Komplexný sprievodca sociálnym fondom a povinnosťami konateľa na Slovensku

Sociálny fond predstavuje dôležitý nástroj sociálnej politiky zamestnávateľa, ktorý slúži na zabezpečenie starostlivosti o zamestnancov. Jeho tvorba, čerpanie a pravidlá sú upravené zákonom č. 152/1994 Z. z. o sociálnom fonde a o zmene a doplnení zákona č. 286/1992 Zb. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len ZSF).

Kto je povinný tvoriť sociálny fond?

Povinnosť tvoriť sociálny fond má každý zamestnávateľ pôsobiaci na území Slovenskej republiky bez ohľadu na svoju právnu formu a na počet zamestnancov. Podnikajúca fyzická osoba (FO) má povinnosť tak isto ako podnikajúca právnická osoba (PO), ak zamestnáva občanov v pracovnom pomere alebo obdobnom pomere.

Podľa ustanovenia § 7 ods. 1 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov (ďalej len ZP) je zamestnávateľom každá PO alebo FO, ktorá zamestnáva aspoň jednu FO v pracovnoprávnom vzťahu a ak to ustanovuje osobitný predpis, aj v obdobnom pracovnom vzťahu. Podľa ustanovenia § 2 ods. 2 ZSF je zamestnávateľom na účely ZSF PO so sídlom na území SR alebo FO s miestom trvalého pobytu alebo miestom podnikania na území SR, ktorá zamestnáva zamestnanca v pracovnom pomere alebo obdobnom pracovnom vzťahu.

Kto nie je povinný tvoriť sociálny fond?

Ak zamestnávateľ zamestnáva FO - občanov, ktorí vykonávajú práce na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, t. j. dohody o vykonaní práce alebo dohody o brigádnickej práci študentov, alebo dohody o pracovnej činnosti (ďalej len dohody), z ich odmeny nemá povinnosť tvoriť SF. To isté platí aj pre odmeny vyplatené na základe zmluvy o vytvorení diela podľa zákona č. 618/2003 Z. z. Na účely tvorby SF nie sú FO - občania, ktorí poberajú odmenu na základe dohôd, považovaní za zamestnancov.

Príklady povinnosti tvorby sociálneho fondu

• S.r.o. založená na podnikateľské účely zamestná zamestnanca a uzavrie s ním pracovný pomer: S.r.o. sa považuje za zamestnávateľa a je povinná tvoriť sociálny fond.
• Fyzická osoba je konateľom s.r.o. a zároveň má s touto s.r.o. uzavretú pracovnú zmluvu: S.r.o. sa považuje za zamestnávateľa a je povinná tvoriť sociálny fond.
• Občianske združenie zamestná zamestnanca a uzavrie s ním pracovný pomer: Občianske združenie sa považuje za zamestnávateľa a je povinné tvoriť sociálny fond.

Spoločnosť ABC, s. r. o., zamestnáva konateľa na pracovnú pozíciu obchodný riaditeľ na základe pracovnej zmluvy. Vzhľadom na to, že spoločnosť ABC, s. r. o., zamestnáva zamestnanca v pracovnom pomere (má jedného zamestnanca), považuje sa na účely zákona o sociálnom fonde za zamestnávateľa, a preto sa na ňu vzťahuje povinnosť tvoriť sociálny fond.

Zdroje tvorby sociálneho fondu

Sociálny fond sa tvorí z rôznych zdrojov, ktoré možno rozdeliť do troch základných kategórií:

1. Povinný prídel

Zamestnávateľ má povinnosť tvoriť podľa § 3 ods. 1 písm. a) ZSF povinný prídel do SF vo výške 0,6 % až 1 % zo súhrnu hrubých miezd alebo platov zúčtovaných zamestnancom na výplatu za kalendárny rok. Povinný minimálny prídel do SF vo výške 0,6 % tvorí zamestnávateľ bez ohľadu na to, či je tvorba a čerpanie SF dohodnuté v kolektívnej zmluve.

Zamestnávateľ, ktorého predmet činnosti je zameraný na dosiahnutie zisku, môže tvoriť SF až do výšky 1 % zo základu, ak za predchádzajúci kalendárny rok dosiahol zisk a splnil všetky daňové povinnosti k štátu, obci a vyššiemu územnému celku a odvodové povinnosti k zdravotným poisťovniam a Sociálnej poisťovni. Ak zamestnávateľ nesplní čo i len jednu podmienku, nemôže prispievať povinným príspevkom na tvorbu sociálneho fondu sumou vyššou ako 0,6 % z hrubých miezd.

Povinný prídel do SF je u zamestnávateľa - podnikateľa, považovaný v zmysle ustanovenia § 5 ods. 1 ZSF za výdavok vynaložený na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov.

2. Ďalší prídel

Ďalší prídel do SF je povinný prídel zamestnávateľa, ktorý je ustanovený § 3 ods. 1 písm. b) ZSF, t. j. sumy potrebnej na poskytnutie príspevkov na úhradu výdavkov na dopravu do zamestnania a späť zamestnancom, ktorí spĺňajú podmienky uvedené v § 7 ods. 5 ZSF. Ak v kolektívnej zmluve nie je dohodnutý ďalší prídel podľa § 3 ods. 1 písm. b) bod 1 ZSF, zamestnávateľ je povinný poskytnúť príspevok z ďalšieho prídelu tvoreného najviac vo výške 0,5 % z hrubých miezd alebo platov zúčtovaných zamestnancom na výplatu za kalendárny rok na kompenzáciu výdavkov na dopravu do zamestnania a späť zamestnancovi, ktorý spĺňa podmienky, že dochádza do zamestnania verejnou dopravou a jeho priemerný mesačný zárobok nepresahuje 50 % priemernej nominálnej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve SR zistenej Štatistickým úradom SR (ŠÚ SR) za kalendárny rok predchádzajúci dva roky kalendárnemu roku, za ktorý sa tvorí fond.

Ďalší prídel môže byť pre zamestnávateľa aj nepovinný, ak je jeho tvorba dohodnutá v kolektívnej zmluve alebo vo vnútornom predpise, ak u zamestnávateľa nemôže pôsobiť odborový orgán. V obidvoch prípadoch je základom na výpočet maximálnej výšky ďalšieho prídelu súhrn hrubých miezd alebo platov zúčtovaných zamestnancom na výplatu, pričom platí, že výška ďalšieho prídelu je najviac 0,5 % z tohto základu.

3. Ďalšie zdroje

SF sa tvorí podľa § 3 ods. 1 písm. c) ZSF aj ďalšími zdrojmi v súlade s ustanovením § 4 ods. 2 a 3 zákona. Zamestnávateľ, ktorý vytvára zisk, môže prispievať do SF aj prostredníctvom prídelov z použiteľného zisku. Takýto prídel do SF je možný až po schválení ročnej účtovnej závierky spoločnosti a schválení rozdelenia zisku. V zápise z valného zhromaždenia spoločnosti alebo v rozhodnutí jedného spoločníka musí byť uvedené rozdelenie zisku po zdanení.

Z daňového hľadiska je tvorba SF podľa § 19 ods. 1 ZDP považovaná za daňový výdavok iba vtedy, ak ide o povinné prídely do SF podľa § 3 ods. 1 písm. a) a b) ZDP. Prídel do SF z použiteľného zisku je podľa § 21 ods. 1 písm. d) ZDP považovaný za nedaňový výdavok.

Vedenie a zúčtovanie sociálneho fondu

Finančné prostriedky SF by mal zamestnávateľ viesť podľa § 6 ods. 1 ZSF na osobitnom analytickom účte SF alebo na osobitnom účte v banke. Zákon už neukladá, tak ako to bolo v minulosti, viesť finančné prostriedky SF len na osobitnom účte (podúčte) v banke.

Povinnú tvorbu SF vykonáva zamestnávateľ v priebehu kalendárneho roku mesačne. Základom pre určenie mesačného prídelu do SF je súhrn hrubých miezd alebo platov zúčtovaných zamestnancom na výplatu za príslušný kalendárny mesiac. SF sa tvorí podľa § 6 ods. 2 ZSF najneskôr v deň, ktorý je u zamestnávateľa určený ako deň na výplatu mzdy (platu) - výplatný deň.

Prevod finančných prostriedkov by mal zamestnávateľ uskutočniť podľa § 6 ods. 2 ZSF do piatich dní po dni dohodnutom na výplatu mzdy alebo platu, najneskôr do konca kalendárneho mesiaca, ak má prostriedky SF sústredené na osobitnom účte v banke.

Zamestnávateľ má povinnosť podľa § 6 ods. 3 ZSF vykonať zúčtovanie prostriedkov predstavujúcich povinný prídel do SF za bežný rok, a to najneskôr do 31. 1. nasledujúceho roka. Nevyčerpaný zostatok fondu sa prevádza do nasledujúceho roka.

Použitie sociálneho fondu

Zamestnávateľ môže SF, ktorý vytvoril, použiť len v súlade s ustanoveniami ZSF. Príspevky zo SF poskytuje zamestnávateľ podľa § 7 ods. 1 ZSF zamestnancom v rámci realizácie svojej sociálnej politiky. Podľa § 7 ods. 2 ZSF príspevok zo SF môže poskytnúť aj iným osobám, nielen svojim zamestnancom, napríklad rodinným príslušníkom zamestnanca a poberateľom starobného, predčasného starobného, invalidného, výsluhového alebo invalidného výsluhového dôchodku, ktorých zamestnávateľ zamestnával v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu ku dňu odchodu do dôchodku.

Medzi najčastejšie účely použitia sociálneho fondu patria:

• stravovanie zamestnancov nad rozsah ustanovený osobitnými predpismi.
• účasť na kultúrnych a športových podujatiach (napr. vstupenky na koncerty, divadelné predstavenia, prenájom športovísk).
• rekreácie a služby, ktoré zamestnanec využíva na regeneráciu pracovnej sily (napr. masérske služby, kaderníctvo, služby kúpeľných zariadení, rehabilitačné pobyty nad rámec povinnosti zamestnávateľa).
• zdravotná starostlivosť (napr. príspevky na kúpu vitamínov, očkovanie, preventívne prehliadky).
• sociálna výpomoc a peňažné pôžičky (napr. peňažné prostriedky vo forme návratnej alebo nenávratnej pôžičky, finančná výpomoc, ak sa zamestnanec dostane do ťažkej životnej situácie a podobne).
• príspevok na doplnkové dôchodkové sporenie (DDS), okrem príspevku na DDS, ktorý je zamestnávateľ povinný platiť podľa osobitného predpisu (zákon č. 650/2004 Z. z. o DDS).

Zamestnávateľ môže sociálny fond využívať aj na ďalšiu realizáciu podnikovej sociálnej politiky v oblasti starostlivosti o zamestnancov. Je však dôležité si uvedomiť, že prostriedky sociálneho fondu nie je možné poskytovať na účely odmeňovania za prácu.

Stravovanie zamestnancov a sociálny fond

Jednou z najčastejších foriem použitia sociálneho fondu je príspevok na stravovanie zamestnancov. Zamestnávateľ je povinný zabezpečiť zamestnancom stravovanie, ak pracujú viac ako štyri hodiny denne. Existujú rôzne formy zabezpečenia stravovania:

• poskytnutie obeda vo vlastnej jedálni,
• poskytnutie obeda v cudzej jedálni,
• poskytnutie stravovacej poukážky,
• poskytnutie finančného príspevku.

V súčasnosti je príspevok zamestnávateľa maximálne vo výške 55 % zo sumy stravného, napríklad 2,09 € na jedno jedlo (pri hodnote stravovacej poukážky 3,80 €). Zo SF môže zamestnávateľ poskytnúť zamestnancom ďalší príspevok na stravovanie, ktorý nie je limitovaný.

Finančný príspevok na stravovanie si môže vybrať iba zamestnanec, ktorý je "na stravovacích poukážkach". Ak chce firma zabezpečiť stravné a prispieť naň dohodárovi, musí sa to vyslovene a písomne dohodnúť v predmetnej dohode.

Stravné či stravovanie poskytnuté formou, za podmienok a limitov Zákonníka práce je daňovým výdavkom. Všetko, čo tieto limity, podmienky a pravidlá nespĺňa, daňovým výdavkom nie je. Rovnako zdanenie na strane zamestnanca: všetko, čo dostane podľa pravidiel a do limitov Zákonníka práce, je na jeho strane príjmom oslobodeným od dane z príjmov a odvodov.

Zdaňovanie príjmov zo sociálneho fondu a odvody

Príspevky, spravidla plnenia zo sociálneho fondu, bez ohľadu na skutočnosť, či sú peňažného alebo nepeňažného charakteru, sú predmetom dane z príjmov. Pri ich zdaňovaní sa uplatňuje rovnaký princíp, ako v prípade zdaňovania mzdy. V priebehu kalendárneho roka z plnení zo sociálneho fondu zamestnávateľ za zamestnanca odvádza preddavky na daň z príjmov. Výslednú daňovú povinnosť za kalendárny rok si zamestnanec vysporiada v daňovom priznaní, prípadne ročnom zúčtovaní preddavkov na daň z príjmov.

U zamestnanca nepodliehajú zdaneniu tie príspevky (plnenia) zo sociálneho fondu, ktoré zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov definuje ako príjmy, ktoré nie sú predmetom dane alebo sú od dane oslobodené (napr. príspevok na stravovanie, prenájom futbalového ihriska pre zamestnancov, prenájom zimného štadióna pre zamestnancov).

Osobitné postavenie má uplatnenie oslobodenia podľa § 5 zákona ods. 7 písm. o) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov na nepeňažné plnenie poskytnuté zamestnancovi v úhrnnej sume najviac 500 eur za rok od všetkých zamestnávateľov. Zamestnávateľom vynaložené prostriedky na toto nepeňažné plnenie nesmú byť uplatnené ako daňové výdavky.

Platenie odvodov na zdravotné poistenie a sociálne poistenie je naviazané na daňové posúdenie plnenia zo sociálneho fondu. Ak plnenie zo sociálneho fondu podlieha dani z príjmov, zamestnávateľ aj zamestnanec z neho platí poistné na sociálne poistenie a zdravotné poistenie. Z nepeňažného plnenia (napr. vecný dar) poskytnutého bývalému zamestnancovi z prostriedkov sociálneho fondu neplatí odvody do Sociálnej poisťovne zamestnanec a ani zamestnávateľ. Poistné na sociálne poistenie sa neplatí ani z plnenia zo sociálneho fondu, ktorým je príspevok zamestnávateľa na doplnkové dôchodkové sporenie (III. pilier) zamestnanca.

Sociálny fond a DPH

Z pohľadu dane z pridanej hodnoty (DPH) nemôže zamestnávateľ, ktorý je platiteľom DPH, pri nákupoch z prostriedkov sociálneho fondu uplatniť odpočítanie DPH. Ak zamestnávateľ prevádzkuje vlastnú alebo prenajatú jedáleň a poskytuje stravovanie zamestnancom, poskytuje dodávku podliehajúcu DPH a musí zamestnancom naúčtovať výstupnú DPH.

Povinnosti konateľa v súvislosti so sociálnym fondom

Konateľ spoločnosti s ručením obmedzeným má v súvislosti so sociálnym fondom niekoľko dôležitých povinností. Medzi ne patria:

• Zabezpečiť tvorbu sociálneho fondu v súlade so zákonom a internými predpismi spoločnosti.
• Zabezpečiť vedenie evidencie o tvorbe a čerpaní sociálneho fondu.
• Zabezpečiť použitie prostriedkov sociálneho fondu v súlade so zákonom a internými predpismi spoločnosti.
• Zabezpečiť zdaňovanie príjmov zo sociálneho fondu v súlade so zákonom.
• Informovať zamestnancov o možnostiach využitia sociálneho fondu.
• Predkladať valnému zhromaždeniu návrh na použitie sociálneho fondu.

Konateľ zodpovedá za škodu, ktorú spoločnosti spôsobí porušením svojich povinností. Ak konateľ poruší povinnosti v súvislosti so sociálnym fondom, môže mu vzniknúť povinnosť nahradiť škodu, ktorá tým spoločnosti vznikla.

tags: #socialny #fond #a #konatel