Sociálny dumping je komplexný fenomén, ktorý ovplyvňuje trh práce na Slovensku aj v celej Európskej únii. Tento článok sa zameriava na definíciu sociálneho dumpingu, jeho prejavy na Slovensku a navrhované riešenia, vrátane opatrení, ktoré prijíma Ministerstvo práce SR.
Čo je sociálny dumping?
Sociálny dumping sa dá definovať ako zámerný a cielený proces, prostredníctvom ktorého si zamestnávatelia redukujú svoje náklady a zvyšujú svoju konkurencieschopnosť na trhu cez znižovanie nákladov na zamestnancov.
Zamestnávatelia využívajú prekérne formy zamestnávania, ako sú skrátené pracovné pomery, agentúry dočasného zamestnávania, vynútené živnosti, najímanie cudzincov za nízke mzdy či umelo udržiavaná vysoká fluktuácia. Sociálny dumping vedie k veľkým deformáciám jednotného trhu.
Françoise Grossetȇte z poslaneckého klubu Európskej ľudovej strany (Kresťanských demokratov) poznamenala: „Zamestnanci platia cenu za nečinnosť niektorých vlád vo vzťahu k potrebným štrukturálnym reformám a k sociálnemu dumpingu, ktorý nanešťastie existuje aj v EÚ." Guillaume Balas zo skupiny Progresívnej aliancie socialistov a demokratov v Európskom parlamente dodáva: „Európa hovorí, že jej záleží na sociálnom pokroku.“
Vysielanie pracovníkov ako mechanizmus sociálneho dumpingu
Vysielanie pracovníkov funguje ako mechanizmus sociálneho dumpingu. Vezmime si príklad: Slovenská (poľská, litovská, rumunská…) firma získa kontrakt napríklad na stavebné práce v Nemecku (často ako subkontraktor domácej firmy). Vyšle tam svojich, slovenských (poľských, litovských, rumunských…) zamestnancov - máme predsa jednotný trh, a s ním slobodu pohybu služieb.
Tu nastáva problém: Aké pracovné zákony sa majú na „vyslaného“ zamestnanca uplatňovať? Technicky ostáva zamestnancom slovenskej firmy - hoci pôsobí v inej členskej krajine Únie.
Ak by sa uplatňovali slovenské zákony, nepáčilo by sa to nemeckým firmám, ktoré so slovenskou súťažili o ten istý kontrakt. Voči svojim zamestnancom musia uplatňovať iné (prísnejšie) štandardy, platiť im vyššie platy. Firmy z bohatších krajín by boli motivované, aby si otvárali pobočky v chudobnejších kútoch Európy, s menej vyvinutými sociálnymi systémami. Cez ne by mohli obchádzať (nie porušovať, „len“ by využívali dieru v legislatíve) zákony vlastnej krajiny. Zároveň by tým v nej vytvárali tlak na znižovanie miezd a štandardov.
Problém mala čiastočne riešiť smernica o vysielaných pracovníkoch z roku 1996, ktorá zaviedla povinnosť uplatňovať aspoň minimálne štandardy hostiteľskej krajiny pri výške platu, dĺžke pracovného času či platenej dovolenke. To možno ako-tak stačilo v roku 1996, už menej však po rozšírení v roku 2004 (a 2007).
Dnes spája jednotný trh krajiny s veľkými rozdielmi v životnej úrovni a sociálnych štandardoch. V roku 2014 pracovali týmto spôsobom v zahraničí takmer dva milióny Európanov, od stavebníctva cez niektoré sektory výrobného priemyslu, sociálne služby až po podnikateľské služby. Počet ďalej stúpa.
Prax ukázala, že vysielanie pracovníkov má presne ten efekt na trh práce, aký sa dal očakávať - funguje ako mechanizmus sociálneho dumpingu. Podľa Európskej komisie v niektorých štátoch a sektoroch zarábajú „vyslaní“ pracovníci za rovnakú prácu polovicu z toho, čo domáci.
Európska komisia v marci prišla s návrhom väčšej revízie smernice o vyslaných pracovníkoch. Najdôležitejšou, a ako sa ukázalo, politicky najkontroverznejšou časťou, je zavedenie princípu „rovnakej odmeny za rovnakú prácu“.
Hlavným argumentom slovenského Výboru NRSR pre európske záležitosti napríklad je, že „stanovenie výšky odmeny pracovníkov je vo výlučnej právomoci členských krajín“. To však tak úplne neplatí. Európska legislatíva zasahuje rôznymi spôsobmi do stanovovania výšky miezd - jedným z nich je koniec-koncov súčasná smernica o vysielaní pracovníkov z roku 1996, s povinnosťou dodržiavať minimálnu úroveň miezd hosťovskej krajiny.
Obava, že nejaká legislatíva spôsobí nárast nezamestnanosti, je úplne legitímna. Hoci od sociálnych demokratov by človek očakával, že sa budú snažiť chrániť zamestnanosť inak než udržiavaním nízkej ceny práce. Problémom je, že (ani) v tomto prípade sa náš inštinktívny odpor voči „zasahovaniu z Bruselu“ neopiera o žiadne dáta.
Revízia smernice o vysielaní pracovníkov dostala „žltú kartu“ od jedenástich parlamentov, prevažne východo- a stredoeurópskych krajín, vrátane slovenského. Revízia smernice bude pravdepodobne zablokovaná, čo môže viesť k tomu, že bohatšie krajiny EÚ budú hľadať iné cesty, ako obmedziť sociálny dumping, napríklad obmedzením pracovnej migrácie ako takej. V krajnom prípade sa budú znova kresliť hranice medzi „lepšou“ a „horšou“ Európou.
Prejavy sociálneho dumpingu na Slovensku
Slovensko čelí viacerým výzvam v oblasti zamestnávania, ktoré súvisia so sociálnym dumpingom.
Obyčajný sociálny dumping. Tak by sa dali charakterizovať zaužívané praktiky mnohých firiem, ktoré si zo sociálnych záväzkov voči svojim zamestnancom ťažkú hlavu nerobia. Pritom zneužívajú lacnú pracovnú silu v chudobnejších krajinách Európskej únie. Západoeurópske štáty už dlhodobo zápasia s nedostatkom ľudí v určitých profesiách, ktoré pre svoj charakter i platové zhodnotenie nie sú pre miestnych obyvateľov atraktívne.
Spoločnosť FM Logistic na Slovensku zásadne odmieta akékoľvek ohováranie zo sociálneho dumpingu. Podľa ich vyjadrenia, ich pracovníci pracujú úplne v súlade so slovenskou legislatívou a platnou kolektívnou zmluvou. FM Logistic na Slovensku nevyužíva služby agentúr dočasného zamestnávania, vykrýva neočakávané výkyvy v objeme objednávok zo strany zákazníka dodávateľským spôsobom. Stratégiou FM Logistic nie je snaha znížiť náklady zamestnaním lacnejšej pracovnej sily zo zahraničia, ako naznačujú predstavitelia protestu. Dôvod, ktorý ich spoločnosť vedie k zamestnávaniu zahraničných brigádnikov cez agentúry, je nedostatok ľudí na trhu práce, a s týmto faktom sa v súčasnej dobe potýkajú všetci zamestnávatelia v oblasti priemyslu na Slovensku.
V súčasnosti sa vo verejnej diskusii udržiava naratív nedostatku pracovnej sily, ktorý legitimizuje tlak na dovoz pracovníkov z tretích krajín, ochotných akceptovať dlhší pracovný čas a horšie pracovné podmienky. K tejto problematike sa vyjadrila pre Aktuality.sk aj prezidentka KOZ SR Monika Uhlerová, ktorá povedala, že: „niektorí zamestnávatelia volia cestu lacnej pracovnej sily, ktorú dovážajú z tretích krajín."
V slovenskom kontexte sa model „ideálneho pracovníka“ často premieta do požiadaviek, ktoré presahujú rámec štandardného pracovného času a bežných pracovných povinností a sú sprevádzané očakávaniami neobmedzenej časovej flexibility a vysokej pracovnej intenzity. Zamestnanci, ktorí týmto očakávaniam nedokážu, alebo jednoducho nechcú dlhodobo vyhovieť, sú v praxi častejšie vystavení riziku straty zamestnania alebo znevýhodnenia na trhu práce.
Rumuni na Slovensku, slovenskí kamionisti vo Francúzsku. Jednotný trh nám poskytuje možnosti, z ktorých vyplývajú rôzne paradoxy. Zadržanie 112 akože oficiálne slovenských kamiónov v belgickom prístave Zeebrugge ukazuje, že sa končia staré pravidlá na zabezpečenie mastných ziskov pre západné spoločnosti a že treba prísť s novými. Tiež nebudú ideálne, no hádam aspoň skoncujú s otvoreným zdieraním zamestnancov v tomto náročnom povolaní. Pôjde o určitý kompromis, ale dobre, že sa zobudili aj v Bruseli. Európska komisia prvý krát legalizovala na európskej úrovni tému sociálneho dumpingu. Urobila to prostredníctvom kamiónovej dopravy v Európe a pridala európske jednotné mýtne. Je to zásadný prielom v tejto téme, ktorý na Slovensku zostal bez povšimnutia našich politikov.
Falošní živnostníci a práca načierno
Jedna forma sociálneho dumpingu vo vzťahu k občanom nových členských krajín skutočne vzniká. Je to práca načierno, alebo v sivej ekonomike, napríklad pri zdanlivo nezávislých osobách, ktoré sa stávajú falošnými živnostníkmi, za cenu značného obmedzenia svojich sociálnych práv. Podľa informácií európskych odborov ľudia týmto spôsobom často obchádzajú prekážky plynúce z prechodných období.
Odpor voči sociálnemu dumpingu a diskusia na Slovensku
Na pôde slovenského parlamentu sa o novom návrhu Európskeho piliera sociálnych práv rokovalo prvýkrát vo výbore pre európske záležitosti 11. mája tohto roka. Narozdiel od europoslancov patriacich pod koaličné strany boli domáci poslanci voči pilieru nadmieru kritickí. Označovali ho za príliš všeobecný, nezáväzný a málo ambiciózny „typický technokratický a zbytočný papier z Bruselu“. Tento postoj nezdieľajú ostatné krajiny V4, ktoré naopak, proti pilieru tvrdo vystupujú. Maďarská vláda napríklad vyzvala kolegov z V4 a Rumunska, aby sa proti pilieru spojili a zabránili tak znižovaniu konkurencieschopnosti celého regiónu.
Diskusia o sociálnom dumpingu sa na Slovensku, narozdiel od ostatných krajín V4, dostáva opäť do popredia, odkedy premiér Robert Fico na začiatku mája oznámil plán zakázať sociálny dumping. Odvolával sa pritom najmä na stále vyšší počet zamestnancov zo zahraničia, prevažne zo Srbska a Rumunska. Ficove argumenty sú tak v tomto prípade opačné ako argumenty jeho kolegov z V4, ktorí hovoria o strate konkurencieschopnosti zamestnancov. V tomto kontexte treba vnímať aj dôležité ukazovatele: Fico sa síce v poslednom období rád chváli druhou najnižšou nezamestnanosťou v histórii republiky, no je fakt, že práve Slovensko ju má spomedzi krajín Vyšehradskej štvorky najvyššiu.
V otázke sociálneho dumpingu sa vyjadrenia slovenského premiéra skôr podobajú jeho západným, ľavicovo orientovaným kolegom: „my nemôžeme súhlasiť s tým, aby sem zamestnávatelia navozili lacnú pracovnú silu, dali im nízke mzdy a dali im podmienky v práci, ktoré dnes Zákonník práce zakazuje, pretože to by vytláčalo našich ľudí z roboty. Nech sa páči, páni zamestnávatelia, keď sem chcete niekoho doviezť, musí tento človek pracovať za tých istých podmienok, ako pracujú naši ľudia,“ povedal počas osláv na 1. mája, kedy zároveň predstavil balíček sociálnych opatrení.
Septembrové hlasovanie v europarlamente nakoniec prešlo aj bez zmeny smernice a aj s podporou väčšiny slovenských europoslancov (7 za, 4 proti, 2 sa zdržali). Slovensko tak ako jediná krajina z V4 hlasovala z väčšej časti ZA, čiže za silnejšiu sociálnu ochranu a opatrenia proti sociálnemu dumpingu. Paradoxne, práve slovenskí europoslanci pochádzajúci z vládnych strán boli, čo sa týka sociálnych práv, kritickejší ako ich domáci koaliční kolegovia na Slovensku, čo je presne opačný jav ako v ostatných krajinách V4.
Odporcami uznesenia proti sociálnemu dumpingu boli skôr pravicovo naklonení politici, Richard Sulík (ECR, SaS), Miroslav Mikolášik (EPP, KDH), Ivan Štefanec (EPP, SDKÚ-DS) a Jana Žitňanská (ECR, Nova). Dá sa teda konštatovať, že voľbu slovenských europoslancov ovplyvnil ich dlhodobý postoj v sociálnych témach a najmä názor ich domácich strán.
Porovnanie postojov V4 k sociálnemu dumpingu
Pre porovnanie postojov krajín V4 k sociálnemu dumpingu si pozrite nasledujúcu tabuľku:
| Krajina | Hlasovanie za uznesenie proti sociálnemu dumpingu (počet europoslancov) | Argumenty |
|---|---|---|
| Slovensko | 7 za, 4 proti, 2 sa zdržali | Za silnejšiu sociálnu ochranu a opatrenia proti sociálnemu dumpingu |
| Česká republika | 8 za, 13 proti | Prílišný protekcionizmus a zasahovanie do prirodzenej konkurencie na trhu |
| Maďarsko | 7 za, 9 proti | - |
Snahy o riešenie problému
Európsky pilier sociálnych práv
O spoločných sociálnych právach pre celú Európsku úniu sa začalo hovoriť už pred dvomi rokmi. Dokument, ktorý sociálne práva rámcuje do európskej roviny a navrhuje spoločné štandardy v oblasti sociálnej politiky, predstavila Európska komisia ešte vlani, no konečnú podobu dostal ako Európsky pilier sociálnych práv v apríli tohto roka. V princípe by mal garantovať sociálnu ochranu zamestnancov, rovnaké príležitosti a prístup na trh práce, ako aj spravodlivé pracovné podmienky. Rámec pre tieto oblasti tvorí 20 zásad a práv občanov EÚ.
Európsky parlament o pilieri hlasoval prvýkrát v januári tohto roka. Slovenskí europoslanci neboli optimistickejší ako pri sociálnom dumpingu - za návrh hlasovalo 6, proti boli 4, 1 sa zdržal a jeden nehlasoval. Opätovne sa potvrdilo, že poslanci, ktorí pochádzajú z koaličných strán na Slovensku, hlasovali ZA návrh, čím potvrdili pozitívny postoj Slovenska voči pilieru. Jediná, ktorá mala k tejto téme v pléne príspevok, bola Flašíková Beňová. V ňom zdôrazňovala najmä potrebu znižovať rozdiely medzi jednotlivými štátmi. Podľa všetkých, ktorí hlasovali ZA, je pilier začiatkom približovania sociálnych systémov, podmienok a platov zamestnancov z členských krajín. Naopak, Jana Žitňanská vidí návrh ako nerealistický aj kvôli platom.
Čo sa týka krajín V4, v súčasnosti okrem Slovenska nevidno voči navrhovaným sociálnym opatreniam pozitívnu odozvu nikde, čo vyplýva z hlasovaní a diskusií poslancov v europarlamente, z vyjadrení domácich politikov, ako aj zo zasadnutí národných parlamentných výborov.
Návrh stratégie pracovnej mobility cudzincov v Slovenskej republike
Ministerstvo práce SR vypracovalo Návrh stratégie pracovnej mobility cudzincov v Slovenskej republike. Cieľom je prijatie dočasných, mimoriadnych opatrení na riešenie aktuálneho nedostatku kvalifikovanej pracovnej sily na slovenskom trhu práce, s výhľadom neskoršieho zváženia nutnosti ponechania prijatých mimoriadnych opatrení, vzhľadom k aktuálnym potrebám trhu práce, resp. ich prispôsobenia situácii na trhu práce.
Vyššie spomínaná štúdia kriticky hodnotí aj bežné politické návrhy, ktoré sa snažia motivovať jednotlivcov k vyššej pracovnej aktivite prostredníctvom finančných či administratívnych stimulov. Tieto opatrenia podľa autorov len umelo podporujú zvýšenú pracovnú účasť bez toho, aby riešili skutočné mechanizmy nerovností a prekážok v každodennej praxi. Takýmito opatreniami, ktoré reálne nič neriešia sú na Slovensku napr. „práca namiesto dávok“, alebo „rušenie PN posudkovými lekármi“. Ide o represívne opatrenia, ktorých dopady budú z dlhodobého hľadiska škodlivé a neriešia základný problém - zle a neinkluzívne pracovné podmienky na Slovensku.
Podobne ako v Nemecku, aj na Slovensku zaznievajú výzvy na zvyšovanie zamestnanosti ako riešenie demografických a ekonomických problémov. Údajný nedostatok pracovnej sily však nemôže zakrývať skryté bariéry, ktoré bránia skutočnému zapojeniu všetkých skupín obyvateľstva do produktívnej práce. V tejto súvislosti sa potvrdzuje, že nepostačuje len merať štatistiky zamestnanosti, alebo nezamestnanosti, pretože bez zohľadnenia kontextu ide o v realite nič nehovoriace čísla. Nevyhnutnosťou je zodpovedne sa zaoberať kvalitou pracovného prostredia a bariérami, ktoré deformujú pracovné príležitosti pre ženy, starších pracovníkov či osobitne znevýhodnené skupiny.