Sociálna rehabilitácia zdravotne postihnutých: Komplexný pohľad na výskum a prax na Slovensku

Ľudí často trápia rany osudu, choroby a postihnutia ich samotných alebo ich blízkych. Veľmi často sa na ne sťažujú a pýtajú sa: „Prečo práve mňa toto muselo postihnúť?!“ „Aká v tom je spravodlivosť?“ Pýtajú sa na riešenie svojho problému. Hľadajú cesty, ktoré by ich dostali von z tohto ich bolestivého stavu. Pýtajú si pomoc, pretože sami si nevedia poradiť. Svoje zdravie si väčšinou začneme vážiť až vtedy, keď nás pritlačí nejaký stály zdravotný neduh - postihnutie. Ak už raz chorobu získame, musíme s chorobou žiť. Znamená to, keď už raz chorobu kúpim, musím sa s ňou naučiť žiť. Pre telesne postihnutých existuje jediná cesta - urobiť pre svoje zdravie všetko, vyrovnať sa s osudom a naučiť sa s handicapom - so svojou chorobou žiť.

Tento článok sa zameriava na problematiku sociálnej rehabilitácie zdravotne postihnutých na Slovensku, pričom analyzuje súčasný stav, výzvy a možnosti zlepšenia. Cieľom je poskytnúť komplexný pohľad na túto dôležitú oblasť a prispieť k zvyšovaniu kvality života ľudí so zdravotným postihnutím.

Čo je sociálna rehabilitácia?

Sociálna rehabilitácia je definovaná ako proces, ktorý umožňuje ľuďom prekonať fyzické, psychické a sociálne bariéry, a zároveň posilňuje ich schopnosť samostatne fungovať v každodennom živote. Na Slovensku je táto oblasť definovaná prostredníctvom rôznych programov a metodík, ktoré vychádzajú z princípov individualizovaného prístupu a osobného rozvoja. Každé zdravotné postihnutie s trvalými následkami vyžaduje komplexný prístup zameraný nielen na úpravu postihnutých fyziologických funkcií, ale aj na úpravu psychosociálnych funkcií s cieľom integrácie postihnutej osoby do bežných spoločenských štruktúr.

Sociálna rehabilitácia je proces, v ktorom osoba s dlhodobým, či trvalým zdravotným postihnutím absolvuje nácvik potrebných zručností, ktoré smerujú k dosiahnutiu samostatnosti a sebestačnosti v maximálnej možnej miere s ohľadom na jej zdravotné postihnutie, s cieľom dosiahnuť čo najvyšší stupeň spoločenskej integrácie. Ide o aktívne nástroje a väčšinou služby, ktoré majú pôsobiť na znižovanie miery závislosti osoby vyplývajúcej z jej zdravotného postihnutia a následného handicapu.

Slovenské fórum osôb so zdravotným postihnutím (SFOZP) zdôrazňuje, že sociálna rehabilitácia sa zameriava na:

• rozvoj komunikačných schopností,
• zlepšenie motorických zručností,
• podporu sociálnych a pracovných kompetencií, ktoré sú nevyhnutné pre integráciu do pracovného procesu a spoločnosti,
• obnovu sebestačnosti prostredníctvom znižovania závislosti na pomoci iných osôb,
• zlepšenie sociálnych vzťahov a integráciu do kolektívu a komunity,
• zvýšenie zamestnateľnosti prostredníctvom podpory pri hľadaní zamestnania alebo adaptácie na pracovisko.

Tieto ciele sú dosahované prostredníctvom rôznych nástrojov a metód, medzi ktoré patria individuálne plány rozvoja, terapeutické programy, workshopy na zlepšenie zručností a skupinové aktivity, ktoré pomáhajú budovať sociálne väzby a vzájomnú podporu.

Komplexná pomoc pre osoby so zdravotným postihnutím na Slovensku

Komplexná pomoc pre osoby so zdravotným postihnutím ide ešte ďalej, pretože zahŕňa nielen sociálnu rehabilitáciu, ale aj odborné služby, ktoré poskytujú špecifickú podporu v rôznych oblastiach života. Podľa Svetu mobility sa komplexná pomoc zameriava na poskytovanie poradenstva, asistencie a terapeutických intervencií, ktoré pokrývajú široké spektrum potrieb jednotlivcov s postihnutím. Táto forma pomoci zahŕňa aj rodinných príslušníkov, ktorí sú často najbližšími oporami a zohrávajú kľúčovú úlohu v každodennom živote osôb s postihnutím. Odborné služby sú preto orientované nielen na samotných prijímateľov pomoci, ale aj na ich rodiny, aby dokázali efektívne zvládať výzvy spojené so starostlivosťou a podporou.

Oblasti komplexnej rehabilitácie

Komplexná rehabilitácia (ucelená rehabilitácia) je vzájomne previazaný, koordinovaný a cielený proces, ktorého základnou náplňou je čo najviac minimalizovať priame i nepriame dôsledky trvalého alebo dlhodobého zdravotného postihnutia jedinca. Realizácia komplexnej rehabilitácie si vyžaduje využívanie liečebných, sociálnych a pedagogických nástrojov a nástrojov aktívnej politiky zamestnanosti.

1. Liečebná rehabilitácia: Súbor včasných, diagnostických, terapeutických a organizačných opatrení, ktoré smerujú k optimálnej funkčnej zdatnosti a vytvoreniu podmienok pre jej dosiahnutie. Jej súčasťou sú fyzioterapia, ergoterapia, psychológia, logopédia a zaisťovanie zdravotníckej techniky. Cieľom liečebnej rehabilitácie je obnova, alebo náhrada porušenej funkcie, ktorá v rámci procesu rehabilitácie osoby so zdravotným postihnutím vytvorí základné predpoklady pre jej integráciu.
2. Sociálna rehabilitácia: Ide o proces, v ktorom osoba s dlhodobým, či trvalým zdravotným postihnutím absolvuje nácvik potrebných zručností, ktoré smerujú k dosiahnutiu samostatnosti a sebestačnosti v maximálnej možnej miere s ohľadom na jej zdravotné postihnutie. S cieľom dosiahnuť čo najvyšší stupeň spoločenskej integrácie. Ide o aktívne nástroje a väčšinou služby, ktoré majú pôsobiť na znižovanie miery závislosti osoby vyplývajúcej z jej zdravotného postihnutia a následného handicapu.
3. Pedagogická rehabilitácia: Súhrn špecifických pedagogických činností zameraných na rozvoj osobnosti a podporu vzdelávania detí a ľudí so zdravotným postihnutím. Ide tu zároveň aj o prevenciu vzniku a odstraňovanie negatívnych dôsledkov zdravotného postihnutia v procese vzdelávania. Zahrňuje výchovu a vzdelávanie ľudí so zdravotným postihnutím realizovanú za pomoci špeciálno-pedagogických činností pri rešpektovaní individuálnych možností a potrieb smerujúcich k dosiahnutiu čo najvyššieho stupňa vzdelania a vedomostí, ako predpokladu samostatnosti, spoločenského a pracovného uplatnenia.
4. Pracovná rehabilitácia: Zložka komplexnej rehabilitácie, ktorej úlohou je na základe individuálnych plánov realizovaných s klientmi so zdravotným postihnutím, umožniť nácvik pracovných návykov a zručností, potrebných na získanie vhodného pracovného miesta, udržanie si pôvodného zamestnania. Pracovná rehabilitácia môže byť zmysluplnou dennou činnosťou pre klientov s ťažkým zdravotným postihnutím v zariadeniach sociálnych služieb. Pracovná rehabilitácia je činnosť, ktorá by mala viesť k vhodnému pracovnému uplatneniu osôb s postihnutím, a preto je významným prostriedkom integrácie ľudí s postihnutím do väčšinovej spoločnosti.

Integrácia do spoločnosti a jej bariéry

Integrácia do spoločnosti predstavuje ďalší dôležitý krok na ceste k zlepšeniu kvality života osôb so zdravotným postihnutím. Ide o proces, ktorý zahŕňa fyzickú dostupnosť prostredia, odstránenie architektonických bariér, zlepšenie prístupu k vzdelaniu, zamestnaniu a voľnočasovým aktivitám, ako aj o vytváranie inkluzívneho prostredia, ktoré podporuje rovnosť a rešpekt.

Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR v tomto smere kladie dôraz na komunitné služby a podporu deinštitucionalizácie, ktorá umožňuje jednotlivcom žiť v prirodzenom prostredí namiesto segregovaných zariadení. Podľa výskumov uvedených v článkoch na ResearchGate a Prohuman, Slovensko v tejto oblasti stále čelí mnohým výzvam, najmä v oblasti dostupnosti služieb a prispôsobenia infraštruktúry potrebám osôb so zdravotným postihnutím.

Bariéry integrácie

Napriek snahám o integráciu, osoby so zdravotným postihnutím na Slovensku stále čelia mnohým bariéram:

• Architektonické bariéry: Až 95% budov, v ktorých ťažko telesne postihnutí žijú, alebo ich využívajú, sú bariérové.
• Nedostatočná dostupnosť WC: Veľký problém pre vozičkára je, keď potrebuje isť na WC a nemá ho na blízku, alebo je bariérové a je tam málo priestoru.
• Negatívne postoje spoločnosti: Postoj spoločnosti k imobilným ľuďom zodpovedá pretrvávajúcej nedostatočnej uvedomelosti danej problematiky.

Sociálna izolácia osôb so zdravotným postihnutím

Sociálna izolácia osôb so zdravotným postihnutím je závažným celospoločenským problémom. Ľudí so zdravotným postihnutím už samotný fakt uvedomenia si trvalého, nezmeniteľného stavu zdravotného postihnutia, stavia do polohy neistoty. Hľadajú odpovede na mnohé otázky týkajúce sa bežnej existencie a tieto ich stavajú spočiatku aj do zdanlivo neriešiteľných situácií, ktoré môžu viesť k beznádeji a tým k sociálnemu vylúčeniu.

Sociálna integrácia osôb so zdravotným postihnutím je závislá od mnohých faktorov (bezbariérovosti, prístupu k stavbám občianskeho vybavenia, dostupnosti sociálnych služieb, pomôckam, druhu zdravotného postihnutia, sociálneho prostredia, rodinného prostredia, osobnosti, prístupu k životu, postojov a pod.).

Faktory ovplyvňujúce sociálnu integráciu

• Zdravotný stav: Sociálna integrácia osôb so zdravotným postihnutím nie je závislá len od vytvorených podmienok spoločnosti, ale je priamo závislá od ich zdravotného stavu.
• Ekonomické faktory: Pre dlhodobo nepriaznivý stav u osôb so zdravotným postihnutím dochádza k problémom ekonomicko-finančnej povahy vyplývajúce najprv z dlhodobej práceneschopnosti (strata príjmu), prechod na invalidný dôchodok, pričom má takáto osoba zvýšené náklady na liečbu.
• Sociálne faktory: Narúšajú sa partnerské a rodinné vzťahy, prichádza tzv. dezorganizácií bežných každodenných činností, sociálna izolácia, absencia sociálnych kontaktov, zmena a zníženie celkového životného štýlu.

Podpora a služby pre osoby so zdravotným postihnutím

Centrá včasnej intervencie

Od roku 2014 vznikli v Slovenskej republike štyri Centrá včasnej intervencie (Bratislava, Žilina, Banská Bystrica, Košice a Prešov). Zákon o sociálnych službách (č. zákona 448/2008 Z. z. v znení neskorších predpisov) upravuje ich činnosť ako sociálne služby včasnej intervencie, ktoré sa poskytujú dieťaťu do 7. rokov veku a jeho rodine, ak je ohrozený jeho vývoj z dôvodu zdravotného postihnutia. Ide o poskytovanie špecializovaného sociálneho poradenstva a sociálnej rehabilitácie a vykonávanie stimulácie komplexného vývoja dieťaťa so zdravotným postihnutím a preventívnu aktivitu. Uvedená sociálna služba sa poskytuje ambulantnou alebo terénnou formou. Vznik takejto služby je prínosom a v praxi predovšetkým pomocou pre deti a ich rodiny už od prenatálneho veku. Na škodu je však fakt, že o tejto sociálnej službe sa nedozvedia všetci tí, ktorí to potrebujú a nie je prístupná pre všetkých, ktorí by ju potrebovali.

Sprevádzanie (Counselling) ako forma sociálnej pomoci

Domnievame sa, že práve sprevádzanie (counselling), je priama forma pomoci osobám so zdravotným postihnutím a ich rodinám, ktorá vedie k ich sebapoznaniu, pomáha pri prijatí nového spôsobu života, uvedomenia si podstaty bytia v každej, aj nepriaznivej zdravotnej situácii a zároveň je prostriedkom dosiahnutia sociálnej integrácie. Pracovníci counsellingových centier by svojou odbornou, adresnou a konkrétnou pomocou, zameranou na človeka a jeho rodinu, pripravili svojich klientov na nový - zmenený život. Sprevádzanie by mohlo nadväzovať na sociálnu pomoc, ktorú poskytujú Centrá včasnej intervencie a zároveň by zastrešil všetkých tých, ktorí by túto pomoc potrebovali a nielen tých, ktorých vývoj je ohrozený z dôvodu zdravotného postihnutia.

Integrácia osvedčených zahraničných modelov

Integrácia osvedčených zahraničných modelov do systému starostlivosti o osoby so zdravotným postihnutím na Slovensku predstavuje zásadný krok k modernizácii a zlepšeniu poskytovaných služieb. Zatiaľ čo slovenský systém sociálnych služieb prešiel za posledné desaťročia významným vývojom, stále zaostáva za niektorými pokročilými prístupmi, ktoré už boli implementované v iných krajinách Európy a sveta.

Príklady zahraničných modelov

• Škandinávsky model inklúzie: Dôraz na komunitné služby a maximálnu nezávislosť jednotlivcov.
• Nemecký model sociálnej integrácie: Dôraz na pracovnú inklúziu prostredníctvom chránených dielní a integračných podnikov.
• Holandský model osobného rozpočtovania: Osoby so zdravotným postihnutím majú možnosť spravovať svoj vlastný rozpočet na sociálne služby.
• Kanadský model inkluzívneho vzdelávania: Špecializované tímy odborníkov pracujú priamo s deťmi so zdravotným postihnutím v bežných triedach.

Kroky k implementácii zahraničných modelov

• Legislatívne zmeny.
• Finančné investície.
• Vzdelávacie programy pre odborníkov.
• Zapojenie samotných osôb so zdravotným postihnutím do tvorby politík a rozhodovacích procesov.
• Výmenné programy pre slovenských odborníkov.

Šport a sociálna rehabilitácia

Šport má nezastupiteľné miesto v živote ľudí a najmä v živote človeka telesne postihnutého. Veď k tomu, aby sa človek nejakým spôsobom telesne postihnutý dopracoval k určitému stupňu sebaobsluhy a sebestačnosti, musel cvičiť, nech už ako pacient v niektorom rehabilitačnom ústave, v kúpeľoch alebo doma. Miera sebestačnosti je priamo úmerná dávkam a povahe rehabilitačných úkonov a vnímavosti každého jedinca. Z jedných takých rehabilitačných cvikov je aj športová činnosť. Šport je taká svojím spôsobom spoločenská záležitosť, lebo sa ľudia stretávajú, komunikujú, v rámci spoločnosti športovcov sa zúčastnia aj iných než športových akcií, čo ocení najmä človek, vyradený zo zdravotných dôvodov z pracovného pomeru. Športová činnosť zvyšuje istotu ľudí, ich sebadôveru, upevňuje zdravie a udržuje dobrý psychický stav.

Sociálna rehabilitácia osôb so zrakovým postihnutím

Zrak je veľmi dôležitým zmyslom človeka, ktorý nám sprostredkováva vizuálne zážitky, poskytuje viac ako polovicu informácií, ktoré sa dostávajú do mozgu. Potvrdzujú to aj štúdie, podľa ktorých človek získava 70-80 % všetkých informácií zrakom. Osoby, ktoré majú nejakú poruchu zraku predstavujú asi 1,5 % populácie. Zrakovo postihnutý jedinec je ten, ktorý i po optimálnej korekcii má v bežnom živote problémy so spracovaním a získavaním informácií zrakovou cestou (Oláh, 2016). Vyrovnávanie sa so svojím zrakovým postihnutím je pre každého človeka náročné najmä po psychickej stránke, nehovoriac o zorientovaní sa v sociálnej legislatíve, pri výbere kompenzačných prostriedkov.

Poskytovanie základného a špecializovaného sociálneho poradenstva, sociálnej rehabilitácie, sprievodcovskej a predčitateľskej služby a ďalšie iné úlohy sú činnosťou a poslaním sociálnych pracovníkov pôsobiacich aj v rámci Únie nevidiacich a slabozrakých na Slovensku (ÚNSS). Tieto služby slúžia na zmiernenie nepriaznivej sociálnej situácie človeka, jeho rodiny a komunity. Všetky služby slúžiace na pomoc zrakovo postihnutým sú v Slovenskej republike vykonané v súlade so zákonom č.448/2008 Z.z. o sociálnych službách a sú poskytované prostredníctvom siete Krajských stredísk ÚNSS.

Služby Únie nevidiacich a slabozrakých na Slovensku (ÚNSS)

ÚNSS poskytuje osobám so zrakovým postihnutím množstvo sociálnych služieb, ktoré sú realizované za pomoci Krajských stredísk v každom krajskom meste na Slovensku. Patria sem:

• Vytváranie podmienok na rozvoj vlastných zručností a znalostí na prekonávanie dôsledkov zrakového postihnutia.
• Príprava na plnohodnotný život, integráciu.
• Sociálne poradenstvo, sociálna prevencia a rehabilitácia.
• Informovanie verejnosti o schopnostiach, ale aj problémoch osôb so zrakovým postihnutím, s cieľom, aby ich okolie vnímalo a akceptovalo ako prirodzenú súčasť spoločnosti.
• Poskytovanie sociálnych a ďalších služieb zrakovo postihnutým (Juhásová, Šmehilová, Ajdariová 2012).

Prioritami únie je zvyšovanie odbornosti sociálnych pracovníkov a supervízia. Skvalitňovanie sociálneho poradenstva a sociálnej rehabilitácie. Podpora osôb so zrakovým postihnutím uplatniť sa na voľnom pracovnom trhu (Juhásová, Šmehilová, Ajdariová 2012). Kvalita poskytovaných služieb je garantovaná udelením akreditácie na vykonávanie špecializovaného poradenstva a sociálnej rehabilitácie Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny SR (Interný materiál ÚNSS).

Na technickú podporu vzdelávania, zamestnávania, nezávislého života a sprístupňovania informácií zrakovo postihnutým sa využívajú služby Centra technických a informačných služieb (CETIS). Na distribúciu kompenzačných pomôcok pre osoby so zrakovým postihnutím bola zriadená spoločnosť Tyflocomp s.r.o.

Význam kompenzačných pomôcok a zrakovej terapie

Osoby trpiace stratou alebo vážnym poškodením zraku musia v bežnom živote čeliť mnohým úskaliam, ktoré im spôsobujú problémy pri mnohých činnostiach ako je starostlivosť o domácnosť, cestovanie, písanie, čítanie a iné. Pri prekonávaní týchto problémov zohráva významnú úlohu vhodný výber pomôcky. Na posilnenie zvyšku zraku, ale aj na využitie hmatovej alebo sluchovej kontroly sú dostupné rôznorodé optické a elektronické pomôcky. Sú medzi nimi univerzálne, ale aj špecializované. Zrakovo postihnutý občan si môže vybrať na základe lekárskeho predpisu z verejného zdravotného poistenia podľa zákona č. 362/2011 Z. z. o liekoch a zdravotníckych pomôckach zdravotné pomôcky, ktoré sú čiastočne alebo úplne hradené zdravotnými poisťovňami a sú zverejnené v zozname kategorizovaných zdravotných pomôcok Ministerstva zdravotníctva SR, ktorý sa novelizuje každý štvrťrok.

Kompenzačné pomôcky podľa zákona č. 447/2008 Z. z. - finančný príspevok z Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny na zakúpenie pomôcky podľa zákona č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia môže získať každý občan, ktorého miera funkčnej poruchy je minimálne 50 %. Do tejto skupiny pomôcok patria napr. ručné čitateľské lupy, dotykové vreckové lupy s osvetlením LED, ďalekohľadové a lupové binokulárne okuliare, oporná palica, biela orientačná palica (MZSR). Výučba používania techník slepeckej palice je realizovaná vlastným preškolením zamestnancov, nakoľko neexistuje žiadne školiace centrum na Slovensku.

Dôležitou službou je zraková terapia, v rámci ktorej sa učí klient cvičiť si zvyšky zraku a učí sa čítať so zvyškom zraku. Služba zrakovej terapie je vykonávaná jedine úniou v rámci sociálnej rehabilitácie, táto služba nie je nikde oficiálne zakotvená, ani v zákone, neštuduje sa ani ako odbor a je časovo náročná. Tým, že táto služba je z časti lekárska a z časti sociálna a oftalmológovia z časového nedostatku nevedia pokryť túto oblasť, je potrebné nájsť prepojenie medzi oftalmológmi, ktorí zistia slabozrakosť a odborníkmi, ktorí by túto terapiu vykonávali. Tým vzniká priestor na novú odbornú profesiu - zrakový terapeut, s ktorou už majú skúsenosť v Českej republike. Je potrebné nájsť možnosť odborného vzdelávania v tejto oblasti aj na Slovensku, nakoľko v súčasnosti je možné tento odbor študovať iba v Českej republike.

Sociálna rehabilitácia ľudí s mentálnym postihnutím

Ľudia s mentálnym postihnutím - žiaci špeciálnych základných škôl, praktických škôl, klienti domovov sociálnych služieb, klienti chránených dielní a chránených bývaní, mladí ľudia žijúci v rodinnom prostredí. Ľudia s mentálnym postihnutím patria k skupine občanov, ktorí vzhľadom na svoje postihnutie potrebujú pomoc a stálu podporu pre rozvoj svojich zručností a schopností. Ľudia s mentálnym postihnutím patria medzi najzraniteľnejšie a najstigmatizovanejšie skupiny.

Pokiaľ chceme hovoriť o integrácii, či inklúzii ľudí s mentálnym postihnutím, musíme si uvedomiť, že ide o skupinu, ktorá je segregovaná prakticky od narodenia. Náš vzdelávací systém nie je nastavený tak, aby v ňom bol priestor aj pre ľudí s mentálnym postihnutím a iba vo výnimočných prípadoch sa takýmto ľuďom podarí zamestnať na otvorenom trhu práce. Táto segregácia do značnej miery spôsobuje aj ich zlyhanie v bežnom živote, keďže im nie je umožnené získavať a osvojovať si štandardné životné zručnosti potrebné na riešenie konfliktov, sebapresadzovanie, či na vytváranie a udržiavanie vzťahov. Tieto dôležité zručnosti bežne človek získava práve interakciou v prostredí svojich rovesníkov, kontaktom s reálnym sociálnym prostredím a riešením problémových situácií, ktoré vznikajú v otvorenom - nechránenom prostredí.

Ako ukázali výskumy, ľudia s mentálnym postihnutím sú skupinou, ktorá má so zamestnanosťou najväčšie problémy. Napriek tomu, že sú tu pre nich rôzne možnosti, ako by mohli využiť svoj potenciál, často sú diskriminovaní a väčšina zostáva nezamestnaná. Neexistujúce kontakty s externým prostredím, neschopnosť zamestnať sa spôsobujú, že ľudia s mentálnym postihnutím väčšinu života prežijú v kruhu svojich najbližších, v kruhu priateľov z domovov sociálnych služieb.

Metódy a techniky sociálnej rehabilitácie u osôb s mentálnym postihnutím

V zmysle zákona o sociálnych službách č. 448/2008 je možné poskytovať v rámci sociálnej rehabilitácie odbornú činnosť na podporu samostatnosti, nezávislosti, sebestačnosti, aktivizovanie schopností a posilňovanie návykov pri sebaobsluhe, pri úkonoch starostlivosti o domácnosť a pri základných sociálnych aktivitách. Pre cieľovú skupinu ľudí s mentálnym postihnutím je kľúčová práve sociálna rehabilitácia tak, ako je popísaná v zákone o sociálnych službách (vynímajúc nácvik Braillovho písma, pokiaľ predpokladáme, že nemajú pridružené i zrakové postihnutie). Najväčší dôraz je pritom kladený najmä na podporu samostatnosti, aktivizovanie schopností a sociálnu komunikáciu. Takúto sociálnu rehabilitáciu je potrebné poskytovať kontinuálne, nie je to otázka krátkodobého tréningu. Ľudia s mentálnym postihnutím totiž potrebujú vzhľadom k svojmu postihnutiu podporovať svoje schopnosti a zručnosti neprestajne, nakoľko po čase môžu prirodzene zabudnúť i to, čo sa už naučili. Vhodná forma poskytovania sociálnej rehabilitácie pre ľudí s mentálnym postihnutím je vzdelávanie v podobe pravidelných skupinových stretnutí (ambulantná forma), ale i semináre, sústredenia, či pobytové aktivity (pobytová forma).

Medzi najčastejšie využívané metódy a techniky patria:

• Hry: Ich veľkou prednosťou je, že môžu skupinu stmeľovať. Sú zábavné a minimalizujú napätie. Majú svoje pravidlá, povzbudzujú k sebakontrole a k spolupráci, verbálnemu a primeranému fyzickému kontaktu. Vhodne zvolená hra môže podporiť ľudí s mentálnym postihnutím v chápaní takých abstraktných pojmov, akými sú dôvera a kooperácia.
• Diskusie: V diskusii sa vyžaduje vyjadrenie viac ako len jedného pohľadu na vec. Skupina sa tak naučí uvažovať premyslenejšie, kooperovať a reflektovať vlastné i cudzie pocity, názory, skúsenosti. Medzi najčastejšie patria kruhové a panelové diskusie.
• Brainstorming: Chrlenie myšlienok tak rýchlo, ako je to možné, bez toho, že by sme sa zamýšľali nad ich hodnotou, je jedna z posledných aktivizujúcich metód rozbiehajúcich diskusiu v skupine.
• Dotykové aktivity: Dotyky dokážu zázraky a môžu urobiť ľudí šťastnejšími. I obyčajné potrasenie rukou môže mať priam zázračné účinky.
• Rozprávanie a načúvanie: Cieľom je sprostredkovať im slobodu vo vyjadrovaní ich myšlienok, pocitov a podporiť ich v akceptovaní názorov a pocitov iných.
• Hranie rolí: Dramatizácia situácie umožňuje vyjadriť i tie najtajnejšie skryté pocity, prediskutovať problém, praktizovať empatiu, skúšať nové správanie.
• Relaxačné techniky: Jej cieľom je reflexia dojmov, skúseností, sebapoznanie či navodenie príjemnej atmosféry, uvoľnenie, ale i koncentrácia.

Pokiaľ má občianske združenie možnosti a dobré podmienky pre vykonávanie sociálnej rehabilitácie, osvedčila sa práve vyššie spomínaná forma ambulantná a pobytová.

Úloha sociálnych pracovníkov

Výskum, ktorý sme realizovali vo vybraných krajoch so sociálnymi pracovníkmi pracujúcimi so zrakovo postihnutými v rámci ÚNSS a ÚPSVaR, sa zameral na zistenie činností sociálneho pracovníka zameraných na skvalitnenie každodenného života zrakovo postihnutých osôb. Na základe naštudovania legislatívy Slovenskej republiky, odbornej literatúry a po spracovaní výsledkov nášho výskumu, odporúčame aby sociálnych pracovníkov pracujúcich so zdravotne postihnutými ľuďmi bolo viac, aby práca s klientom bola bez zbytočnej byrokracie a zdĺhavého vybavovania na rôznych inštitúciách. Sociálni pracovníci pri tak veľkom rozhľade, ktorý potrebujú pri svojej práci, by mali byť doškoľovaní, dovzdelávaní nie svojpomocne ako to funguje dnes, ale inštitúciami na to zriadenými.

Zistili sme, že sociálny pracovník musí byť naozaj zručný vo všetkých oblastiach. V prvom rade musí ovládať legislatívu Slovenskej republiky, aby mohol odborne poradiť klientovi, čo sa týka jeho hendikepu, pomoc pri výbere kompenzačných prostriedkov na zabezpečenie bezproblémového začlenenia sa do spoločnosti. Pri komunikácii by mal vedieť používať empatiu, dodržiavať pritom etický kódex sociálnej práce. Mal by vedieť pracovať aj s rodinnými príslušníkmi na zmiernenie dôsledkov, ktoré ovplyvnili život celej rodiny.

Sociálny pracovník by mal diagnostikovať všetky zmysly, ktoré používa zrakovo postihnutý, musí dobre určiť sociálnu diagnostiku a musí ju vedieť správne vyhodnotiť, aby vedel vypracovať na mieru šitý plán práce (individuálny plán). Musí sám ovládať zručnosti, ktoré ide učiť (musí si robiť prípravu výukovej hodiny, sám si to vyskúša simuláciou (chôdzu s palicou, sebaobslužné činnosti so simulačnými okuliarmi, klapkami). Pri priestorovej orientácii musí okrem techník priestorovej orientácie vedieť vyhodnocovať situáciu v prostredí, dobre opísať zručnosti a prostredie, kde sa to robí. Prostredníctvom sociálnej rehabilitácie sa dostáva sociálny pracovník ku klientovi bližšie do jeho prirodzeného prostredia, lebo väčšina zručností sa učí v prirodzenom prostredí klienta.

Poslaním sociálneho pracovníka alebo asistenta nie je len vykonávať sociálnu prácu, ale dodržiavať pri jej výkone etický kódex. Ten predstavuje etické hodnoty profesie a základné etické princípy v rámci jednotlivých oblastí zodpovednosti, je oporou pre sociálnych pracovníkov, poskytuje etické štandardy výkonu praxe sociálnej práce (Tvrdoň, 2014).

Kvalifikácia a vlastnosti lídra v sociálnej rehabilitácii

Na zabezpečenie sociálnej rehabilitácie je potrebné vytvoriť vhodné prostredie na pravidelné stretávania sa. Vhodné je najmä vzdelanie v oblasti špeciálnej pedagogiky, sociálnej pedagogiky, sociálnej práce, psychológie a pod. Čo sa týka vlastností a zručností, nevyhnutnou súčasťou charakteristík dobrého lídra by mal byť individualizovaný a diferencovaný prístup k ľuďom s mentálnym postihnutím, poznanie a spolupráca s klientom a jeho okolím, rešpektovanie noriem a hodnôt prostredia, z ktorého klienti pochádzajú a samozrejme, empatia, flexibilita a tvorivosť. Mal by byť stotožnený so svojou vedúcou pozíciou. Mal by byť zrelou osobnosťou, nemal by do diania skupiny prenášať svoje problémy, svoju rolu v skupine by mal brať zodpovedne. Na druhej strane by mal vedieť ustúpiť v prípade potreby do pozadia a nepresadzovať sa na úkor ostatných. Mal by mať dobré komunikačné schopnosti, ktoré sa prejavia ako vo verbálnej, tak i neverbálnej komunikácii.

Aj vo svojom verbálnom prejave by mal dodržiavať určité zásady, medzi ktoré patrí napríklad: sumarizácia toho, čo druhá osoba vyjadrila; využívanie otvorených otázok dávajúcich priestor pre vyslovenie väčšieho množstva informácií a názorov; opakovanie kľúčových slov, ktoré účastníci najčastejšie používajú v diskusiách; oslovovanie sebaobhajcov krstným menom; povzbudzovanie k diskusii menej aktívnych členov skupiny. Vhodné je, aby sa líder nepresadzoval v diskusiách, nerozprával príliš veľa, čo by mohlo zmonopolizovať diskusiu. Taktiež by nemal prerušovať sebaobhajcov, pokiaľ sa vo svojom prejave držia myšlienkovej línie debaty. Mal by spolupracovať so supervízorom. Neustály sebarozvoj, sebavzdelávanie, čerpanie nových informácií by mali byť pre lídra samozrejmosťou. Dobrý líder by mal mať v sebe neustálu túžbu po sebazdokonaľovaní v prospech ľudí, ktorých podporuje, mal by čerpať vedomosti a poznatky z oblasti pedagogiky a psychológie, sledovať nové trendy podpory a stimulácie ľudí s mentálnym postihnutím, spolupracovať s kompetentnými organizáciami, inštitúciami, odborníkmi. Mal by sa učiť zo skúseností nielen iných, ale i vlastných, reflektovať svoju prácu a vytvárať nové postupy, skúšať nové techniky a overovať si ich v spolupráci s klientmi a následne vhodne aplikovať a odovzdávať svoje poznatky iným kolegom. Mal by používať jazyk zrozumiteľný ľuďom s mentálnym postihnutím, to znamená jednoducho a zrozumiteľne vyjadriť vlastné myšlienky, nepoužívať slang, odborné výrazy. Mal by byť trpezlivý.

tags: #socialna #rehabilitacia #zdravotne #postihnutych #vyskum