Nárok živnostníka na dávku v hmotnej núdzi: Komplexný sprievodca

Byť živnostníkom na Slovensku nie je vôbec jednoduché. Zmeny sa neskončili, práve naopak. Od začiatku roku 2013 platia živnostníci viac peňazí do Sociálnej aj zdravotnej poisťovne. Od 1. januára 2014 bude štát na nich opäť tvrdší. Tí, ktorí zároveň pracujú aj poberajú dávky v hmotnej núdzi, si budú musieť vybrať. Názory sa rôznia, no pre niektorých živnostníkov bude výhodnejšie poberať dávky než podnikať. Avšak, byť živnostníkom znamená vziať osud do vlastných rúk a odvážne sa spoliehať len na seba. Nie vždy sa ale darí a nie je hanba požiadať o pomoc, zvlášť v turbulentných časoch. Článok sa zaoberá nárokom živnostníka na dávku v hmotnej núdzi a podmienkami, ktoré musí spĺňať.

Čo je dávka v hmotnej núdzi?

Dávka v hmotnej núdzi je štátna sociálna dávka určená pre občanov, ktorých príjem nedosahuje úroveň životného minima a nevedia si ho zabezpečiť inak (prácou, majetkom). Je to „záchranná sieť“ štátu. Keď spadnete úplne na dno (nemáte prácu, minuli ste úspory, nemáte nárok na podporu v nezamestnanosti), štát vás nenechá umrieť hladom. Poskytuje ju Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny (ÚPSVaR). Právne vzťahy pri poskytovaní pomoci v hmotnej núdzi, osobitného príspevku a jednorazovej dávky upravuje zákon č. 417/2013 Z. z.

Hmotná núdza je stav, keď príjem členov domácnosti nedosahuje sumy životného minima ustanovené osobitným predpisom a členovia domácnosti si nevedia alebo nemôžu prácou, výkonom vlastníckeho práva alebo iného práva k majetku a uplatnením nárokov zabezpečiť príjem alebo zvýšiť príjem. Pri posudzovaní hmotnej núdze a poskytovaní pomoci v hmotnej núdzi sa na účely tohto zákona započítavajú príjmy členov domácnosti. Príjem na účely tohto zákona je príjem podľa zákona č. 601/2003 Z. z.

Podmienky pre nárok na dávku v hmotnej núdzi

Výška dávky je nízka (v roku 2024 pre jednotlivca cca 84,90 €, s rôznymi príplatkami viac). Nie je to automatický nárok pre každého nezamestnaného. Skúma sa majetok a príjem celej domácnosti. Ak máte auto, chatu alebo úspory, dávku nedostanete - musíte najprv predať majetok a žiť z neho. Pre podnikateľa je to „posledná inštancia“. Ak vaše podnikanie skrachuje a ostanete bez príjmu a majetku, máte nárok na túto pomoc (živnostníci nemajú nárok na podporu v nezamestnanosti, ak si neplatili dobrovoľné poistenie).

Ak manžel živnostník má nízky príjem, prípadne je v strate, posudzujú sa príjmy spoločne posudzovaných členov domácnosti tak, ako u neživnostníka. Predpoklad, že živnostník je automaticky v balíku, je mylný. Ak mu to nevynáša, je vhodné zrušiť živnosť. Gina Er sa pýta, či má nárok na podporu v nezamestnanosti, ak je zamestnaná a jej manžel je živnostník. Ak je riadne zamestnaná a platia sa odvody v nezamestnanosti posledné tri roky, tak sa pôjde registrovať na Úrad práce a dostane podporu. Len pokiaľ by sa Ti nepodarilo nájsť si prácu, tak po skončení poberania podpory v nezamestnanosti nebudeš mať nárok na dávku v hmotnej núdzi. Ak manžel živnostník má nízky príjem, prípadne je v strate, to ani neskúmajú príjmy spoločne posudzovaných členov domácnosti tak, ako u neživnostníka.

Príklad situácie: Manžel na PN a nezamestnaná manželka

Kedy vzniká nárok na dávku v hmotnej núdzi? Manžel je od februára 2025 na PN a dostáva necelých 121 EUR. Ja som dlhodobo nezamestnaná od apríla 2023 a dostávam iba rodinné prídavky na tri deti (19, 16, 6 rokov), čo je celkom 180 EUR. Manžel má stále otvorenú živnosť, ale nakoľko je na PN, nemá príjem. Máme rodinný dom a platíme hypotéku vo výške 138 EUR mesačne. Najstarší syn, ktorý má 19 rokov, v máji končí školu a ďalej nebude pokračovať v štúdiu, tým pádom budú rodinné prídavky len 120 EUR.

V tomto prípade je dôležité posúdiť celkový príjem domácnosti a majetok. Ak príjem nedosahuje úroveň životného minima a majetok neprekračuje stanovené limity, je možné, že domácnosť bude mať nárok na dávku v hmotnej núdzi. Dávka v hmotnej núdzi je sociálnou agendou, nie daňovou. Sú oslobodené od dane z príjmov, takže sa do daňového priznania neuvádzajú. Základná dávka pre jednotlivca je cca 84,90 €. K tomu sa pripočítava príspevok na bývanie (cca 95 €) a ochranný príspevok (cca 86 €), ak splníte podmienky. Áno, ale váš príjem sa započíta a dávka sa oň zníži (často až na nulu). Áno, ak v ňom bývate (jeden byt na bývanie sa do majetku na tento účel nepočíta).

Zmeny v legislatíve a ich dopady

Nový zákon z dielne ministra Richtera o hmotnej núdzi tak pripraví o dávky rodiny, v ktorých bude čo i len jeden človek živnostník. Ako informoval portál hnonline.sk, podľa ministerstva si viacerí živnostníci uplatňovali nárok na dávky, aj keď pracovali a vykazovali nulový zisk. Tým podľa neho klamali. Preto si budú musieť vybrať prácu alebo dávky. Radovan Ďurana navrhuje zavedenie čestného vyhlásenia živnostníka či preukázanie nízkeho príjmu, napísal 20.8.2013 denník Plus jeden deň. Byť živnostníkom na Slovensku nie je vôbec jednoduché. Od začiatku roku 2013 platia živnostníci viac peňazí do Sociálnej aj zdravotnej poistovne a zmeny sa neskončili, práve naopak. Od 1. januára 2014 bude štát na nich opäť tvrdší.

Názory sa rôznia. Ako pre portál uviedol šéf Slovenskej asociácie malých podnikov Vladimír Sirotka, pre niektorých živnostníkov bude výhodnejšie poberať dávky než podnikať. Rovnako sa vyjadril aj analytik Inštitútu INESS Radovan Ďurana, ktorý navrhuje zavedenie čestného vyhlásenia živnostníka či preukázanie nízkeho príjmu. Prezident Slovenského živnostenského zväzu Stanislav Čižmárik má však podľa hnonline.sk iný názor. Podľa neho, ak sa živnostníkovi darí, nové podmienky by ho od podnikania odradiť nemali. „Takýmito hlúpymi zákonmi sa čoraz viac ľudí dostane do úplnej chudoby,“ uviedol Mihál na svojom blogu.

Formy podpory a dávky

Pomoc v hmotnej núdzi je poskytovaná v peňažnej forme, vecnej alebo kombinovanej forme, osobitný príspevok sa poskytuje v peňažnej forme. Poskytujú sa v hotovosti na adresu na území Slovenskej republiky alebo poukázaním na účet v banke alebo v pobočke zahraničnej banky na území Slovenskej republiky. Dávky v hmotnej núdzi sú od januára tohto roka vyššie. Ešte začiatkom vlaňajšieho decembra to zabezpečilo opatrenie ministerstva práce o úprave súm pomoci v hmotnej núdzi. Zvýšila sa dávka v hmotnej núdzi, ochranný a aktivačný príspevok, príspevok na nezaopatrené dieťa a na bývanie. Podľa oficiálnych štatistík poberá dávky v hmotnej núdzi vyše 64-tisíc ľudí. Sumy týchto dávok sa upravujú každý rok podľa koeficientu, ktorý je naviazaný na životné minimum. To sa už tradične zmenilo v júli minulého roka a dosiahlo úroveň 234,42 eura.

Ochranný príspevok

Zákon o pomoci v hmotnej núdzi v § 10 ods. Ak nepriaznivý zdravotný stav občana trvá bez prerušenia dlhšie ako 3 po sebe nasledujúce mesiace, nárok na ochranný príspevok zaniká posledným dňom kalendárneho mesiaca, v ktorom uplynuli 3 mesiace, počas ktorých nepriaznivý zdravotný stav trval. Ak pred uplynutím 3 mesiacov posudkový lekár potvrdí, že nepriaznivý zdravotný stav bude trvať ďalej bez prerušenia aj po uplynutí 3 kalendárnych mesiacov, ochranný príspevok patrí najviac počas 12 kalendárnych mesiacov trvania nepriaznivého zdravotného stavu. Po uplynutí tejto doby nárok na ochranný príspevok zaniká. Po novom sa tiež do jednej dávky zjednotí ochranný príspevok a aktivačný príspevok. V oboch prípadoch pôjde o sumu 75,70 eura. V súčasnosti je ochranný príspevok rozdelený na tri kategórie, aktivačný zase na dve. Po novom tiež ochranný príspevok nebude môcť dostať tehotná žena od začiatku štvrtého mesiaca tehotenstva. Zároveň sa tehotenské nebude považovať za príjem. „Tehotná žena od začiatku štvrtého mesiaca tehotenstva má možnosť splniť podmienky nároku na aktivačný príspevok a zvýšiť tak sumu pomoci v hmotnej núdzi, ktorá sa poskytuje jej domácnosti,“ vysvetľuje rezort.

Príspevok na nezaopatrené dieťa

Príspevok na nezaopatrené dieťa je určený na podporu výchovy, vzdelávania a všestranného rozvoja dieťaťa v domácnosti, ktoré riadne plní povinnú školskú dochádzku.

Zmeny v sumách pomoci v hmotnej núdzi

V parlamente tiež leží návrh novely zákona o pomoci v hmotnej núdzi z dielne ministerstva práce. Dávky v hmotnej núdzi by mali byť po novom adresnejšie a efektívnejšie. Vláda návrh ministerstva schválila ešte 9. novembra minulého roka a potom prešla prvým čítaním v parlamente. V priebehu januára by ju mali prebrať parlamentné výbory a následne prerokovať parlament v druhom a treťom čítaní. Novela má riešiť niektoré z aplikačných problémov a komplexne upravuje zákon napríklad aj úpravou posudzovania príjmu. Ministerstvo napríklad navrhuje, aby bola výška dávky v hmotnej núdzi ukotvená pevne v zákone. Príspevky a dávky v rámci hmotnej núdze sa v súčasnosti valorizujú vždy v januári. Rastú tak s polročným oneskorením. Po novom sa budú musieť tieto dávky zvyšovať vždy aktívnou zmenou zo strany ministerstva práce. Najzásadnejšie zmeny sa podľa ministerstva práce týkajú zrušenia osobitného príspevku, ktorý bude riešený samostatne v rámci politiky aktívnych opatrení na trhu práce. „Novela viacerými opatreniami pomôže zvýšiť príjem domácností v hmotnej núdzi a bude tak mať pozitívny vplyv na ich hospodárenie,“ vysvetľuje ministerstvo práce. Novela rieši aj to, aby osoby, ktoré si nemôžu riešiť svoju hmotnú núdzu predajom alebo správou majetku, neprišli ani o dávky v hmotnej núdzi. Tento majetok, ale napríklad nemohli predať bez súhlasu exekútora, lebo bol v exekúcii, alebo vlastnili len staré traktory, motorky či nepojazdné vozidlá, ktorých sa vzhľadom na poplatky za zošrotovanie nevedeli zbaviť.

Podpora pre SZČO počas choroby a v nezamestnanosti

Podpora pre SZČO počas choroby

Ak ste si nemocenské poistenie hradili, pri chorobe alebo liečbe úrazu môžete požiadať o podporu. Platí to aj pre ošetrovné, tehotenské alebo materské. Ak ste si nemocenské poistenie platíte dobrovoľne ako dobrovoľne nemocensky poistená SZČO, je podmienkou nároku na nemocenské, ošetrovné, tehotenské a materské to, aby ste v posledných dvoch rokoch pred vznikom nároku na dávku boli nemocensky poistený aspoň 270 dní. Ak ste povinne nemocensky poistenou SZČO, tak uvedená podmienka mať najmenej 270 dní nemocenského poistenia v posledných dvoch rokoch pred vznikom nároku na dávku musí byť splnená len v prípade tehotenského a materského. U povinne nemocensky poistenej SZČO tak v prípade nároku na nemocenské a ošetrovné doba nemocenského poistenia nie je rozhodujúca. Či už ste dobrovoľne alebo povinne nemocensky poistená SZČO, tak do spomínaného najmenej 270-dňového obdobia nemocenského poistenia sa započítavajú všetky nemocenské poistenia, teda aj tie, ktoré ste mali napríklad ako zamestnanec pred tým, než ste sa stali SZČO. Okrem toho musíte mať poistné na nemocenské poistenie zaplatené včas a v správnej výške, ale toleruje suma dlžného poistného na nemocenské poistenie nižšia ako 5 eur.

Ukončenie podnikania a podpora v nezamestnanosti

Rovnako ako zamestnanci, ktorí prídu o prácu, majú po splnení určitých podmienok na podporu v nezamestnanosti nárok aj SZČO, ktorým podnikanie nevyšlo alebo v ňom nemôžu z akéhokoľvek dôvodu pokračovať. Aby ste sa mohli prihlásiť na úrad práce, musíte prerušiť alebo ukončiť podnikanie. Prerušenie živnosti urobíte pomocou formuláru Oznámenie o pozastavení prevádzkovania živnosti a zrušenie živnosti urobíte pomocou formuláru Oznámenie o ukončení podnikania. Pre získanie dávky v nezamestnanosti je potrebné živnosť prerušiť alebo ukončiť vo vzťahu ku všetkým predmetom podnikania. Príslušný formulár odovzdáte živnostenskému úradu osobne, pošlete poštou alebo ho vyplníte a odošlete elektronicky cez portál www.slovensko.sk. Prerušenie živnosti nie je potrebné oznamovať zdravotnej poisťovni, ale Sociálnej poisťovni ho oznámiť musíte v prípade, že ste povinne sociálne poistenou osobou. Na daňovom úrade nie ste povinný kvôli prerušeniu živnosti požiadať o zrušenie registrácie pre daň z príjmov, ale ak ste platiteľom DPH, tak túto registráciu zrušiť musíte, a ak používate pokladnicu e-kasa klient, tak daňovému úradu musíte oznámiť ukončenie jej používania. Ukončenie živnosti nie je potrebné oznamovať zdravotnej poisťovni a ani Sociálnej poisťovni. Vo vzťahu k daňovému úradu je potrebné požiadať o zrušenie registrácie na daň z príjmov a aj na daň z pridanej hodnoty, ak ste platiteľom DPH, a ak používate pokladnicu e-kasa klient, tak daňovému úradu musíte oznámiť ukončenie jej používania.

Podmienky pre získanie podpory v nezamestnanosti

Na získanie podpory v nezamestnanosti musíte byť pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie na úrade práce poistený v nezamestnanosti najmenej 730 dní (dva roky) v posledných štyroch rokoch. Ak ste v tom čase boli zamestnaný a podnikať začali neskôr, počítajú sa vám to tejto doby aj obdobia poistenia nezamestnanosti zamestnanca. Rovnako sa vám do obdobia poistenia v nezamestnanosti započítava aj obdobie rodičovskej dovolenky, materskej dovolenky, dočasnej práceneschopnosti či poberania ošetrovného. Pri evidovaní sa na úrade práce môžete priamo vo formulári Žiadosť o zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie vyplniť aj žiadosť o uplatnenie nároku na dávku v nezamestnanosti v Sociálnej poisťovni. Takto podanú žiadosť o dávku v nezamestnanosti úrad práce elektronicky doručí Sociálnej poisťovni na spracovanie a vy ju už navštevovať nemusíte. Žiadosť môžete úradu práce doručiť osobne alebo elektronicky s elektronickým občianskym preukazom prostredníctvom elektronickej schránky na portáli www.slovensko.sk. V prípade, že na žiadosti o zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie nevyplníte žiadosť o uplatnenie nároku na dávku v nezamestnanosti, môžete o ňu naďalej požiadať priamo Sociálnu poisťovňu. Urobíte tak podaním Žiadosti o dávku v nezamestnanosti, ktorú doručíte Sociálnej poisťovni osobne, poštou alebo elektronicky s elektronickým občianskym preukazom prostredníctvom elektronickej schránky na portáli www.slovensko.sk.

Výška podpory v nezamestnanosti pre živnostníkov

Výška dávky v nezamestnanosti sa odvíja od výšky vymeriavacích základov, z ktorých ste si platili poistenie v nezamestnanosti, ktoré je pre SZČO dobrovoľné. Pokiaľ si platíte len minimálne poistné na poistenie v nezamestnanosti (z minimálneho vymeriavacieho základu), očakávajte len nízku podporu v nezamestnanosti SZČO. Pri výpočte výšky dávky v nezamestnanosti sa zohľadňuje ale aj poistenie v nezamestnanosti, ktoré ste si prípadne platili ako zamestnanec. Presne povedané, výška dávky v nezamestnanosti pripadajúca na jeden deň nezamestnanosti je 50 % denného vymeriavacieho základu. Denný vymeriavací základ na určenie sumy dávky v nezamestnanosti sa vypočíta takto = súčet vymeriavacích základov, z ktorých ste zaplatili poistné na poistenie v nezamestnanosti v rozhodujúcom období / počet dní rozhodujúceho obdobia. Vo všeobecnosti je rozhodujúcim obdobím obdobie dvoch rokov predchádzajúcich dňu zaradenia do evidencie uchádzačov o zamestnanie na úrade práce. Denný vymeriavací základ sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta nahor a výsledná suma dávky v nezamestnanosti za celý kalendárny mesiac sa zaokrúhľuje na 10 eurocentov nahor.

• Maximálny denný vymeriavací základ pre určenie dávky v nezamestnanosti v období od 1. januára do 30. júna = 24 x priemerná mesačná mzda z predminulého roka, čiže za dva roky dozadu / 365 dní.
• Maximálny denný vymeriavací základ pre určenie dávky v nezamestnanosti v období od 1. júla do 31. decembra = 24 x priemerná mesačná mzda z minulého roka, čiže za rok dozadu / 365 dní.

Preto je v období od 1. júla 2024 do 30. júna 2025 maximálna suma dávky v nezamestnanosti za kalendárny mesiac s 30 dňami 1 410,50 eura (24 x priemerná mzda 1 430 eur za rok 2023 / 365 dní po zaokrúhlení na štyri desatinné miesta nahor = 94,0274 eura; 50 % z 94,0274 eura x 30 dní po zaokrúhlení na 10 eurocentov nahor = 1 410,50 eura). Dávku v nezamestnanosti môžete poberať najdlhšie šesť mesiacov (tzv. podporné obdobie) odo dňa zaradenia do evidencie uchádzačov o zamestnanie. Ak však budete dovtedy vyradený z tejto evidencie aj skôr, nárok na dávku v nezamestnanosti vám zanikne týmto dňom. V takomto prípade však existuje možnosť písomne požiadať o jednorazové vyplatenie 50 % dávky v nezamestnanosti za zostávajúcu časť podporného obdobia. Podmienkou je, že ste dávku v nezamestnanosti poberali najmenej tri mesiace. Dobre si to však premyslite, pretože jednorazovým vyplatením 50 % zostávajúcej dávky v nezamestnanosti vám zaniká nárok na výplatu dávky v nezamestnanosti v prípade, že budete v období najviac dvoch nasledujúcich rokov opätovne zaradený do evidencie uchádzačov o zamestnanie na úrade práce. Počas poberania podpory v nezamestnanosti musíte mať prerušenú alebo ukončenú živnosť a preto počas tohto obdobia povinné sociálne poistenie a zdravotné poistenie ako SZČO neplatíte. Ak ste však boli zaradený do evidencie uchádzačov o zamestnanie v priebehu mesiaca, musíte za príslušnú časť mesiaca povinné sociálne poistenie a zdravotné poistenie ešte zaplatiť.

Dobrovoľné poistenie v nezamestnanosti

Sociálna poisťovňa upozorňuje živnostníkov a iné samostatne zárobkovo činné osoby (SZČO), že po ukončení činnosti nemajú automaticky nárok na dávku v nezamestnanosti. Tú môžu dostať len v prípade, že popri podnikaní boli buď zamestnaní, alebo si platili dobrovoľné poistenie v nezamestnanosti. Na dobrovoľné poistenie v nezamestnanosti sa môže prihlásiť SZČO, ktorá je povinne nemocensky a povinne dôchodkovo poistená, prostredníctvom Registračného listu FO. SZČO, ktorá nie je povinne poistená na tieto druhy poistenia, sa Registračným listom FO môže prihlásiť len spolu s dobrovoľným dôchodkovým a dobrovoľným nemocenským poistením. Spolu s prihláškou doručí pobočke Sociálnej poisťovne v mieste bydliska aj vyplnené Vyhlásenie dobrovoľne poistenej osoby. Dobrovoľné poistenie vzniká najskôr dňom podania prihlášky a zaniká dňom odhlásenia z dobrovoľného poistenia podaním odhlášky.

Činnosti a povinnosti člena domácnosti v hmotnej núdzi

Ak je člen domácnosti v právnom vzťahu, ktorý zakladá nárok na príjem zo závislej činnosti, mesačný rozsah menších obecných služieb, dobrovoľníckej činnosti alebo prác podľa odseku 3 písm. c) sa určí ako rozdiel medzi 32 hodinami a rozsahom dohodnutým v tomto právnom vzťahu. Ak sa člen domácnosti nemôže zúčastniť menších obecných služieb, dobrovoľníckej činnosti alebo prác podľa odseku 3 písm. Ak sa člen domácnosti nemôže zúčastniť menších obecných služieb, dobrovoľníckej činnosti alebo prác z dôvodu, že bol ošetrujúcim lekárom uznaný za dočasne práceneschopného na viac ako 15 po sebe nasledujúcich dní, rozsah hodín podľa odseku 3 sa zníži o 1 hodinu za každý deň trvania dočasnej pracovnej neschopnosti v príslušnom kalendárnom mesiaci.

tags: #ma #zivnostnik #narok #na #davku #v