Sociálna starostlivosť pre ľudí s mentálnym postihnutím a duševnými ochoreniami

Moderná spoločnosť prináša rôzne zmeny a výzvy, na ktoré je potrebné priebežne reagovať. Kým v minulosti inštitúty boli prirodzenou súčasťou spoločnosti, v modernej dobe sa sociálny systém transformuje na základe rôznych vplyvov. Jedným z nich je aj prijatie Dohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím, ktorý vychádza z ľudsko-právneho prístupu, zaručuje slobodnú voľbu, nezávislý život, rovnaké životné podmienky, či právo na osobnú asistenciu.

Podpora nezávislého života a osobnej asistencie je dobrou investíciou do sociálnej politiky štátu, nakoľko prináša rôzne benefity, zníži náklady na inštitucionálnu starostlivosť, pomáha znížiť nezamestnanosť, navyše pomáha výrazne zlepšiť kvalitu života ľudí odkázaných na pomoc iných osôb.

Definícia zdravotného postihnutia v slovenskom kontexte

Slovenská legislatíva nepozná definíciu pojmu osoba so zdravotným postihnutím. Zdravotné postihnutie môžeme definovať ako akúkoľvek duševnú, telesnú, dočasnú, dlhodobú alebo trvalú poruchu alebo handicap, ktorý osobám so zdravotným postihnutím bráni prispôsobovať sa bežným nárokom života. Zdravotné postihnutie zahŕňa množstvo funkčných obmedzení, ktoré sa vyskytujú v spoločnosti v každej krajine na svete. Môže byť telesné, psychické a kombinované.

Dohovor OSN o právach ľudí so zdravotným postihnutím definuje osoby so zdravotným postihnutím ako osoby s dlhodobými telesnými, mentálnymi, intelektuálnymi alebo zmyslovými postihnutiami, ktoré v súčinnosti s rôznymi prekážkami môžu brániť ich plnému a účinnému zapojeniu do spoločnosti na rovnakom základe s ostatnými. Vznik a existencia zdravotného postihnutia predstavuje sociálnu udalosť, ktorá zásadným spôsobom ovplyvňuje život každého človeka. Dopad tejto situácie pociťujú nielen osoby so zdravotným postihnutím, ale aj ich rodiny a dnešná spoločnosť.

Legislatívny rámec sociálnej pomoci na Slovensku

Základným právnym predpisom upravujúcim sociálnu pomoc na Slovensku je Zákon č. 195/1998 Z. z. Medzi účastníkov právnych vzťahov sociálnej pomoci patria:

• Občan v núdzi.
• Ďalšie fyzické osoby uvedené v § 4b Zákona o sociálnej pomoci.
• Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky.
• Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny a úrady práce, sociálnych vecí a rodiny.
• Zariadenia sociálnych služieb (rozpočtové alebo príspevkové organizácie).
• Obce a samosprávne kraje.
• Ďalšie právnické a fyzické osoby, ktoré vykonávajú sociálnu prevenciu alebo poskytujú sociálne poradenstvo alebo sociálne služby.

Zákon o sociálnej pomoci zaručuje rovnaké práva všetkým občanom v súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania v sociálnom zabezpečení. Občan, ktorý sa domnieva, že jeho práva boli dotknuté v dôsledku nedodržania tejto zásady, sa môže domáhať právnej ochrany na súde.

Peňažné príspevky na kompenzáciu, peňažný príspevok za opatrovanie a sociálne služby sa poskytujú a preukaz občana s ťažkým zdravotným postihnutím sa vydáva za podmienok ustanovených týmto zákonom aj cudzincom, ktorí spĺňajú určité kritériá, napríklad:

• Občania členských štátov Európskeho hospodárskeho priestoru s registrovaným trvalým pobytom na Slovensku, ktorí sú zamestnaní alebo študujú.
• Rodinní príslušníci cudzincov s povolením na trvalý pobyt.
• Cudzinci, ktorých práva vyplývajú z medzinárodných zmlúv.
• Cudzinci, ktorým bol udelený azyl.

Sociálna núdza a jej riešenie

Sociálna núdza je definovaná ako stav, keď si občan nemôže sám zabezpečiť starostlivosť o svoju osobu, domácnosť, ochranu svojich práv alebo kontakt so spoločenským prostredím, najmä vzhľadom na vek, nepriaznivý zdravotný stav, sociálnu neprispôsobenosť alebo stratu zamestnania.

Na riešenie sociálnej núdze je potrebné zisťovať a spracúvať informácie o príčinách vzniku alebo možného vzniku sociálnej núdze, voliť a uplatňovať formy sociálnej pomoci a sledovať účinnosť ich pôsobenia.

Sociálna rehabilitácia pre ľudí s mentálnym postihnutím

Ľudia s mentálnym postihnutím patria k skupine občanov, ktorí vzhľadom na svoje postihnutie potrebujú pomoc a stálu podporu pre rozvoj svojich zručností a schopností. V zmysle zákona o sociálnych službách č. 448/2008 je možné poskytovať v rámci sociálnej rehabilitácie odbornú činnosť na podporu samostatnosti, nezávislosti, sebestačnosti, aktivizovanie schopností a posilňovanie návykov pri sebaobsluhe, pri úkonoch starostlivosti o domácnosť a pri základných sociálnych aktivitách.

Pre cieľovú skupinu ľudí s mentálnym postihnutím je kľúčová práve sociálna rehabilitácia. Najväčší dôraz je pritom kladený najmä na podporu samostatnosti, aktivizovanie schopností a sociálnu komunikáciu. Takúto sociálnu rehabilitáciu je potrebné poskytovať kontinuálne, nie je to otázka krátkodobého tréningu. Ľudia s mentálnym postihnutím totiž potrebujú vzhľadom k svojmu postihnutiu podporovať svoje schopnosti a zručnosti neprestajne, nakoľko po čase môžu prirodzene zabudnúť i to, čo sa už naučili.

Formy a aktivity sociálnej rehabilitácie

Vhodná forma poskytovania sociálnej rehabilitácie pre ľudí s mentálnym postihnutím je vzdelávanie v podobe pravidelných skupinových stretnutí (ambulantná forma), ale i semináre, sústredenia, či pobytové aktivity (pobytová forma).

Medzi rôzne druhy aktivít, ktoré je možné pri sociálnej rehabilitácii ľudí s mentálnym postihnutím použiť, patria:

• Hry: Ich veľkou prednosťou je, že môžu skupinu stmeľovať. Sú zábavné a minimalizujú napätie. Majú svoje pravidlá, povzbudzujú k sebakontrole a k spolupráci, verbálnemu a primeranému fyzickému kontaktu. Vhodne zvolená hra môže podporiť ľudí s mentálnym postihnutím v chápaní takých abstraktných pojmov, akými sú dôvera a kooperácia.
• Diskusie: V diskusii sa vyžaduje vyjadrenie viac ako len jedného pohľadu na vec. Vyžaduje, aby boli diskutujúci pripravení vyjadriť opačný názor, než má niekto druhý a následne boli schopní odpovedať na odlišné vyjadrenia než sú tie ich. Skupina sa tak naučí uvažovať premyslenejšie, kooperovať a reflektovať vlastné i cudzie pocity, názory, skúsenosti. Medzi najčastejšie patria kruhové a panelové diskusie. Môžu sa realizovať v rámci celej skupiny, ale i v menších skupinkách. Kľúčovým je výber témy zaujímavej pre účastníkov stretnutia a jej vhodné predstavenie.
• Brainstorming: Chrlenie myšlienok tak rýchlo, ako je to možné, bez toho, že by sme sa zamýšľali nad ich hodnotou, je jedna z aktivizujúcich metód rozbiehajúcich diskusiu v skupine. Pri brainstormingu ide predovšetkým o množstvo myšlienok, získanie kreatívnych, originálnych nápadov. Táto aktivita dáva možnosť vyjadriť sa každému. Analýza jednotlivých myšlienok prebieha až po vyčerpaní všetkých nápadov.
• Dotykové aktivity: Dotyky dokážu zázraky a môžu urobiť ľudí šťastnejšími. I obyčajné potrasenie rukou môže mať priam zázračné účinky. Treba však s nimi zaobchádzať veľmi opatrne a rešpektovať osobný priestor každého z účastníkov.
• Rozprávanie a načúvanie: Prostredníctvom tejto aktivity si ľudia s mentálnym postihnutím navzájom dávajú, ale i odovzdávajú spätné reakcie na seba navzájom. Cieľom je sprostredkovať im slobodu vo vyjadrovaní ich myšlienok, pocitov a podporiť ich v akceptovaní názorov a pocitov iných.
• Hranie rolí: Dramatizácia situácie umožňuje vyjadriť i tie najtajnejšie skryté pocity, prediskutovať problém, praktizovať empatiu, skúšať nové správanie, zobraziť sociálne problémy a dynamiku skupinovej interakcie. Taktiež zdôrazňuje dôležitosť neverbálnych emocionálnych odpovedí. Pre niektorých však môže byť ťažké vystúpiť zo svojej roly a hrať rolu inú, nakoľko si táto technika vyžaduje určitú dávku fantázie.
• Relaxačné techniky: Aj pri sociálnej rehabilitácii sa s obľubou využíva relaxácia upravená kapacitám účastníkov stretnutia. Jej cieľom je reflexia dojmov, skúseností, sebapoznanie či navodenie príjemnej atmosféry, uvoľnenie, ale i koncentrácia. Relaxácia musí byť vedená lídrom, ktorý by mal mať potrebné odborné predpoklady a skúsenosť.

Na zabezpečenie sociálnej rehabilitácie je potrebné vytvoriť vhodné prostredie na pravidelné stretávanie sa, čo znamená prevádzkové náklady, náklady na zabezpečenie techniky, komunikačné náklady a mzdové náklady.

Kvalifikácia a zručnosti lídra sociálnej rehabilitácie

Líder by mal mať vzdelanie v oblasti špeciálnej pedagogiky, sociálnej pedagogiky, sociálnej práce, psychológie a pod. Nevyhnutnou súčasťou charakteristík dobrého lídra by mal byť individualizovaný a diferencovaný prístup k ľuďom s mentálnym postihnutím, poznanie a spolupráca s klientom a jeho okolím, rešpektovanie noriem a hodnôt prostredia, z ktorého klienti pochádzajú a samozrejme, empatia, flexibilita a tvorivosť.

Mal by byť stotožnený so svojou vedúcou pozíciou a byť zrelou osobnosťou, ktorá nepremieňa svoje problémy do diania skupiny a svoju rolu v skupine berie zodpovedne. Mal by vedieť ustúpiť v prípade potreby do pozadia a nepresadzovať sa na úkor ostatných. Dobrý líder by mal mať dobré komunikačné schopnosti, ktoré sa prejavia vo verbálnej, tak i neverbálnej komunikácii. To znamená, že by mal udržiavať očný kontakt, adekvátne neverbálne komunikovať (usmievať sa, prikyvovať, dodržiavať primeraný telesný odstup, vhodne využívať signály posturiky, haptiky a pod.).

Vo svojom verbálnom prejave by mal dodržiavať určité zásady, medzi ktoré patrí napríklad:

• sumarizácia toho, čo druhá osoba vyjadrila;
• využívanie otvorených otázok dávajúcich priestor pre vyslovenie väčšieho množstva informácií a názorov;
• opakovanie kľúčových slov, ktoré účastníci najčastejšie používajú v diskusiách;
• oslovovanie sebaobhajcov krstným menom;
• povzbudzovanie k diskusii menej aktívnych členov skupiny.

Vhodné je, aby sa líder nepresadzoval v diskusiách, nerozprával príliš veľa, čo by mohlo zmonopolizovať diskusiu. Taktiež by nemal prerušovať sebaobhajcov, pokiaľ sa vo svojom prejave držia myšlienkovej línie debaty. Mal by spolupracovať so supervízorom a neustále sa sebarozvíjať, sebavzdelávať a čerpať nové informácie. Dobrý líder by mal mať v sebe neustálu túžbu po sebazdokonaľovaní v prospech ľudí, ktorých podporuje, mal by čerpať vedomosti a poznatky z oblasti pedagogiky a psychológie, sledovať nové trendy podpory a stimulácie ľudí s mentálnym postihnutím, spolupracovať s kompetentnými organizáciami, inštitúciami, odborníkmi. Mal by sa učiť zo skúseností nielen iných, ale i vlastných, reflektovať svoju prácu a vytvárať nové postupy, skúšať nové techniky a overovať si ich v spolupráci s klientmi a následne vhodne aplikovať a odovzdávať svoje poznatky iným kolegom. Mal by používať jazyk zrozumiteľný ľuďom s mentálnym postihnutím, to znamená jednoducho a zrozumiteľne vyjadriť vlastné myšlienky, nepoužívať slang, odborné výrazy. Mal by byť trpezlivý.

Príčiny agresívneho správania u jedincov so stredne ťažkým mentálnym postihnutím (SŤMP)

Jedinec so stredne ťažkým mentálnym postihnutím (SŤMP) čelí značným výzvam v oblasti komunikácie s ostatnými ľuďmi. V dôsledku jeho obmedzených komunikačných schopností, citovej deprivácie a nedostatku pocitu bezpečia v ranom detstve sa často prejavuje agresívnym správaním. Prejavy agresie sú mnohokrát jediným spôsobom, ako sa tento jedinec môže vyjadriť, zviditeľniť a požiadať o pozornosť, ktorej sa mu v ranom detstve nedostávalo, a preto má pocit, že sa mu jej nedostáva dostatočne ani v dospelosti. V niektorých prípadoch jedinec so SŤMP nevie vysvetliť príčiny svojho agresívneho správania, nevie popísať stav, pocity a potreby, ktoré má v okamihu agresívneho správania voči okoliu. Z tohto dôvodu je nutné, aby bol usmerňovaný.

Agresívne správanie jedincov so SŤMP môže byť spôsobené organickým alebo funkčným poškodením mozgu, keď dochádza k situáciám, že títo jedinci nedostatočne ovládajú vlastné emócie. Najčastejšou príčinou krízy je agresia. Jedinec so SŤMP nevie vysvetliť tento druh správania a nevie, čo u neho spôsobuje úzkosť, ktorá môže byť vyjadrená sebapoškodzovaním alebo maladaptívnym správaním.

Negatívny vplyv na agresívne správanie môže mať aj nepohodlné prostredie, v ktorom sa jedinec so SŤMP nachádza. Niektoré štúdie uvádzajú, že podráždenie je spôsobené hlukom. Podobne aj vysoký počet klientov v zariadení, v ktorom je jedinec so SŤMP, môže spôsobiť jeho väčšiu agresiu. Príčinou vzniku agresívneho správania je aj obsah a forma prístupu zo strany iných ľudí. Jedinci so SŤMP sa v mnohých prípadoch nemajú možnosť sami rozhodovať.

Agresívne správanie môže byť spôsobené aj v dôsledku tlaku a nutnosti podriadiť sa systému, ktorý predstavujú prísne pravidlá v rámci zariadenia. Dôvodom agresívneho vyjadrenia jedinca so SŤMP môže byť aj neschopnosť vyjadriť to, čo chce sám povedať. V praxi sa často stretávame so situáciami, keď jedinec so SŤMP využíva násilie ako odpoveď, čo mu bráni v rozvoji vhodnejších spôsobov reagovania na rozličné situácie.

Medzi ďalšie faktory, ktoré vo významnej miere ovplyvňujú vznik agresívneho správania u jedincov so SŤMP, sa zaraďujú nenaplnenie základných životných potrieb, nepohoda, zhoršenie zdravotného stavu, nedostatok pozornosti, zneužívanie, zanedbávanie, chaos v rodine, narušenie sociálnych vzťahov.

Komunikácia s jedincami so SŤMP

Komunikácia s jedincom so stredne ťažkým mentálnym postihnutím (SŤMP) je v dôsledku jeho hendikepu špecifická, čo do obsahu i formy. Poskytnutie komunikačnej podpory tomuto jedincovi je potrebné, keďže porozumenie jeho verbálnym potrebám a želaniam je pre jeho obmedzenú komunikačnú schopnosť limitované. U jedincov so SŤMP je v dôsledku nerovnomernosti ich psychomotorického vývoja narušená i komunikácia.

Existujú vhodné spôsoby, ako rozvíjať komunikačné schopnosti týchto jedincov. Treba hovoriť s jedincami so SŤMP čo najkonkrétnejším spôsobom, ktorý zodpovedá ich úrovni porozumenia. Jedinci s mentálnym postihnutím majú ťažkosti s porozumením bežného verbálneho prejavu v dôsledku ich obmedzenej slovnej zásoby a rovnako aj s porozumením celkového kontextu.

Pri komunikácii s jedincami so SŤMP sa osvedčilo spomaliť rýchlosť reči, používať krátke vety a otázky, a tiež všímať si neverbálny prejav ako odpoveď a úroveň porozumenia. Podobne je nevyhnutné pozorovať takého jedinca, všímať si jeho prejavy a spôsoby, pretože slovami sa často nevie adekvátne vyjadriť. Akceptovaním jeho vlastného tempa a prejavov správania môžeme porozumieť jeho konaniu a pochopiť ho. Vychádza sa z metódy preterapie, ktorá umožňuje navodzovanie kontaktu vzhľadom na konkrétne vnímanie klienta.

Pri komunikácii s jedincom so SŤMP v priebehu krízovej situácie je nevyhnutné navodiť pokojnú atmosféru. Je nutné nielen brať vážne názory jedinca so SŤMP, ale aj nevnášať do vzniknutej situácie vlastné presvedčenia a rešpektovať ho. Skúsenosťou v praxi sa osvedčilo pri komunikácii nezvyšovať hlas na jedinca so SŤMP, mať kontrolu nad situáciou a veriť, že situáciu spoločne zvládneme.

V prípade, že vyššie uvedené spôsoby nezabránia zvládnuť krízovú situáciu, je nutné využiť reštriktívne opatrenia. Ide o fyzické alebo mechanické obmedzenia. Fyzické obmedzenie jedinca so SŤMP má prednosť pred mechanickými zásahmi (zvieracia kazajka) a užitím liekov. Správanie, ktorým takýto jedinec ohrozuje personál alebo rodinu, si môže vyžadovať jeho hospitalizáciu. Treba, aby bol jedinec so SŤMP dôkladne vyšetrený. Rovnako je nutné vylúčiť alebo potvrdiť prítomnosť psychiatrických porúch, ktoré by mohli byť príčinou agresívneho správania.

Peňažné príspevky na kompenzáciu

Zákon o sociálnych službách definuje rôzne peňažné príspevky na kompenzáciu sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia. Nárok na ne je podmienený:

• Fyzickou a psychickou schopnosťou fyzickej osoby.
• Ťažkým zdravotným postihnutím.
• Odkázanosťou na sprievodcu.
• Zdravotným postihnutím uvedeným v prílohe č. 1 zákona.
• Odkázanosťou na pomoc inej fyzickej osoby.
• Potrebou osobitnej starostlivosti.

Lekársky posudok obsahuje náležitosti podľa § 40 ods. 6 písm. a) prvého bodu a písm. b) ak fyzická osoba nie je osobou s ťažkým zdravotným postihnutím.

Parkovací preukaz

Fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím príslušný orgán vyhotoví parkovací preukaz, ak z integrovaného posudku alebo z rozhodnutia o parkovacom preukaze vyplýva, že fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím má zdravotné postihnutie uvedené v prílohe č. 3. Parkovací preukaz má rozmery 106 mm na výšku a 148 mm na šírku, je bledomodrej farby s výnimkou bieleho symbolu užívateľov vozíka, ktorý má tmavomodré pozadie.

Príjem a majetok

Pri posudzovaní nároku na peňažné príspevky sa zohľadňuje príjem a majetok fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím. Príjem sa zisťuje ako priemerný mesačný príjem za kalendárny rok, ktorý predchádza kalendárnemu roku, v ktorom fyzická osoba požiadala o peňažný príspevok na kompenzáciu. Do príjmu sa započítavajú aj príjmy osôb, ktorých príjmy sa spoločne posudzujú s príjmom fyzickej osoby.

Za majetok sa považujú nehnuteľné a hnuteľné veci vo vlastníctve fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím vrátane peňažných úspor. Fyzická osoba, ktorá žiada o peňažný príspevok na kompenzáciu, vyhlasuje, či hodnota jej majetku je vyššia ako 50 000 eur. Ak sú pochybnosti o ohodnotení majetku, príslušný orgán zabezpečí overenie jeho hodnoty znaleckým posudkom a uhradí náklady s tým spojené.

Opakované a jednorazové príspevky

Peňažné príspevky na kompenzáciu sa delia na opakované a jednorazové. Medzi opakované príspevky patria napríklad príspevky uvedené v § 24 ods. 1 písm. a), i), m) a n) Zákona o sociálnych službách.

Osobná asistencia

Peňažný príspevok na osobnú asistenciu nemožno poskytovať, ak osobnú asistenciu vykonáva manžel, manželka, rodičia alebo iné osoby blízke fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím (definované v § 25 ods. 3 Zákona o sociálnych službách). Osobnú asistenciu môže vykonávať len fyzická osoba, ktorá dovŕšila najmenej 18 rokov veku a má spôsobilosť na právne úkony. Osobný asistent môže vykonávať osobnú asistenciu najviac desať hodín denne, s výnimkou prípadov, keď sa osobná asistencia vykonáva mimo trvalého pobytu alebo prechodného pobytu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím.

Fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorej bol priznaný peňažný príspevok na osobnú asistenciu, je povinná predložiť výkaz o počte hodín vykonanej osobnej asistencie za každý kalendárny mesiac príslušnému úradu na vyúčtovanie.

Pomôcky

Pomôcka je vec, technologické zariadenie alebo jeho časť, ktoré umožňujú alebo sprostredkovávajú fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím vykonávať činnosti, ktoré by bez ich použitia nemohla vykonávať sama alebo by boli spojené s nadmernou fyzickou záťažou alebo neúmernou dĺžkou trvania činnosti. Za pomôcku sa považuje aj špeciálny softvér alebo pes so špeciálnym výcvikom.

Peňažný príspevok na kúpu pomôcky, na výcvik používania pomôcky a na úpravu pomôcky možno poskytnúť, len ak sa pomôcka neposkytuje ani nepožičiava na základe verejného zdravotného poistenia, s výnimkou druhého mechanického vozíka, druhého elektrického vozíka alebo druhého načúvacieho aparátu. Peňažný príspevok na kúpu pomôcky možno poskytnúť len na pomôcky uvedené v zozname pomôcok na zmiernenie alebo prekonanie sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia. Ak je na používanie pomôcky potrebný výcvik, peňažný príspevok na kúpu pomôcky možno poskytnúť, ak fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím úspešne absolvuje výcvik používania tejto pomôcky.

Psy so špeciálnym výcvikom

Pes so špeciálnym výcvikom je vodiaci pes, asistenčný pes a signálny pes. Špeciálny výcvik psa preukazuje fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím preukazom psa so špeciálnym výcvikom, známkou a potvrdením o odbornej spôsobilosti osoby, ktorá psa vycvičila. Odborne spôsobilá na výcvik psa so špeciálnym výcvikom je osoba, ktorej predmetom činnosti je výcvik psov so špeciálnym výcvikom a je členom medzinárodnej organizácie združujúcej výcvikové školy alebo jej bola udelená akreditácia medzinárodnou organizáciou združujúcou výcvikové školy.

Výška príspevkov a podmienky ich poskytovania

Výška peňažného príspevku na kúpu pomôcky, na výcvik používania pomôcky a na úpravu pomôcky sa určí percentuálnou sadzbou v závislosti od ceny pomôcky a príjmu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím. Peňažný príspevok na kúpu pomôcky, na výcvik používania pomôcky alebo na úpravu pomôcky je najviac 8 630,42 eura. Výška peňažného príspevku na kúpu druhého mechanického vozíka je najviac 1 659,70 eura, druhého elektrického vozíka je najviac 4 979,09 eura a druhého načúvacieho aparátu je najviac 331,94 eura.

Ak je cena pomôcky, výcviku alebo úpravy vyššia ako cena, na ktorej základe bol poskytnutý peňažný príspevok, vyplatí sa rozdiel najneskôr do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia.

Fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím je povinná vrátiť peňažný príspevok na kúpu pomôcky alebo jeho pomernú časť, ak predá, daruje alebo zaviní stratu alebo nefunkčnosť tejto pomôcky pred uplynutím siedmich rokov (u druhého elektrického vozíka pred uplynutím desiatich rokov) od poskytnutia peňažného príspevku na kúpu pomôcky. Ďalší peňažný príspevok na kúpu pomôcky rovnakého druhu určený na kúpu druhého mechanického vozíka alebo druhého načúvacieho aparátu možno poskytnúť po uplynutí siedmich rokov od právoplatnosti rozhodnutia o priznaní predchádzajúceho peňažného príspevku na takúto pomôcku.

Sociálne služby

Zákon o sociálnej pomoci definuje sociálne služby ako špecializované činnosti na riešenie sociálnej núdze. Medzi sociálne služby patria:

• Opatrovateľská služba.
• Organizovanie spoločného stravovania.
• Prepravná služba.
• Starostlivosť v zariadeniach sociálnych služieb.
• Sociálna pôžička.

Opatrovateľská služba

Opatrovateľskú službu možno poskytovať občanovi, ktorý pre svoj nepriaznivý zdravotný stav potrebuje pomoc inej osoby pri zabezpečovaní nevyhnutných životných úkonov, prác v domácnosti alebo kontaktu so spoločenským prostredím. Opatrovateľskú službu možno poskytovať aj dieťaťu do skončenia povinnej školskej dochádzky, ak osobnú, celodennú a riadnu starostlivosť o dieťa nemôžu z vážnych dôvodov poskytovať alebo zabezpečiť rodičia. Opatrovateľskú službu nemožno poskytovať občanovi, ktorému sa poskytuje peňažný príspevok na osobnú asistenciu alebo celodenné opatrovanie inou osobou. Opatrovateľská služba sa poskytuje prednostne v byte občana.

Organizovanie spoločného stravovania

Spoločné stravovanie možno organizovať pre občana, ktorého stravovanie nemožno zabezpečiť inak a ktorý je poberateľom starobného dôchodku alebo pre svoj nepriaznivý zdravotný stav je odkázaný na spoločné stravovanie. Spoločné stravovanie sa poskytuje najmä v jedálňach pre dôchodcov a v ďalších zariadeniach sociálnych služieb, kde sa poskytuje stravovanie.

Prepravná služba

Prepravnú službu možno poskytovať občanovi s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorý podľa posudku príslušného orgánu je odkázaný na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom. Prepravnú službu nemožno poskytovať, ak individuálnu prepravu možno zabezpečiť inak.

Deinštitucionalizácia a nezávislý život

Keď vychádzame z histórie sociálnej práce vidíme značné zmeny a pokroky v prístupe k osobám so zdravotným postihnutím. Kým v dávnej minulosti ľudia so zdravotným postihnutím boli vnímaní ako príťaž, premenou na modernú spoločnosť sa tento prístup výrazne zmenil. Začiatky deinštitucionalizácie v Európe možno datovať na polovicu 20. storočia. Hlavnou motiváciou k deinštitucionalizácii je boj o dodržiavanie základných ľudských práv, boj proti izolácii týchto ľudí. Presadzuje sa poskytovanie pomoci a podpory služieb na komunitnej úrovni, aby tieto osoby mohli žiť nezávisle a aby sa mohli plnohodnotne integrovať do spoločnosti. Podstatou deinštitucionalizácie je postupné zrušenie inštitúcií a presun zdrojov na rozvoj alternatívnych foriem podpory, čo zahŕňa aj podporu v domácom prostredí a rozvoj komunitných služieb.

Keď hovoríme o deinštitucionalizácii, nevyhnutne musíme hovoriť aj o nezávislom živote, pričom je potrebné upriamiť pozornosť na skutočnosť, že právo na nezávislý život je základné ľudské právo. Jedno zo siedmych práv mentálne postihnutých klientov hovorí, že ak je to možné, mentálne postihnutý má žiť s vlastnou rodinou alebo v zariadení, ktoré rodinu plne nahradzuje, ktoré je podporované spoločnosťou a podmienky tohto zariadenia musia byť čo najviac podobné normálnemu životu.

Starostlivosť o ľudí s duševnými ochoreniami

Organizácia HUMANITÁR, nezisková organizácia, svoju činnosť zahájila v roku 2006. Jej misiou je pomôcť ľuďom, ktorí trpia duševným ochorením s osobitným zreteľom na ochorenia schizofrénneho a mánio-depresívneho okruhu a demencie. Poskytuje sociálne služby v zariadení pre seniorov, v domove sociálnych služieb, v špecializovanom zariadení a v dennom stacionári v meste Levoča. Cieľovou skupinou sú občania, ktorí trpia duševným ochorením s osobitným zreteľom na ochorenia schizofrénneho a mánio - depresívneho okruhu a demencie.

Schizofrénia patrí medzi diagnózy, s ktorými sa nikto nechváli. Psychóza prepuká u ľudí s náchylnosťou ku schizofrénii potom, čo sú vystavení nadmernej psychickej záťaži (napr. škola, práca, partnerské vzťahy). Medzi dispozície ochorenia patrí nadmerná citlivosť a zvýšená zraniteľnosť, je preto dôležitá kvalita vzťahu s blízkymi. Psychotické poruchy nikdy nespúšťa jediná príčina, ale kombinácia mnohých čiastkových príčin. K náhlemu a nečakanému ochoreniu dochádza zriedka. Svet sa pre chorého stáva nezrozumiteľným, zažíva pocit straty kontroly nad skutočnosťou. Schizofrénia sa vracia, preto je dôležité, aby sa chorý naučil rozpoznávať ,,varovné príznaky,, , ktoré signalizujú návrat (nespavosť, nesústredenosť, vnútorný pocit, že sa zasa niečo deje).

tags: #socialna #starostlivost #o #mentalne #postihnutych #a