Sociálna starostlivosť o duševne chorých na Slovensku: Komplexný prehľad a špecifiká

V kontexte starnúcej populácie na Slovensku nadobúda psychiatrická starostlivosť o seniorov čoraz väčší význam. Tento článok poskytuje komplexný prehľad o dostupných službách, zariadeniach a špecifikách starostlivosti o seniorov s duševnými ochoreniami na Slovensku.

Duševné ochorenie predstavuje široké spektrum duševných a emocionálnych stavov, ktoré človeka sprevádzajú väčšinou niekoľko rokov, desaťročí, alebo dokonca celý život. Typ, intenzita a trvanie symptómov sú u každého jednotlivca rôzne, aj keď sa jedná o rovnaké ochorenie a diagnózu. Symptómy často prichádzajú a odchádzajú a nie vždy sledujú pravidelný vzor, preto je ťažké predpovedať prepuknutie a ďalší vývoj ochorenia. Pravidelné užívanie liekov môže potlačiť nástup symptómov ochorenia a navodiť remisiu, teda prechodné vymiznutie prejavov choroby. Pre niektorých ľudí predstavuje duševné ochorenie periodické epizódy, ktoré vyžadujú dlhodobú liečbu liekmi, niekedy doplnenú o psychoterapiu a stálu podporu. Naopak, niektorí ľudia s duševnou poruchou nepotrebujú žiadnu podporu, niektorí občasnú a iní podstatnú, stálu podporu na to, aby dokázali fungovať.

Úvod do psychiatrickej starostlivosti

Psychiatrická starostlivosť zahŕňa širokú škálu služieb, od ambulantnej liečby až po ústavnú starostlivosť. Cieľom je zlepšiť kvalitu života pacientov, zmierniť príznaky ochorenia a podporiť ich integráciu do spoločnosti. Dôležitou súčasťou je aj prevencia a včasná intervencia, ktoré môžu výrazne ovplyvniť priebeh ochorenia.

Psychiatrické oddelenia a ambulancie

Psychiatrickú starostlivosť pre dospelých poskytujú nemocnice a špecializované zariadenia po celom Slovensku. Mnohé nemocnice majú aj psychiatrické oddelenia s lôžkovou kapacitou a rôznymi pododdeleniami. Súčasťou týchto oddelení sú ambulancie pre dospelých a ambulancie detskej psychiatrie.

Príklad z praxe: Nemocnica v Rimavskej Sobote

Psychiatrické oddelenie v Rimavskej Sobote disponuje 80 lôžkami so štyrmi pododdeleniami. Súčasťou oddelenia je aj Centrum psychofyziologickej diagnostiky a neuromodulácie (EEG, rTMS, neurofeedback), denný stacionár s 20 lôžkami, psychologická ambulancia a rehabilitačné priestory. V liečbe psychických porúch používajú najmodernejšie biologické postupy a ako prvé pracovisko na Slovensku zaviedli transkraniálnu magnetickú stimuláciu v liečbe psychických porúch.

Akútne oddelenie

Akútne oddelenie zabezpečuje komplexnú diagnostiku a poskytuje základnú starostlivosť u pacientov s akútnymi závažnými duševnými poruchami. Tieto oddelenia sú často uzavreté, aby zabezpečili bezpečnosť pacientov a personálu. Disponujú lôžkami a návštevy sú povolené iba so súhlasom ošetrujúceho lekára.

Režimové oddelenie

Na režimové oddelenie prichádzajú pacienti preložení z akútneho oddelenia alebo objednaním z ambulancie. Oddelenie pracuje systémom terapeutickej komunity, ktorá podnecuje k aktívnemu prístupu a spoluúčasti na každodennom chode oddelenia. Ide o komplexnú intenzívnu liečbu s pevne určenými pravidlami, ktoré sú pre všetkých pacientov záväzné. Ich cieľom je lepšie spoznanie seba samého, lepšie porozumenie svojej situácii a vzťahovým problémom zdieľaním svojich ťažkostí v komunite, ale hlavne v skupinovej terapii, ako aj edukácia o chorobe, aktivizácia a osvojenie si nových sociálnych zručností.

Otvorené oddelenie

Otvorené oddelenie poskytuje komplexnú špecializovanú starostlivosť predovšetkým pacientom s neurotickými a osobnostnými problémami, aj stavmi súvisiacimi so závažnými životnými udalosťami. Liečba je zameraná predovšetkým na skupinovú a individuálnu psychoterapiu, má štruktúrovaný obsah, ktorý je pre pacientov záväzný, taktiež systémom terapeutickej komunity, ktorá umožňuje zabezpečiť aktívnu účasť pacienta pri liečbe.

Protialkoholické oddelenie

Protialkoholické oddelenie poskytuje intenzívnu špecifickú dobrovoľnú liečbu závislosti od alkoholu, cieľom je úplná abstinencia. Dĺžka liečby je 6 týždňov, vrátane dvoch terapeutických priepustiek. Liečba prebieha v koedukovanej komunite s dôrazom na skupinovú formu psychoterapie, s pevne stanoveným denným programom, režimovými pravidlami, ktoré majú svoj terapeutický zmysel. Cieľom je získanie náhľadu, prehĺbenie motivácie k abstinencii aj osvojenie si techník zvládania stresu a abstinencie. Plnenie povinností denného režimu (písanie elaborátov, aktívna účasť v režimových aktivitách, plnenie sociálnych rolí…), je spojený s bodovým systémom, ktorý je spätnou väzbou a spôsobom vyhodnocovania postupu v liečbe.

Denný stacionár

Denný psychiatrický stacionár je doplňujúcou formou špecializovanej ambulantnej psychiatrickej starostlivosti, v ktorom sa pacientom s duševnými poruchami počas dňa pomocou psychoterapeutických skupín a rôznorodých aktivít ponúka priestor na pozitívnu zmenu ich zdravotného stavu.

Terapeutická miestnosť Snoezelen

Ako prvé zdravotnícke zariadenie v sieti otvorili terapeutickú miestnosť Snoezelen. Je určená pre osoby s vývinovými poruchami, s mentálnym, telesným alebo viacnásobným postihnutím, s poruchou autistického spektra, poruchami správania a učenia, s psychickými poruchami, traumatickým poranením mozgu, pre osoby s demenciou a pre chronicky chorých pacientov.

Špecifiká psychiatrickej starostlivosti o seniorov

Starostlivosť o seniorov s duševnými ochoreniami si vyžaduje špecifický prístup, ktorý zohľadňuje vekové zmeny, pridružené ochorenia a sociálne faktory.

Najčastejšie duševné poruchy u seniorov

• Depresia: Častá porucha, ktorá sa môže prejavovať smútkom, stratou záujmu o aktivity a poruchami spánku.
• Demencia: Degeneratívne ochorenie mozgu, ktoré vedie k zhoršeniu kognitívnych funkcií, ako je pamäť, myslenie a reč.
• Úzkostné poruchy: Nadmerné obavy a strach, ktoré môžu viesť k fyzickým príznakom, ako je búšenie srdca a dýchavičnosť.
• Poruchy spánku: Nespavosť alebo iné poruchy spánku, ktoré môžu negatívne ovplyvniť celkové zdravie a pohodu.

Psychóza a schizofrénia

Psychóza prepuká u ľudí s náchylnosťou ku schizofrénii potom, čo sú vystavení nadmernej psychickej záťaži (napr. škola, práca, partnerské vzťahy). Medzi dispozície ochorenia patrí nadmerná citlivosť a zvýšená zraniteľnosť, je preto dôležitá kvalita vzťahu s blízkymi. Psychotické poruchy nikdy nespúšťa jediná príčina, ale kombinácia mnohých čiastkových príčin. K náhlemu a nečakanému ochoreniu dochádza zriedka. Svet sa pre chorého stáva nezrozumiteľným, zažíva pocit straty kontroly nad skutočnosťou. Schizofrénia sa vracia, preto je dôležité, aby sa chorý naučil rozpoznávať "varovné príznaky", ktoré signalizujú návrat (nespavosť, nesústredenosť, vnútorný pocit, že sa zasa niečo deje).

Diagnostika a liečba

Diagnostika duševných ochorení u seniorov zahŕňa komplexné vyšetrenie, ktoré zahŕňa rozhovor s pacientom, fyzické vyšetrenie a psychologické testy. Liečba závisí od typu a závažnosti ochorenia a môže zahŕňať:

• Farmakoterapiu: Použitie liekov na zmiernenie príznakov ochorenia.
• Psychoterapiu: Rozhovory s terapeutom, ktoré pomáhajú pacientom zvládať svoje emócie a správanie.
• Sociálnu terapiu: Podpora sociálnych kontaktov a aktivít, ktoré pomáhajú pacientom cítiť sa menej izolovaní.
• Pracovnú rehabilitáciu: Pomoc pacientom pri návrate do pracovného života alebo pri hľadaní nových pracovných príležitostí.

Zariadenia sociálnych služieb

Okrem psychiatrických oddelení a ambulancií existujú na Slovensku aj zariadenia sociálnych služieb, ktoré poskytujú starostlivosť o seniorov s duševnými ochoreniami. Medzi tieto zariadenia patria:

• Zariadenia pre seniorov: Poskytujú ubytovanie, stravovanie a základnú starostlivosť pre seniorov, ktorí potrebujú pomoc s každodennými činnosťami.
• Domovy sociálnych služieb: Poskytujú komplexnú starostlivosť pre osoby s ťažkým zdravotným postihnutím alebo duševným ochorením.
• Špecializované zariadenia: Poskytujú špecializovanú starostlivosť pre osoby s konkrétnymi duševnými ochoreniami, ako je demencia alebo schizofrénia.
• Denné stacionáre: Ponúkajú denný program pre seniorov, ktorý zahŕňa aktivity, terapiu a sociálnu interakciu.

HUMANITÁR, nezisková organizácia

HUMANITÁR, nezisková organizácia, zahájila svoju činnosť v roku 2006 a poskytuje sociálne služby v zariadení pre seniorov, v domove sociálnych služieb, v špecializovanom zariadení a v dennom stacionári v meste Levoča. Cieľovou skupinou sú občania, ktorí trpia duševným ochorením s osobitným zreteľom na ochorenia schizofrénneho a mánio-depresívneho okruhu a demencie. Misiou organizácie je pomôcť ľuďom, ktorí trpia duševným ochorením s osobitným zreteľom na ochorenia schizofrénneho a mánio-depresívneho okruhu a demencie.

Odborná starostlivosť a ľudský prístup

Pri starostlivosti o seniorov s duševnými ochoreniami je dôležitý odborný prístup, ktorý zohľadňuje individuálne potreby a ciele pacienta. Každý pacient má svoju jedinečnú cestu k uzdraveniu, a preto sa starostlivosť snaží prispôsobiť individuálnym potrebám a cieľom. Cieľom je nielen zmierniť aktuálne ťažkosti, ale aj pomôcť pacientom nájsť dlhodobé stratégie na zvládanie a prevenciu duševných problémov.

Významné psychiatrické zariadenia na Slovensku

Psychiatrická nemocnica Profesora Matulaya Kremnica

Psychiatrická nemocnica Profesora Matulaya Kremnica je významným poskytovateľom psychiatrickej starostlivosti na Slovensku. Nemocnica si v roku 2024 pripomenula 65. výročie od svojho vzniku a pri tejto príležitosti pripravila pre pacientov a zamestnancov pestrý kultúrny a spoločenský program v areáli nemocnice.

Aktivity a podujatia

Nemocnica pravidelne organizuje rôzne aktivity a podujatia pre pacientov, ako napríklad fašiangové posedenia, kurzy bežkovania a vianočné benefičné koncerty. Tieto aktivity majú za cieľ zlepšiť kvalitu života pacientov a podporiť ich sociálnu interakciu.

Modernizácia a rozvoj

Psychiatrická nemocnica Profesora Matulaya Kremnica sa neustále snaží o modernizáciu a rozvoj svojich služieb. V rámci programu Slovensko nemocnica realizuje projekt fotovoltaických zariadení a projekt „Rozvoj kybernetickej bezpečnosti v podmienkach Psychiatrickej nemocnice Profesora Matulaya Kremnica“, ktorý je financovaný z Operačného programu Integrovaná infraštruktúra Európskeho fondu regionálneho rozvoja.

Vianočná charita

Nemocnica úzko spolupracuje s Lesmi Slovenskej republiky š.p., ktoré každoročne darujú stromčeky, ktoré sú umiestnené na oddeleniach nemocnice a vyzdobené personálom a pacientmi. V roku 2023 sa konal vianočný benefičný koncert v Rímskokatolíckom kostole Panny Márie Kráľovnej pokoja v Dudinciach, ktorého výťažok bol použitý na zakúpenie vybavenia na poskytovanie terapií pre pacientov detského psychiatrického oddelenia neuhrádzaných z verejného zdravotného poistenia, najmä muzikoterapie.

Psychiatrická klinika LF SZU a UNB

Psychiatrická klinika LF SZU a UNB je významným vzdelávacím a výskumným pracoviskom v oblasti psychiatrie na Slovensku. Klinika sa podieľa na vzdelávaní lekárov v odbore psychiatria a organizuje rôzne vzdelávacie aktivity pre odbornú verejnosť.

Vzdelávacie aktivity

Klinika organizuje školenia a špecializačné skúšky v odbore psychiatria. MZ SR schválilo novelu výnosu č. 12422/2010-OL, ktorým sa ustanovujú minimálne štandardy pre špecializované študijné programy s účinnosťou od 1.1. 2020. Uvedenou novelou sa skracuje dĺžka špecializačného štúdia v povolaní lekár v špecializačnom odbore psychiatria na 4 roky odbornej prípravy.

Psychiatrická liečebňa Samuela Bluma v Plešivci

Psychiatrická liečebňa Samuela Bluma v Plešivci je kvalitné zdravotnícke zariadenie nadregionálneho charakteru, poskytujúce komplexnú dlhodobú psychiatrickú starostlivosť pre pacientov zo spádovej oblasť s cca 850 000 obyvateľmi (bývalé "veľké" okresy Trebišov, Košice-mesto, Košice-okolie, Rožňava, Spišská Nová Ves a Poprad).

História a rozvoj

Ústav bol založený v roku 1898 Samuelom Blumom a postupne sa rozširoval a modernizoval.

Dostupnosť a potreba starostlivosti o duševné zdravie

Pomoc v oblasti duševného zdravia musí byť dostupná, efektívna a musí reagovať na potreby ľudí aj v čase kríz. Dôležitá je aj situácia, možnosti a schopnosti opatrujúceho. Niekto príde na návštevu denne, hoci len na chvíľu, niekto príde raz-dvakrát do týždňa, ale vyhradí si hodinu aj viac, v kľude sa pri chorom posadí a pobudnú spolu. Ideálnou možnosťou je spoločná dohoda s ostatnými na termínoch návštev, aby nechodili všetci naraz, prípadne aby medzi návštevami boli chvíle na odpočinok. Návšteva môže byť pre chorého aj záťažou (aj keď vítanou) a potrebuje si oddýchnuť, aby mal aj z ďalšej návštevy čo najväčšie potešenie. Opäť je dôležitá aj komunikácia so samotným chorým. Nebojte sa ho opýtať, ako mu to najlepšie vyhovuje, povedzte mu úprimne svoje možnosti. Snažte sa sľúbiť len to, čo dokážete naplniť. Ako strávite návštevy je len na vás. Môžete na chvíľu prevziať starostlivosť a chorého nakŕmiť, umyť, učesať, natrieť krémom, prezliecť a pod. Úkony vykonávajte v kľude, dôkladne a láskyplne. Zamyslite sa nad tým, čo viete, že mal chorý rád a čo mu spôsobovalo potešenie a v rámci možností a existujúcich obmedzení mu to skúste opätovne sprostredkovať. Všetko závisí od konkrétnej situácie, stavu chorého, ako aj jeho momentálneho psychického rozpoloženia. Nebojte sa komunikácie a pýtajte sa, čo by chcel robiť, ako tráviť spoločný čas. Hľadajte inšpiráciu vo svojom okolí a buďte kreatívny, snažte sa vymyslieť niečo, čo viete, že by ho určite potešilo. Svetový deň duševného zdravia v roku 2025 upriamil pozornosť najmä na dostupnosť starostlivosti v čase katastrof a kríz. Ministerstvo zdravotníctva SR systematicky buduje moderný systém starostlivosti o duševné zdravie, ktorý zahŕňa prevenciu, včasnú intervenciu, odbornú liečbu aj následnú starostlivosť.

Formy ústavnej starostlivosti

Ak nie je možné postarať sa o chorého človeka doma, či už z dôvodu ošetrovateľskej náročnosti, alebo z dôvodu nedostupnosti ošetrovateľských služieb, nastupuje ústavná starostlivosť v lôžkovom zariadení.

• Zariadenie pre seniorov: V tomto zariadení sa poskytuje starostlivosť osobe, ktorá dovŕšila dôchodkový vek a je odkázaná na pomoc inej fyzickej osoby, alebo poskytovanie starostlivosti v tomto zariadení potrebuje z iných vážnych dôvodov. Zariadenie pre seniorov sa pôvodne nazývalo domov dôchodcov.
• Zariadenie opatrovateľskej služby (ZOS): V tomto zariadení sa poskytuje starostlivosť na určitý čas plnoletej fyzickej osobe, ktorá je odkázaná na pomoc inej fyzickej osoby, ak jej nemožno poskytnúť opatrovateľskú službu. Určitým časom sa myslí napr. obdobie počas dovolenky, obdobie doliečenia po prepustení z nemocnice, resp. počas využívania odľahčovacej služby. V zariadení opatrovateľskej služby sa poskytuje prechodná 24-hodinová starostlivosť v čase, keď si ju nemôžu zabezpečiť klienti sami, napríklad po návrate z nemocnice, v čase dovolenky rodinných príslušníkov a pod.
• Domov sociálnych služieb (DSS): Poskytuje starostlivosť osobe, ktorá je odkázaná na pomoc inej fyzickej osoby a jej stupeň odkázanosti je najmenej V (podľa prílohy č. 3 zákona č. 448/2008 Z.z.), alebo fyzickej osobe, ktorá je nevidiaca alebo prakticky nevidiaca a jej stupeň je najmenej III podľa prílohy č. 3 cit.
• Špecializované zariadenie: Tu sa poskytuje starostlivosť osobe, ktorá je odkázaná na pomoc inej osoby, jej stupeň odkázanosti je najmenej V. podľa prílohy č. 3 cit.
• Liečebňa (oddelenie) dlhodobo chorých: Poskytuje zdravotnú starostlivosť pacientom s komplikáciami prevažne viacerých chronických chorôb, ktorých základné diagnózy sú známe a stav nevyžaduje intenzívne vyšetrovanie a liečbu, ale vyžaduje každodennú lekársku vizitu, intenzívne ošetrovanie resp.
• Lôžkové hospice: Ako samostatné zdravotnícke zariadenia určené na poskytovanie paliatívnej starostlivosti so sídlom v samostatnej budove. Oddelenia paliatívnej medicíny v nemocniciach a iných zdravotníckych zariadeniach, ako ich organizačná súčasť. Odporúčajú sa jednoposteľové izby s príslušenstvom pre pacientov, pri ktorých je možnosť ubytovania blízkej osoby. Pobyt pacienta s nevyliečiteľným ochorením a zomierajúceho pacienta na oddelení sa riadi jeho potrebami.

Ak je chorý umiestnený v nemocnici alebo v ústave, bežnú každodennú starostlivosť, hlavne naplnenie fyziologických potrieb (príjem potravy a tekutín, vyprázdňovanie, podávanie liekov, polohovanie, hygiena atď.), obstaráva personál daného zariadenia. Takáto starostlivosť je poskytovaná v nemocniciach, sociálnych zariadeniach a tiež v hospicoch, s rozdielom, že pobyt v nemocnici je bezplatný (hradený zdravotnou poisťovňou), zatiaľ čo na pobyt v hospici alebo v sociálnom zariadení si pacient dopláca. V nemocnici je taktiež zaistený prísun potrebných liekov a pomôcok na rozdiel od sociálnych zariadení, v prípade ktorých je potrebné sledovať zásoby liekov a ak dochádzajú rodina musí zaistiť predpísanie lekárom, vyzdvihnutie a doručenie liekov do zariadenia. Výrazným nedostatkom pri starostlivosti v nemocnici je nedostatok súkromia pre kontakt s blízkymi, cudzie prostredie, izolácia a často nedostatočný a neosobný prístup. Následkom je celkové zhoršovanie už aj tak zmeneného psychického stavu zomierajúceho pacienta a pocitu beznádeje. Vo väčšine nemocníc je možné navštevovať chorých denne dopoludnia, po dohode s personálom aj po vyhradenom čase. Tak často ako je to možné a ako to umožňujú pravidlá daného zariadenia.

Iniciatívy Ministerstva zdravotníctva SR

Ministerstvo zdravotníctva SR systematicky buduje moderný systém starostlivosti o duševné zdravie, ktorý zahŕňa prevenciu, včasnú intervenciu, odbornú liečbu aj následnú starostlivosť. Svetový deň duševného zdravia v roku 2025 upriamil pozornosť najmä na dostupnosť starostlivosti v čase katastrof a kríz. Ministerstvo v máji 2025 spustilo Národnú linku na podporu duševného zdravia (0800 193 193, www.nlpdz.sk). Od svojho vzniku prijala viac ako tisíc hovorov. Z prostriedkov Plánu obnovy a odolnosti bolo vyčlenených 5,5 milióna eur na vznik 11 psychosociálnych centier po celom Slovensku. Ministerstvo podporilo aj budovanie psychiatrických stacionárov prostredníctvom dvoch výziev. Na tento účel bolo rozdelených 4,3 milióna eur medzi 10 prijímateľov. Osobitná pozornosť bola venovaná aj vzdelávaniu zdravotníckych a nezdravotníckych pracovníkov. Na tieto aktivity bolo vyčlenených viac ako 300-tisíc eur. Ďalšou prioritou je modernizácia psychiatrických oddelení, do ktorej bolo investovaných viac ako 4,8 milióna eur. Rekonštrukcia v ôsmich nemocniciach zahŕňala prestavbu viacposteľových izieb na dvojlôžkové so samostatným sociálnym zariadením a vybudovanie seklúznych miestností, ktoré nahrádzajú sieťové postele. Súčasťou nového systému je aj rozvoj špecializovaných pracovísk pre deti a mládež. V Národnom ústave detských chorôb v Bratislave vznikol Denný stacionár pre deti s poruchami príjmu potravy, ktorý už priniesol pozitívne výsledky pri skrátení hospitalizácií.

Prehľad investícií Ministerstva zdravotníctva SR do duševného zdravia

Sociálna rehabilitácia pre duševne chorých

Spoločným znakom pre väčšinu pacientov s duševným ochorením je potreba dlhodobej stálej starostlivosti a podpory. Sociálne služby všeobecne sú potrebné najmä pri závažnejších chronických duševných ochoreniach, ako sú schizofrénia, afektívne poruchy (ako je napríklad depresia, bipolárna porucha), poruchy osobnosti, organické duševné poruchy (demencie a pod.), závislosti a pod. Pre niektoré duševné ochorenia je typické, že k prejaveniu prvých príznakov dochádza už v mladom veku. Následkom toho mladí ľudia často nedokončia ani strednú školu, prípadne prerušia štúdium na vysokej škole. V ideálnom prípade dostane človek s duševným ochorením (DO) starostlivosť, pomoc a podporu v rodine. Ak sa však rodina o postihnutého človeka príkladne stará a potom rodičia zomrú, takíto ľudia potom často nevedia fungovať v každodennom živote. Potrebná liečba a potrebné spôsoby sociálnej rehabilitácie pre ľudí s DO sa samozrejme nedajú zovšeobecňovať. Vo veľkej miere však platí, že okrem správne nastavenej psychiatrickej a psychoterapeutickej liečby títo ľudia potrebujú pocit istoty. Je preto potrebné v rámci liečebnej, následnej a sociálnej starostlivosti pre nich vytvoriť špecifické prostredie, kde môžu napredovať podľa svojich potrieb a momentálnych schopností, väčšinou pomalším tempom ako ľudia bez DO. Sociálna rehabilitácia človeka s DO by do veľkej miery mala zahŕňať aj príbuzných, či iné blízke osoby. Duševné ochorenie sa prejavuje nielen symptómami ochorenia, ale aj obmedzeniami v sociálnom živote, nespôsobilosťou vykonávať určité činnosti. Z tohto dôvodu aj dopady ochorenia sa prejavujú v spoločenskej a sociálnej oblasti, nezamestnanosť, stigmatizácia, spoločenská izolácia, marginalizácia, strata domova, a pod. Práve z týchto dôvodov sú sociálne služby a sociálna rehabilitácia pre túto cieľovú skupinu mimoriadne dôležité.

„Reťaz“ služieb sociálnej rehabilitácie by mala na seba nadväzovať a posúvať klienta k sebestačnosti - čiže počas liečby ochorenia by mala viesť od potlačenia príznakov ochorenia v ambulantnej či nemocničnej zdravotnej starostlivosti, cez podporu spoločenského fungovania v rámci dennej rehabilitácie v dennom stacionári a dennom (rehabilitačnom) centre k pomoci v samostatnom živote prostredníctvom agentúr domácej starostlivosti, či zariadení chráneného bývania. Čo sa týka zamestnania, sociálna rehabilitácia by mala viesť od obnovy pracovných schopností a návykov v pracovných dielňach v zdravotníckom (psychiatrický stacionár) a potom sociálnom (rehabilitačné stredisko) dennom centre cez tréningové pracoviská slúžiace obnove stratených pracovných návykov, ďalej chránené a podporované zamestnanie klienta v chránenej dielni, na chránenom pracovnom mieste, či v zamestnaní s pomocou pracovného asistenta až k umiestneniu klienta na otvorený pracovný trh, čiže celkovo k samostatnosti a nezávislosti od pomoci iných.

Formy sociálnej rehabilitácie

• Komunita: Komunikácia v skupine, vyjadrenie svojich názorov, spokojnosti či nespokojnosti s aktivitami, či liečebným plánom. Terapeutická komunita je súčasťou liečby DO v zdravotníckom zariadení (nemocnici), počas následnej liečby v dennom stacionári, ako aj v zariadeniach následných sociálnych služieb, ako je napríklad rehabilitačné stredisko. Komunita navodzuje pocit bezpečného a známeho prostredia, pomáha klientovi zlepšovať svoje komunikačné schopnosti, ktoré sú často vplyvom duševného ochorenia zhoršené.
• Psychoterapia: Alebo „terapia rozhovorom“ medzi klientom a odborníkom - psychoterapeutom. Psychoterapia je u niektorých pacientov dôležitou súčasťou liečby človeka s DO. Existuje viacero druhov psychoterapie, ako je napríklad individuálna, skupinová, manželská alebo rodinná.
• Arteterapia: K ďalším druhom terapie, ktorá sa okrem liekov a psychoterapie používa pri duševnom ochorení, je arteterapia, čiže liečba umením. Ide o vyjadrenie myšlienok, pocitov a celkovo svojej kreativity prostredníctvom výtvarného, či iných druhov umenia. Tiež je možné považovať ju za súčasť sociálnej rehabilitácie, nakoľko umožňuje klientovi preklenutie komunikačných bariér, spôsobených ochorením a zapojenie sa do práce v kolektíve.
• Sociálne poradenstvo: Je ďalšou formou, ktorú je možné označiť za súčasť, či podporu sociálnej rehabilitácie klienta s DO. Sociálne poradenstvo obnáša poskytovanie poradenstva klientom ohľadom vyhľadávania dostupných sociálnych služieb, pomoc pri kontaktoch s úradmi, ako aj ďalších oblastí bežného života.
• Práca v dielňach: Samotná sociálna rehabilitácia, teda rehabilitovanie zručností klienta s DO sa realizuje viacerými spôsobmi. Jedným z nich je práca v pracovných či umeleckých dielňach (napríklad dielňa krajčírska, stolárska, keramická), príprava jedál, a pod. Jedná sa jednak o obnovu či rozvoj jemnej motoriky, nácvik pravidelnej pracovnej činnosti a pravidelného pracovného režimu, prejavenie kreativity, osvojenie si nových zručností. Patria sem rôzne pracovné činnosti ako sú napríklad pracovné či umelecké dielne, hudobné a tanečné aktivity, spoločenské podujatia, umelecká tvorba, výuka práce na počítači, spoločenské a edukačné programy pre príbuzných či s príbuznými, športové činnosti, výuka cudzích jazykov a pod. Na rozdiel od dielní či aktivít poskytovaných v rehabilitačných strediskách, ktoré sú organizované a vedené väčšinou odborníkmi (sociálnymi, psychologickými či zdravotníckymi pracovníkmi), aktivity občianskych združení sú väčšinou organizované dobrovoľníkmi, často z radov klientov alebo príbuzných klientov s DO.
• Chránené bývanie: Čo sa týka samostatného života, ktoré je vlastne jedným z hlavných cieľov sociálnej rehabilitácie človeka s DO, výraznou pomocou je tzv. chránené bývanie, t.j. ubytovanie klienta v byte či rodinnom dome, kde má svoje súkromie, zároveň však má k dispozícii dohľad odborného pracovníka a sociálne poradenstvo. Táto služba podporuje samostatnosť klientov, stimuluje ich k zodpovednosti a k riešeniu drobných prekážok každodenného života. Znižuje sa tak ich ďalšia závislosť od psychiatrickej starostlivosti. V zariadení chráneného bývania majú klienti stanovený režim dňa, pozostávajúci z budíčka, osobnej hygieny, raňajok, komunity, upratovania priestorov, doobedňajšieho individuálneho programu, obedu, poobedňajšieho programu so sociálnou pracovníčkou. Potom nasleduje individuálny program, večera, oddych a nočný kľud. Základným predpokladom pre vytvorenie služby chráneného bývania pre klientov je zabezpečenie a prevádzka obytných priestorov, čiže potreba značných počiatočných investícií.

Význam práce pre človeka s duševnou poruchou

Význam práce pre človeka s duševnou poruchou je veľký. Zamestnanie je zdrojom príjmu a pravidelnou zmysluplnou aktivitou, čo sú dôvody dôležité už aj samé o sebe. Zamestnanie má však veľký význam aj ako príležitosť pre sociálne kontakty, pre rozvoj sebadôvery, pre integráciu do komunity a celkové zvýšenie kvality života. Svoje pôvodné pracovné schopnosti, zručnosti a vedomosti človek s chronickým DO často stráca, existuje však viacero spôsobov sociálnej pomoci pri návrate do zamestnania. Jedným zo spôsobov je chránené zamestnávanie, čiže práca na pracovnom mieste vytvorenom pre človeka so zdravotným postihnutím, či už v chránenej dielni alebo na otvorenom pracovnom trhu.

Ďalšie sociálne služby

Osobná asistencia, ako sociálna služba, sa pre skupinu ľudí s DO používa minimálne, napriek tomu, že pomoc osobného asistenta pri zvládaní úloh, ktoré človek s DO kvôli príznakom svojho ochorenia zvládnuť nedokáže (na určitú prechodnú dobu či trvalo). Táto služba sa u tejto cieľovej skupiny klientov zatiaľ nevyužíva najmä preto, že ešte to nie je zaužívané. Napriek tomu, mnohé prejavy duševného ochorenia je možné prekonať práve s pomocou druhej osoby. Špecializovaná agentúra domácej ošetrovateľskej starostlivosti (ADOS) je forma ošetrovateľskej pomoci klientovi v domácnosti. Poskytovanie tejto pomoci klientom s DO je relatívne nové. Agentúry domácej ošetrovateľskej starostlivosti existujú v Slovenskej republike už od polovice 90. rokov. Rekondičný pobyt, viacdňové sústredenie na mieste mimo vlastného bydliska je ďalšou aktivitou sociálnej rehabilitácie, ktorú z vlastnej iniciatívy organizujú niektoré mimovládne organizácie. Financovanie služieb sociálnej rehabilitácie v rehabilitačných strediskách a v priestoroch chráneného bývania je viaczdrojové.

Kde sa poskytuje sociálna rehabilitácia pre osoby s duševným ochorením?

Denné psychiatrické stacionáre sú zriaďované na základe Metodického pokynu na zriadenie a prevádzku psychiatrických stacionárov, ktorý vydalo Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky v roku 2006. V súčasnej dobe je v Slovenskej republike 13 stacionárov pre dospelých, 3 pre deti a 1 gerontopsychiatrický. Denný psychiatrický stacionár (DPS) je zariadenie ambulantné, kam klienti dochádzajú na denný program. Klient dochádza do DPS buď ešte počas nemocničnej fázy liečby svojho ochorenia, ako pokračovanie po svojej nemocničnej liečbe, alebo na odporučenie svojho ambulantného psychiatra, u ktorého je pre svoje duševné ochorenie sledovaný. DPS je zdravotnícke zariadenie, v ňom poskytovaná liečba však kladie osobitný dôraz na psychoterapiu, psychiatrickú rehabilitáciu a psychosociálnu rehabilitáciu. Klienti v stacionári majú individualizovaný liečebný program. Pobyt klienta trvá niekoľko hodín denne, v priemere 4-12 týždňov. Sociálna rehabilitácia sa u klientov DPS dosahuje prostredníctvom komunitných sedení, individuálnej či skupinovej psychoterapie, práce v pracovných a umeleckých dielňach a sociálnym poradenstvom.

Rehabilitačné stredisko (RS) poskytuje klientom s DO systematickú dennú mimonemocničnú starostlivosť. Cieľom RS je u klienta priaznivo ovplyvniť ďalší priebeh ochorenia, predchádzať prejavom príznakov DO a napomôcť integrácii klienta do spoločnosti. Ide o sociálnu prevenciu formou rehabilitačnej činnosti a sociálne poradenstvo. Rehabilitačná činnosť v takomto stredisku sa uskutočňuje prostredníctvom ergoterapie (liečba prácou), komunity (skupinový pohovor, relaxácia), osobných pohovorov a nácviku sociálnych zručností. Pracovná a sociálna terapia sa realizujú v pracovných a umeleckých dielňach. Rehabilitačné strediská poskytujú taktiež edukačné a tréningové programy pre príbuzných ľudí s duševným ochorením a sociálne poradenstvo. V Slovenskej republike sa nachádzajú len dve zariadenia chráneného/podporovaného bývania - v Rimavskej Sobote a v Michalovciach. V Michalovciach sa nachádza zariadenie podporovaného bývania (podľa § 34 Zákona 448/2008 Z.z.) pre 16 občanov. Mnohí ľudia s duševným ochorením využívajú tiež služby domovov sociálnych služieb, či už denný, týždenný, alebo dlhodobý pobyt. Chránené zamestnávanie sa pre skupinu ľudí s DO taktiež využíva minimálne. Reštauračné zariadenie, ktoré zamestnávalo ľudí s DO v Michalovciach, už nie je v prevádzke. V Bratislave má byť v priebehu roka 2009 obnovená prevádzka bufetu, kde sú na chránených pracovných miestach zamestnaní ľudia s DO. V Slovenskej republike existuje viacero občianskych združení, ako sú pacientské a príbuzenské organizácie, ktoré svojimi aktivitami sprostredkovávajú sociálnu rehabilitáciu pre ľudí s DO. Tieto občianske združenia organizujú na regionálnej alebo národnej úrovni informovanie verejnosti o duševnom zdraví a aspektoch jednotlivých duševných ochorení. Realizujú aktivity sociálnej rehabilitácie pre svojich klientov - ako sú rôzne jednorazové či dlhodobé aktivity pracovnej terapie, arteterapie, či iných metodík zlepšovania sociálnych zručností a schopností klientov. Občianske združenia často organizujú rôzne pracovné činnosti ako sú napríklad pracovné či umelecké dielne, hudobné a tanečné aktivity, spoločenské podujatia, umelecká tvorba, výuka práce na počítači, spoločenské a edukačné programy pre príbuzných či s príbuznými, športové činnosti, výuka cudzích jazykov a pod. Na rozdiel od dielní či aktivít poskytovaných v rehabilitačných strediskách, ktoré sú organizované a vedené väčšinou odborníkmi (sociálnymi, psychologickými či zdravotníckymi pracovníkmi), aktivity občianskych združení sú väčšinou organizované dobrovoľníkmi, často z radov klientov alebo príbuzných klientov s DO.

tags: #socialna #starostlivost #o #dusevne #chorych