Sociálny fond je jedným z nástrojov sociálnej politiky zamestnávateľa a jeho tvorba je zákonnou povinnosťou. Účelom sociálneho fondu je poskytovať finančné prostriedky na realizáciu podnikovej sociálnej politiky v oblasti starostlivosti o zamestnancov.
Prvotnú tvorbu a následné použitie sociálneho fondu upravuje zákon č. 152/1994 Z. z. o sociálnom fonde a o zmene a doplnení zákona č. 286/1992 Zb. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sociálnom fonde“).
Kto je povinný tvoriť sociálny fond?
Povinnosť tvoriť sociálny fond má zamestnávateľ, ktorým sa na účely zákona o sociálnom fonde rozumie právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá zamestnáva zamestnanca v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu.
Inými slovami povedané, pokiaľ ide o podnikateľské subjekty, povinnosť tvoriť sociálny fond majú tí podnikatelia, ktorí zamestnávajú aspoň jedného zamestnanca na základe pracovnej zmluvy, takzvane na „trvalý pracovný pomer“.
Ak zamestnávateľ zamestnáva len zamestnancov na základe dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru (dohoda o pracovnej činnosti, dohoda o pracovnej činnosti na výkon sezónnej práce, dohoda o brigádnickej práci študentov, dohoda o vykonaní práce), tak sociálny fond netvorí. Rovnako to platí napr. pre osoby pracujúce na základe mandátnych zmlúv alebo štatutárne orgány s funkciou konateľa, ak nemajú iných zamestnancov.
Medzi obdobné pracovné vzťahy patrí napríklad:
- štátna služba podľa zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže SR a Železničnej polície,
- zákon č. 200/1998 Z. z. o štátnej službe colníkov,
- zákon č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich,
- zákon č. 312/2001 Z. z. o štátnej službe,
- zákon č. 315/2001 Z. z. o Hasičskom a záchrannom zbore,
- zákon č. 281/2015 Z. z.
Zdroje tvorby sociálneho fondu
Sociálny fond sa tvorí z viacerých zdrojov, ktoré sú definované v zákone o sociálnom fonde.
Povinný prídel do sociálneho fondu
Povinný prídel do sociálneho fondu je vo výške od 0,6 % do 1 % zo základu na určenie prídelu do sociálneho fondu. Základom na určenie mesačného prídelu do sociálneho fondu je súhrn hrubých miezd a platov zúčtovaných zamestnancom na výplatu za príslušný kalendárny mesiac. Pre určenie hrubých miezd a platov zákon o sociálnom fonde odkazuje na konkrétne ustanovenia zákonom upravujúce odmeňovanie zamestnancov, ktoré presne vymedzujú štruktúru, resp. jednotlivé zložky mzdy a platu v závislosti od subjektov.
Zamestnávateľ, ktorý za predchádzajúci kalendárny rok dosiahol zisk a splnil všetky daňové povinnosti k štátu, obci a vyššiemu územnému celku a odvodové povinnosti k zdravotným poisťovniam a Sociálnej poisťovni, môže tvoriť povinný prídel do sociálneho fondu do výšky 1 % zo základu na určenie prídelu do sociálneho fondu. Splnenie skutočností pre tvorbu sociálneho fondu je potrebné preveriť najneskôr do 31. januára nasledujúceho roka.
Zamestnávateľ, ktorý nesplnil niektorú z uvedených podmienok, tvorí povinný prídel do fondu vo výške 0,6 %.
Ďalšie zdroje tvorby sociálneho fondu
Medzi ďalšie zdroje tvorby sociálneho fondu patria:
- zdroje podľa zákona o sociálnom fonde alebo podľa iných všeobecne záväzných právnych predpisov,
- dary, dotácie a príspevky poskytnuté zamestnávateľovi do sociálneho fondu.
Zamestnávateľ, ktorý vytvára zisk, môže prispievať do fondu prídelmi z použiteľného zisku.
Ďalší prídel môže byť tvorený vo výške dohodnutej v kolektívnej zmluve alebo vo vnútornom predpise, ak u zamestnávateľa nemôže pôsobiť odborový orgán, najviac však vo výške 0,5 % zo základu. Ak kolektívna zmluva nie je uzatvorená alebo v nej nie je dohodnutá výška, prídel sa tvorí vo výške sumy potrebnej na úhradu výdavkov na dopravu do zamestnania a späť zamestnancom, ktorí dochádzajú do zamestnania verejnou dopravou a ktorých priemerný mesačný zárobok nepresahuje 50 % priemernej nominálnej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve SR zistenej Štatistickým úradom SR za kalendárny rok predchádzajúci dva roky, najviac však vo výške 0,5 % zo základu.
Čo je to Sociálny fond?
Účely čerpania sociálneho fondu
Prostriedky sociálneho fondu môžu byť použité na rôzne účely, ktoré sú zamerané na zlepšenie sociálnych podmienok zamestnancov a ich rodín. Zamestnávateľ musí pri čerpaní fondu dodržiavať zásady rovnakého zaobchádzania a Antidiskriminačný zákon.
Príklady účelov čerpania:
- stravovanie zamestnancov nad rozsah ustanovený osobitnými predpismi (napr. nad rámec povinného príspevku zamestnávateľa),
- účasť na kultúrnych a športových podujatiach (napr. divadelné predstavenia, koncerty, športové hry),
- rekreácie a služby, ktoré zamestnanec využíva na regeneráciu pracovnej sily (napr. kúpeľné pobyty, masáže, permanentky do fitness centier),
- zdravotná starostlivosť (napr. príspevky na zubné ošetrenie, očkovanie, rehabilitácie),
- sociálna výpomoc a peňažné pôžičky (napr. v prípade mimoriadnych životných udalostí, živelných pohrôm, dlhodobej práceneschopnosti),
- úhrada nákladov odborovej organizácie vynaložených na spracovanie analýz a expertíz alebo iných služieb nevyhnutných na realizáciu kolektívneho vyjednávania.
Zamestnávateľ môže poskytnúť príspevok zo sociálneho fondu nielen samotnému zamestnancovi, ale aj jeho manželovi/manželke a nezaopatreným deťom.
Účtovanie sociálneho fondu
Podľa zákona o sociálnom fonde tvorbu a čerpanie prostriedkov sociálneho fondu vedie zamestnávateľ na osobitnom analytickom účte sociálneho fondu alebo na osobitnom účte sociálneho fondu v Štátnej pokladnici alebo v banke. Tvorba fondu a čerpanie fondu sa vedie na osobitnom analytickom účte fondu alebo na osobitnom účte v banke alebo v pobočke zahraničnej banky.
Tvorba fondu
Zamestnávateľ je povinný tvoriť sociálny fond mesačne, najneskôr v deň dohodnutý na výplatu mzdy alebo platu. Ak zamestnávateľ vypláca mzdu vo viacerých výplatných termínoch, musí si túto povinnosť splniť najneskôr v posledný dohodnutý deň výplaty mzdy za uplynulý kalendárny mesiac. Za mesiac december môže zamestnávateľ tvoriť fond z predpokladanej výšky miezd alebo platov a previesť finančné prostriedky na účet fondu do 31. decembra.
V prípade, že zamestnávateľ vedie sociálny fond na samostatnom bankovom účte, je povinný vykonať prevod peňažných prostriedkov na tento samostatný bankový účet do piatich dní po dni dohodnutom na výplatu mzdy, najneskôr do konca kalendárneho mesiaca. Za mesiac december platí pre túto povinnosť termín do 31. decembra.
Nevyčerpaný zostatok fondu sa prevádza do nasledujúceho roka. V prípade prechodu práv a povinností z pracovnoprávnych vzťahov sa nevyčerpaná časť fondu zodpovedajúca podielu prevádzaných zamestnancov prevedie na nového zamestnávateľa. Ak sa zrušuje zamestnávateľ bez právneho nástupcu, vzniknuté nároky na plnenia z fondu sa uspokojujú ako nároky z pracovného pomeru.
Zúčtovanie fondu
Po skončení kalendárneho roka musí zamestnávateľ najneskôr do 31. januára vykonať zúčtovanie prostriedkov sociálneho fondu za predchádzajúci kalendárny rok.
Daňové a odvodové aspekty sociálneho fondu
Pre zamestnávateľa sú povinný prídel do sociálneho fondu a ďalší prídel do sociálneho fondu (spolu najviac 1,5 % z hrubých miezd) daňovým výdavkom. Tvorbu sociálneho fondu z iných zdrojov podľa § 3 ods. 1 písm. c) zákona o sociálnom fonde a tvorbu nad limit stanovený zákonom o sociálnom fonde nie je možné uznať za daňový výdavok.
Zdaňovanie príjmov zo sociálneho fondu u zamestnanca
U zamestnancov sú vo všeobecnosti príjmy z prostriedkov sociálneho fondu súčasťou zdaniteľnej mzdy. Výnimkou sú tie plnenia, ktoré podľa zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov nie sú predmetom dane z príjmov alebo sú oslobodené od dane z príjmov. Najčastejšie ide o plnenia, z ktorých zamestnanec ani zamestnávateľ neplatia daň z príjmov ani poistenie bez ohľadu na to, či sú poskytované zo sociálneho fondu, alebo z iných zdrojov.
Osobitné postavenie má uplatnenie oslobodenia podľa § 5 zákona ods. 7 písm. o) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov na nepeňažné plnenie poskytnuté zamestnancovi v úhrnnej sume najviac 500 eur za rok od všetkých zamestnávateľov. Zamestnávateľom vynaložené prostriedky na toto nepeňažné plnenie nesmú byť uplatnené ako daňové výdavky.
Príjmy zo sociálneho fondu sú na daňové účely rovnocenné s ostatnými príjmami zo závislej činnosti. Preddavok na daň z príjmu zo závislej činnosti zrazí zamestnávateľ pri výplate alebo pri poukázaní, alebo pri pripísaní zdaniteľnej mzdy zamestnancovi k dobru bez ohľadu na to, za ktoré obdobie sa zdaniteľná mzda vypláca.
Príjmy, ktoré nie sú predmetom dane:
- úvery a pôžičky,
- ďalšie taxatívne vymenované príjmy zamestnancov poskytované na základe osobitných predpisov, ktoré môžu byť poskytované aj z prostriedkov sociálneho fondu, napr. úhrada preventívnej zdravotnej starostlivosti v zmysle zákona č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci.
Príjmy oslobodené od dane:
- príspevok na rekreáciu v sume 55 % oprávnených výdavkov, najviac však v sume 275 eur za kalendárny rok,
- nepeňažné plnenie na stravovanie v ustanovenej sume,
- sociálna výpomoc z dôvodu dočasnej pracovnej neschopnosti, ktorej nepretržité trvanie prekročí prevažnú časť zdaňovacieho obdobia, poskytovaná z prostriedkov sociálneho fondu, vyplatená v úhrnnej výške najviac 2 000 eur za zdaňovacie obdobie len od jedného zamestnávateľa. Ak takáto sociálna výpomoc presiahne v zdaňovacom období 2 000 eur, do základu dane sa zahrnie len sociálna výpomoc nad takto ustanovenú sumu.
Odvodové povinnosti
Ak peňažný alebo nepeňažný príjem zamestnanca podlieha zdaneniu podľa § 5 zákona o dani z príjmov, podlieha aj odvodom do Sociálnej poisťovne (zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení) a do zdravotnej poisťovne (zákon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení).
Výnimky z odvodov:
- nepeňažný príjem poskytnutý bývalým zamestnancom, poberateľom predčasného starobného dôchodku, starobného dôchodku, výsluhového dôchodku po dovŕšení dôchodkového veku,
- príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie platené zamestnávateľom sú oslobodené od odvodov do Sociálnej poisťovne, ale podliehajú zdaneniu ako nepeňažný príjem zamestnanca.