielu toho, či je tvorba a použitie sociálneho fondu dohodnutá v kolektívnej zmluve.
Zamestnávateľ, ktorý za predchádzajúci kalendárny rok dosiahol zisk a splnil všetky daňové povinnosti k štátu, obci a vyššiemu územnému celku a odvodové povinnosti k zdravotným poisťovniam a Sociálnej poisťovni, môže tvoriť povinný prídel do výšky 1% zo základu. Ak zamestnávateľ nesplnil niektorú z uvedených podmienok, tvorí povinný prídel do fondu vo výške 0,6% zo základu (§ 3 zákona č. 152/1994 Z. z.).
Ďalší prídel do fondu je možné dohodnúť v kolektívnej zmluve, a to až do výšky 0,5 % zo základu. To znamená, že ak zamestnávateľ dosiahol za predchádzajúci kalendárny rok zisk a splnil si všetky daňové a odvodové povinnosti, môže tvoriť povinný prídel do výšky 1% a ďalej v zmysle §3 ods.1 písm. b) bod 1 (ďalší prídel vo výške dohodnutej v kolektívnej zmluve najviac vo výške 0,5% zo základu) ďalší prídel vo výške 0,5% zo základu.
V prípade, ak u zamestnávateľa pôsobí odborová organizácia, ktorá dohodne tvorbu a použitie sociálneho fondu v kolektívnej zmluve, je možné okrem povinného prídelu dohodnúť aj ďalší prídel do sociálneho fondu a to vo výške max. 0,5% zo základu.
Príklady Tvorby Fondu
- V roku 2017 si zamestnávateľ splnil všetky daňové a odvodové povinnosti a zároveň vykázal zisk. V takejto situácii môže tvoriť fond.
- V prípade, ak by zamestnávateľ vykázal stratu, vytvára povinný prídel vo výške 0,6% zo základu. Aj napriek tomu, že v predchádzajúcom roku vykázal stratu, môže tvoriť okrem povinného prídelu 0,6% aj ďalší prídel max. 0,5% zo základu.
- Tento zamestnávateľ tvorí sociálny fond na 400 zamestnancov, ktorých zamestnáva na základe pracovnej zmluvy. Odmeny zvyšných 100 osôb nezapočítava do základu na tvorbu sociálneho fondu, pretože nemajú s danou spoločnosťou uzatvorený pracovný pomer. Mzda podľa §118 Zákonníka práce je „peňažné plnenie alebo plnenie peňažnej hodnoty (naturálna mzda) poskytované zamestnancovi za prácu." Ak je práca vykonávaná na základe dohôd vykonávaných mimo pracovného pomeru, vtedy „dohodár“ nedostáva mzdu.
Tvorba Ďalšieho Prídelu na Kompenzáciu Dopravy
Tvorba ďalšieho prídelu do sociálneho fondu podľa §3 ods. 1 písm. b) bod 2 (vo výške sumy potrebnej na poskytnutie príspevkov na úhradu výdavkov na dopravu do zamestnania a späť zamestnancom, ktorí spĺňajú podmienky, najviac vo výške 0,5% zo základu) sa týka predovšetkým tých zamestnávateľov, ktorí nemajú uzatvorenú kolektívnu zmluvu, alebo sa v nej nedohodli na tvorbe a použití sociálneho fondu.
Na základe tohto ustanovenia má zamestnávateľ povinnosť tvoriť okrem povinného prídelu ďalší prídel vo výške sumy potrebnej na poskytnutie príspevkov na úhradu výdavkov na dopravu do zamestnania a späť zamestnancom, ktorí dochádzajú do zamestnania verejnou dopravou alebo mestskou hromadnou dopravou a ich priemerný mesačný zárobok nedosahuje 50% priemernej nominálnej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky zistenej Štatistickým úradom SR za kalendárny rok predchádzajúci dva roky kalendárnemu roku, za ktorý sa tvorí fond, maximálne do výšky 0,5% zo základu. Napríklad, ak sa tvorí fond v roku 2018, berie sa do úvahy nominálna mesačná mzda v hospodárstve SR za rok 2016. V roku 2016 bola nominálna mesačná mzda v hospodárstve SR na úrovni 912€, 50% predstavuje 456€. Pri tvorbe fondu v roku 2019 sa bude brať do úvahy priemerná mzda za rok 2017, t.j. 477€.
Ak v kolektívnej zmluve nie je dohodnutý ďalší prídel podľa § 3 ods. 1 písm. b) prvého bodu, zamestnávateľ je povinný poskytnúť príspevok z ďalšieho prídelu do fondu tvoreného najviac vo výške podľa § 3 ods. 1 písm. b) druhého bodu na kompenzáciu výdavkov na dopravu do zamestnania a späť zamestnancovi, ktorý dochádza do zamestnania verejnou dopravou a ktorého priemerný mesačný zárobok nepresahuje 50% priemernej nominálnej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve SR zistenej ŠÚ SR za kalendárny rok predchádzajúci dva roky kalendárnemu. Tvorba ďalšieho prídelu do sociálneho fondu dohodou v kolektívnej zmluve (v zmysle §3 ods.1 písm. b) bod 1) nie je podmienená adresným použitím tohto prídelu na kompenzáciu výdavkov na dopravu do zamestnania a späť, čo znamená, že môže byť použitý na akýkoľvek účel, ktorý sa dohodne v kolektívnej zmluve. Ak sa v kolektívnej zmluve nedohodne použitie fondu na kompenzáciu výdavkov na dopravu do zamestnania a späť zamestnancom, ktorí spĺňajú zákonom stanovenú podmienku, nemajú na tento príspevok nárok.
Účtovanie a Daňová Uznateľnosť Tvorby Sociálneho Fondu
Tvorba fondu a čerpanie fondu sa vedie na osobitnom analytickom účte fondu alebo na osobitnom účte v banke alebo v pobočke zahraničnej banky. Fond sa tvorí najneskôr v deň dohodnutý na výplatu mzdy alebo platu. Za mesiac december môže zamestnávateľ tvoriť fond z predpokladanej výšky miezd alebo platov a previesť finančné prostriedky na účet fondu do 31. decembra.
Ak zamestnávateľ vypláca mzdu alebo plat vo viacerých výplatných termínoch, za deň výplaty sa na účely tohto zákona považuje posledný dohodnutý deň výplaty mzdy alebo platu za uplynulý kalendárny mesiac. Zúčtovanie prostriedkov fondu za kalendárny rok vykoná zamestnávateľ najneskôr do 31. januára nasledujúceho roka. Nevyčerpaný zostatok fondu sa prevádza do nasledujúceho roka (§ 6 ods. 3 zákona č. 152/1994 Z. z.).
Tvorba sociálneho fondu je daňovým výdavkom za predpokladu, že tak ustanovuje zákon o sociálnom fonde. Za daňový výdavok je považovaná tvorba fondu len vo výške stanovenej zákonom - 1,5% (povinný prídel v max. výške 1% zo základu + ďalší prídel v max. výške 0,5%). Príklad: Zamestnávateľ tvorí sociálny fond vo výške 1,8% (povinný prídel vo výške 1%, ďalší prídel 0,5% a ďalšie zdroje, napr. prídel zo zisku, 0,3%). Do daňového výdavku zamestnávateľa bude v tomto prípade zahrnutých len 1,5%.
Použitie Sociálneho Fondu: Široké Možnosti
Prostriedky zo sociálneho fondu je možné použiť na rôzne účely, ktoré sú v súlade so sociálnou politikou podniku a zákonom o sociálnom fonde. Zamestnávateľ môže v rámci svojej sociálnej politiky poskytovať zamestnancom rôzne príspevky podľa §7 zákona č. 152/1994 Z.z. Je dôležité zdôrazniť, že prostriedky zo sociálneho fondu nie je možné použiť na odmeňovanie za prácu.
Tvorbu, výšku, použitie, podmienky poskytovania príspevkov z fondu a spôsob preukazovania výdavkov zamestnancom dohodne zamestnávateľ s odborovou organizáciou v kolektívnej zmluve, respektíve vo vnútornom predpise, ak v organizácii nepôsobí odborová organizácia.
Prehľad Možností Použitia
- Príspevky na stravovanie zamestnancov.
- Použitie rekreačných, zdravotníckych, vzdelávacích, predškolských, telovýchovných alebo športových zariadení pre zamestnancov a ich rodinných príslušníkov. Príspevok z fondu môže zamestnávateľ poskytnúť nielen zamestnancovi, ale aj rodinnému príslušníkovi, za ktorého sa podľa § 7 ods. 2 zákona o sociálnom fonde považuje: manžel, manželka a nezaopatrené dieťa.
- Sociálna výpomoc zamestnancom v ťažkých životných situáciách. Príspevok na sociálnu výpomoc môže zamestnávateľ poskytovať ako peňažný alebo nepeňažný nenávratný príspevok pri ťažkých životných situáciách zamestnanca.
- Príspevky na dopravu do zamestnania a späť pre zamestnancov s nízkym príjmom. Poskytnutie príspevku zamestnávateľom zamestnancom na dopravu do zamestnania a späť.
- Servisné poukážky alebo na tovary a služby dodávané alebo poskytované registrovaným sociálnym podnikom. Servisné poukážky sú prostriedky na poskytovanie pomoci na podporu dopytu, majú mať povahu ceniny a môže ich vydávať ministerstvo práce v nominálnej hodnote 10 eur.
- Na spracovanie analýz a expertíz pre odborovú organizáciu na úhradu jej nákladov vynaložených na spracovanie analýz a expertíz alebo iných služieb nevyhnutných na realizáciu kolektívneho vyjednávania. Maximálna výška príspevku určeného na takýto účel nesmie prekročiť 0,05% zo základu a musí byť dohodnutá v kolektívnej zmluve. Uvedený príspevok je možné dohodnúť len v kolektívnej zmluve, kolektívnu zmluvu nie je možné nahradiť iným predpisom!
- Príspevok zamestnávateľa na doplnkové dôchodkové sporenie zo sociálneho fondu (nad rámec príspevku na DDS, ktorý je povinný zamestnávateľ platiť podľa zákona a ktorý platí z nákladov).
Vianočný Večierok Financovaný Zo Sociálneho Fondu
Usporiadanie vianočného večierka pre zamestnancov a obchodných partnerov je možné financovať aj zo sociálneho fondu. V tomto prípade je však potrebné dodržať určité podmienky a zohľadniť daňové hľadisko.
Podmienky pre Financovanie Vianočného Večierka Zo Sociálneho Fondu
- Účasť na vianočnom večierku by nemala byť povinná.
- Zamestnávateľ by mal viesť zoznam zúčastnených osôb (prezenčnú listinu).
- V kolektívnej zmluve alebo vo vnútornom predpise by mali byť definované benefity pre zamestnancov, ktoré zahŕňajú aj organizovanie spoločenských podujatí, ako je vianočný večierok.
- Náklady na vianočný večierok by mali byť primerané a v súlade so sociálnou politikou podniku.
Daňové Hľadisko Vianočného Večierka
V súvislosti s daňovým hľadiskom vianočného večierka je potrebné rozlišovať medzi nákladmi na občerstvenie a iné plnenia poskytnuté zamestnancom a obchodným partnerom. Zároveň je dôležité mať vopred stanovený postup rozpočítania výdavkov (nákladov), napríklad rozpočítanie na všetkých zamestnancov rovnako, alebo len pre zúčastnených.
Občerstvenie pre Zamestnancov
Zamestnávateľ má možnosť zvoliť si, či hodnotu občerstvenia zamestnancovi zdaní a výdavky na zabezpečenie občerstvenia budú daňovým výdavkom zamestnávateľa podľa § 19 ods. 1 zákona o dani z príjmov, alebo vynaložené prostriedky na zabezpečenie občerstvenia vylúči z daňových výdavkov a hodnotu nepeňažného plnenia poskytnutého zamestnancovi oslobodí od dane v súlade s § 5 ods. 7 písm. d) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov.
Keď zamestnávateľ zorganizuje vianočný večierok a poskytne občerstvenie, ktoré je vopred upravené v kolektívnej zmluve ako takzvaný zamestnanecký benefit, vynaložené prostriedky na večierok možno považovať za daňové výdavky zamestnávateľa v súlade s § 19 ods. 1 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov.
Občerstvenie pre Obchodných Partnerov a Spolupracujúce Osobnosti
V prípade obchodných partnerov a spolupracujúcich živnostníkov nie je hodnota občerstvenia zdaniteľným príjmom, s výnimkou prípadov, keď ide o neprimerane vysoké výdavky na reprezentáciu. Náklady na občerstvenie a darčeky pre spolupracujúcich živnostníkov je možné zahrnúť do daňových výdavkov, ak nejde o neprimerane vysoké výdavky na reprezentáciu.
Príklady Zdaňovania Plnení na Vianočnom Večierku
- Spoločnosť Depo, s. r. o., usporiadala vianočný večierok v decembri 2011. Na večierok boli pozvaní zamestnanci a spolupracujúci živnostníci. Pri vchode bola prezenčná listina, kde sa každý účastník podpísal. Na večierku sa podávalo občerstvenie formou švédskych stolov, nealkoholické a alkoholické nápoje a vystupovala hudobná skupina. Pri odchode dostal každý z hostí víno s logom spoločnosti. V tomto prípade:
- Náklady na občerstvenie a program pre zamestnancov je možné zahrnúť do daňových výdavkov, ak zamestnávateľ zdaní hodnotu občerstvenia zamestnancom.
- Náklady na občerstvenie a darčeky pre spolupracujúcich živnostníkov je možné zahrnúť do daňových výdavkov, ak nejde o neprimerane vysoké výdavky na reprezentáciu.
- Zamestnávateľ zorganizoval vianočný večierok pre zamestnancov. Účasť na večierku nebola povinná, zamestnávateľ nemá zoznam zúčastnených. Pohostenie sa poskytlo zamestnancom formou bufetových stolov. V kolektívnej zmluve sú benefity definované takto: „Zamestnávateľ môže organizovať rôzne podujatia pre zamestnancov a ich rodinných príslušníkov, ako napríklad vianočné večierky.“ Na základe účtovných dokladov vie vypočítať hodnotu občerstvenia. Zamestnávateľ mal mať vopred stanovený postup rozpočítania výdavkov (nákladov), ako napríklad rozpočítanie na všetkých zamestnancov rovnako (pretože sa večierku mohol zúčastniť každý, tzn. občerstvenie bolo zabezpečené na všetkých zamestnancov) alebo rozpočítanie len pre zúčastnených.
- Je iba na zamestnávateľovi, či hodnotu občerstvenia zamestnancovi zdaní a výdavky na zabezpečenie občerstvenia budú daňovým výdavkom zamestnávateľa podľa § 19 ods. 1 ZDP alebo vynaložené prostriedky na zabezpečenie občerstvenia vylúči z daňových výdavkov a hodnotu nepeňažného plnenia poskytnutého zamestnancovi oslobodí od dane v súlade s § 5 ods. 7 písm. o) ZDP.
Zdaňovanie a Oslobodenie Príspevkov Zo Sociálneho Fondu
Vo všeobecnosti platí, že ak sú príspevky zo sociálneho fondu zdaniteľným príjmom zo závislej činnosti, sú predmetom dane, podliehajú zdaneniu a teda aj zodvodneniu (platí sa poistné na ZP a poistné na SP), okrem príspevku na DDS a nepeňažného príjmu poskytnutého bývalým zamestnancom, poberateľom predčasného starobného dôchodku, starobného dôchodku, výsluhového dôchodku po dovŕšení dôchodkového veku, ktorý podľa zákona o SP §3 ods. 1písm.a) nie je zárobkovou činnosťou.
Výnimky z Zdanenia a Odvodov
Existujú však určité výnimky, kedy sú príspevky zo sociálneho fondu oslobodené od dane a odvodov. Ide najmä o:
- Príspevok na stravovanie poskytnutý podľa §5 ods.7 písm. b) zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov. Podľa uvedeného zákona je od dane z príjmov oslobodená hodnota stravy poskytovaná zamestnávateľom zamestnancovi na spotrebu na pracovisku alebo v rámci stravovania prostredníctvom iných subjektov (nepeňažné plnenie). Od dane je tiež oslobodený príspevok na stravovanie poskytnutý zo sociálneho fondu nad rozsah Zákonníka práce. Avšak, poskytnutý peňažný príspevok, aj v prípade ak je poskytnutý zo sociálneho fondu, je v plnom rozsahu zdaňovaný 19% sadzbou dane a bude vstupovať do vymeriavacieho základu pre výpočet poistného. Pokiaľ ide o finančný príspevok na stravovanie poskytovaný podľa §152 ods.5 Zákonníka práce (zamestnancovi, ktorý na základe lekárskeho potvrdenia od špecializovaného lekára nemôže zo zdravotných dôvodov využiť žiadny zo spôsobov stravovania zabezpečený zamestnávateľom), tento zostáva aj naďalej oslobodený. V zmysle §152 ods.1 ZP je zamestnávateľ povinný zabezpečiť zamestnancom vo všetkých zmenách stravovanie zodpovedajúce zásadám správnej výživy priamo na pracoviskách alebo v ich blízkosti. Podľa §152 ods. 3 ZP prispieva zamestnávateľ na stravovanie v sume najmenej 55% ceny jedla, najviac na každé jedlo do výšky 55% stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín. V zmysle §152 ods. 6 ZP poskytne zamestnávateľ zamestnancovi finančný príspevok, len ak povinnosť zamestnávateľa zabezpečiť zamestnancom stravovanie vylučujú podmienky výkonu práce na pracovisku alebo ak zamestnávateľ nemôže zabezpečiť stravovanie podľa §152 ods. 2 ZP, alebo ak zamestnanec na základe lekárskeho potvrdenia od špecializovaného lekára zo zdravotných dôvodov nemôže využiť žiadny zo spôsobov stravovania zabezpečený zamestnávateľom.
- Použitie rekreačného, zdravotníckeho, vzdelávacieho, predškolského, telovýchovného alebo športového zariadenia (alebo jeho časti) poskytnutého zamestnávateľom zamestnancom a ich rodinným príslušníkom podľa §5 ods. 7 písm. d) zákona č. 595/2003 Z.z. Od dane je oslobodené použitie rekreačného, zdravotníckeho, vzdelávacieho, predškolského, telovýchovného alebo športového zariadenia poskytnutého zamestnávateľom zamestnancom a ich rodinným príslušníkom. Oslobodenie sa vzťahuje nielen na používanie vlastných zariadení, ale aj zariadení cudzích, napríklad na základe zmluvy uzavretej s vlastníkom príslušného zariadenia (prenajatie fitnes - centra, plavárne, atď.).
Príklad nepeňažného plnenia oslobodeného od dane: Zamestnávateľ má uzatvorenú zmluvu s vlastníkom fitnes - centra. Uvedené zariadenie si prenajíma 2-krát do týždňa po 4 hodiny. V uvedenom čase môžu zamestnanci toto zariadenie využívať. Na základe §5 ods.7 písm. d) zákona o dani z príjmov ide o nepeňažné plnenie, ktoré nebude zdanené a nebude vstupovať do vymeriavacieho základu pre výpočet poistného.
Príklad zdaniteľného peňažného plnenia: Zamestnanec zakúpi permanentku do plavárne v hotovosti. Cena tejto permanentky je 30€. Zamestnávateľ do určitej výšky bude preplácať tomuto zamestnancovi výdavky na permanentku. Vzhľadom k tomu, že zamestnávateľ bude zamestnancovi preplácať výdavky podľa predložených dokladov, peňažná úhrada poskytnutá zo sociálneho fondu je predmetom dane z príjmov a bude vstupovať do vymeriavacieho základu pre výpočet poistného.
Príklad zdaniteľných lístkov: Zamestnávateľ zakúpil pre všetkých zamestnancov lístky do rehabilitačného centra na masáže s tým, že ich môžu použiť kedykoľvek. Oslobodenie podľa §5 ods.7 sa vzťahuje len na prípady, kedy je poskytnutá určitá služba (v našom prípade masáž v rehabilitačnom centre) v takom zariadení, ktoré zamestnávateľ vlastní, alebo ho má prenajaté napr. platí nájomné za určité dni, ktoré sú vyhradené len pre jeho zamestnancov. Všetky ostatné plnenia sú zdaniteľné a podliehajú odvodom.
- Sociálna výpomoc z dôvodu úmrtia blízkej osoby (rodič, prarodič, dieťa, vnuk/vnučka, súrodenec, manžel/ka) žijúcej v domácnosti zamestnanca, odstraňovania alebo zmiernenia následkov živelných udalostí (záplava, požiar, povodeň, …) a z dôvodu dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca, ktorej nepretržité trvanie prekročí prevažnú časť zdaňovacieho obdobia (183 dní), a to v úhrnnej výške najviac 2000 € za zdaňovacie obdobie od jedného zamestnávateľa. Od dane a od platenia zdravotného a sociálneho poistenia je oslobodená táto sociálna výpomoc.
Príklad: Zamestnávateľ poskytol zamestnancovi sociálnu výpomoc na opravu domu poškodeného víchricou vo výške 3500 €. V tomto prípade je oslobodená suma do výšky 2000 €, zvyšná časť 1500 € (3500 € - 2000 €) podlieha zdaneniu a odvodom.
Iné plnenia, ktoré sú zdaniteľné a podliehajú odvodom, ak sú poskytnuté zo sociálneho fondu:
- Príspevok zamestnávateľa na doplnkové dôchodkové sporenie zo sociálneho fondu (nad rámec príspevku na DDS, ktorý je povinný zamestnávateľ platiť podľa zákona a ktorý platí z nákladov) je zdaniteľným príjmom zamestnanca.
- Poskytnutie príspevku zamestnávateľom zamestnancom na dopravu do zamestnania a späť je v plnom rozsahu zdaniteľným plnením, čiže podlieha zdaneniu 19%.
- Poskytnutie vecných darov pri príležitosti pracovného jubilea (napr. odpracovaných 10 rokov).
- Vstupenky na divadelné predstavenie, Mikulášske balíčky pre deti zamestnancov, príspevky na dovolenku. Príklad: Zamestnávateľ zakúpil pre svojich zamestnancov vstupenky na divadelné predstavenie v hodnote 20 €. Tieto vstupenky podliehajú daniam a odvodom, keďže nejde o oslobodené plnenie podľa § 5 ods. 7 zákona o dani z príjmov.