Pracovná neschopnosť a alkohol: Pravidlá, dôsledky a ochrana práv

Dočasná pracovná neschopnosť (PN) predstavuje obdobie, kedy zamestnanec nemôže vykonávať svoju prácu z dôvodu choroby alebo úrazu. Počas tohto obdobia má zamestnanec nárok na nemocenské dávky, ktoré mu pomáhajú kompenzovať stratu príjmu. Avšak, s PN sa spájajú aj určité povinnosti, ktoré je potrebné dodržiavať. Jednou z najdôležitejších je dodržiavanie liečebného režimu, ktorý predpíše ošetrujúci lekár.

Používanie alkoholu počas práceneschopnosti je citlivá téma, ktorá sa dotýka nielen etických, ale aj právnych aspektov. Na Slovensku je táto problematika upravená viacerými zákonmi a internými predpismi zamestnávateľov. Cieľom tohto článku je poskytnúť komplexný pohľad na túto problematiku, objasniť práva a povinnosti zamestnancov a zamestnávateľov, a to s ohľadom na platnú legislatívu a bežnú prax.

Priebeh PN a liečebný režim

O dočasnej pracovnej neschopnosti (ďalej tiež len „PN“) rozhoduje ošetrujúci lekár. Potvrdenie o dočasnej PN sa vystavuje vytvorením elektronického záznamu o dočasnej PN v elektronickej zdravotnej knižke (ePN). V zázname by mal byť určený aj váš liečebný režim. Dočasná PN pre vás začína dňom, v ktorom lekár zistí chorobu, ktorá si vyžaduje režim PN. Pokiaľ by sa ale zdravotná starostlivosť poskytla až po odpracovaní vašej pracovnej zmeny, začína dočasná PN až nasledujúcim kalendárnym dňom.

Povinnosti poistenca počas PN

Počas trvania PN pre vás platia 2 základné povinnosti:

1. povinnosť dodržiavať liečebný režim určený lekárom,
2. povinnosť zdržiavať sa na adrese zaznamenanej pri vzniku dočasnej PN v systéme elektronického zdravotníctva alebo uvedenej v žiadosti o priznanie nemocenského; ak sa táto adresa zmení, musíte o tom bezodkladne informovať Sociálnu poisťovňu.

Medzi povinnosti poistenca patria aj:

• Oznamovať zmenu adresy, na ktorej sa zdržiava.
• Odstrániť prekážky na výkon kontroly (napr. funkčný zvonček).
• Dodržiavať liečebný režim určený lekárom.
• Zdržiavať sa na adrese nahlásenej Sociálnej poisťovni.
• Dostaviť sa na kontrolné lekárske prehliadky.

Čo je to liečebný režim?

Liečebný režim oficiálne predstavuje životosprávu na podporu liečby, ktorú určí váš ošetrujúci lekár. Ošetrujúci lekár vás oboznámi s vaším zdravotným stavom, diagnózou a liečebným postupom. Tiež určí, v akom rozsahu môžete vykonávať bežné denné aktivity. Liečebný režim závisí od povahy ochorenia. Okrem toho môže stanoviť napríklad nutnosť dodržania pokojového režimu na lôžku či vyhýbanie sa určitým aktivitám. Lekár vám taktiež môže zakázať fajčenie a konzumáciu alkoholu. Taktiež máte v určitý deň povinnosť dostaviť sa na kontrolnú prehliadku u ošetrujúceho lekára. Počas PN je pacient povinný dodržiavať liečebný režim, ktorý mu určil ošetrujúci lekár.

Vychádzky počas PN

Pokiaľ to povaha vašej choroby umožňuje, môže vám lekár povoliť vychádzky. Pre tieto stanoví vymedzený časový rámec, ktorý možno aj zmeniť. Lekár zároveň smie zo závažných dôvodov vychádzky aj zrušiť. Čas vychádzok by mal byť uvedený v elektronickom zázname, kde lekár vyznačí aj miesto vášho pobytu počas PN. Stanovenie vychádzok je súčasťou liečebného postupu a určuje ho ošetrujúci lekár. Ak to povaha choroby umožňuje, vychádzky môže povoliť príslušný ošetrujúci lekár, pričom časovo vymedzí ich rozsah. Vychádzky sa stanovujú pri dlhšej pracovnej neschopnosti, väčšinou pri prvom kontrolnom vyšetrení. V praxi sa stanovujú vychádzky najčastejšie v rozsahu štyroch hodín denne. Najčastejšie sa vychádzky stanovujú od 10.00 hod. do 12.00 hod. a od 14.00 hod. do 16.00 hod. Konkrétny časový úsek dňa si však môžete dohodnúť s lekárom, no konečné slovo a rozhodnutie má v rukách on. Stanovený čas na vychádzky sa zaznamená na tlačivo potvrdenia o dočasnej PN-ke a do zdravotnej dokumentácie.

Človek, ktorý žije sám, nemá povolené vychádzky, prípadne nemá koho požiadať o nákup potravín či liekov, môže odísť z domu a zabezpečiť si tieto nevyhnutnosti. Sociálna poisťovňa však odporúča mať od nákupu aj pokladničný lístok, ktorým dokážete čas strávený v obchode.

Kontrola dodržiavania liečebného režimu

V súvislosti s PN vás môže kontrolovať:

1. zamestnávateľ, ktorý môže preveriť len skutočnosť, či sa zdržujete na určenom mieste, a to s vaším súhlasom vo vašom obydlí alebo tiež na mieste, o ktorom je možné predpokladať, že sa v ňom počas PN dočasne zdržiavate.
2. určený zamestnanec Sociálnej poisťovne, ktorý kontroluje dodržiavanie liečebného režimu určeného lekárom, a to vo vašom byte s vaším súhlasom alebo na tom mieste, kde sa podľa predpokladov máte zdržiavať.

Kontrolu dodržiavania vášho liečebného režimu a povolených vychádzok sa vykonáva na podnet lekára, zamestnávateľa, prípadne inej osoby, ktorá na jeho prípadné nedodržiavanie upozorní. Kontrolu spravidla vykonáva zamestnanec Sociálnej poisťovne, ktorý vás navštívi v mieste trvalého bydliska, prípadne na adrese, ktorú ste nahlásili ošetrujúcemu lekárovi. Táto kontrola sa vykonáva 7 dní v týždni, čiže aj počas víkendov, sviatkov a iných voľných dní. Kontrola nie je vopred ohlásená a môže prísť prakticky kedykoľvek (aj cez víkend či počas sviatočných dní). Ak je zistené porušenie liečebného režimu, oznámi sa ošetrujúcemu lekárovi.

Čo ak ma kontrola nezastihne doma?

Ak vás počas kontroly zamestnanec nenájde na uvedenej adrese, nechá vám v poštovej schránke oznámenie o vykonaní kontroly. Na základe tohto oznámenia ste povinný kontaktovať útvar lekárskej posudkovej činnosti na príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne, kde budete musieť preukázať dôvod vašej neprítomnosti.

Peňažné kompenzácie a ich krátenie pri požití alkoholu

Uznanie za dočasne práceneschopného prináša peňažnú kompenzáciu. S PN sa spája nárok na peňažné plnenia, ktoré vám majú aspoň čiastočne vykompenzovať stratu príjmu; konkrétne ide o:

1. Náhradu príjmu vyplácanú zamestnávateľom: Poskytuje sa za dobu od 1. do 10. dňa trvania PN, a to v základnej výške:
   • 25 % vášho denného vymeriavacieho základu v dobe od 1. do 3. dňa dočasnej PN,
   • 55 % vášho denného vymeriavacieho základu v dobe od 4. do 10. dňa dočasnej PN.
   V kolektívnej zmluve môže byť dohodnutá aj náhrada príjmu vo vyššej percentuálnej sadzbe, najviac ale do výšky 80 % denného vymeriavacieho základu. Náhrada sa znižuje na polovicu, ak ste si dočasnú PN privodili požitím alkoholu či zneužitím iných návykových látok.
2. Nemocenské vyplácané Sociálnou poisťovňou: Ako zamestnanec máte za normálnych okolností nárok na nemocenské od 11. dňa dočasnej PN a jeho výška je 55 % denného vymeriavacieho základu. Nemocenské sa podľa zákona zníži na polovicu, ak sa poistenec stal dočasne práceneschopný v dôsledku stavu, ktorý si privodil sám požitím alkoholu alebo zneužitím iných návykových látok.

Práve kvôli uvedeným peňažným kompenzáciám majú zamestnávatelia aj Sociálna poisťovňa zvýšený záujem na tom, aby režim dočasnej PN nebol zneužívaný na zárobkové či iné súkromné aktivity.

Výpočet nemocenského

Výška nemocenského sa určuje z denného vymeriavacieho základu (DVZ) alebo pravdepodobného denného vymeriavacieho základu (PDVZ). Výška nemocenského pri zamestnancovi predstavuje 55% DVZ alebo PDVZ. Od 15. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti (od 1. do 14. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti má zamestnanec nárok na náhradu príjmu od zamestnávateľa).

Nemocenské v ostatných prípadoch (SZČO, DNPO, fyzická osoba v ochrannej lehote a zamestnanec, ktorému zanikne pracovný pomer počas prvých štrnástich dní dočasnej pracovnej neschopnosti), je od 1. do 3. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti 25 % DVZ alebo PDVZ a od 4. dňa 55 % DVZ alebo PDVZ.

Denný vymeriavací základ (DVZ)

DVZ sa počíta ako podiel súčtu vymeriavacích základov na platenie poistného na nemocenské poistenie dosiahnutých v rozhodujúcom období a počtu dní rozhodujúceho obdobia. Rozhodujúce obdobie je spravidla kalendárny rok predchádzajúci kalendárnemu roku, v ktorom vznikla dočasná PN.

Pravdepodobný denný vymeriavací základ (PDVZ)

Používa sa v prípade, ak poistenec nemal v rozhodujúcom období vymeriavací základ na platenie poistného na nemocenské poistenie. U zamestnanca je to 1/30 mzdy, platu, odmeny za prácu alebo služobného príjmu za kalendárny mesiac, v ktorom vznikol nárok na nemocenskú dávku.

Dôsledky požívania alkoholu počas práceneschopnosti

Hoci Zákonník práce a zákon o BOZP sa priamo nevyjadrujú k situácii požívania alkoholu počas PN, existujú určité aspekty, ktoré je potrebné zvážiť, a ktoré môžu viesť k nasledovným dôsledkom:

• Strata nároku na náhradu príjmu a nemocenské dávky: Ak sa preukáže porušenie liečebného režimu (napr. konzumácia alkoholu, ak to lekár zakázal), Sociálna poisťovňa môže odobrať nemocenské dávky. Nárok na náhradu príjmu od zamestnávateľa strácate odo dňa porušenia liečebného režimu. Rovnaká penalizácia vás čaká aj v prípade zistenia, že sa počas dočasnej PN bez súhlasu lekára nezdržiavate na určenom mieste.
• Vylúčenie nároku na výplatu nemocenského: Nárok na výplatu nemocenského je vylúčený odo dňa porušenia liečebného režimu do skončenia dočasnej PN, najviac však v rozsahu 30 dní odo dňa porušenia liečebného režimu. Za porušenie liečebného režimu sa pre tieto účely považuje aj porušenie nariadeného karanténneho opatrenia alebo izolácie.
• Možné založenie dôvodu pre výpoveď z pracovného pomeru: Nedodržanie liečebného režimu môže naplniť znaky porušenia pracovnej disciplíny, pre ktoré by s vami zamestnávateľ mohol rozviazať pracovný pomer výpoveďou. V prípade, že by bolo s prihliadnutím na konkrétne okolnosti vyhodnotené iba ako menej závažné, mohol by vám dať zamestnávateľ výpoveď len vtedy, ak vás v posledných šiestich mesiacoch v súvislosti s porušením pracovnej disciplíny na túto možnosť písomne upozornil.
• Pokuta: Za nedodržanie niektorých povinností súvisiacich s dodržiavaním liečebného režimu môže byť uložená aj pokuta. Táto hrozí napríklad v prípade neoznámenia zmeny adresy, na ktorej sa počas PN zdržiavate. Za samotné nedodržanie liečebného režimu či porušenie povinnosti zdržiavať sa na určenej adrese sa pripúšťa uloženie pokuty do 16 596,96 Eur. Vždy ale samozrejme záleží na závažnosti porušenia.
• Disciplinárne konanie: Zamestnávateľ môže začať disciplinárne konanie, ktoré môže viesť k rôznym sankciám, napríklad k písomnému upozorneniu alebo k zrážkam zo mzdy.
• Zneužívanie práceneschopnosti: Ak by zamestnávateľ zistil, že zamestnanec zneužíva práceneschopnosť (napr. tým, že sa počas nej venuje aktivitám, ktoré sú v rozpore s účelom práceneschopnosti a ktoré by nemohol vykonávať, keby bol v práci), mohlo by to byť dôvodom na ukončenie pracovného pomeru. Konzumácia alkoholu v nadmernom množstve by mohla byť vnímaná ako takáto aktivita, najmä ak je práceneschopnosť spôsobená ochorením, ktoré sa konzumáciou alkoholu zhoršuje.
• Vplyv na imidž zamestnávateľa: V niektorých prípadoch, najmä ak ide o zamestnancov na vyšších pozíciách alebo zamestnancov, ktorí reprezentujú firmu navonok, by mohlo požívanie alkoholu počas práceneschopnosti negatívne ovplyvniť imidž zamestnávateľa. V takýchto prípadoch by zamestnávateľ mohol zvážiť uplatnenie interných predpisov alebo etického kódexu.

Krátenie náhrady mzdy pri úraze spôsobenom alkoholom

Ak si zamestnanec zaviní svoju pracovnú neschopnosť požitím alkoholu alebo iných návykových látok, zamestnávateľ mu môže znížiť náhradu mzdy. To znamená, že počas obdobia PN, ktoré je priamo spojené s alkoholom, nemusí zamestnanec dostať plnú sumu, na ktorú by mal inak nárok. V extrémnych prípadoch, alebo pri opakovanom porušení pravidiel, môže zamestnanec prísť o časť, alebo dokonca o celú náhradu mzdy za obdobie PN. Ak lekár uzná poistenca za dočasne práceneschopného a táto PN vznikla v dôsledku úrazu, poistenec musí okrem štandardného tlačiva "Potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti" doložiť aj doklad "Hlásenie úrazu na účely nemocenského". V tomto doklade poistenec stručne opíše, ako k úrazu došlo a či pri jeho vzniku bol pod vplyvom alkoholu alebo iných omamných látok. Toto tlačivo podpisuje len poistenec, nie lekár, a doručuje ho príslušnej pobočke SP.

Zamestnávateľ môže nárok na náhradu mzdy krátiť len počas prvých 10 dní dočasnej pracovnej neschopnosti. Toto obdobie je kľúčové, pretože po uplynutí 10 dní prechádza vyplácanie nemocenských dávok do kompetencie Sociálnej poisťovne. Dôležité je, že zamestnávateľ sa o súvislosti PN s alkoholom musí dozvedieť a o krátení náhrady mzdy musí zamestnanca informovať písomne, a to do 15 dní od momentu, kedy sa o tejto skutočnosti preukázateľne dozvedel. Ak túto lehotu zamestnávateľ prepásne, už si nemôže nárok na krátenie náhrady mzdy spätne uplatniť.

Alkohol na pracovisku a jeho dôsledky

Zákaz požívania alkoholu na pracovisku nie je len o potenciálnom krátení príjmu. Ide predovšetkým o zabezpečenie bezpečného a zdravého pracovného prostredia pre všetkých zamestnancov. Prítomnosť podnapitej osoby na pracovisku môže viesť k nebezpečným situáciám, úrazom, poškodeniu majetku a zníženiu celkovej efektivity práce. Preto je dodržiavanie pravidiel a zodpovedný prístup k alkoholu nevyhnutnosťou pre každého zamestnanca aj zamestnávateľa.

Povinnosti zamestnanca a zamestnávateľa v oblasti BOZP

Základným právnym predpisom v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci (BOZP) je zákon č. 124/2006 Z. z. Tento zákon ukladá zamestnávateľovi všeobecnú povinnosť sústavne kontrolovať, či zamestnanec nie je v pracovnom čase pod vplyvom alkoholu. Prvoradá je denná vizuálna kontrola všetkých zamestnancov.

Zároveň zákon o BOZP ukladá povinnosti aj zamestnancovi. Podľa § 12 je zamestnanec (okrem iného) povinný:

• Nepoužívať alkoholické nápoje, omamné látky a psychotropné látky na pracoviskách a v priestoroch zamestnávateľa a v pracovnom čase aj mimo týchto pracovísk a priestorov.
• Nenastupovať pod ich vplyvom do práce.
• Podrobiť sa vyšetreniu, ktoré vykonáva zamestnávateľ alebo príslušný orgán štátnej správy, aby zistil, či zamestnanec nie je pod vplyvom alkoholu, omamných látok alebo psychotropných látok.

Zamestnávateľ môže používať na kontrolu požitia alkoholu aj prístroje určené len na orientačné zisťovanie, či zamestnanec nie je pod vplyvom alkoholu. Na zisťovanie prítomnosti alkoholu v dychu sa odporúča používať detekčný prístroj určený výrobcom na právne účely, ktorý musí byť pravidelne kalibrovaný a testovaný podľa pokynov výrobcu. V prípade súdneho sporu o neplatnosť ukončenia pracovného pomeru by mohlo byť zisťovanie alkoholu takýmto detekčným prístrojom spochybniteľné.

Postup zamestnávateľa pri pozitívnom teste na alkohol

Z uvedeného vyplýva, že zamestnávateľ pri pozitívnom teste na alkohol nemusí so zamestnancom okamžite skončiť pracovný pomer. Môže zamestnanca písomne upozorniť na porušenie pracovnej disciplíny s možnosťou výpovede, ak sa v nasledujúcich 6 mesiacoch bude porušenie opakovať. Avšak zamestnancovi, ktorému bola vykonaná kontrola na požitie alkoholu a preukázalo sa, že je pod vplyvom alkoholu, zamestnávateľ nesmie umožniť vstup na pracovisko. Najčastejšie v takomto prípade, ak zamestnávateľ nepristúpi ku skončeniu pracovného pomeru, dohodne dovolenku so zamestnancom na predmetný pracovný deň.

V praxi sa ale často stretávame s tým, že pozitívny výsledok skúšky na požitie alkoholu zamestnávateľ považuje za závažné porušenie pracovnej disciplíny. Vtedy môže zamestnávateľ v zmysle § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce so zamestnancom okamžite skončiť pracovný pomer. V tomto prípade je však nevyhnutné aby závažné porušenie pracovnej disciplíny bolo zo strany zamestnanca zavinené a aby ho zároveň zamestnávateľ vedel relevantne preukázať.

Dôkazy sú kľúčové

Aby mohol zamestnávateľ pristúpiť k zníženiu náhrady mzdy alebo k ukončeniu pracovného pomeru, nestačí mu len tvrdenie. Potrebuje konkrétne a preukázateľné dôkazy. Medzi takéto dôkazy môžu patriť:

• Pozitívna dychová skúška: Toto je najčastejšie používaná metóda na zistenie prítomnosti alkoholu v dychu zamestnanca. Dychová skúška musí byť vykonaná na kalibrovanom prístroji oprávnenou osobou a výsledok musí byť riadne zdokumentovaný v protokole.
• Lekárska správa: Ak zamestnanec vyhľadá lekársku pomoc v súvislosti s úrazom alebo zdravotným problémom, lekár môže vo svojej správe uviesť, že príčinou bola intoxikácia alkoholom.
• Svedectvo kolegov: V niektorých prípadoch môžu byť relevantné aj svedectvá kolegov, ktorí potvrdia, že zamestnanec bol pod vplyvom alkoholu. Tieto svedectvá by však mali byť podložené konkrétnymi pozorovaniami (napr. spôsob chôdze, zápach z úst, nezrozumiteľná reč).
• Krvné testy: V prípade pochybností alebo odmietnutia dychovej skúšky môže zamestnávateľ vyzvať zamestnanca na podstúpenie odberu krvi na zistenie hladiny alkoholu.

Ak zamestnanec odmietne podstúpiť dychovú skúšku, môže to mať pre neho tiež negatívne dôsledky. V niektorých prípadoch, najmä ak ide o zamestnancov, ktorí vykonávajú činnosti, pri ktorých by mohli ohroziť seba alebo iných, sa odmietnutie skúšky môže považovať za rovnocenné s pozitívnym výsledkom.

Odporúčania a prevencia

Pre zamestnancov

Počas práceneschopnosti je dôležité dodržiavať liečebný režim určený lekárom a vyhýbať sa aktivitám, ktoré by mohli byť vnímané ako zneužívanie práceneschopnosti. V prípade pochybností je vhodné konzultovať s lekárom alebo právnikom. Najlepšou cestou, ako sa vyhnúť nepríjemným situáciám spojeným s alkoholom na pracovisku, je predchádzať im.

Pre zamestnávateľov

Je dôležité mať jasne definované interné predpisy týkajúce sa požívania alkoholu, a to nielen na pracovisku, ale aj počas práceneschopnosti. Firmy by mali aktívne pracovať na budovaní zdravej firemnej kultúry a informovať zamestnancov o rizikách spojených s alkoholom. Odporúča sa:

• Pravidelné školenia: Zamestnávatelia by mali organizovať pravidelné školenia pre zamestnancov, kde by sa oboznámili s rizikami konzumácie alkoholu na pracovisku, s pravidlami firmy a s právnymi dôsledkami porušenia týchto pravidiel.
• Jasné smernice: Je nevyhnutné, aby firma mala jasne definované pravidlá týkajúce sa zákazu alkoholu na pracovisku a aby boli tieto pravidlá transparentne komunikované všetkým zamestnancom.
• Namátkové kontroly: V niektorých odvetviach, kde je riziko spojené s alkoholom obzvlášť vysoké, môže zamestnávateľ vykonávať namátkové kontroly na zistenie prítomnosti alkoholu.

tags: #mozem #pocas #pn #pit #alkohol