Republiková únia zamestnávateľov (RÚZ) so znepokojením sleduje medializované informácie o pripravovaných balíkoch konsolidačných opatrení slovenskej vlády. Zamestnávatelia združení v RÚZ opakovane kritizujú spôsob, akým vláda predkladá a schvaľuje tieto opatrenia, a vyjadrujú vážne obavy z ich dopadov na slovenskú ekonomiku a trh práce. Nesúhlasia s tým, že konsolidácia verejných financií sa má uskutočňovať primárne prostredníctvom zvyšovania daňovo-odvodového zaťaženia zamestnávateľov, zamestnancov a občanov, zatiaľ čo úspory na strane štátu ostávajú v všeobecnej rovine.
Neprijateľný proces sociálneho dialógu
RÚZ považuje za úplne neprijateľné, aby bol návrh opatrení doručený sociálnym partnerom na poslednú chvíľu, len pár desiatok hodín pred plánovaným zasadnutím tripartity, či vôbec. Upozorňujú, že takto zložitý a komplexný materiál nie je možné relevantne vyhodnotiť bez primeraného času na analýzu a odborné stanoviská. Takýto prístup nie je reálnym dialógom, ale len jeho simuláciou, zdôrazňujú zamestnávatelia. „Pokiaľ by sa opäť stalo, že návrh bude do programu tripartity zaradený na poslednú chvíľu, nebudeme to len odmietať - budeme to považovať za vedomé ignorovanie postavenia sociálnych partnerov a priamy útok na dôveryhodnosť celého procesu sociálneho dialógu,“ zdôrazňuje únia zamestnávateľov.
RÚZ zároveň upozorňuje, že akékoľvek zásahy do daňovo-odvodového systému, zvýšenie záťaže podnikateľov alebo iné opatrenia s dopadom na trh práce musia byť podrobené odbornej diskusii a riadnemu pripomienkovaniu. Vyzývajú vládu a ministerstvo financií, aby bezodkladne zverejnili návrh pripravovaných opatrení, predložili celý balíček na riadne prerokovanie so sociálnymi partnermi v dostatočnom časovom predstihu, a aby garantovali, že ďalší postup bude prebiehať štandardne - nie v skrátenom režime či pod zámienkou nedostatku času.
Zamestnávatelia opakovane kritizovali, že sociálni partneri neboli prizvaní k príprave jednotlivých konsolidačných opatrení v čase ich tvorby. S odborármi sa zhodli, že odpoveď vlády a argument, že „by sa aj tak nedohodli“, je neakceptovateľná a len podčiarkuje, že vláda nepovažuje sociálny dialóg za kľúčový a súčasný prístup je jeho karikatúrou.
Kritika tretieho konsolidačného balíka
Vláda Slovenskej republiky schválila tretí balík konsolidačných opatrení, ktorého cieľom je získať do štátneho rozpočtu 2,7 miliardy eur. Tieto opatrenia majú zasiahnuť rôzne oblasti, vrátane daní, odvodov a poplatkov, a majú platiť od roku 2024. Cieľom vlády je šetriť najmä na strane štátu, avšak zamestnávatelia a živnostníci vyjadrujú obavy z neprimeraných dosahov na ich podnikanie. Republiková únia zamestnávateľov (RÚZ) nesúhlasí s tretím konsolidačným balíkom, ktorý vláda predstavila, ako optimálnym riešením pre ozdravovanie verejných financií opätovným naštartovaním ekonomického rastu.
Cieľ a deklarované úspory vlády vs. realita
Vládni predstavitelia tvrdia, že štát ušetrí na svojich výdavkoch 1,3 miliardy eur. Konsolidácia je podľa nich nevyhnutná kvôli nekontrolovateľnému rastu výdavkov, ktoré neboli vynaložené na produktívne investície podporujúce budúci rast slovenskej ekonomiky. Ministri deklarovali odhodlanie šetriť vo svojich rezortoch prostredníctvom znižovania prevádzkových a personálnych nákladov, racionalizácie inštitúcií a prehodnocovania investícií. Konkrétne vyčíslenie jednotlivých opatrení v rezortoch však doposiaľ vláda nepredstavila.
Republiková únia zamestnávateľov (RÚZ) však poukazuje na rozdielne čísla. Tvrdí, že vláda zavádzajúco tvrdí, že úspory na strane štátu dosiahnu 1,1 miliardy eur, pretože do toho počíta aj financovanie dotácií energií z fondov EÚ za približne 400 miliónov eur. Reálne tak úspory na prevádzke štátu majú dosiahnuť 700 miliónov eur. Prezident RÚZ Miroslav Kiraľvarga uviedol, že prezentovaný balíček opatrení na rok 2026 je na strane zvyšovania príjmov v celkovej výške viac ako 1,5 miliardy eur konkrétny v jednotlivých položkách. Na druhej strane šetrenia na výdavkoch štátu v sume 1,14 miliardy eur ostávajú vo všeobecnej rovine, bez konkrétnych zodpovedností jednotlivých rezortov.
Kritika zo strany zamestnávateľov a živnostníkov
Zamestnávatelia združení v RÚZ a Združení podnikateľov Slovenska (ZPS) kritizujú tretí konsolidačný balík. Upozorňujú, že takéto opatrenia oslabujú motiváciu investovať a tvoriť nové pracovné miesta. Kritizujú tiež dočasné riešenia a absenciu konkrétneho plánu šetrenia vo verejnej správe. Prezident ZPS Ján Solík zdôraznil, že namiesto ďalšieho zvyšovania bremena pre pracujúcich a podnikateľov je potrebné podporovať ekonomickú aktivitu a systematicky reformovať štátny aparát.
Zamestnávatelia zdôrazňujú, že zvyšovanie daní a odvodov len prehĺbi ekonomické problémy krajiny, oslabí konkurencieschopnosť a v konečnom dôsledku možno ani neprinesie očakávané príjmy do štátneho rozpočtu. Únia zamestnávateľov dlhodobo upozorňuje, že konsolidácia verejných financií je nevyhnutná. Avšak, jej forma musí byť systémová, odborná a najmä spravodlivá. Návrh vlády, ktorý cieli takmer výlučne na zvyšovanie príjmov prostredníctvom zvyšovania daňovo-odvodového zaťaženia, je podľa zamestnávateľov neudržateľný a predstavuje hazard s celou ekonomikou.
Dosahy konsolidačných opatrení
Dosahy na živnostníkov
Zamestnávatelia poukazujú na neprimerané dosahy najmä na živnostníkov. Pre živnostníkov s nižšími príjmami to znamená, že len na odvodoch odvedú viac než 40 % svojich tržieb, čo môže byť pre mnohých likvidačné. Podľa RÚZ toto opatrenie zavádza druhú vrstvu minimálneho sociálneho odvodu vo výške 26 % vymeriavacieho základu (VZ). Už tento samotný fakt predstavuje nesystémový krok, keďže po novom bude minimálny sociálny odvod vo výške 26 % priemernej mzdy, potom minimálny sociálny odvod vo výške 60 % priemernej mzdy.
Zmeny v daniach a odvodoch
Konsolidačný balíček prináša zmeny v daniach, odvodoch a poplatkoch od roku 2024. Medzi najvýznamnejšie zmeny patria:
- Zvýšenie dane z príjmov fyzických osôb:
- Príjem z príjmov fyzických osôb vo výške 19 %.
- Nad 44 000 eur bude 25 %.
- Nad 60 000 eur bude 30 %.
- Nad 75 000 eur bude 35 %.
- Zdaňovaný je len príjem nad uvedenou hranicou.
- Zvýšenie zdravotného odvodu: V roku 2026 sa má zvyšovať aj zdravotný odvod zamestnanca, SZČO a samoplatiteľa o 1 %. Zvýšenie niektorých sadzieb už bolo zavedené skôr, a to pôvodne na prechodné obdobie od 1.1.2024 do 31.12.2027. Terajšie opatrenie však niektoré sadzby ponecháva natrvalo aj po tomto období vo vyššej sadzbe. Nové prechodné ustanovenie zároveň upravuje, ako sa bude postupovať v období od 1.1.2026 do 31.12.2027.
- Zvýšenie dane z dividend: Plánuje sa trojnásobné zvýšenie dane z dividend - z 4,36 % na 15 % v roku 2026.
- Zrušenie dní pracovného pokoja a zákazu predaja počas sviatkov: Definitívne sa pôjde „do práce“ aj počas 17.11. (Deň boja za slobodu a demokraciu) a 8.5. (Deň víťazstva nad fašizmom). Zároveň sa od budúceho roka ruší zákaz predaja počas týchto sviatkov. Týka sa to ale len uvedených dní, ktoré už po novom nebudú dňami pracovného pokoja.
- Zmeny v DPH: Úprava sa predsa len dotkne aj DPH. Niektoré tovary a služby budú mať po novom 23 % DPH-čku (pôvodne 19 %). Finálne percento však ešte nie je jasné.
- Daň z ťažby nerastných surovín: Zavádza sa daň vo výške 1,35 eur za tonu pre štrk, piesok, kameň a štrkopiesky.
- Zmeny v platení poistného počas PN: Štát si od tohto opatrenia sľubuje pokles vynútených živností o 10 % ročne.
Ďalšie zmeny
- Platby kartou na úradoch: Úrady budú musieť umožniť platbu cez QR kód alebo klasicky cez terminál.
- Nové pravidlá pre odvody: Vznik odvodovej povinnosti v Sociálnej poisťovni je od 1. kalendárneho mesiaca po vzniku oprávnenia na podnikanie. Týkať sa to má aj SZČO, ktoré odvody do Sociálnej poisťovne z dôvodu neprekročenia hranice príjmov neplatia.
- Zvýšenie sankcií za nelegálne zamestnávanie: V pláne je tiež zvýšenie sankcií za nelegálne zamestnávanie.
Dopady na zamestnávateľov a ekonomiku
Zamestnávatelia sa obávajú, že konsolidačné opatrenia budú mať negatívny dopad na investície, zamestnávanie a ekonomický rast. Upozorňujú, že tri predchádzajúce konsolidačné balíky v objeme 7,4 miliardy eur neznížili deficit, ktorý zostáva na úrovni viac ako 6 miliárd eur. Firmám zostane menej prostriedkov na investície, rozvoj a inovácie. V prostredí rastúcich nákladov a nestability sa bude investičná aktivita utlmovať - Slovensko tak príde o nové projekty a príležitosti. Zamestnávanie sa stane ešte nákladnejšie a menej atraktívne, najmä pri kvalifikovanej pracovnej sile. Výsledkom bude spomalenie tvorby pracovných miest a zvyšovanie tlaku na presun podnikateľskej činnosti mimo krajiny.
Hrozba odlivu kvalifikovanej pracovnej sily
RÚZ odhaduje, že odchod 5-tisíc kvalifikovaných zamestnancov môže spôsobiť ročnú stratu na daniach a odvodoch až 200 miliónov eur. Viceprezident RÚZ Robert Spišák upozorňuje, že strata mladých a vzdelaných ľudí predstavuje pre štát obrovskú ekonomickú a spoločenskú ranu. Zvýšenie daní a odvodov pre vysokopríjmových zamestnancov môže urýchliť odliv talentov. Mladí a kvalifikovaní ľudia budú ešte intenzívnejšie odchádzať do zahraničia, kde je za rovnakú prácu vyššia čistá mzda a štát im nekladie prekážky. V okolitých krajinách je zdanenie práce výrazne nižšie, teda čistý príjem zamestnancov vyšší a tento rozdiel sa v budúcom roku ešte prehĺbi, pripomenula RÚZ. Na Slovensku jeden vysokokvalifikovaný zamestnanec prispeje k verejnému rozpočtu sumou minimálne 46-tisíc eur ročne. Zamestnancov, ktorých sa najviac dotýka zvýšenie dane z príjmu a odvodov, je zhruba 100-tisíc.
Výzvy a riešenia RÚZ
RÚZ vyzvala poslancov NR SR, aby zastavili prijatie konsolidačného zákona v súčasnej podobe v parlamente. Ak bude vláda pokračovať v nesystémových a nekoordinovaných opatreniach bez reálneho dialógu so sociálnymi partnermi, odliv talentov sa ešte väčšmi zrýchli, investori budú hľadať iné krajiny, daňová báza sa bude znižovať, nie zvyšovať, a sociálne napätie porastie, varovala RÚZ. „Je neakceptovateľné, že práve tí, ktorí tvoria hodnoty a platia dane, teda zamestnávatelia a pracujúci, majú opäť niesť zásadné bremeno konsolidácie,“ zdôraznil prezident RÚZ Miroslav Kiraľvarga.
Zamestnávatelia vyzývajú vládu, aby prehodnotila konsolidačné opatrenia, začala reálny sociálny dialóg a prestala prenášať bremeno konsolidácie na pracujúcich a podnikateľov. RÚZ opätovne vyzýva vládu, aby sa vrátila k spoločnému návrhu konsolidačných opatrení odborov a zamestnávateľov, ktorý vláde ešte počas leta sociálni partneri spoločne predložili. Tento návrh zahŕňa konkrétne a odborné riešenia, ako konsolidovať verejné financie bez negatívneho dopadu na zamestnanosť a konkurencieschopnosť. „Vláda na náš spoločný návrh s KOZ SR nereflektovala, hoci práve v ňom sa nachádzajú systémové riešenia s konsolidačným potenciálom takmer 2 miliardy eur, a to bez zvyšovania záťaže na zamestnancov či zamestnávateľov a občanov,“ vysvetľuje Špirko. „Ak má byť konsolidácia úspešná a udržateľná, musí byť výsledkom férového sociálneho dialógu.
Legislatívny balík EÚ Omnibus
Zamestnávateľské zväzy legislatívny balík EÚ tzv. Omnibus k znižovaniu administratívnych nákladov a zlepšeniu konkurencieschopnosti podnikov vítajú. Oceňujú zámer odstrániť nadmernú regulačnú záťaž najmä v oblastiach CSRD (smernica o podávaní správ o udržateľnosti podnikov), CS3D (smernica o náležitej starostlivosti v oblasti trvalej udržateľnosti podnikov), taxonómie a CBAM (mechanizmus uhlíkovej kompenzácie na hraniciach).
Nariadenie vlády SR č. 396/2006 Z. z.
V praxi dochádza zo strany štátnych orgánov inšpekcie práce (IP) k rozporným interpretáciám výkladu rozsahu platnosti nariadenia vlády SR č. 396/2006 Z. z. o minimálnych bezpečnostných a zdravotných požiadavkách na stavenisko. Orgány IP (ojedinelo) žiadajú plnenie vyššie uvedených požiadaviek aj pre bežnú údržbu strojných a technologických zariadení, kde vykonáva práce viac ako jeden zamestnávateľ, alebo viac ako jedna fyzická osoba, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom. Vyplýva to z nejednotnosti výkladu rozsahu platnosti predmetného nariadenia vlády orgánmi IP.
Nariadenie vlády v časti rozsah platnosti určuje veľmi široké spektrum stavebných aktivít. Je písané tak, že pre drobnú stavebnú opravu realizovanú dvomi živnostníkmi je potrebné splniť rovnaké administratívne podmienky ako pre projekt výstavby napr. výrobnej haly. V prípade predmetného nariadenia vlády je zjavné, že požiadavky legislatívy nezodpovedajú praxi a naopak. Žiadalo by sa uvedený predpis zefektívniť tak, aby jeho realizácia bola v praxi reálna. Zamestnávatelia požadujú ustanovenie jasných a jednotných pravidiel. Vyplýva z nejednotného výkladu rozsahu platnosti nariadenia vlády č. 396/2006 Z. z. zo strany orgánov IP aj po 16 rokoch od implementácie európskej smernice č. 92/57/EHS. Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR vypracovalo usmernenie k uplatneniu § 3 ods. 1 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 396/2006 Z. z. o minimálnych bezpečnostných a zdravotných požiadavkách na stavenisko. Toto usmernenie bolo zaslané aj na NIP, AZZZ SR, RÚZ, ZMOS SR a KOZ SR. O usmernení boli informované všetky dotknuté organizácie prostredníctvom sociálnych partnerov. Usmernenie sa vystavilo na webovom sídle NIP.