Finančné prostriedky, ktoré sa používajú na realizáciu podnikovej sociálnej politiky v oblasti starostlivosti o zamestnancov, tvoria sociálny fond. Sociálny fond je jedným z nástrojov sociálnej politiky zamestnávateľa a jeho tvorba je zákonnou povinnosťou zamestnávateľa. Tvorbu a použitie sociálneho fondu upravuje zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 152/1994 Z. z. o sociálnom fonde a o zmene a doplnení zákona č. 286/1992 Zb. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sociálnom fonde“). Zákon o sociálnom fonde sa odvoláva aj na zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce a zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov.
Kto je povinný tvoriť sociálny fond?
Povinnosť tvoriť sociálny fond má každý zamestnávateľ, ktorý má čo i len jediného zamestnanca. Na účely zákona o sociálnom fonde je zamestnávateľom právnická osoba so sídlom na území Slovenskej republiky alebo fyzická osoba s miestom trvalého pobytu alebo miestom podnikania na území Slovenskej republiky, ktorá zamestnáva zamestnanca v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu. Obdobným pracovným vzťahom sa rozumie napríklad štátna služba podľa zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže SR a Železničnej polície, zákona č. 200/1998 Z. z. o štátnej službe colníkov, zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich, zákona č. 312/2001 Z. z. o štátnej službe, zákona č. 315/2001 Z. z. o Hasičskom a záchrannom zbore, zákona č. 281/2015 Z. z.
Inými slovami povedané, pokiaľ ide o podnikateľské subjekty, povinnosť tvoriť sociálny fond majú tí podnikatelia, ktorí zamestnávajú aspoň jedného zamestnanca na základe pracovnej zmluvy, takzvane na „trvalý pracovný pomer“. Ak zamestnávateľ zamestnáva len zamestnancov na základe dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru (dohoda o pracovnej činnosti, dohoda o pracovnej činnosti na výkon sezónnej práce, dohoda o brigádnickej práci študentov, dohoda o vykonaní práce), tak sociálny fond netvorí. Rovnako to platí napríklad pre vzťah konateľa a s.r.o., ak nie je založený na pracovnoprávnom vzťahu.
Zdroje tvorby sociálneho fondu
Fond sa vytvára z viacerých druhov zdrojov. Nie všetci zamestnávatelia sú povinní tvoriť sociálny fond prostredníctvom všetkých uvedených prídelov. Povinný prídel sa vzťahuje na všetkých zamestnávateľov. V prípade ďalšieho prídelu musí zamestnávateľ sledovať, či spĺňa podmienky definované zákonom o sociálnom fonde.
Povinný prídel
Prvým zdrojom je povinný prídel, ktorý predstavuje 0,6 % až 1 % z hrubých miezd bez dovoleniek a odmien určených „dohodárom“. Základom na určenie ročného prídelu do sociálneho fondu je podľa § 4 ods. 1 zákona o sociálnom fonde súhrn hrubých miezd a platov zúčtovaných zamestnancom na výplatu za kalendárny rok. Základom na určenie mesačného prídelu do sociálneho fondu je súhrn hrubých miezd a platov zúčtovaných zamestnancom na výplatu za príslušný kalendárny mesiac. Pre určenie hrubých miezd a platov zákon o sociálnom fonde odkazuje na konkrétne ustanovenia zákonom upravujúce odmeňovanie zamestnancov, ktoré presne vymedzujú štruktúru, resp. jednotlivé zložky mzdy a platu v závislosti od subjektov, na ktoré sa príslušný zákon vzťahuje, napr. na § 118 ods. 2 Zákonníka práce, § 84 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže SR a Železničnej polície, § 78 ods. 1 zákona č. 312/2001 Z. z. o štátnej službe, § 4 ods. 1 zákona č. 553/2003 Z. z.
Prídel do výšky 1 % zo základu môže tvoriť zamestnávateľ len v prípade, ak za predchádzajúci kalendárny rok dosiahol zisk a splnil všetky daňové povinnosti k štátu, obci a vyššiemu územnému celku a odvodové povinnosti k zdravotným poisťovniam a Sociálnej poisťovni. Ak zamestnávateľ nesplnil niektorú z uvedených podmienok, tvorí povinný prídel do fondu vo výške 0,6 % (§ 3 ods. 1 písm. a) zákona o sociálnom fonde).
Ďalší prídel
Ďalší príjem do fondu môže predstavovať maximálne 0,5 % zo základu. Takýto prídel musí byť dohodnutý v kolektívnej zmluve alebo inom vnútropodnikovom predpise. V oboch prípadoch je základom na výpočet maximálnej výšky ďalšieho prídelu súhrn hrubých miezd alebo platov zúčtovaných zamestnancom na výplatu, pričom platí, že výška ďalšieho prídelu je najviac 0,5 % z tohto základu.
Zákon o sociálnom fonde umožňuje aj tvorbu ďalšieho prídelu vo výške sumy potrebnej na úhradu výdavkov na dopravu do zamestnania a späť zamestnancom, ktorí dochádzajú do zamestnania verejnou dopravou a ktorých priemerný mesačný zárobok nepresahuje 50 % priemernej nominálnej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky zistenej Štatistickým úradom SR za kalendárny rok predchádzajúci dva roky kalendárnemu roku, za ktorý sa tvorí sociálny fond, a to najviac vo výške 0,5 % zo základu.
Prídel z použiteľného zisku a iné zdroje
Zamestnávateľ, ktorý vytvára zisk, môže prispievať do fondu prídelmi z použiteľného zisku. Použiteľný zisk zákon o sociálnom fonde bližšie nešpecifikuje, ale v zásade ide o zisk, s ktorým môže podnikateľ voľne nakladať. Fond sa môže tvoriť aj z ďalších zdrojov, ktorými môžu byť zdroje podľa tohto zákona alebo podľa iných všeobecne záväzných právnych predpisov, dary, dotácie a príspevky poskytnuté zamestnávateľovi do fondu.
Správa a zúčtovanie sociálneho fondu
Tvorba fondu a čerpanie fondu sa vedie na osobitnom analytickom účte fondu alebo na osobitnom účte v banke alebo v pobočke zahraničnej banky (§ 6 zákona o sociálnom fonde). Prostriedky sociálneho fondu nemusia byť sústredené na samostatnom bankovom účte. Ak zamestnávateľ nemá prostriedky sociálneho fondu na samostatnom bankovom účte, musí tvorbu sociálneho fondu a jeho čerpanie viesť na osobitnom analytickom účte.
Fond sa tvorí najneskôr v deň dohodnutý na výplatu mzdy alebo platu. Ak zamestnávateľ vypláca mzdu alebo plat vo viacerých výplatných termínoch, za deň výplaty sa na účely tohto zákona považuje posledný dohodnutý deň výplaty mzdy alebo platu za uplynulý kalendárny mesiac. Za mesiac december môže zamestnávateľ tvoriť fond z predpokladanej výšky miezd alebo platov a previesť finančné prostriedky na účet fondu do 31. decembra. Ak zamestnávateľ vedie sociálny fond na samostatnom bankovom účte, je povinný vykonať prevod peňažných prostriedkov na tento samostatný bankový účet do piatich dní po dni dohodnutom na výplatu mzdy, najneskôr do konca kalendárneho mesiaca.
Zúčtovanie prostriedkov fondu za kalendárny rok vykoná zamestnávateľ najneskôr do 31. januára nasledujúceho roka. Nevyčerpaný zostatok fondu sa prevádza do nasledujúceho roka (§ 6 ods. 3 zákona o sociálnom fonde). V prípade prechodu práv a povinností z pracovnoprávnych vzťahov sa nevyčerpaná časť fondu zodpovedajúca podielu prevádzaných zamestnancov prevedie na nového zamestnávateľa. Ak sa zrušuje zamestnávateľ bez právneho nástupcu, vzniknuté nároky na plnenia z fondu sa uspokojujú ako nároky z pracovného pomeru.
Použitie sociálneho fondu
Sociálny fond slúži na uskutočňovanie sociálnej politiky podniku - teda na zlepšenie a skvalitnenie pracovného prostredia. Fond sa využíva najmä pre zamestnancov, možno ho však použiť aj pre rodinných príslušníkov zamestnancov či bývalých zamestnancov, ktorí sú napríklad na invalidnom dôchodku. Zamestnávateľ môže poskytnúť príspevok zo sociálneho fondu nielen samotnému zamestnancovi, ale aj jeho manželovi/manželke a nezaopatreným deťom.
Príklady použitia sociálneho fondu:
- Stravovanie zamestnancov nad rozsah ustanovený osobitnými predpismi.
- Účasť na kultúrnych a športových podujatiach (napr. vstupenky do divadla, permanentky na plaváreň).
- Rekreácie a služby, ktoré zamestnanec využíva na regeneráciu pracovnej sily.
- Zdravotnú starostlivosť (napr. preventívna zdravotná starostlivosť).
- Sociálnu výpomoc a peňažné pôžičky (napr. v prípade dočasnej pracovnej neschopnosti, živelných udalostí).
- Úhradu nákladov odborovej organizácii vynaložených na spracovanie analýz a expertíz alebo iných služieb nevyhnutných na realizáciu kolektívneho vyjednávania.
| Oblasť použitia | Príklady | Poznámka |
|---|---|---|
| Stravovanie | Príspevok na stravovanie nad zákonný rámec | Oslobodené od dane v nepeňažnej forme |
| Kultúra a šport | Vstupenky do divadla, permanentky na plaváreň | Môže byť zdaniteľné alebo oslobodené v závislosti od podmienok |
| Rekreácia | Rekreačné poukazy, príspevky na dovolenky | Oslobodené do výšky 55 % oprávnených výdavkov, max. 275 eur/rok |
| Zdravotná starostlivosť | Preventívna zdravotná starostlivosť | Oslobodené od dane |
| Sociálna výpomoc | Pôžičky, výpomoc pri živelných udalostiach, dlhodobej PN | Pôžičky a úvery nie sú predmetom dane, výpomoc pri PN do 2 000 eur je oslobodená |
| Odborové organizácie | Úhrada nákladov na analýzy a expertízy pre kolektívne vyjednávanie | Daňový výdavok pre zamestnávateľa |
Zdaňovanie a odvody z plnení zo sociálneho fondu
Plnenia zo sociálneho fondu sú však vo všeobecnosti považované za príjem zo závislej činnosti, tzn. že podliehajú zdaneniu aj odvodovej povinnosti. V priebehu kalendárneho roka z plnení zo sociálneho fondu zamestnávateľ za zamestnanca odvádza preddavky na daň z príjmov. Výslednú daňovú povinnosť za kalendárny rok si zamestnanec vysporiada v daňovom priznaní, príp. ročnom zúčtovaní dane.
Existujú však aj výnimky. U zamestnanca nepodliehajú zdaneniu tie príspevky (plnenia) zo sociálneho fondu, ktoré zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov definuje ako príjmy, ktoré nie sú predmetom dane alebo sú od dane oslobodené. Medzi tieto výnimky patrí najmä:
- Príspevok na stravovanie v nepeňažnej forme.
- Hodnota nealkoholických nápojov, ktoré zamestnávateľ poskytuje zamestnancom na pracovisku.
- Peňažné pôžičky a úvery.
- Použitie rekreačného, zdravotníckeho, vzdelávacieho, telovýchovného a športového zariadenia zamestnancami alebo ich rodinnými príslušníkmi (oslobodenie príjmu od dane v sume najviac 500 eur za rok od všetkých zamestnávateľov).
- Príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie platené zamestnávateľom.
- Sociálna výpomoc z dôvodu dočasnej pracovnej neschopnosti, ktorej nepretržité trvanie prekročí prevažnú časť zdaňovacieho obdobia, poskytovaná z prostriedkov sociálneho fondu, vyplatená v úhrnnej výške najviac 2 000 eur za zdaňovacie obdobie len od jedného zamestnávateľa.
Platenie odvodov na zdravotné poistenie a sociálne poistenie je naviazané na daňové posúdenie plnenia zo sociálneho fondu. Ak plnenie zo sociálneho fondu podlieha dani z príjmov, zamestnávateľ aj zamestnanec z neho platí poistné na sociálne poistenie a zdravotné poistenie. Z nepeňažného plnenia (napr. vecný dar) poskytnutého bývalému zamestnancovi z prostriedkov sociálneho fondu neplatí odvody do Sociálnej poisťovne zamestnanec a ani zamestnávateľ. Poistné na sociálne poistenie sa neplatí ani z plnenia zo sociálneho fondu, ktorým je príspevok zamestnávateľa na doplnkové dôchodkové sporenie (III. pilier) zamestnanca.
Sociálny fond a daňové výdavky zamestnávateľa
Pre firmu je sociálny fond daňový výdavok len do výšky 1,5 % základu, ktorú stanovuje zákon č. 152/1994 Z. z. U zamestnávateľa, ktorého predmet činnosti je zameraný na dosiahnutie zisku (podnikateľa), je tvorba sociálneho fondu formou povinného prídelu a ďalšieho prídelu daňovým výdavkom (nákladom). Tvorbu sociálneho fondu z iných zdrojov podľa § 3 ods. 1 písm. c) zákona o sociálnom fonde a tvorbu nad limit stanovený zákonom o sociálnom fonde nie je možné uznať za daňový výdavok. Prostriedky vynaložené na nepeňažné plnenie oslobodené od dane podľa § 5 ods. 7 písm. o) zákona o dani z príjmov nesmú byť uplatnené ako daňové výdavky.
Z pohľadu dane z pridanej hodnoty (DPH) nemôže zamestnávateľ, ktorý je platiteľom DPH, pri nákupoch z prostriedkov sociálneho fondu uplatniť odpočítanie DPH, ak sa tovary a služby nepoužijú na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ.