V kontexte slovenskej politiky a ekonomiky zohráva sociálny dialóg kľúčovú úlohu pri formovaní politík a hľadaní kompromisov medzi zamestnávateľmi, zamestnancami a vládou. Druhá vláda Roberta Fica, podobne ako aj tie predchádzajúce, čelila výzvam v oblasti sociálneho dialógu. Hodnotenie tohto dialógu si vyžaduje analýzu legislatívnych zmien, reálnych dopadov na sociálnych partnerov a celkovú atmosféru spolupráce.
Druhá vláda Roberta Fica (2012-2016)
Druhá vláda Roberta Fica bola vládou Slovenskej republiky od 4. apríla 2012 do 23. marca 2016. Vznikla po predčasných parlamentných voľbách uskutočnených 10. marca 2012. Za predsedu vlády bol vymenovaný Robert Fico, predseda strany SMER-SD. Zložením vlády išlo prvýkrát v histórii samostatnej Slovenskej republiky o tzv. jednofarebnú vládu, keďže jedinou vládnou stranou bol SMER - sociálna demokracia.
Zloženie a personálne zmeny
Vláda mala 15 členov. Počas jej fungovania došlo k viacerým personálnym zmenám:
- 2. júla 2014: Minister hospodárstva Tomáš Malatinský podal demisiu po rozhovore s premiérom.
- 3. novembra 2014: Zuzana Zvolenská prijala výzvu premiéra a odišla z postu ministerky zdravotníctva. Dôvodom bol podozrivý nákup CT prístroja piešťanskou nemocnicou. Premiér vyzval na odstúpenie z funkcie podpredsedníčky NR SR aj Renátu Zmajkovičovú (SMER-SD), ktorá bola predsedníčkou dozornej rady v piešťanskej nemocnici.
- 21. apríla 2015: Prezident prijal demisiu ministra hospodárstva Pavla Pavlisa.
Zmeny v pravidlách sociálneho dialógu
Sociálny dialóg na Slovensku prešiel v období druhej Ficovej vlády zmenami, ktoré ovplyvnili jeho fungovanie. Zákon o tripartite, ktorý dovtedy určoval pravidlá komunikácie sociálnych partnerov, prestal platiť 1. decembra. Nahradila ho novela kompetenčného zákona, ktorá pôvodne zamýšľala tripartitu len ako poradný orgán vlády. Po dohode sociálnych partnerov sa však Rada hospodárskeho a sociálneho partnerstva (RHSP) stala konzultačným orgánom.
RHSP, platforma pre hľadanie sociálne prijateľného programu transformácie slovenskej ekonomiky, bola vytvorená spoločne so zástupcami vlády, odborárov a zamestnávateľov. Partnermi vlády sa stali združenia s počtom 100 000 členov a viac, čo v tom čase spĺňali Konfederácia odborových zväzov a združení SR, Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení SR a Republiková únia zamestnávateľov. Sociálni partneri sa mali stretávať s vládou raz mesačne. V prípade nedohody však vláda nebola povinná prerokovať sporné materiály ešte raz. Zmenou bolo aj to, že na rokovaní sa nemusel zúčastniť priamo minister, ale stačil aj štátny tajomník.
Konštruktívny sociálny dialóg s odborármi
Vláda viedla s odborármi konštruktívny sociálny dialóg, vďaka ktorému sa podarilo zvládnuť aj novelizáciu Zákonníka práce (ZP) a udržať sociálny zmier. Premiér Fico zdôraznil, že zmena Zákonníka práce nemala negatívny vplyv na zamestnanosť. Naopak, došlo k miernemu poklesu nezamestnanosti, čo je pozitívna správa. Vláda podľa premiéra ukázala akčnosť v boji proti nezamestnanosti a robila opatrenia na podporu hospodárskeho rastu.
Prezident KOZ SR Jozef Kollár označil sociálny dialóg za nadštandardný. Potvrdilo sa, že dosahy kríz vyvolaných vonkajším prostredím sa darilo na Slovensku tlmiť len vtedy, ak bola dosiahnutá vysoká súdržnosť v slovenskej spoločnosti ako celku. Deklarácia vychádzala z doterajších skúseností z úspešnej celospoločenskej spolupráce v Rade solidarity a rozvoja v nadväznosti na Európsky sociálny dialóg a jeho realizácie v podmienkach slovenskej spoločnosti. Signatári sa zaväzovali, že budú aktívne spolupracovať v hľadaní optimálnych a efektívnych riešení pre rast kvality života občanov Slovenskej republiky uplatňovaním celospoločenského dialógu na báze odborných tímov a komisií.
Účastníkmi Stálej konferencie boli predovšetkým zástupcovia významných združení, zástupcovia občanov zoskupených v reprezentatívnych občianskych združeniach, združeniach samosprávnych orgánov krajov, miest a obcí, verejnoprávne organizácie, zástupcovia cirkví, predstavitelia vlády Slovenskej republiky. Uvedené záväzky preberali účastníci deklarácie dobrovoľne, v záujme spoločensko-hospodárskeho rozvoja Slovenska a jeho občanov. Signatári prijali deklaráciu ako otvorený dokument, ku ktorému sa môže pripojiť každý spoločensky dôležitý subjekt.
Live: Reakcia strany na vyhlásenie prezidenta k referendu "Stačilo Fica"
Zoznam signatárov deklarácie o sociálnom dialógu (2022)
Hoci sa deklarácia odkazuje na skúsenosti z úspešnej celospoločenskej spolupráce v Rade solidarity a rozvoja, zoznam signatárov z roku 2022 nám poskytuje predstavu o tom, aké široké spektrum partnerov je dôležité pre sociálny dialóg na Slovensku.
| Subjekt | Zástupca |
|---|---|
| Vláda Slovenskej republiky | Robert Fico predseda vlády SR, Vladimír Faič splnomocnenec vlády SR pre sociálny dialóg |
| Konfederácia odborových zväzov | Monika Uhlerová prezidentka KOZ SR |
| Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení SR | Tomáš Malatinský prezident AZZZ SR |
| Asociácia priemyselných zväzov a dopravy | Alexej Beljajev prezident APZD |
| Republiková únia zamestnávateľov | Miroslav Kiraľvarga prezident RÚZ |
| Slovenská obchodná a priemyselná komora | Peter Mihók predseda SOPK |
| Klub 500 | Vladimír Soták predseda Klub 500 |
| Združenie miest a obcí Slovenska | Jozef Božik predseda ZMOS |
| Samosprávne kraje Slovenska | Jozef Viskupič predseda SK8 |
| Slovenská akadémia vied | Pavol Šajgalík predseda SAV |
| Slovenská rektorská konferencia | Vladimír Hiadlovský prezident SRK |
| Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora | Andrej Gajdoš predseda SPPK |
| Slovenská lekárska komora | Jaroslav Šimo prezident SLK |
| Jednota dôchodcov Slovenska | Michal Kotian predseda JDS |
| Konferencia biskupov Slovenska | Bernard Bober arcibiskup, predseda KBS |
| Ekumenická rada cirkví v Slovenskej republike | Ivan Eľko generálny biskup, predseda ERCSR |
Regionálny sociálny dialóg
Regionálny sociálny dialóg na Slovensku nebol ešte inštitucionalizovaný v žiadnom zo základných modelov záujmovej politiky (regionálny korporatizmus, regionálny pluralizmus, zmiešaný model). Aktéri v regionálnom sociálnom dialógu spolupracujú najmä v regionálnych komisiách úradov práce pre zamestnanosť (čo vyplýva zo zákona o službách zamestnanosti) a na ad hoc báze. Vláda chce rozvíjať sociálny dialóg s predstaviteľmi samospráv, ktorý tu v minulých rokoch chýbal.
Robert Fico ocenil spôsob, akým dokázala samospráva v Častej zužitkovať externé zdroje na rozšírenie kapacít škôlky aj školy. Prístavbu materskej i nadstavbu základnej školy realizovala obec Častá prostredníctvom príspevku z Integrovaného regionálneho operačného programu. V prostredí oboch zariadení sa vytvorili nové triedy i ďalšie spoločné priestory. Došlo aj k úprave areálov, výstavbe športovísk či oddychových zón. Poukázal pritom na to, že na takýchto konkrétnych príkladoch je vidieť, akí dôležití sú ľudia stojaci na čele samospráv, rovnako i to, aká je dôležitá spolupráca medzi centrálnou mocou a samosprávami. Fico rovnako spomenul záujem efektívnejšie čerpať eurofondové zdroje prostredníctvom samospráv.
Hospodárske a sociálne práva
Ústava Slovenskej republiky garantuje hospodárske a sociálne práva v rozsahu typickom pre sociálny štát. Vláda preberala Slovenskú republiku charakterizovanú prehlbujúcou sa chudobou, sociálnym vylúčením znevýhodnených skupín, nerovnomerným vývojom pracovného trhu a slabnúcou ochranou zamestnancov. Vláda zaviedla 13. dôchodok vo výške priemerného dôchodku za predchádzajúci rok a prijala opatrenia na zvýšenie platov zamestnancov. Minimálna mzda bola garantovaná na úrovni 60 % priemernej mzdy v národnom hospodárstve. Vláda zvýšila svoju aktivitu v tripartitnej Aliancii sektorových rád za účelom kvalitného predvídania nových potrieb zamestnávateľov v oblasti znalostí, vedomostí a zručností.
Konsolidačný balíček a šetrenie
Ministri Ficovej vlády spomínali škrtanie na vlastných ministerstvách v súvislosti s konsolidačným balíčkom. Premiér Robert Fico návrh, ktorý schválili na vláde, spočiatku nekomentoval a veľkú časť z neho venoval zvaľovaniu viny na predchádzajúce vlády. Konsolidačný balíček bol kľúčovou témou politickej jesene. Ficova vláda už na septembrovej schôdzi žiadala od poslancov koalície, aby zahlasovali za opatrenia, ktoré mali štátu ušetriť 2,7 miliardy eur.
Viaceré opatrenia z Kamenického balíčka schválila vláda, no detaily o tom, ako má štát šetriť, neboli jasné. Ministerstvo financií projektovalo takmer polovicu hodnoty balíčka, teda 1,3 miliardy eur, na strane výdavkov štátu. Ministri tvrdili, že plánujú šetriť na prevádzkových nákladoch či na zamestnancoch. Minister zahraničných vecí Juraj Blanár hovoril o šetrení na ministerstve na úrovni od šesť do 9,9 percenta. Minister pôdohospodárstva Richard Takáč plánoval šetriť napríklad tým, že nebudú nakupovať žiadne vozidlá.
Hospodársky rozvoj a podnikateľské prostredie
Hospodárstvo Slovenskej republiky vytvára rozhodujúce zdroje pre vytváranie trvalo udržateľných podmienok pre harmonický rozvoj štátu, ktorý zabezpečuje a rozvíja kvalitu života jej občanov, vrátane dôstojnej práce. Strategickým hospodárskym programom Slovenskej republiky je zvyšovanie konkurenčnej schopnosti v európskom a globálnom rozmere. Tento cieľ na strategickej úrovni nie je možné dosiahnuť spoliehaním sa na spontánne trhové sily, je zodpovednosťou a úlohou silného štátu garantovať hospodárskou politikou všetky komponenty potrebné pre hospodársky rast.
Podnikateľské prostredie na Slovensku sa musí začať vyznačovať stabilitou a predvídateľnosťou. Nejde tu iba o potrebu legislatívnej stability, ale aj o odstraňovanie neprimeranej administratívnej záťaže, zjednodušenie podmienok dostupnosti štátnej podpory. Vláda si kladie za cieľ zásadne zvýšiť stabilitu podnikateľského prostredia, a to obmedzením používania inštitútu skráteného legislatívneho konania a zabránením obchádzania diskusie so sociálnymi partnermi formou účelových návrhov zákonov bez riadneho zhodnotenia vplyvov na rozpočet verejnej správy, vplyvy na podnikateľské prostredie či sociálne vplyvy.
Prioritou vlády v oblasti podnikateľského prostredia je vytvoriť predpoklady pre jeho stabilitu, predvídateľnosť legislatívneho prostredia, racionalizáciu postupov regulácie a efektívny a konštruktívny odborný dialóg so sociálnymi partnermi. Investičné aktivity bude vláda podporovať transparentným, nediskriminačným a predvídateľným spôsobom, sledujúcim ciele hospodárskej politiky. Vláda sa bude usilovať o vytvorenie prostredia stimulujúceho k ekonomickej aktivite zjednodušovaním povinností a odstraňovaním prekážok.
Energetická politika
Dobre fungujúca oblasť energetiky je základným predpokladom pre životaschopnosť a konkurencieschopnosť národného hospodárstva. Vláda jednoznačne deklaruje, že budúcnosť rozvoja energetickej politiky Slovenska vidí v podpore a rozvoji súčasného energetického mixu postavenom na jadrovom zdroji a obnoviteľných zdrojoch. Vláda zároveň deklaruje podporu nezastupiteľnej úlohy zemného plynu ako dôležitého energetického nosiča umožňujúceho tranzíciu smerom k nízkouhlíkovému hospodárstvu.
Prvoradým cieľom energetickej politiky je zabezpečiť cenovo udržateľné, stabilné, predvídateľné a dostupné dodávky všetkých druhov energie pre domácnosti, hospodárstvo a verejný sektor. Prebiehajúca energetická kríza však ovplyvňuje súčasný energetický komfort domácností, udržateľnosť poskytovania verejných služieb zo strany územných samospráv a aktuálnu konkurencieschopnosť zamestnávateľov na európskom a svetovom trhu.
Vláda zavedie mechanizmy zabraňujúce nedostatku elektriny na území Slovenskej republiky pri dostatku výrobných kapacít. Pokračovať v úsilí diverzifikácie zdrojov a prepravných trás zemného plynu, ako aj dopravných ciest prostredníctvom stabilných obchodných partnerov a primeraného využitia existujúceho dlhodobého kontraktu. V tejto súvislosti je potrebné pripraviť sa na možné prerušenia prepravy plynu cez ukrajinské územie, čo predstavuje reálnu hrozbu v blízkej budúcnosti.
Dopravná infraštruktúra
Rozvoj dopravy má priamy dopad na vývoj a tempo rastu HDP. Doprava je komplexný systém vyžadujúci zdroje na systémové, organizačné, prevádzkové a investičné opatrenia, a zároveň predstavuje kľúčový predpoklad pre rozvoj a udržateľnosť národného hospodárstva krajiny. Sekundárny dopad na rozvoj regiónov a nárast tempa HDP je dosiahnuteľný prostredníctvom rozvoja multimodálneho systému dopravy, ktorý reflektuje na potreby regiónov a vytvára predpoklady pre ekonomický rozvoj.
Prioritou vlády je nastaviť udržateľný systém financovania dopravnej infraštruktúry a využiť príležitosti poskytované Európskou úniou na financovanie modernizácie dopravného sektora. Vláda dokončí reformu verejnej osobnej dopravy implementovanú prostredníctvom Plánu obnovy a odolnosti Slovenskej republiky, ako aj ostatné reformy potrebné pre zabezpečenie investícií z uvedeného nástroja Európskej únie.
Chýbajúce úseky diaľnic a rýchlostných ciest sa negatívne premietajú na kvalite života obyvateľov a konkurencieschopnosti ekonomiky Slovenskej republiky. V dôsledku zanedbanej údržby existujúcej infraštruktúry hrozia ďalšie ekonomické škody a možné riziko ohrozenia zdravia a života obyvateľov Slovenskej republiky.
Železničná infraštruktúra predstavuje najefektívnejší a najekologickejší systém prepravy tovarov a osôb, a preto je jej rozvoj a údržba v strategickom záujme Slovenskej republiky. Podfinancovanie sektora sa prejavuje za posledné roky na degradácii rýchlosti prepravy osôb a tovarov a z titulu zachovania si samotnej bezpečnosti spôsobuje dlhodobé obmedzovanie a znižovanie parametrov dopravnej cesty. Vláda bude aktívne presadzovať také riešenia budovania železničnej infraštruktúry, ktoré umožnia na vybraných úsekoch trate Žilina - Košice jazdiť vlakmi rýchlosťou 160 km/hod. Verejná osobná doprava bude zohrávať kľúčovú úlohu pri zvyšovaní kvality života v mestách a regiónoch.