Sociálne determinanty zdravia: Komplexný pohľad na faktory ovplyvňujúce náš život

Zdravie človeka nie je len výsledkom genetickej predispozície alebo individuálneho správania, ale je komplexne ovplyvnené širokým spektrom faktorov, ktoré sú súhrnne označované ako sociálne determinanty zdravia. Tieto determinanty predstavujú príčiny a podmienky, ktoré majú hlboký a rozsiahly dopad na celkové zdravie jednotlivcov a populácií.

Definícia determinantov zdravia

Determinanty zdravia sú faktory, teda príčiny a podmienky, ktoré komplexne pôsobia na zdravie človeka, ktoré je tak zložito podmieneno, determinováno kladným i záporným působením souboru vnějších a vnitřních podmínek. Zahrňajú širokú škálu aspektov, od prírodného prostredia, cez sociálno-ekonomické faktory, až po pracovné podmienky. Ich vzájomné pôsobenie vytvára komplexnú sieť vplyvov, ktoré formujú zdravotný stav populácie. Sociálne determinanty zdravia sú všetky faktory a okolnosti, ktoré ovplyvňujú zdravie (pozitívne i negatívne). Sociálne determinanty zdravia sú faktory, ktoré často súvisia s prostredím alebo statusom a ovplyvňujú podmienky každodenného života a zdravia človeka. V polovici 20. storočia Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) prijala definíciu zdravia, podľa ktorej je zdravie stav úplnej telesnej, mentálnej a sociálnej pohody, nielen neprítomnosť nemoci alebo vady, a schopnosť viesť produktívny ekonomický život. Zdravie teda nie je podmienené len fyzickým stavom, nýbrž je ovplyvnené rôznymi sociálnymi determinantami. Ide o funkčný model celostne chápaného a pojímaného zdravia so vzájomne prelnutými zložkami biologickými, psychickými, sociálnymi a v posledných rokoch sa pridáva aj zložka spirituálneho čiže duchovného charakteru. Hovoríme o holistickom, celostnom prístupe k človeku.

Typy determinantov zdravia

Môžeme podrobne štyri základné faktory podľa pôvodu.

1. Prírodné životné prostredie a jeho vplyv

Prírodné životné prostredie je nevyhnutné pre život človeka vôbec. Jeho kvalita má priamy dopad na zdravie populácie. Znečistenie ovzdušia, vody a pôdy, nedostatok prístupu k zeleni a prírodným priestorom, ako aj zmena klímy, predstavujú vážne hrozby pre verejné zdravie. Environmentálnym a zdravotným problémom sa stáva hluk. Presadzovanie ekologického správania spoločnosti a jednotlivcov v záujme zachovania prírodnej rovnováhy musí byť základným princípom politiky štátu. Obnoviteľnosť prírodných zdrojov nie je neobmedzená. Hospodársky rast nemôže byť prioritou prezieravej štátnej politiky najbližšieho obdobia vo vývoji spoločnosti, najmä nie ako veličina vytrhnutá a interpretovaná účelovo a nezávisle na hospodárení štátu s verejnými financiami vôbec. Z hľadiska priemyselnej výroby musí ísť už v blízkej budúcnosti o striedmosť vo využívaní prírodných zdrojov a „pretváranie prírody“ musí ísť cestou intenzifikácie výroby s vysokou pridanou hodnotou produkcie, závislou na uplatňovaní inovatívnych technológií, s využívaním obnoviteľných energetických zdrojov. Medzi problémy v oblasti životného prostredia patria napríklad nedostatočná hygiena a znečistenie ovzdušia, ktoré vznikajú činnosťou človeka.

2. Socioekonomické faktory a sociálny gradient

Sociálny gradient je definovaný ako vplyv úrovne sociálno-ekonomických faktorov na zdravie. Uznáva sa za štatisticky dokázané, že jedinci nižšieho socioekonomického postavenia (vyjadreného kvalitou materiálneho zabezpečenia - spotreby domácnosti a úrovňou dosiahnutého vzdelania) sú častejšie chorí ako „bohatí“. Toto je kľúčový koncept v chápaní nerovností v zdraví. Sociálne príčiny teda prispievajú k rozdielom vo výskyte chorobnosti a úmrtnosti medzi sociálnymi skupinami. Medzi socioekonomické faktory, ktoré majú najväčší vplyv na zdravie, patria:

• Príjem a bohatstvo: Finančná stabilita umožňuje prístup k lepšej zdravotnej starostlivosti, výživnej strave a zdravšiemu bývaniu. Nedostatok finančných zdrojov vedie k stresu, obmedzeným možnostiam a vystaveniu sa rizikovým faktorom.
• Vzdelanie: Vyššia úroveň vzdelania je spojená s lepším zdravím, pretože vzdelaní ľudia majú väčšiu pravdepodobnosť, že budú mať lepšie zamestnanie, vyšší príjem a väčšiu kontrolu nad svojím životom. Vzdelanie tiež podporuje zdravšie správanie a lepšiu informovanosť o zdraví. Vzdelanie a jeho úroveň, jazykové znalosti i čitateľská gramotnosť zásadne ovplyvňujú schopnosť jedincov orientovať sa vo zdravotníckom systéme.
• Zamestnanie a pracovné podmienky: Stabilné zamestnanie a bezpečné pracovné podmienky sú nevyhnutné pre zdravie. Nezamestnanosť a prekarizovaná práca vedú k stresu, finančným problémom a sociálnej izolácii. Rizikové pracovné podmienky, ako napríklad vystavenie sa toxickým látkam alebo nadmernému hluku, môžu priamo poškodiť zdravie. Podľa výskumov nezamestnanosť často súvisí s vyšším zdravotným rizikom, čo môže viesť k väčšej chorobnosti ľudí a predčasným úmrtiam. Nezamestnanosť súvisí s mnohými psychosociálnymi problémami, najmä s finančnými problémami (zadlženosťou), stratou sociálneho postavenia a socioekonomického statusu a sociálnou segregáciou.
• Bývanie: Kvalitné bývanie je základnou potrebou pre zdravie. Nepriaznivé podmienky, napríklad absencia tepla, vlhkosť, preľudnenosť, nedostatočné hygienické zázemie či život v sociálne vylúčených lokalitách, zvyšujú výskyt infekčných ochorení, chorôb dýchacích ciest, problémov s pohybovým aparátom, duševných porúch a chronického stresu. Zlé bytové podmienky naviac negatívne ovplyvňujú deti, u ktorých je zaznamenaná vyššia chorobnosť a absencia v školách.
• Sociálna podpora a sociálna sieť: Silné sociálne väzby a podpora od rodiny, priateľov a komunity sú dôležité pre duševné a fyzické zdravie. Sociálna izolácia a nedostatok sociálnej podpory zvyšujú riziko depresie, úzkosti a iných zdravotných problémov.

Sociálne determinanty zdravia sú ovplyvnené ekonomickou úrovňou spoločnosti: životná úroveň, životné istoty, životné prostredie, pracovné podmienky a pracovný proces, bývanie, zamestnanie, reálny príjem, sociálny status jedinca, vzťahy v ďalších sociálnych skupinách; systémy zdravotnej a sociálnej starostlivosti; demografické faktory aj. Na všetkých príjmových úrovniach sa sociálne determinanty zdravia riadia sociálnym gradientom: čím nižšie socioekonomické postavenie, tým horšie zdravie. Ekonomicky a sociálne slabší jedinci (ľudia s obmedzeným prístupom ku kvalitnému bývaniu, vzdelaniu, sociálnej ochrane a pracovným príležitostiam) sú vystavení väčšiemu riziku ochorenia a úmrtia. Existuje vzťah medzi sociálnymi determinantami a výskytom určitého druhu ochorenia, to znamená, že u ľudí, ktorí trpia určitým druhom ochorenia, možno hľadať rovnaké sociálne determinanty, ktoré môžu byť pre výskyt takého ochorenia podmieňujúce. Zahraničné výskumy preukázali, že faktory, ako sú bývanie, životné prostredie, výživa, vzdelanie, ale aj sociálna trieda, príjem a práca majú ďaleko väčší vplyv na ľudské zdravie, než je vplyv zdravotnej starostlivosti. Sociálne determinanty štrukturujú správanie vo vzťahu k zdraviu - ovplyvňujú, ako ľudia pristupujú k zdravotnej starostlivosti, aký zvolia životný štýl a ako efektívne môžu zvládať stres a iné zdravotné záťaže.

3. Pracovný potenciál a pracovné podmienky

Pracovný potenciál je časť zdravotného potenciálu jedinca, ktorá ovplyvňuje jeho možnosti pracovného uplatnenia. Pracovné podmienky vytvárajú v interakcii s pracovným potenciálom človeka pracovné požiadavky. Zdravie človeka môže významne ovplyvňovať aj prostredie, v ktorom pracuje. Podmienky na pracovisku sa premietajú do fyzického i psychického zdravia najmä prostredníctvom pracovného stresu, možnosti rozhodovať o vlastnej práci, miery kontroly, ocenenia a kvalifikácie. Pretrvávajúci pracovný stres a nedostatok nezávislosti vedú k zvýšenému riziku kardiovaskulárnych ochorení, duševných porúch alebo predčasnej úmrtnosti. Mnohé výskumy potvrdzujú, že zamestnanci s možnosťou ovplyvňovať svoj pracovný režim a so zmysluplnou a uznávanou prácou sú zdravší a vykazujú nižšiu mieru chorobnosti. Dobré pracovné podmienky zahŕňajú nielen bezpečné a ergonomické zázemie, ale aj zdravé medziľudské vzťahy, možnosť ďalšieho vzdelania i primerané pracovné tempo. Pracovný potenciál je časť zdravotného potenciálu jedinca, ktorá ovplyvňuje jeho možnosti pracovného uplatnenia.

4. Biologické determinanty zdravia

Ďalšími determinantmi zdravia sú genetické faktory. Stáří a stárnutí sú vzhľadom k predlžovaniu veku života pojmy často užívané. Ich vymedzovanie, štandardizovanie, spoločenské pojímanie, previazanie s inými faktormi osobného života i so spoločenskými systémami majú síce svoje objektívne zákonitosti, ale do značnej miery ide o sociálne konštrukty a záležitosti subjektívneho nazerania. Stárnutie môže prebiehať rôznym spôsobom a stárie môže nadobúdať variantných podôb, na ktorých sa podieľajú rôzne faktory (genetická dispozícia, vlastná involúcia, vplyvy prostredia, životný spôsob, psychické charakteristiky, choroby a úrazy). Životný spôsob osôb vyššieho veku je v súčasnej dobe vymedzený a ovládaný procesom tzv. úspešného stárnutia a programom aktívneho stárnutia. Charakteristickým rysom zmien životného štýlu je osobná sebarealizácia, tj. vzdelávanie, štúdium na univerzitách tretieho veku, cestovanie alebo realizácia športových a kultúrnych aktivít. Je možné a nutné hľadať formy úspešného stárnutia, zdravého, aktívneho, funkčne zdatného, spokojného stárí a vytvárať pre ne vhodné podmienky. Stárie do určitej miery odpovedá faktu, aký životný štýl jedinec doposiaľ viedol (strava, pracovné tempo, miera odpočinku, užívanie návykových látok - napr. fajčenie apod.).

Psychosociálne determinanty a socializácia

Človek sa ako osobnosť nerodí. Osobnosťou sa stáva až v priebehu svojho života. Proces ako sa to deje podrobne popisuje vývinová psychológia. Z pohľadu všeobecnej psychológie budeme interpretovať tento proces v kontexte spoločenského prostredia, pretože sa tak bližšie dostaneme k človeku v jeho spoločenskom postavení, rolách, pozíciách, situáciách, ktoré spoluurčujú ľudské konanie a správanie. Ľudská psychika má sociálny (spoločenský) ráz, je sociálne determinovaná. Proces začleňovania, vrastania, človeka do spoločnosti označujeme pojmom socializácia. Socializácia je premena biologického jedinca na kultúrnu bytosť, socializáciou rozumie súhrn procesov vzájomnej interakcie medzi spoločnosťou a jednotlivcom, v ktorých spoločnosť pôsobí na jednotlivca tak, aby v sebe vlastným učením vytvoril vnútorné psychologické predpoklady nevyhnutné k participácii v spoločnosti. Súčasne ako člen spoločnosti i ako relatívne samostatná osoba bol schopný riadiť svoje konanie a zodpovedať za neho. Základnou podmienkou socializácie je teda existencia iných ľudí. Socializačný proces kvalitatívne zmení človeka. Z indivídua sa stane osobnosť. Socializácii môžeme pripísať tieto zmeny, ktoré označujeme pojmom produkty socializácie:

• vytvorenie sebavedomia,
• vytvorenie sebahodnotenia a sebachápania,
• vytvorenie sebaúcty,
• vytvorenie predstavy sebarealizácie,
• vytvorenie normatívov, hodnôt a svedomia,
• vytvorenie postojov, rolí sociálnych zručnosti, sociálnych čŕt a sociálnych motívov.

V dôsledku socializácie človek nadobúda špecificky ľudské spôsoby psychického reagovania, vnímania, myslenia, cítenia. Rozvíjajú a individualizujú sa u neho vyššie psychické potreby, skultúrňuje sa uspokojovanie biologických potrieb. Osvojuje si sebaovládanie. Rozvíjajú sa u neho ľudské schopnosti, vyššie city, charakterovo-vôľové vlastnosti. Sebadisciplínu, isté vedomosti, zručnosti, spôsobilosti, návyky pracovné, ale aj sociálne, potrebné pri rodinnom aj spoločenskom nažívaní. Učí sa prispôsobovať si prostredie na základe poznania zákonov prírody a spoločnosti. Osvojuje si ľudskú reč, v dôsledku čoho sa hlavnou formou správania stáva verbálne správanie. V procese socializácie si teda človek osvojuje všetky znaky prežívania a správania, ktorými sa odlišuje od prežívania a správania vyšších živočíchov. Spomínané základné determinácie psychiky môžu pôsobiť súhlasne alebo protikladne. O súhlasnom pôsobení hovoríme napr. vtedy, keď dieťa s hudobnými vlohami vyrastá v prostredí, ktoré napomáha ich rozvoju, alebo keď človek uspokojuje svoje potreby v súlade so spoločenskými zvyklosťami. O nesúhlasnom pôsobení hovoríme zasa vtedy, keď človek so zdedenou silou nervovej sústavy vyrastá v takom nepriaznivom prostredí (najmä rodinnom) ktoré napokon vedie k jej oslabeniu.

Sociálne vzťahy

Socializácia zahŕňa rôzne druhy vzťahov:

1. Vzťahy jednotlivec - jednotlivec: Tento druh vzťahov sa vyznačuje špeciálnym citovým zafarbením, ktoré uľahčuje a znásobuje intenzitu sociálneho vplyvu. Tieto vzťahy majú pri vývine osobnosti základný význam. Primárny význam sa pripisuje vzťahu matka - dieťa, ktorým sa sociálne vzťahy dieťaťa začínajú a ďalej rozširujú.
2. Vzťahy jednotlivec - spoločenské skupiny: Človek musí byť vždy členom nejakých sociálnych skupín (rodina, školská trieda, národ). Z príslušnosti človeka k sociálnym skupinám vyplývajú pre neho isté práva aj povinnosti. Na jeho správanie sa v rozličných skupinách kladú špeciálne požiadavky, podľa ktorých sa spoločensky aj psychicky vôbec utvára jeho osobnosť, resp. utvára ho skupina. Primárny vplyv kultúry sprostredkováva človeku práve rodina, do ktorej sa ako dieťa narodí. Rodinná výchova sprostredkováva dieťaťu zoznámenie sa s tým, čo súborne označujeme ako kultúrne vzorce, t. j. normy správania, ale i myslenia a cítenia, normy, ktoré vystupujú ako tradície, obyčaje, mravy, zákony a tabu. Práve toto vrastanie jednotlivca do spoločenských skupín nazývame socializáciou (zospoločenšťovaním).
3. Vzťahy spoločenské skupiny - jednotlivec: Tieto vzťahy označujú miesto (pozíciu) jednotlivca v spoločenskej skupine (podriadený - nadriadený, učiteľ - žiak). U dospelého človeka pozícia spravidla vyplýva z jeho povolania a spoločenského postavenia (lekár - sekundár, lekár - primár, lekár - riaditeľ nemocnice). Ak má človek v sociálnej skupine istú pozíciu, okolie od neho očakáva, že sa bude správať s prihliadnutím na túto pozíciu. Toto očakávané správanie vzhľadom na pozíciu nazývame rola. Každá rola významne poznačuje psychiku, prežívanie aj správanie človeka. Rola je jedným z najsilnejších faktorov sociálnej determinácie psychiky človeka. Rola je schéma potrieb a cieľov, názorov a citov, postojov, hodnôt a činností, ktoré by mali charakterizovať príslušníka istej spoločenskej skupiny. Proces socializácie človeka znamená vlastne osvojovanie, preberanie rozličných spoločenských a špecifických rolí.
4. Vzťahy spoločenské skupiny - spoločenské skupiny: Tento druh sociálnych vzťahov vytvára v psychike jednotlivca popri individuálnom vedomí novú zložku - kolektívne vedomie (napr. národné, etnické, spoločenskej vrstvy, profesionálneho zaradenia a pod.)

Spoločenské normy a kultúra

Vzájomné vzťahy ľudí v spoločenskom prostredí upravujú spoločenské normy. Vyvíjajú sa historicky spolu s kultúrou a vyjadrujú úroveň spoločenského vedomia. Súhrn spoločenských potrieb a noriem typických pre dané sociálne prostredie (dedina, mesto) sa nazýva kultúrny vzorec. Spoločenské normy sú stelesnené v spoločenských zvykoch - sú to najtypickejšie spoločenské normy. Určujú, čo sa v danej spoločnosti patrí a čo sa nepatrí. Sú mierou dobrého správania. Dôsledkom ich nedodržania sú mierne sankcie (irónia, posmech, napomenutie). Mravné obyčaje určujú, čo je v danej spoločnosti morálne a čo nemorálne. Ich nedodržanie vyvoláva ostrejšiu reakciu okolia (pohoršenie, odpor, pohŕdanie, odsudzovanie, zavrhovanie). Zákony určujú, čo je v danej spoločnosti prípustné a čo sa trestá. Spoločenské tabu vymedzuje, čo je v danej spoločnosti najviac v rozpore so spoločenským vedomím a morálkou, čo je patologicky - kriminálne, čo sa najviac spoločensko-morálne odsudzuje a trestá. Porušenie tabu (napr. jedenie ľudského mäsa, sexuálny styk v priamom pokolení) vzbudzuje u ľudí hrôzu. Za porušenie tabu sú vysoké trestné sankcie. K spoločenskému prostrediu determinujúcemu ľudskú psychiku patria aj výtvory ľudskej kultúry a civilizácie (veda, umenie, literatúra, masovokomunikačné prostriedky, výdobytky techniky, internet, kultúra životného prostredia). Ide o skúsenosti ľudí predchádzajúcich generácií a súčasnej generácie, bez osvojenia a vplyvu ktorých je formovanie ľudskej psychiky nemysliteľné. Vplyv sociálneho prostredia na človeka sprostredkúvajú rozličné činitele: rodina, škola, hromadné komunikačné prostriedky (literatúra, tlač, divadlo, kino, rozhlas, televízia, internet), alebo sa sociálnych podnetov zmocňuje človek sám (sebavýchovou, sebavzdelávaním).

Sociálny kapitál a zdravie

Americký politológ a sociológ Robert Putnam zdôrazňuje význam sociálneho kapitálu pre kvalitu ľudského života a zdravia. Sociálny kapitál zahŕňa všetkých desať faktorov, ktorými sme sa zaoberali, a zdôrazňuje pozitívny vplyv sociálnej solidarity medzi všetkými členmi multietnickej spoločnosti a naopak silný negatívny vplyv sociálnej izolácie. Sociálny kapitál je pravdepodobne v dôsledku vyššej kultúrnej úrovne, vzdelanosti a väčšej etnickej homogénnosti vyšší v ČR ako v SR.

Dopad sociálnych determinantov na zdravie v ČR a SR

Nekonfliktné rozdelenie Česko-Slovenska, ktoré sa týkalo 15 miliónov ľudí, poskytuje až nečakane preukazné údaje o vplyve socioekonomických faktorov na zdravie obyvateľstva. Počas existencie spoločného štátu boli v období 1970-1993 hodnoty strednej dĺžky života mužov v ČR i SR veľmi podobné, u žien dokonca takmer rovnaké. Rozdielny vývoj strednej dĺžky života mužov v západnej a východnej časti rozdelenej republiky vidno v tabuľke. V ČR začala stúpať krivka tohto ukazovateľa hneď po páde totalitného systému a rast pokračoval lineárne aj po rozdelení ČSFR. V r. 2000 dosiahla dolnú hranicu dĺžky života mužov v Európskej únii.

Stredná dĺžka života mužov v ČR a SR (1970-2000)

Hlavnou príčinou je rozdielny trend v predčasnej úmrtnosti na dve ochorenia, ktoré usmrcujú v oboch štátoch asi štyri pätiny obyvateľstva - choroby srdcovo-cievneho systému a nádorové ochorenia. Podstatne výraznejšie poklesla úmrtnosť na srdcovo-cievne ochorenia v ČR, i keď aj v SR je pokles kardio-vaskulárnej mortality mužov signifikantný. Ďalším dôvodom je zreteľný pokles onkologickej úmrtnosti v ČR, zatiaľ čo v SR hodnota tohto ukazovateľa stagnuje. Včasná úmrtnosť mužov na zhubné nádory bola v SR r. 1999 rovnaká ako r. 1993. Pretože vo väčšine európskych štátov onkologická úmrtnosť klesá, dosahuje v súčasnosti Slovensko spoločne s Maďarskom najvyššie hodnoty v Európe.

Faktory ovplyvňujúce rozdielny vývoj:

• Vzdelanostná úroveň: Obyvatelia ČR, aj vďaka jej geografickej polohe, boli na návrat demokratických pomerov lepšie pripravení vďaka lepšej vzdelanostnej úrovni a historickým skúsenostiam.
• Sociálny gradient: Zlé ekonomické a spoločenské pomery ovplyvňujú zdravie človeka po celý život. Najnižšia spoločenská vrstva je vystavená až dvojnásobnému riziku morbidity i mortality v porovnaní s ľuďmi, ktorí sú na najvyšších miestach spoločenského rebríčka. Tento jav, zvaný sociálny gradient, sa vyskytuje naprieč spoločnosťou. Na Slovensku na jednej strane vyrastajú vilové štvrte typu Beverly Hills a na druhej vznikajú hladové doliny. Za totality si ani najvyšší stranícki funkcionári nedovolili stavať také vily, ako niektorí naši novozbohatlíci a „demokratickí“ politici. Opakom toho je vysoký nárast nezamestnanosti, pribúdajúci bezdomovci a úplne na dne sociálneho rebríčka sú rómske komunity. Výsledkom je nedostatočná výchova a vzdelanie, nárast kriminality, nízka kvalita bývania a problémy so zamestnaním.
• Stres: Dôsledkom nepriaznivých sociálnych podmienok je dlhodobá psychická záťaž - stres, ktorý aktivuje v mozgu rad biochemických reakcií vyvolávajúcich depresiu, úzkosť, beznádej a pod. Dlhodobý stres znižuje aktivitu imunitných systémov a zvyšuje riziko vzniku kardio-vaskulárnej morbidity a mortality.
• Nezamestnanosť: Prechod na trhovú ekonomiku spôsobil v niektorých oblastiach ČR a takmer na celom Slovensku s výnimkou Bratislavy vysokú nezamestnanosť. V týchto oblastiach sa stáva nezamestnanosť závažným rizikovým faktorom chorobnosti a predčasnej úmrtnosti.
• Závislosť od alkoholu, nikotínu a drog: V SR je tradične vysoká spotreba destilátov, často nekvalitných, resp. vyrábaných ilegálne. V ČR je veľmi vysoká spotreba piva. Úmrtnosť na cirhózu pečene je v SR takmer dvojnásobne vyššia ako v ČR.
• Zloženie stravy: V období 1993-1998 bola v SR signifikantne vyššia spotreba živočíšnych tukov a vajíčok a naopak nižšia spotreba mlieka, rastlinných olejov a dovážaného ovocia v porovnaní s ČR. Zásobovanie obyvateľov ČR ochrannými antioxidačne pôsobiacimi faktormi sa pravdepodobne preto v posledných rokoch zlepšilo viac ako v SR.

Dôležitosť inovácií a udržateľného rozvoja

Z hľadiska priemyselnej výroby musí ísť už v blízkej budúcnosti o striedmosť vo využívaní prírodných zdrojov a „pretváranie prírody“ musí ísť cestou intenzifikácie výroby s vysokou pridanou hodnotou produkcie, závislou na uplatňovaní inovatívnych technológií, s využívaním obnoviteľných energetických zdrojov. V posledných rokoch sa hromadia správy potvrdzujúce rozhodujúcu úlohu sociálnych faktorov z hľadiska zdravia jedincov i celej populácie. Ide o rozsiahle dlhodobé, štatisticky excelentne spracované štúdie. Na princípe zásadného šetrenia na výdavkoch štátu (korupcia), na reforme sociálneho systému a na rozvoji služieb (ako terciárneho sektora ekonomiky), musí byť založená priorita vyrovnaného štátneho rozpočtu a umorenia štátneho dlhu. Efektívne hospodárenie s verejnými financiami a dobre fungujúci sociálny systém sú nevyhnutné pre zabezpečenie prístupu k zdravotnej starostlivosti, vzdelaniu a iným sociálnym službám, ktoré podporujú zdravie.

Aktivity na podporu zdravia

Programy a iniciatívy na podporu zdravia sa v posledných rokoch v Českej republike výrazne rozrástli. Napríklad sa poriadajú tzv. Dni zdravia - akcie pre verejnosť, kde si ľudia môžu nechať zadarmo zmerať krvný tlak, hladinu cukru alebo základné telesné parametre, získať rady o zdravom životnom štýle a niekedy aj tipy na špecifické zdravotné témy. Súčasťou týchto iniciatív sú aj programy zamerané na výživu - od podpory dojčenia cez vzdelávanie o pravidelnej a pestrej strave, bezpečnej príprave jedla až po prevenciu obezity alebo diabetu. Nezabúda sa ani na preventívne prehliadky, vyšetrenia a zvyšovanie dostupnosti zdravotnej starostlivosti práve tam, kde býva starostlivosť inak obmedzená.

tags: #socialny #determinant #definicia