Sociálny fond je jedným z nástrojov sociálnej politiky zamestnávateľa a jeho tvorba je zákonnou povinnosťou zamestnávateľa. V tomto článku sa dozviete, kto je povinný ho tvoriť, z akých zdrojov sa tvorí a na aké účely môže byť použitý.
Zákonná úprava sociálneho fondu
Prvotnú tvorbu a následné použitie sociálneho fondu upravuje jeden z najkratších zákonov na Slovensku - zákon č. 152/1994 Z. z. o sociálnom fonde a o zmene a doplnení zákona č. 286/1992 Zb. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len ZSF).
Kto je povinný tvoriť sociálny fond?
Povinnosť tvoriť sociálny fond má zamestnávateľ, ktorým sa na účely zákona o sociálnom fonde rozumie právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá zamestnáva zamestnanca v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu.
Inými slovami povedané, pokiaľ ide o podnikateľské subjekty, povinnosť tvoriť sociálny fond majú tí podnikatelia, ktorí zamestnávajú aspoň jedného zamestnanca na základe pracovnej zmluvy, takzvane na „trvalý pracovný pomer“. Zamestnávateľ nemusí byť len podnikateľ, môže ísť aj o neziskový sektor.
Ak zamestnávateľ zamestnáva len zamestnancov na základe dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru (dohoda o pracovnej činnosti, dohoda o pracovnej činnosti na výkon sezónnej práce, dohoda o brigádnickej práci študentov, dohoda o vykonaní práce), tak sociálny fond netvorí. To isté platí aj pre odmeny vyplatené na základe zmluvy o vytvorení diela podľa zákona č. 618/2003 Z. z.
Príklady:
- Podnikajúca fyzická osoba zamestnáva počas letných prázdnin študentov na základe dohôd o brigádnickej práci študentov. Iných zamestnancov nemá. Zamestnávateľ študentom vypláca odmenu, ktorá je podľa § 5 ods. 1 zákona č. 595/2003 Z. z. Na účely tvorby SF nie sú FO - občania, ktorí poberajú odmenu na základe dohôd, považovaní za zamestnancov (§ 2 ods. 2 ZSF).
- Podnikajúca fyzická osoba (živnostník) zamestnáva 1 pracovníka, s ktorým má uzavretú pracovnú zmluvu na skrátený pracovný čas 30 hodín týždenne (6 hodín denne), a dvoch dôchodcov, s ktorými má uzavretú dohodu o pracovnej činnosti. Živnostník túto podmienku spĺňa, lebo zamestnáva jedného zamestnanca v pracovnom pomere, t. j. je povinný tvoriť sociálny fond.
Zdroje tvorby sociálneho fondu
Základom na určenie mesačného prídelu do sociálneho fondu je súhrn hrubých miezd zúčtovaných zamestnancom na výplatu za príslušný kalendárny mesiac. Povinný prídel do sociálneho fondu je vo výške od 0,6 % do 1 % zo základu na určenie prídelu do sociálneho fondu.
- Zamestnávateľ, ktorý za predchádzajúci kalendárny rok dosiahol zisk a splnil všetky daňové povinnosti k štátu, obci a vyššiemu územnému celku a odvodové povinnosti k zdravotným poisťovniam a Sociálnej poisťovni, môže tvoriť povinný prídel do sociálneho fondu do výšky 1 % zo základu na určenie prídelu do sociálneho fondu.
- Zamestnávateľ, ktorý nesplnil niektorú z uvedených podmienok, tvorí povinný prídel do fondu vo výške 0,6 % (§ 3 ods. 1 písm. a) ZSF).
Ďalšie zdroje tvorby sociálneho fondu:
Ide o zdroje podľa zákona o sociálnom fonde alebo podľa iných všeobecne záväzných právnych predpisov, dary, dotácie a príspevky poskytnuté zamestnávateľovi do sociálneho fondu. Zamestnávateľ, ktorý vytvára zisk, môže prispievať do fondu prídelmi z použiteľného zisku.
Ak sa podnikateľ rozhodne, že bude tvoriť SF povinným prídelom vo výške 1 % z úhrnu hrubých miezd zúčtovaných zamestnancom na výplatu za kalendárny rok, môže tak postupovať. ZSF pri povinnom prídele do SF nestanovuje, aby povinná tvorba SF až do výšky 1 % bola dohodnutá v kolektívnej zmluve. Možnosť zvýšeného prídelu pri povinnej tvorbe SF až do výšky 1 % z hrubých miezd má aj zamestnávateľ, ktorý nemá uzavretú kolektívnu zmluvu, ak splnil podmienky ustanovené v § 3 ods. 2 ZSF.
Príklad tvorby sociálneho fondu:
Podnikajúca PO (s. r. o.) v roku 2011 dosiahla zisk, splnila si všetky daňové povinnosti a odvodové povinnosti do zdravotných poisťovní. Sociálnej poisťovni však ostala dlžná 1 511 €. Zamestnávateľ, ktorý nesplnil podmienky ustanovené v § 3 ods. 2 ZSF, t. j. neuhradil napríklad všetky odvody do Sociálnej poisťovne, ktoré mu vyplývali zo zákona, nemá nárok na zvýšený prídel do SF. Ak by aj naďalej uskutočňoval vyšší prídel ako 0,6 % z hrubých miezd, prídel nad 0,6 % by sa považoval za ďalší zdroj tvorby SF tvoreného podľa § 3 odsek 1 písm. c) ZSF, t. j. za prídel z použiteľného zisku. Suma nad limit 0,6 % z hrubých miezd zúčtovaných zamestnancom na výplatu za kalendárny rok by nebola z daňového hľadiska uznaná ako daňový výdavok.
Spôsob tvorby a účtovanie sociálneho fondu
Podľa zákona o sociálnom fonde tvorbu a čerpanie prostriedkov sociálneho fondu vedie zamestnávateľ na osobitnom analytickom účte sociálneho fondu alebo na osobitnom účte sociálneho fondu v Štátnej pokladnici alebo v banke. Zákon už neukladá, tak ako to bolo v minulosti, viesť finančné prostriedky SF len na osobitnom účte (podúčte) v banke.
Termíny tvorby a zúčtovania:
- Zamestnávateľ je povinný tvoriť sociálny fond mesačne, najneskôr v deň dohodnutý na výplatu mzdy.
- Ak zamestnávateľ vypláca mzdu vo viacerých výplatných termínoch, musí si túto povinnosť splniť najneskôr v posledný dohodnutý deň výplaty mzdy za uplynulý kalendárny mesiac.
- V prípade, že zamestnávateľ vedie sociálny fond na samostatnom bankovom účte, je povinný vykonať prevod peňažných prostriedkov na tento samostatný bankový účet do piatich dní po dni dohodnutom na výplatu mzdy, najneskôr do konca kalendárneho mesiaca. Za mesiac december platí pre túto povinnosť termín do 31. decembra.
- Po skončení kalendárneho roka musí zamestnávateľ najneskôr do 31. januára vykonať zúčtovanie prostriedkov sociálneho fondu za predchádzajúci kalendárny rok. Nevyčerpaný zostatok fondu sa prevádza do nasledujúceho roka.
Účely použitia sociálneho fondu
Zamestnávateľ môže sociálny fond, ktorý vytvoril, použiť len v súlade s ustanoveniami ZSF. Príspevky zo SF poskytuje zamestnávateľ podľa § 7 ods. 1 ZSF zamestnancom v rámci realizácie svojej sociálnej politiky.
Zamestnávateľ môže poskytnúť príspevok zo sociálneho fondu nielen samotnému zamestnancovi, ale aj jeho manželovi/manželke a nezaopatreným deťom. Podľa § 7 ods. 2 ZSF príspevok zo SF môže poskytnúť aj iným osobám, nielen svojim zamestnancom.
Prehľad možných použití sociálneho fondu:
- Stravovanie zamestnancov: nad rozsah ustanovený osobitnými predpismi (napr. príspevky na zabezpečenie stravovania nad rozsah ustanovený osobitnými predpismi podľa § 152 Zákonníka práce). Škola môže dohodnúť príspevok na stravovanie, ktorého výška nie je limitovaná.
- Účasť na kultúrnych a športových podujatiach: (napr. účasť zamestnanca ako diváka na kultúrnej alebo športovej udalosti). Zo zákona o sociálnom fonde nevyplýva forma poskytnutia týchto príspevkov, t. j. peňažná alebo nepeňažná.
- Rekreácie a služby, ktoré zamestnanec využíva na regeneráciu pracovnej sily: (napr. masérske služby, kaderníctvo, služby kúpeľných zariadení, rehabilitačné pobyty nad rámec povinnosti zamestnávateľa). Konkrétne druhy týchto služieb by mali byť predmetom dohody v kolektívnej zmluve alebo vo vnútornom predpise.
- Rekreácie zamestnancov nad rozsah ustanovený osobitnými predpismi: (napr. podľa § 152a Zákonníka práce je zamestnávateľ, ktorý zamestnáva viac ako 49 zamestnancov, povinný poskytnúť zamestnancovi, ktorého pracovný pomer u zamestnávateľa trvá nepretržite najmenej 24 mesiacov, príspevok na rekreáciu v sume 55 % oprávnených výdavkov, najviac však v sume 275 € za kalendárny rok).
- Zdravotná starostlivosť.
- Sociálna výpomoc a peňažné pôžičky: (napr. návratná alebo nenávratná pôžička, finančná výpomoc, ak sa zamestnanec dostane do ťažkej životnej situácie).
- Doprava do zamestnania a späť: (napr. príspevky na úhradu výdavkov na dopravu do zamestnania a späť zamestnancom, ktorí spĺňajú podmienky uvedené v § 7 ods. 5 ZSF).
- Príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie (DDS): okrem príspevku na DDS, ktorý je zamestnávateľ povinný platiť podľa osobitného predpisu (zákon č. 650/2004 Z. z. o DDS).
- Odborovej organizácii: na úhradu jej nákladov vynaložených na spracovanie analýz a expertíz alebo iných služieb nevyhnutných na realizáciu kolektívneho vyjednávania. Celková suma prostriedkov fondu použitých na tieto účely nesmie prekročiť 0,05 % zo základu.
Príklad použitia fondu na dopravu:
Podnikajúca PO (s. r. o.) prijala do zamestnania zamestnanca, ktorého hrubý mesačný príjem v čase nástupu do zamestnania (1. 3. 2012) bol 366 €. Zamestnanec dochádza do zamestnania z obce, kde býva, verejnou dopravou, preto požiadal o poskytnutie príspevku na dopravu do zamestnania a späť zo SF. Zamestnanec má nárok na poskytnutie príspevku na dopravu do zamestnania a späť, lebo spĺňa podmienky ustanovené v § 7 ods. 5 ZSF, t. j. jeho priemerný mesačný zárobok nepresahuje 50 % priemernej nominálnej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve SR zistenej ŠÚ SR za kalendárny rok predchádzajúci dva roky kalendárnemu roku, za ktorý sa tvorí fond. Pre rok 2012 sa posudzovala suma 384,50 € (50% z 769 € - priemerná mesačná mzda za rok 2010).
Zdaňovanie a odvody z príspevkov zo sociálneho fondu
Pre zamestnávateľa sú povinný prídel do sociálneho fondu a ďalší prídel do sociálneho fondu (spolu najviac 1,5 % z hrubých miezd) daňovým výdavkom. Zamestnávateľom vynaložené prostriedky na nepeňažné plnenie v úhrnnej sume najviac 500 eur za rok od všetkých zamestnávateľov (podľa § 5 ods. 7 písm. o) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov) nesmú byť uplatnené ako daňové výdavky.
U zamestnancov sú vo všeobecnosti príjmy z prostriedkov sociálneho fondu súčasťou zdaniteľnej mzdy, avšak výnimkou sú tie plnenia, ktoré podľa zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov nie sú predmetom dane z príjmov alebo sú oslobodené od dane z príjmov. Najčastejšie ide o plnenia, z ktorých zamestnanec ani zamestnávateľ neplatia daň z príjmov ani poistenie bez ohľadu na to, či sú poskytované zo sociálneho fondu, alebo z iných zdrojov.
Plnenia zo sociálneho fondu, či už ide o peňažné alebo nepeňažné plnenia, teda môžu byť zdaniteľné aj nezdaniteľné. Zároveň platí, že ak peňažný, nepeňažný príjem zamestnanca podlieha zdaneniu podľa § 5 zákona o dani z príjmov, podlieha aj odvodom do Sociálnej poisťovne (zákon č. 461/2003 Z. z.) a do zdravotnej poisťovne (zákon č. 580/2004 Z. z.).