Práceneschopnosť (PN) a nevyčerpaná dovolenka sú témy, ktoré často vyvolávajú otázky a nejasnosti, najmä v kontexte ukončenia pracovného pomeru. Tento článok sa zameriava na preplatenie dovolenky počas PN, odvody a súvisiace aspekty, s cieľom poskytnúť komplexný prehľad a odpovede na najčastejšie otázky.
Dovolenka je ideálny čas, kedy do práce nechodíte, no príjem vám zamestnávateľ zohľadní vo výplatnej páske nasledujúceho mesiaca. Mnohí zamestnanci žijú v omyle, že o termíne dovolenky rozhodujú výhradne oni. Podľa § 111 Zákonníka práce však čerpanie dovolenky určuje zamestnávateľ. Zamestnávateľ musí prihliadať na úlohy firmy, ale aj na oprávnené záujmy zamestnanca (napr. rodinné dôvody).
Nárok na dovolenku a jej krátenie počas PN
Počas trvania PN sa dovolenka nekráti automaticky. Ak zamestnanec v kalendárnom roku neodpracuje aspoň 60 dní z dôvodu PN, zamestnávateľ môže krátiť dovolenku za každý mesiac neodpracovaný viac ako 100 pracovných dní o 1/12. Ak však zamestnanec odpracoval aspoň 60 dní, nárok na dovolenku za tento rok mu vznikol. Dovolenku je možné čerpať až po ukončení PN, ak to stihnete do skončenia pracovného pomeru. Počas PN vám zamestnávateľ nemôže nariadiť čerpanie dovolenky a ani vy si ju nemôžete vybrať, lebo ste PN.
Dôležitý rozdiel: Kým pri bežnej PN alebo rodičovskej dovolenke sa nárok kráti, materská dovolenka sa pre účely dovolenky posudzuje ako výkon práce.
Pracovná neschopnosť, t.j. PN môže byť zamestnancovi uznaná v prípade choroby, úrazu alebo nariadeného karanténneho opatrenia (tzv. pandemická PN). Táto finančná dávka je priznaná iba počas prvých 10 dní choroby či úrazu, od 11. dňa vám začne Sociálna poisťovňa vyplácať nemocenské. Pri PN vám na účte nepríde rovnaká suma ako v prípade dovolenky či OČR. Od prvého do tretieho dňa má zamestnanec nárok na 25 % denného vymeriavacieho základu, od 4. do 10. dňa „péenky“ má nárok na 55 % zo spomínaného základu.
Pandemické nemocenské prinesie do peňaženky zamestnanca sumu vo výške 55 % z denného vymeriavacieho základu. Jej čerpanie je podmienené nariadením karantény a izolácia v súvislosti s ochorením COVID-19 a nárok naň vzniká prvým dňom potvrdenia spomínanej choroby.
Dohoda o pracovnej činnosti a nárok na dovolenku
Ak má zamestnanec uzatvorenú len dohodu o pracovnej činnosti, potom nárok na dovolenku v zmysle Zákonníka práce nie je. Ak má uzatvorenú pracovnú zmluvu na dobu určitú s dobou trvania pracovného pomeru do 31.12.2022, potom je situácia iná. Zamestnávateľ sa nemôže sám rozhodnúť, že práceneschopnosť zamestnanca nahradí dovolenkou a informácia Sociálnej poisťovne je správna.
Pokiaľ ide o preplatenie nevyčerpanej dovolenky, platí ustanovenie § 116 ods. 3 Zákonníka práce: "Za nevyčerpanú dovolenku, ktorá presahuje štyri týždne základnej výmery dovolenky, ktorú zamestnanec nemohol vyčerpať ani do konca nasledujúceho kalendárneho roka, patrí zamestnancovi náhrada mzdy v sume jeho priemerného zárobku."
Preplatenie nevyčerpanej dovolenky po skončení pracovného pomeru
V prípade, že zamestnávateľ nevyplatí náhradu mzdy za nevyčerpanú dovolenku, odporúča sa obrátiť sa na zamestnávateľa s písomnou žiadosťou o preplatenie. Podľa ust. § 116 Zákonníka práce platí, že ak si zamestnanec nemohol vyčerpať dovolenku z dôvodu prekážok v práci na strane zamestnanca (napríklad práceneschopnosť), zamestnávateľ je povinný mu za nevyčerpanú dovolenku poskytnúť náhradu mzdy pri skončení pracovného pomeru.
Ak si do skončenia pracovného pomeru nevyčerpáte všetky dni dovolenky, zamestnávateľ vám za nevyčerpané dni musí poskytnúť náhradu mzdy. Preplatí vám teda tie dni dovolenky, ktoré vám ostanú nevyčerpané k dátumu skončenia pracovného pomeru.
Príklad z praxe: Zamestnankyni končí pracovný pomer 30.6.2025, pričom je PN. Má nevyčerpanú dovolenku. Zamestnávateľ je povinný jej ju preplatiť. Odporúča sa po skončení pracovného pomeru skontrolovať výplatnú pásku a v prípade, že dovolenka nebude preplatená, obrátiť sa na zamestnávateľa s písomnou žiadosťou o preplatenie.
Veľmi (ne)chutný obed (PRÁZDNINY)
Dovolenka a výpovedná doba
Ak je zamestnanec vo výpovednej lehote a zároveň je práceneschopný, môže po ukončení PN začať čerpať nevyčerpanú dovolenku. Žiadosť o čerpanie dovolenky môže zamestnávateľovi podať kedykoľvek, nie je to viazané na plynutie výpovednej doby. Uvádzame však, že v danom prípade platí ust. § 113 ods. 2 Zákonníka práce: "Ak si zamestnanec nemôže vyčerpať dovolenku v kalendárnom roku preto, že zamestnávateľ neurčí jej čerpanie, alebo pre prekážky v práci na strane zamestnanca, zamestnávateľ je povinný poskytnúť zamestnancovi dovolenku tak, aby sa skončila najneskôr do konca nasledujúceho kalendárneho roka. Ak zamestnávateľ neurčí zamestnancovi čerpanie dovolenky najneskôr do 30. júna nasledujúceho kalendárneho roka tak, aby zamestnanec vyčerpal dovolenku do konca tohto kalendárneho roka, čerpanie dovolenky si môže určiť zamestnanec. Toto čerpanie dovolenky je zamestnanec povinný oznámiť zamestnávateľovi písomne, najmenej 30 dní vopred; uvedená lehota môže byť so súhlasom zamestnávateľa skrátená."
Z uvedeného zák. ustanovenia vyplýva, že vzhľadom na skutočnosť, že váš prac. pomer končí 30.6.2025, určiť si čerpanie dovolenky za rok 2024 nemôžete. Je to však možné, ale len na základe dohody so zamestnávateľom.
Zdaňovanie a odvody z náhrady mzdy za dovolenku
Náhrada mzdy za dovolenku je zdaniteľný príjem zo závislej činnosti zamestnanca podľa § 5 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZDP“). Zamestnávateľ (platiteľ dane) je povinný podľa § 35 ods. 5 ZDP vybrať preddavky na daň z príjmu zamestnanca zo závislej činnosti. Na účely výberu preddavku na daň v súlade s § 35 ZDP je zdaniteľným príjmom suma zúčtovanej náhrady mzdy za dovolenku.
Zúčtovaná suma náhrady mzdy zamestnancovi v rozhodujúcom období, ktorým je na účely zdravotného poistenia kalendárny rok, je predmetom ročného zúčtovania poistného na zdravotné poistenie (RZZP) za príslušný kalendárny rok, v ktorom bola zamestnancovi vyplatená. Zamestnávateľ aj zamestnanec zaplatí z náhrady mzdy vyplatenej za nevyčerpanú dovolenku po skončení pracovného pomeru preddavky na poistné na zdravotné poistenie.
Náhrada mzdy za dovolenku nevstupuje do základu pre tvorbu sociálneho fondu podľa zákona č. 152/1994 Z. z. o sociálnom fonde v znení neskorších predpisov, ktorý je významným nástrojom realizácie sociálnej politiky zamestnávateľa.
Náhrada mzdy za dovolenku je splatná a vypláca sa rovnako ako aj mzda (podľa § 129 a § 130 ods. 4 ZP), teda pozadu za mesačné obdobie vo výplatných termínoch, a to najneskôr do konca nasledujúceho kalendárneho mesiaca, ak v kolektívnej zmluve alebo v pracovnej zmluve nebolo dohodnuté inak. Na žiadosť zamestnanca mu musí byť mzda a náhrada mzdy za dovolenku splatná počas dovolenky vyplatená pred nastúpením na dovolenku.
Sociálne poistenie a náhrada mzdy za dovolenku vyplatená po skončení pracovného pomeru
Ak bol zamestnancovi vyplatený príjem zo závislej činnosti po zániku právneho vzťahu, tento príjem sa v súlade s ustanovením § 139b ZSP rozpočíta pomerne do vymeriavacích základov všetkých mesiacov trvania poistenia v poslednom kalendárnom roku. Zamestnávateľ v takomto prípade zamestnanca do Sociálnej poisťovne opäť neprihlasuje. Vymeriavací základ a poistné sa uvedie na tlačive: „Výkaz poistného a príspevkov a Výkaz poistného a príspevkov - príloha“.
Príklad: Zamestnávateľ skončil pracovný pomer so zamestnancom dňa 28. 2. 2014. Vo výplate za február 2014 mu zamestnávateľ nezúčtoval náhradu mzdy za nevyčerpanú dovolenku. Dodatočne, až po skončení pracovného pomeru v mesiaci marec 2014, zamestnávateľ vyplatil bývalému zamestnancovi náhradu mzdy za nevyčerpanú dovolenku v sume 200 €. Posledným rokom trvania pracovného pomeru je rok 2014, v ktorom trval pracovný pomer 2 mesiace. Podľa § 139b ZSP sa suma 200 € rozdelí pomerne na kalendárne mesiace trvania pracovného pomeru. Takže 100 € sa pripočíta k vymeriavacím základom vykázaným v mesiacoch obdobia 1 - 2/2014 na jednotlivé druhy sociálneho poistenia v takom prípade, ak nebolo v jednotlivých mesiacoch odvedené poistné do Sociálnej poisťovne z maximálnych vymeriavacích základov. Vždy sa za príslušný mesiac odvádza na jednotlivé druhy sociálneho poistenia iba do výšky maximálneho vymeriavacieho základu.
Zmeny v sociálnom poistení od 1. januára 2026
Od 1. januára 2026 vstupuje do platnosti významná zmena v oblasti sociálneho poistenia, ktorá sa dotkne každého zamestnanca aj zamestnávateľa. Novela zákona o sociálnom poistení, prijatá v rámci konsolidačného balíka, prinesie nové pravidlá, ktoré zmenia spôsob výpočtu a platenia odvodov. Do konca roka 2025 platí, že ak zamestnanec počas PN, materskej alebo inej sociálnej udalosti dostane odmenu, táto odmena sa nepovažuje za základ na platenie poistného. Od 1. januára 2026 sa však všetky príjmy, vrátane odmien, budú započítavať do vymeriavacieho základu, z ktorého sa počítajú odvody na sociálne poistenie.
Elektronická práceneschopnosť (ePN)
Od 1. januára 2024 platí povinnosť elektronického zasielania PN pre všetkých lekárov. To znamená, že lekári už nevystavujú papierové potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti (DPN), ale všetky potrebné údaje odosielajú priamo do Sociálnej poisťovne elektronicky. Zamestnanec tak nemusí nosiť potvrdenia zamestnávateľovi ani do Sociálnej poisťovne, čím sa zjednodušuje celý proces.