Sociálny fond predstavuje jeden z kľúčových nástrojov sociálnej politiky zamestnávateľa, ktorého tvorba je zákonnou povinnosťou. Tento článok sa venuje detailom týkajúcim sa jeho vzniku, zdrojov financovania, účelu použitia a spôsobu účtovania v súlade s platnou legislatívou.
Čo je sociálny fond a kto je povinný ho tvoriť?
Sociálny fond tvoria finančné prostriedky, ktoré sa používajú na realizáciu podnikovej sociálnej politiky v oblasti starostlivosti o zamestnancov. Základným predpisom upravujúcim jeho tvorbu a použitie je zákon č. 152/1994 Z. z. o sociálnom fonde. Povinnosť tvoriť sociálny fond má každý zamestnávateľ, ktorý zamestnáva aspoň jedného zamestnanca v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu. Za zamestnávateľa sa považuje právnická osoba so sídlom na území Slovenskej republiky alebo fyzická osoba s miestom trvalého pobytu alebo miestom podnikania na území Slovenskej republiky.
Príkladom zamestnávateľa je spoločnosť s ručením obmedzeným (s.r.o.), ktorá zamestnáva zamestnanca na základe pracovnej zmluvy. V takomto prípade je s.r.o. povinná tvoriť sociálny fond. Naopak, ak zamestnávateľ zamestnáva výlučne zamestnancov na základe dohôd o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru (napr. dohoda o pracovnej činnosti, dohoda o vykonaní práce), sociálny fond netvorí.
Dôležité je rozlišovať medzi pracovným pomerom a inými formami pracovných vzťahov. Napríklad, ak konateľ s.r.o. poberá odmenu na základe zmluvy o výkone funkcie, nejde o pracovnoprávny vzťah a spoločnosť netvorí sociálny fond v súvislosti s jeho odmenou, pokiaľ nemá s ním zároveň uzatvorený pracovný pomer.
Povinnosť tvoriť sociálny fond sa vzťahuje aj na subjekty mimo podnikateľského sektora, ako sú napríklad občianske združenia, ak zamestnávajú zamestnancov v pracovnom pomere.
Zdroje tvorby sociálneho fondu
Základným zdrojom tvorby sociálneho fondu je povinný prídel zamestnávateľa, ktorý sa vypočítava ako percento zo súhrnu hrubých miezd zúčtovaných zamestnancom na výplatu za príslušný kalendárny mesiac. Výška povinného prídelu sa pohybuje od 0,6 % do 1 %.
Minimálny povinný prídel vo výške 0,6 % sa vzťahuje na všetkých zamestnávateľov.
Prídel do výšky 1 % si môže dovoliť zamestnávateľ, ktorý za predchádzajúci kalendárny rok dosiahol zisk a zároveň splnil všetky svoje daňové a odvodové povinnosti voči štátu, obci, vyššiemu územnému celku, zdravotným poisťovniam a Sociálnej poisťovni. Zamestnávateľ, ktorý nesplní čo i len jednu z týchto podmienok, tvorí povinný prídel len vo výške 0,6 %.
Okrem povinného prídelu môže zamestnávateľ tvoriť sociálny fond aj z ďalších zdrojov:
- Ďalší prídel do sociálneho fondu, ktorý môže byť dohodnutý v kolektívnej zmluve alebo vo vnútornom predpise (ak u zamestnávateľa nepôsobí odborový orgán). Jeho výška je najviac 0,5 % zo základu na určenie prídelu.
- Z použiteľného zisku, ak ide o zamestnávateľa, ktorý dosahuje zisk.
- Z darov, dotácií a príspevkov poskytnutých zamestnávateľovi.
- Z iných zdrojov podľa všeobecne záväzných právnych predpisov.
Pre zamestnávateľov, ktorí vytvárajú zisk (podnikatelia), sú povinný prídel a ďalší prídel (spolu najviac 1,5 % z hrubých miezd) daňovým výdavkom.
Účtovanie tvorby a použitia sociálneho fondu
Tvorba a použitie sociálneho fondu sa účtujú na osobitnom analytickom účte sociálneho fondu. Príspevok zamestnávateľa sa účtuje v prospech účtu 472 - Záväzky zo sociálneho fondu a na ťarchu účtu 431 - Výsledok hospodárenia v schvaľovaní.
Príklad účtovania tvorby sociálneho fondu zo zisku:
431 / 472 - Prídel do sociálneho fondu
Právna úprava účtovania sociálneho fondu je detailne popísaná v zákone č. 152/1994 Z. z. a v súvisiacich účtovných predpisoch.
Použitie prostriedkov sociálneho fondu
Prostriedky sociálneho fondu slúžia na realizáciu rôznych opatrení sociálnej politiky zamestnávateľa v oblasti starostlivosti o zamestnancov. Medzi najčastejšie účely použitia patria:
- Príspevky na stravovanie zamestnancov nad rámec stanovený osobitnými predpismi.
- Účasť na kultúrnych a športových podujatiach.
- Poskytovanie rekreácií a služieb na regeneráciu pracovnej sily, vrátane príspevkov na rekreáciu nad rámec stanovený osobitnými predpismi (napr. príspevok na rekreáciu v sume 55 % oprávnených výdavkov, najviac však 275 eur za kalendárny rok).
- Zdravotná starostlivosť.
- Sociálna výpomoc a peňažné pôžičky zamestnancom.
- Príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie (III. pilier) zamestnancov.
Príspevky zo sociálneho fondu môžu byť poskytnuté nielen zamestnancom, ale aj ich manželom/manželkám a nezaopatreným deťom. Taktiež môžu byť poskytnuté bývalým zamestnancom, ktorí poberajú starobný, predčasný starobný, invalidný alebo výsluhový dôchodok a boli zamestnaní u daného zamestnávateľa ku dňu odchodu do dôchodku.
Príspevky na kompenzáciu výdavkov na dopravu do zamestnania a späť sú určené zamestnancom, ktorí dochádzajú verejnou dopravou a ktorých priemerný mesačný zárobok nepresahuje 50 % priemernej nominálnej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve SR za predchádzajúci kalendárny rok.
Zdaňovanie a odvody z prostriedkov sociálneho fondu
Vo všeobecnosti platí, že príjmy z prostriedkov sociálneho fondu sú súčasťou zdaniteľnej mzdy zamestnanca. Existujú však výnimky, kedy plnenia zo sociálneho fondu nie sú predmetom dane z príjmov alebo sú od dane oslobodené.
Medzi tieto oslobodené plnenia patria napríklad:
- Príspevky na stravovanie nad rámec zákonom stanoveného limitu.
- Príspevky na rekreáciu v súlade s § 152a Zákonníka práce.
- Sociálna výpomoc v úhrnnej výške najviac 2 000 eur za zdaňovacie obdobie, ak je poskytnutá z dôvodu dočasnej pracovnej neschopnosti, ktorej trvanie prekročí prevažnú časť zdaňovacieho obdobia.
Ak plnenie zo sociálneho fondu podlieha dani z príjmov, zamestnávateľ aj zamestnanec z neho platia odvody na sociálne a zdravotné poistenie. Existujú však výnimky, napríklad pri nepeňažnom plnení poskytnutom bývalému zamestnancovi alebo pri príspevku zamestnávateľa na doplnkové dôchodkové sporenie (III. pilier), z ktorého sa neplatia odvody do Sociálnej poisťovne.
Z pohľadu DPH nemôže zamestnávateľ, ktorý je platiteľom DPH, pri nákupoch z prostriedkov sociálneho fondu uplatniť odpočítanie DPH.
Lehoty a zúčtovanie
Zamestnávateľ je povinný tvoriť sociálny fond mesačne, najneskôr v deň dohodnutý na výplatu mzdy. V prípade, že zamestnávateľ vypláca mzdu vo viacerých výplatných termínoch, považuje sa za deň výplaty posledný dohodnutý deň výplaty mzdy za uplynulý kalendárny mesiac.
Ak zamestnávateľ vedie sociálny fond na samostatnom bankovom účte, je povinný previesť peňažné prostriedky na tento účet do piatich dní po dni dohodnutom na výplatu mzdy, najneskôr však do konca kalendárneho mesiaca. Pre mesiac december platí termín do 31. decembra.
Po skončení kalendárneho roka musí zamestnávateľ najneskôr do 31. januára nasledujúceho roka vykonať zúčtovanie prostriedkov sociálneho fondu. Nevyčerpaný zostatok fondu sa prevádza do nasledujúceho roka.
Prehľad povinností a možností týkajúcich sa sociálneho fondu je komplexný a vyžaduje si pozornosť zamestnávateľov na dodržiavanie všetkých legislatívnych požiadaviek.