Sociálny fond je jedným z nástrojov sociálnej politiky zamestnávateľa na Slovensku. Jeho tvorba je zákonnou povinnosťou zamestnávateľa. V tomto článku sa dozviete, kto je povinný ho tvoriť, z akých zdrojov sa tvorí a na aké účely môže byť použitý. Prvotnú tvorbu a následné použitie sociálneho fondu upravuje zákon č. 152/1994 Z. z. o sociálnom fonde a o zmene a doplnení zákona č. 286/1992 Zb. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sociálnom fonde“), je však ovplyvnená aj niektorými ustanoveniami zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákonník práce“).
Kto je povinný tvoriť sociálny fond?
Povinnosť tvoriť sociálny fond má zamestnávateľ, ktorým sa na účely zákona o sociálnom fonde rozumie právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá zamestnáva zamestnanca v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu. Inými slovami povedané, pokiaľ ide o podnikateľské subjekty, povinnosť tvoriť sociálny fond majú tí podnikatelia, ktorí zamestnávajú aspoň jedného zamestnanca na základe pracovnej zmluvy, takzvane na „trvalý pracovný pomer“.
Ak zamestnávateľ zamestnáva len zamestnancov na základe dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru (dohoda o pracovnej činnosti, dohoda o pracovnej činnosti na výkon sezónnej práce, dohoda o brigádnickej práci študentov, dohoda o vykonaní práce), tak sociálny fond netvorí. Rovnako to platí napríklad pre štatutárov, ktorí vykonávajú funkciu konateľa s nárokom na jeho odmenu, ale nemajú iných zamestnancov.
Tvorba a zdroje sociálneho fondu
Tvorba a čerpanie sociálneho fondu sú súčasťou systému finančného riadenia v zmysle zákona č. 357/2015 Z.z. o finančnej kontrole a audite a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Základom na určenie mesačného prídelu do sociálneho fondu je súhrn hrubých miezd zúčtovaných zamestnancom na výplatu za príslušný kalendárny mesiac. Základom na určenie ročného prídelu do sociálneho fondu je súhrn hrubých miezd a platov zúčtovaných zamestnancom na výplatu za kalendárny rok.
Povinný prídel do sociálneho fondu
Povinný prídel do sociálneho fondu vo výške od 0,6 % do 1 % zo základu na určenie prídelu do sociálneho fondu sa tvorí nasledovne:
- vo výške 0,6 % zo základu u zamestnávateľov, ktorých predmet činnosti je zameraný na dosiahnutie zisku a nespĺňajú podmienky na prídel vo výške 1 % zo základu, alebo u zamestnávateľov, ktorých predmet činnosti nie je zameraný na dosiahnutie zisku (napr. rozpočtová organizácia) a rozpočet im neumožňuje tvorbu sociálneho fondu vo výške 1 % zo základu.
- vo výške 1 % zo základu u zamestnávateľov, ktorých predmet činnosti je zameraný na dosiahnutie zisku a za predchádzajúci kalendárny rok dosiahli zisk a súčasne splnili všetky svoje odvodové povinnosti voči zdravotným poisťovniam a Sociálnej poisťovni a daňové povinnosti k štátu, obci a vyššiemu územnému celku; taktiež u zamestnávateľov, ktorých predmet činnosti nie je zameraný na dosiahnutie zisku, ak to umožňuje rozpočet.
Splnenie skutočností pre tvorbu sociálneho fondu vo výške 1 % zo základu sa preveruje najneskôr do 31. januára nasledujúceho roka.
Ďalšie zdroje tvorby sociálneho fondu
Medzi ďalšie zdroje tvorby sociálneho fondu patria:
- zdroje podľa zákona o sociálnom fonde alebo podľa iných všeobecne záväzných právnych predpisov, dary, dotácie a príspevky poskytnuté zamestnávateľovi do sociálneho fondu.
- zamestnávateľ, ktorý vytvára zisk, môže prispievať do fondu prídelmi z použiteľného zisku.
Spôsob vedenia a termíny tvorby fondu
Podľa zákona o sociálnom fonde tvorbu a čerpanie prostriedkov sociálneho fondu vedie zamestnávateľ na osobitnom analytickom účte sociálneho fondu alebo na osobitnom účte sociálneho fondu v Štátnej pokladnici alebo v banke. Fond sa tvorí najneskôr v deň dohodnutý na výplatu mzdy alebo platu. Za mesiac december môže zamestnávateľ tvoriť fond z predpokladanej výšky miezd alebo platov a previesť finančné prostriedky na účet fondu do 31. decembra. Ak zamestnávateľ vypláca mzdu alebo plat vo viacerých výplatných termínoch, za deň výplaty sa považuje posledný dohodnutý deň výplaty mzdy alebo platu za uplynulý kalendárny mesiac. Prevod finančných prostriedkov sa uskutoční do piatich dní po dni dohodnutom na výplatu mzdy alebo platu, najneskôr do konca kalendárneho mesiaca. Zamestnávateľ má povinnosť zúčtovania prostriedkov sociálneho fondu najneskôr do 31. januára nasledujúceho roka. Nevyčerpaný zostatok fondu sa prevádza do nasledujúceho roka.
Použitie sociálneho fondu
Použitie sociálneho fondu ustanovuje § 7 zákona o sociálnom fonde v podobe viacerých možných príspevkov zamestnávateľa. Zamestnávateľ môže poskytnúť príspevok zo sociálneho fondu nielen samotnému zamestnancovi, ale aj jeho manželovi/manželke a nezaopatreným deťom. Oprávnenou osobou na poskytnutie príspevku zo sociálneho fondu je tiež poberateľ akéhokoľvek dôchodku, ktorého zamestnávateľ zamestnával v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu ku dňu odchodu do dôchodku, a odborová organizácia, ktorá pôsobí u zamestnávateľa. Pri použití sociálneho fondu je zamestnávateľ povinný dodržiavať antidiskriminačný zákon (zákon č. 365/2004 Z.z.).
Účely, na ktoré je možné použiť sociálny fond
Sociálny fond je možné použiť na nasledovné účely:
- stravovanie zamestnancov nad rozsah ustanovený osobitnými predpismi (napr. nad rámec zákona č. 152/1994 Z. z. a opatrením o sumách stravného).
- účasť na kultúrnych a športových podujatiach (napr. firemná oslava, vianočné posedenie).
- rekreácie a služby, ktoré zamestnanec využíva na regeneráciu pracovnej sily (napr. príspevok na rekreáciu v sume prevyšujúcej 55 % oprávnených výdavkov).
- zdravotná starostlivosť (napr. preventívna zdravotná starostlivosť, očkovanie, rehabilitácie).
- sociálna výpomoc a peňažné pôžičky (napr. pri nepretržitom trvaní práceneschopnosti zamestnanca, ktorá prekročí prevažnú časť zdaňovacieho obdobia, maximálne 2000 eur za zdaňovacie obdobie).
- doplnkové dôchodkové sporenie (okrem príspevku, ktorý je zamestnávateľ povinný platiť podľa zákona č. 650/2004 Z. z. o doplnkovom dôchodkovom sporení).
- doprava do zamestnania a späť (pre zamestnancov, ktorí dochádzajú do zamestnania verejnou dopravou a ktorých priemerný mesačný zárobok nepresahuje 50 % priemernej nominálnej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve SR zistenej Štatistickým úradom SR za kalendárny rok predchádzajúci dva roky kalendárnemu roku, za ktorý sa tvorí sociálny fond). Priemerný mesačný zárobok zamestnanca z roku 2021 bola v sume 1 211 eur - tzn. v roku 2023 nesmie byť vyšší ako 605,50 eur.
- podpora športovej činnosti dieťaťa (od 1. januára 2025 pre zamestnávateľov, ktorí zamestnávajú viac ako 49 zamestnancov).
- úhrada nákladov odborovej organizácie vynaložených na spracovanie analýz a expertíz alebo iných služieb nevyhnutných na realizáciu kolektívneho vyjednávania.
Zdaňovanie a odvody z príjmov zo sociálneho fondu
Pre zamestnávateľa sú povinný prídel do sociálneho fondu a ďalší prídel do sociálneho fondu (spolu najviac 1,5 % z hrubých miezd) daňovým výdavkom. U zamestnancov sú vo všeobecnosti príjmy z prostriedkov sociálneho fondu súčasťou zdaniteľnej mzdy. Výnimkou sú tie plnenia, ktoré podľa zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov nie sú predmetom dane z príjmov alebo sú oslobodené od dane z príjmov. Najčastejšie ide o plnenia, z ktorých zamestnanec ani zamestnávateľ neplatia daň z príjmov ani poistenie bez ohľadu na to, či sú poskytované zo sociálneho fondu, alebo z iných zdrojov.
Osobitné postavenie má uplatnenie oslobodenia podľa § 5 zákona ods. 7 písm. o) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov na nepeňažné plnenie poskytnuté zamestnancovi v úhrnnej sume najviac 500 eur za rok od všetkých zamestnávateľov. Zamestnávateľom vynaložené prostriedky na toto nepeňažné plnenie nesmú byť uplatnené ako daňové výdavky.
Kolektívne vyjednávanie a sociálny fond
Pre sociálny fond je potrebné poznať možnosti zamestnávateľa, či sociálny fond bude riešiť cez podnikovú kolektívnu zmluvu, teda cez kolektívne vyjednávanie, alebo viacmenej samostatne cez vnútorný predpis. Kolektívne vyjednávanie podlieha zákonu č. 2/1991 Zb. o kolektívnom vyjednávaní v znení neskorších predpisov. Zákon upravuje kolektívne vyjednávanie medzi odborovou organizáciou a zamestnávateľom, ktorého cieľom je uzavretie kolektívnej zmluvy, ako nástroj podpory účinného sociálneho dialógu a dosahovania sociálneho mieru. V zmysle § 7 ods. 4 zákona o sociálnom fonde tvorbu fondu, výšku fondu, použitie fondu, podmienky poskytovania príspevkov z fondu zamestnancom a spôsob preukazovania výdavkov zamestnancom dohodne zamestnávateľ s odborovým orgánom v kolektívnej zmluve. Len ak u zamestnávateľa nepôsobí odborová organizácia, má tieto postupy možnosť upraviť zamestnávateľ vo vnútornom predpise v podstate aj samostatne.
Účasť zamestnancov v pracovnoprávnych vzťahoch a kolektívne pracovnoprávne vzťahy rieši 10. časť Zákonníka práce. Zamestnanci majú právo na kolektívne vyjednávanie len prostredníctvom príslušného odborového orgánu. Ak u zamestnávateľa nepôsobí odborová organizácia, môže pôsobiť zamestnanecká rada alebo zamestnanecký dôverník. Zamestnanecká rada alebo zamestnanecký dôverník má právo spolurozhodovať formou dohody alebo formou udelenia predchádzajúceho súhlasu podľa Zákonníka práce, len ak pracovné podmienky alebo podmienky zamestnávania, pri ktorých sa vyžaduje spolurozhodovanie, neupravuje kolektívna zmluva.
Európsky sociálny fond (ESF)
Európsky sociálny fond (ESF) je jedným z kľúčových nástrojov Európskej únie na podporu zamestnanosti a na podporu hospodárskej a sociálnej súdržnosti. Bol založený v roku 1957 Rímskou zmluvou a je najstarším štrukturálnym fondom EÚ. Rozvoj ľudských zdrojov je oblasť, ktorej Európska únia venuje čoraz väčšiu pozornosť. V dnešnom globalizovanom svete, kde rastie vplyv nadnárodných korporácií, je kvalitná pracovná sila kľúčom ku konkurencieschopnosti. Kvalifikovaní pracovníci sú žiadaní a firmy si to uvedomujú. ESF je finančný nástroj, ktorý podporuje vytváranie nových a lepších pracovných miest, rozvoj ľudských zdrojov, zvyšovanie kvality a produktivity práce a sociálnu integráciu na trh práce. Fond dopĺňa činnosť členských štátov v tejto oblasti.
Ciele a oblasti podpory ESF
Hlavným cieľom ESF je znížiť rozdiely v bohatstve a životnej úrovni medzi členskými štátmi a regiónmi EÚ. ESF financuje širokú škálu projektov a programov v oblasti zamestnanosti, vzdelávania, sociálneho začlenenia a verejnej správy. Konkrétne podporuje:
- Zamestnanosť: ESF podporuje programy na zvyšovanie zamestnanosti a znižovanie nezamestnanosti, najmä medzi mladými ľuďmi a znevýhodnenými skupinami.
- Vzdelávanie a odborná príprava: ESF investuje do vzdelávacích a školiacich programov, ktoré pomáhajú ľuďom získať zručnosti a kvalifikácie potrebné na trhu práce.
- Sociálne začlenenie: ESF podporuje projekty na pomoc ľuďom, ktorí sú vylúčení zo spoločnosti, ako sú napríklad ľudia so zdravotným postihnutím, migranti a osoby bez domova.
- Posilňovanie administratívnej kapacity: ESF pomáha členským štátom zlepšovať ich administratívnu kapacitu, aby mohli efektívnejšie riadiť a implementovať programy financované z EÚ.
Financovanie ESF
ESF je financovaný z rozpočtu EÚ. Finančné prostriedky sú rozdelené medzi členské štáty na základe ich relatívnej úrovne hospodárskeho rozvoja. Projekty a programy financované z ESF sú zvyčajne spolufinancované z vnútroštátnych zdrojov.
Slovenská republika a Európsky sociálny fond
Slovenská republika sa stala členským štátom Európskej únie 1. mája 2004, čím získala prístup k štrukturálnym fondom EÚ vrátane ESF. Vstup do EÚ predstavoval pre Slovensko príležitosť zlepšiť svoje postavenie v konkurencii, a to nielen v rámci Európy. Hoci v rozvoji ľudských zdrojov zaostáva za vyspelými členskými štátmi, ako nový členský štát získala možnosť čerpať prostriedky z ESF a vypracovala programové dokumenty na podporu ľudských zdrojov.
Príklady projektov financovaných z ESF na Slovensku
Na Slovensku bolo z ESF financovaných množstvo projektov v rôznych oblastiach. Niektoré príklady zahŕňajú:
- Projekty na podporu zamestnanosti mladých ľudí: Tieto projekty sa zameriavajú na poskytovanie odbornej prípravy, stáží a pracovných príležitostí pre mladých ľudí, ktorí majú problém nájsť si zamestnanie.
- Projekty na podporu sociálneho začlenenia: Tieto projekty sa zameriavajú na pomoc ľuďom, ktorí sú vylúčení zo spoločnosti, ako sú napríklad ľudia so zdravotným postihnutím, migranti a osoby bez domova.
- Projekty na zlepšenie vzdelávania: Tieto projekty sa zameriavajú na zlepšenie kvality vzdelávania a odbornej prípravy, ako aj na zvýšenie prístupu k vzdelávaniu pre všetky skupiny obyvateľstva.
tags: #socialny #fond #diplomovka