Sociálna rehabilitácia a jej význam v zákone o sociálnych službách

Pojem „rehabilitácia“ si mnohí spájajú predovšetkým s procesom obnovy fyzických funkcií po úrazoch či chorobách. V širšom kontexte, najmä v súvislosti s osobami so zdravotným postihnutím, však nadobúda hlbší a komplexnejší význam. Tu sa stretávame s pojmom „habilitácia“, ktorý sa týka budovania schopností a zručností od počiatku, ak sa jedinec narodil s odlišnými funkčnými predpokladmi. V tomto prípade nejde o prinavrátenie existujúcej funkčnej schopnosti, ale o vybudovanie nových, rešpektujúcich jedinečnosť človeka. Takýto široký koncept rehabilitácie a habilitácie nie je obmedzený len na zdravotnícke zariadenia, ale zahŕňa aj vzdelávacie, pracovné a sociálne aspekty.

Definícia sociálnej rehabilitácie podľa zákona

Na Slovensku je sociálna rehabilitácia upravená predovšetkým zákonom č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách. Podľa § 21 tohto zákona je sociálna rehabilitácia definovaná ako odborná činnosť na podporu samostatnosti, nezávislosti a sebestačnosti fyzickej osoby.

Dosahuje sa to rozvojom a nácvikom zručností, aktivizovaním schopností a posilňovaním návykov v kľúčových oblastiach, ako sú:

• sebaobsluha,
• starostlivosť o domácnosť,
• základné sociálne aktivity.

Kľúčovým aspektom je maximálne využitie prirodzených zdrojov v rodine a komunite.

Sociálna rehabilitácia pre osoby odkázané na pomoc

Ak je fyzická osoba odkázaná na pomoc inej fyzickej osoby, sociálna rehabilitácia zahŕňa najmä:

• Nácvik používania pomôcok.
• Nácvik prác v domácnosti.
• Nácvik priestorovej orientácie a samostatného pohybu.
• Výučbu písania a čítania Braillovho písma.
• Sociálnu komunikáciu.

Komplexný prístup k sociálnej rehabilitácii

Sociálna rehabilitácia je proces, ktorý vychádza z dôkladnej diagnostiky a poznania každého klienta. Poskytovatelia sociálnych služieb kladú dôraz na individuálny potenciál každého klienta, ktorý sa snažia rozvíjať. Nezastupiteľnú úlohu v tomto kontinuálnom procese má klientova rodina a samozrejme, klient samotný, jeho aktivita, snaha posúvať sa, učiť sa a rozvíjať svoje schopnosti.

Kľúčové oblasti sociálnej rehabilitácie

V zariadeniach sociálnych služieb sa sociálna rehabilitácia zameriava na rôzne oblasti, aby pokryla komplexné potreby klientov:

• Percepčná oblasť: Stimulácia zraku (využívanie zvyškov zraku), sluchu (sluchové cvičenia) a hmatu (prijímanie informácií prostredníctvom hmatu).
• Oblasť orientácie a mobility: Nácvik orientácie a mobility v interiéri a exteriéri (upozorňovanie na zmeny), orientácia v blízkom okolí.
• Kognitívna oblasť: Orientácia v čase (včera, dnes, zajtra, mesiace, dni, hodiny), poznávanie farieb, množstva, miery, váhy, počasia (obliekanie podľa počasia), hospodárenie s peniazmi, riešenie matematických príkladov, informácie z bežného života (politika, šport, kultúrne udalosti).
• Komunikačná oblasť: Komunikácia pomocou predmetov, obrázkov, symbolov, nácvik písma a podpisu.
• Emocionálna oblasť: Eliminácia negatívnych prejavov (autoagresia, zlosť), stimulácia k prejavom radosti, vyjadrovanie prejavov smútku, podporovanie citovej väzby k rodičom, súrodencom a členom rodiny.
• Sociálna oblasť: Osvojenie si návykov spoločenského správania (prosím, ďakujem, pozdravy, privítanie hostí, lúčenie sa), primerané správanie vo verejných priestoroch (cukráreň, kaviareň, obchody, galéria), budovanie vzájomných vzťahov (k blízkym členom rodiny, klientom, pracovníkom, susedom), nácvik sebaovládania, účasť na spoločenských udalostiach (oslavy narodenín, svadba).
• Oblasť zručností pre každodenný život: Hygienické návyky, sebaobslužné návyky, stolovanie, úprava lôžka, drobné domáce práce, príprava nápojov, ošetrovanie kvetov, práca v záhrade (hrabanie listov, zametanie), nakupovanie.
• Oblasť fyzického vývinu: Športové aktivity, vychádzky, bicyklovanie, zdravotné cvičenia.

Realizácia sociálnej rehabilitácie v praxi

Prijímatelia sociálnych služieb majú vypracované individuálne plány sociálnej rehabilitácie a rizikové plány. Individuálny plán je komplexný, flexibilný a koordinovaný nástroj na aktívnu spoluprácu poskytovateľa sociálnej služby, prijímateľa sociálnej služby, jeho rodiny a komunity. Ciele individuálneho plánu vychádzajú z individuálnych potrieb prijímateľa sociálnej služby a spolupráce prijímateľa sociálnej služby a poskytovateľa sociálnej služby. Je koordinovaný kľúčovým pracovníkom, ktorý podporuje a sprevádza prijímateľa sociálnej služby v procese individuálneho plánovania.

Dôležitú rolu pri tvorbe individuálnych plánov má kľúčový pracovník, ktorý sa úzko podieľa v spolupráci s interdisciplinárnym tímom na ich tvorbe, prispieva k návrhom a citlivým prístupom koriguje ciele a metódy s ohľadom na stupeň odkázanosti prijímateľa sociálnych služieb na pomoc fyzickej osoby. Jednotlivé opatrenia a ciele nadväzujú na diagnostiku. Prijímatelia sociálnych služieb sa aktívne spolupodieľajú na tvorbe a hodnotení svojich individuálnych plánov.

V rámci rehabilitácie sa využívajú aj špecifické terapie, ako sú:

• Ergoterapia: Zameraná na dosiahnutie maximálnej samostatnosti a nezávislosti v domácom, pracovnom a sociálnom prostredí (sebaobsluha, upratovacie práce, práce s technickým materiálom, prírodninami, práca v keramickej dielni).
• Arteterapia: Slúži ako zdroj diagnostických informácií, zdokonaľuje rečový prejav formou čítania, písania, rozvíja slovnú zásobu, nácvik básní a divadiel, komunikáciu s prijímateľmi sociálnych služieb (vrátane slovno-dotykovej komunikácie).

Ďalšie formy rehabilitácie v zariadeniach

V domovoch sociálnych služieb sa aplikujú aj rôzne ďalšie rehabilitačné techniky:

• Mechanoterapia
• Termoterapia
• Hydroterapia
• Liečebná telesná výchova
• Vychádzky
• Psychorelaxačný proces (vákuová masáž - bankovanie, medová detoxikačná masáž, skupinová muzikoterapia, aromaterapia).

Zákon o sociálnych službách a jeho vplyv

Zákon č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách, platný od 1. januára 2009, priniesol zásadné zmeny v prístupe k sociálnej rehabilitácii. Sociálna rehabilitácia nie je sociálnou službou samou o sebe, ale je neoddeliteľnou súčasťou konkrétnych druhov sociálnych služieb. Realizuje sa v rámci zariadení, ako sú:

• Zariadenia podporovaného bývania
• Zariadenia pre seniorov
• Zariadenia opatrovateľskej služby
• Rehabilitačné strediská
• Domovy sociálnych služieb
• Špecializované zariadenia pre osoby so špecifickými druhmi zdravotného postihnutia (napr. pre nevidiacich)

Formy poskytovania sociálnych služieb

Zákon definuje rôzne formy poskytovania sociálnych služieb, ktoré ovplyvňujú aj realizáciu sociálnej rehabilitácie:

1. Ambulantná sociálna služba: Poskytuje sa fyzickej osobe, ktorá dochádza, je sprevádzaná alebo je dopravovaná do miesta poskytovania sociálnej služby. Miestom poskytovania môže byť aj zariadenie. Pri tejto forme sa neposkytuje pranie, žehlenie a údržba bielizne a šatstva.
2. Terénna sociálna služba: Môže sa poskytovať aj prostredníctvom terénnych programov, ktorých cieľom je predchádzať sociálnemu vylúčeniu fyzickej osoby, rodiny a komunity v nepriaznivej sociálnej situácii.
3. Pobytová sociálna služba: Poskytuje sa, ak súčasťou sociálnej služby je ubytovanie. Môže byť celoročná alebo týždenná. Týždenná sociálna služba sa neposkytuje počas sobôt, nedieľ, štátnych sviatkov a ďalších dní pracovného pokoja, s výnimkou, ak štátny sviatok alebo ďalší deň pracovného pokoja pripadne na pracovný deň.

Prednosť má vždy terénna alebo ambulantná forma sociálnej služby. Ak tieto formy nie sú vhodné, účelné alebo dostatočne neriešia nepriaznivú sociálnu situáciu, poskytuje sa pobytová sociálna služba.

Povinnosti poskytovateľov sociálnych služieb

Poskytovateľ sociálnej služby je povinný plánovať poskytovanie sociálnej služby podľa individuálnych potrieb, schopností a cieľov prijímateľa, viesť písomné individuálne záznamy o priebehu poskytovania a hodnotiť priebeh za účasti prijímateľa sociálnej služby. Okrem toho je povinný:

• Dodržiavať maximálny počet prijímateľov sociálnej služby na jedného odborného zamestnanca.
• Plniť štandardy kvality poskytovanej sociálnej služby.
• Spracovať postupy, pravidlá a podmienky v súlade s príslušnými prílohami zákona.
• Vypracovať a uskutočňovať program supervízie na účel zvýšenia odbornej úrovne a kvality poskytovanej sociálnej služby.

V zariadeniach je zakázané používať prostriedky netelesného a telesného obmedzenia prijímateľa sociálnej služby. Prednosť má použitie prostriedkov obmedzenia netelesnej povahy. Nevyhnutné telesné obmedzenie musí písomne nariadiť, schváliť alebo dodatočne bezodkladne schváliť a potvrdiť svojím podpisom lekár so špecializáciou v špecializačnom odbore psychiatria, a písomne sa k nemu vyjadruje a potvrdzuje ho svojím podpisom sociálny pracovník zariadenia.

Ďalšie aspekty podpory a začlenenia

Zákon č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia, platný tiež od 1. januára 2009, nepoužíva síce priamo pojem sociálna rehabilitácia, ale kladie dôraz na „podporu sociálneho začlenenia fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím do spoločnosti“ s dôrazom na jej maximálnu aktivizáciu a zachovanie ľudskej dôstojnosti.

Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR prostredníctvom Výnosu z decembra 2007 v znení Výnosu z novembra 2008 o poskytovaní dotácií umožňuje občianskym združeniam pôsobiacim v sociálnej oblasti poskytovať dotácie aj na programy sociálnej rehabilitácie občanov s ťažkým zdravotným postihnutím.

tags: #socialna #rehabilitacia #zakon