Sociálna rehabilitácia v liečbe depresie: Komplexný prístup k obnove života

Depresia je komplexné duševné ochorenie, ktoré trápi množstvo ľudí po celom svete a môže mať mnoho príčin a prejavov. Podľa odhadov ňou trpí 300 miliónov ľudí na celom svete. V roku 2019 postihlo zlé duševné zdravie 1 z 8 ľudí. Poruchy duševného zdravia sú hlavnou príčinou zdravotných problémov na celom svete a do roku 2030 sa odhaduje, že unipolárne depresívne poruchy sa posunú na prvé miesto v globálnej záťaži chorobami.

Neliečená depresívna epizóda trvá obvykle 6-24 mesiacov, no takmer 12 % pacientov sa nezotaví ani po piatich rokoch od jej ukončenia. V najhoršom prípade môže depresia viesť k samovražde, ktorá je dnes druhou najčastejšou príčinou smrti u 15-29-ročných. Cieľom tohto článku je poskytnúť komplexný pohľad na sociálnu rehabilitáciu ako dôležitú súčasť liečby depresie.

Čo je depresia?

Depresia nie je bežná podráždenosť, krátka rozladenosť, skleslosť alebo smútok, ktoré sa vyskytujú pri zlom počasí, po únavnej celodennej práci, pri nevyspatí alebo množstve povinností. Tieto stavy je možné prekonať a úspešne zvládnuť zvýšeným pohybom, odpočinkom, spánkom, jedlom alebo zvýšeným podávaním vitamínov.

Depresia pritom patrí v súčasnej dobe medzi najčastejšie vyskytujúce sa psychiatrické ochorenia. Je to viac ako prechodný záchvat smútku alebo skľúčenosti alebo pocitu skľúčenosti. Depresia môže človeka zanechať neustále zaťaženého a môže vyčerpať radosť zo všetkých kedysi príjemných činností. Má fyzické aj emocionálne symptómové prejavy. Je častou duševnou poruchou, ktorá je výsledkom komplexnej interakcie sociálnych, psychologických a biologických faktorov.

Základnou diagnostickou podmienkou depresívnej poruchy je prítomnosť depresívnej epizódy, kde v komplexe príznakov sú za hlavné považované patologicky poklesnutá nálada, strata záujmov, potešenia a zníženie energie. Hlavným klinickým prejavom je neprimerane skleslá nálada sprevádzaná znížením fyzickej aktivity a neschopnosťou prežívať radosť, vegetatívnymi príznakmi, úbytkom energie pri vykonávaní bežných denných činností a typickými zmenami v cirkadiánnej rytmicite (poruchy spánku, kolísanie nálady v priebehu dňa). Tieto ťažkosti by mali trvať aspoň 2 týždne.

Medzi základné príznaky depresie patrí chorobne smutná, skleslá nálada, obavná, stiesnená, zúfalá, bezradná nálada, beznádej, bezvýchodiskovosť, pesimistická nálada, často sa vyskytuje aj úzkosť, napätie, bezdôvodný strach alebo podráždenosť (iritabilita), rozladenosť (dysfória), precitlivenosť, kolísanie nálady (emočná labilita), anhedónia (neschopnosť prežívať radosť) a pokles energie a zvýšená unaviteľnosť. V prípade, že je depresia sprevádzaná intenzívnejšou úzkosťou, môže naopak nadobudnú agitovanú formu, ktorá je veľmi nebezpečná z hľadiska rizika samovraždy. Depresia sa často skrýva tiež za telesnými príznakmi a obzvlášť u osôb vo vyššom veku môžu v klinickom obraze dominovať polymorfné somatické obtiaže a smútok nemusí byť prítomný. Depresia sa veľmi často vyskytuje spoločne so somatickými ochoreniami.

V rámci depresívnej epizódy sú pozorované i kognitívne príznaky, ako sú ruminácie, hypochondrické a suicidálne myšlienky. Mentálne pochody sú spomalené. Subjektívne udávané spomalenie psychických procesov sa vyskytuje až v 90% depresívnych pacientov, klinické údaje svedčia pre vysoký výskyt psychomotorickej retardácie. Spomalený reakčný čas nie je špecifický pre depresiu a najpravdepodobnejšie odráža závažnosť depresie. Jedným z typov depresie je tzv. sezónna depresia, ktorou trpí okolo 5 % osôb.

Príčiny depresie

Presná príčina vzniku depresie zatiaľ stále nie je známa. Na jej rozvoji sa podieľa vzájomná interakcia mnohých rizikových faktorov. Depresia je spojená s určitými alteráciami na úrovni neurónov i komplexných nervových sietí.

• Genetické faktory: Existuje dôkaz, že depresia môže byť dedičná. Genetické faktory sa podieľajú na etiopatogenéze depresie približne v 37%, čo je výrazne menej ako pri schizofrénii a bipolárnej afektívnej poruche.
• Biochemické zmeny: Depresia súvisí so zmenami v hladinách niektorých neurotransmiterov v mozgu, ako sú serotonín, dopamín a noradrenalín.
• Hormonálna nerovnováha: Hormonálne zmeny môžu vyvolať alebo zhoršiť depresiu.
• Zmeny v aktivite mozgu: Pri depresii dochádza k zmenám v aktivite niektorých oblastí mozgu.
• Environmentálne faktory: Niektoré faktory vonkajšieho prostredia môžu predisponovať pre vznik depresie prostredníctvom epigenetických zmien (napr. epigenetické zmeny promótorovej oblasti génu pre receptor pre glukokortikoidy). Výskum sa zameriava aj na podiel stresových životných udalostí, obzvlášť u detí (napr. strata rodiča, zneužívanie), ktoré zvyšujú náchylnosť na vznik depresie.
• Psychosociálne aspekty: U seniorov sa pod vznik depresie podpisujú vo veľkej miere aj psychosociálne aspekty, ako je nepriaznivá finančná situácia, strata blízkych osôb, ale i osamelosť. Sprievodné self-kritické myslenie môže pritom zhoršiť a udržiavať depresívny stav.
• Zápal: V etiopatogenéze depresie pravdepodobne zohráva významnú úlohu aj zápal.

Typy depresívnych porúch

Typický akútne prebiehajúci depresívny syndróm označujeme ako depresívnu epizódu. Tá môže prebiehať v ľahkej, stredne ťažkej alebo ťažkej forme.

• Ľahká depresívna epizóda: Jednotlivec s miernou depresívnou epizódou bude mať menšie ťažkosti pokračovať v každodennej práci a spoločenských aktivitách, ale neprestane úplne fungovať.
• Ťažká depresívna epizóda: V prípade ťažkej depresívnej epizódy potom rozlišujeme, či ju doprevádzajú psychotické príznaky, ktoré sú najčastejšie reprezentované niektorým z mikromanických bludov (autoakuzačný, insuficientný, hypochondrický, ruinačný, blud eternity atď.), ktoré môžu byť spojené prípadne tiež s paranoidne-perzekučnou komponentou.
• Periodická (rekurentná) depresívna porucha: Je charakterizovaná opakovanými fázami depresie bez prítomnosti samostatnej epizódy zvýšenej nálady a energie (mánie). Môžu sa objaviť krátke epizódy ľahkého zvýšenia nálady a zvýšenej aktivity (hypománie), ktoré sa dostavia bezprostredne po depresívnej fáze. Tieto krátke zmeny nálady bývajú niekedy vyvolané antidepresívnou liečbou.

Liečba depresie

Úlohou liečby depresie je odstrániť príznaky poruchy, obnoviť pôvodné pracovné a spoločenské uplatnenie a odvrátiť nebezpečenstvo relapsu tejto poruchy. K tomu slúžia predovšetkým psychofarmaká, psychoterapia a elektrokonvulzívna liečba.

Farmakoterapia

Trvanie akútnej fázy liečby je obvykle 6 - 8 týždňov. Cieľom pokračujúcej (udržiavacej) fázy liečby je predísť relapsu depresie. Jej trvanie má presahovať obvyklé trvanie jednotlivej fázy depresie, t. j. zvyčajne 6 - 9 mesiacov od ústupu klinických príznakov. V prípadoch rekurentnej monopolárnej alebo bipolárnej depresívnej poruchy s rizikovými príznakmi, s reziduálnymi príznakmi, s nepriaznivým priebehom je potrebná dlhodobá, aj niekoľkoročná liečba. Lekári často volia antidepresíva, ktoré majú čo najmenšie vedľajšie účinky a nezhoršujú fyzický stav pacienta.

Psychoterapia

Psychoterapia, alebo „terapia rozhovorom“ medzi klientom a odborníkom - psychoterapeutom, je u niektorých pacientov dôležitou súčasťou liečby duševného ochorenia. Existuje viacero druhov psychoterapie, ako je napríklad individuálna, skupinová, manželská alebo rodinná. Psychoterapia hrá dôležitú úlohu v liečbe depresie, najmä keď pacient čelí emocionálnym a psychologickým výzvam. Kognitívno-behaviorálna terapia (CBT) je jedným z najčastejšie používaných terapeutických prístupov, ktorý sa zameriava na zmenu negatívnych myšlienkových vzorcov, ktoré môžu prispievať k depresii.

Ďalšie terapeutické metódy

• Elektrokonvulzívna liečba (ECT): ECT sa primárne využíva na liečbu farmakorezistentnej depresie, no môže byť použitá aj u vysoko rizikových prípadov ťažkej depresie, s psychotickými alebo bez psychotických symptómov alebo ak je farmakoterapia kontraindikovaná alebo netolerovaná. Podľa viacerých terapeutických usmernení môže byť v prípade indikácie depresívnej poruchy ECT ako liečba prvej voľby využitá aj na liečbu depresie s katatónnymi príznakmi.
• Repetitívna transkraniálna magnetická stimulácia (rTMS): rTMS sa posledných 18 rokov vyvíjala ako potenciálna terapeutická metóda pre pacientov s depresívnou poruchou. Pri rTMS sa používa rýchlo meniace sa magnetické pole, ktoré pôsobí skrz kalvu a indukuje slabý elektrický prúd v povrchovej časti kortexu, približne do hĺbky 2 cm. Indukovaná elektrická aktivita spôsobuje v kortikálnych neurónoch výboj akčných potenciálov. Terapeutické sedenia sa odporúčajú realizovať na každodennej báze v rozsahu 2 až 9 týždňov, v jednom týždni sa odporúča zrealizovať 5 sedení. Súčasné odporúčania hovoria o dĺžke trvania liečby aspoň 6 týždňov, prípadne aj dlhšie, ak je u pacienta tendencia k ďalšiemu zlepšovaniu.
• Svetelná terapia: Je účinná najmä u pacientov trpiacich sezónnou afektívnou poruchou alebo u tých, ktorí prežívajú depresiu spojenú s nedostatkom denného svetla. Ide o terapiu, pri ktorej sa pacient vystavuje jasnému umelému svetlu, ktoré simuluje prirodzené slnečné svetlo. Tento prístup pomáha stimulovať produkciu serotonínu, chemickej látky v mozgu, ktorá ovplyvňuje náladu.

Sociálna rehabilitácia v liečbe depresie

Sociálna rehabilitácia je zameraná na to, aby človek mal zabezpečené také zručnosti a schopnosti, ktoré mu umožnia čo najlepšie fungovanie v prostredí, kde žije. S pojmom sociálna rehabilitácia sa dnes často stretávame v oblasti sociálnej práce a poskytovania sociálnej podpory a sociálnych služieb. Komplexný model rehabilitácie v sebe zahŕňa zdravotné, vzdelávacie, pracovné, individuálno-psychologické i sociálne aspekty. Sociálna rehabilitácia predstavuje časovo ohraničené, plánované a koordinované procesy s jasnými cieľmi a prostriedkami. Rôzni účastníci spolupracujú pri poskytovaní konkrétnej podpory prijímateľovi sociálnych služieb tak, aby sa získali čo najvyššie funkčné schopnosti, zručnosti, samostatnosť a účasť v bežnom živote.

Ciele sociálnej rehabilitácie

• Podpora spoločenského fungovania
• Obnova pracovných schopností a návykov
• Dosiahnutie samostatnosti a nezávislosti od pomoci iných

Formy a metódy sociálnej rehabilitácie

„Reťaz“ služieb sociálnej rehabilitácie by mala na seba nadväzovať a posúvať klienta k sebestačnosti - čiže počas liečby ochorenia by mala viesť od potlačenia príznakov ochorenia v ambulantnej či nemocničnej zdravotnej starostlivosti, cez podporu spoločenského fungovania v rámci dennej rehabilitácie v dennom stacionári a dennom (rehabilitačnom) centre k pomoci v samostatnom živote prostredníctvom agentúr domácej starostlivosti, či zariadení chráneného bývania.

Čo sa týka zamestnania, sociálna rehabilitácia by mala viesť od obnovy pracovných schopností a návykov v pracovných dielňach v zdravotníckom (psychiatrický stacionár) a potom sociálnom (rehabilitačné stredisko) dennom centre cez tréningové pracoviská slúžiace obnove stratených pracovných návykov, ďalej chránené a podporované zamestnanie klienta v chránenej dielni, na chránenom pracovnom mieste, či v zamestnaní s pomocou pracovného asistenta až k umiestneniu klienta na otvorený pracovný trh, čiže celkovo k samostatnosti a nezávislosti od pomoci iných.

Konkrétne aktivity a metódy sociálnej rehabilitácie

• Terapeutická komunita: Komunita - komunikácia v skupine, vyjadrenie svojich názorov, spokojnosti či nespokojnosti s aktivitami, či liečebným plánom. Terapeutická komunita je súčasťou liečby duševného ochorenia v zdravotníckom zariadení, počas následnej liečby v dennom stacionári, ako aj v zariadeniach následných sociálnych služieb, ako je napríklad rehabilitačné stredisko. Komunita navodzuje pocit bezpečného a známeho prostredia, pomáha klientovi zlepšovať svoje komunikačné schopnosti, ktoré sú často vplyvom duševného ochorenia zhoršené.
• Arteterapia: Liečba umením, ide o vyjadrenie myšlienok, pocitov a celkovo svojej kreativity prostredníctvom výtvarného, či iných druhov umenia. Umožňuje klientovi preklenutie komunikačných bariér a zapojenie sa do práce v kolektíve.
• Sociálne poradenstvo: Poskytovanie poradenstva klientom ohľadom vyhľadávania dostupných sociálnych služieb, pomoc pri kontaktoch s úradmi, ako aj ďalších oblastí bežného života.
• Pracovné a umelecké dielne: Práca v pracovných či umeleckých dielňach (napríklad dielňa krajčírska, stolárska, keramická), príprava jedál a pod. Jedná sa jednak o obnovu či rozvoj jemnej motoriky, nácvik pravidelnej pracovnej činnosti a pravidelného pracovného režimu, prejavenie kreativity, osvojenie si nových zručností.
• Chránené bývanie: Ubytovanie klienta v byte či rodinnom dome, kde má svoje súkromie, zároveň však má k dispozícii dohľad odborného pracovníka a sociálne poradenstvo. Táto služba podporuje samostatnosť klientov, stimuluje ich k zodpovednosti a k riešeniu drobných prekážok každodenného života.
• Chránené zamestnávanie: Práca na pracovnom mieste vytvorenom pre človeka so zdravotným postihnutím, či už v chránenej dielni alebo na otvorenom pracovnom trhu.
• Osobná asistencia: Pomoc osobného asistenta pri zvládaní úloh, ktoré človek s duševným ochorením kvôli príznakom svojho ochorenia zvládnuť nedokáže.
• Špecializovaná agentúra domácej ošetrovateľskej starostlivosti (ADOS): Forma ošetrovateľskej pomoci klientovi v domácnosti.
• Rekondičné pobyty: Viacdňové sústredenia na mieste mimo vlastného bydliska organizované mimovládnymi organizáciami.

Kde sa poskytuje sociálna rehabilitácia?

Sociálna rehabilitácia pre ľudí s duševnými poruchami sa poskytuje v rôznych zariadeniach, ktoré sú zamerané na komplexnú podporu a integráciu do spoločnosti.

1. Denné psychiatrické stacionáre (DPS): Zriaďované na základe Metodického pokynu Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky z roku 2006. V súčasnosti je v SR 13 stacionárov pre dospelých, 3 pre deti a 1 gerontopsychiatrický. DPS je ambulantné zariadenie, kam klienti dochádzajú na denný program. Liečba v DPS kladie osobitný dôraz na psychoterapiu, psychiatrickú rehabilitáciu a psychosociálnu rehabilitáciu. Sociálna rehabilitácia sa dosahuje prostredníctvom komunitných sedení, individuálnej či skupinovej psychoterapie, práce v pracovných a umeleckých dielňach a sociálnym poradenstvom.
2. Rehabilitačné stredisko (RS): Poskytuje klientom so duševným ochorením systematickú dennú mimonemocničnú starostlivosť. Cieľom RS je priaznivo ovplyvniť ďalší priebeh ochorenia, predchádzať prejavom príznakov a napomôcť integrácii klienta do spoločnosti. Rehabilitačná činnosť sa uskutočňuje prostredníctvom ergoterapie, komunity, osobných pohovorov a nácviku sociálnych zručností. Poskytujú tiež edukačné a tréningové programy pre príbuzných a sociálne poradenstvo.
3. Zariadenia chráneného/podporovaného bývania: V Slovenskej republike sa nachádzajú len dve takéto zariadenia (v Rimavskej Sobote a v Michalovciach). Tieto zariadenia podporujú samostatnosť klientov a znižujú ich závislosť od psychiatrickej starostlivosti.
4. Občianske združenia: Viaceré občianske združenia (pacientske a príbuzenské organizácie) svojimi aktivitami sprostredkovávajú sociálnu rehabilitáciu. Organizujú informovanie verejnosti o duševnom zdraví, realizujú aktivity pracovnej terapie, arteterapie a iných metodík zlepšovania sociálnych zručností.

Ďalšie metódy podpory a pomoci pri depresii

Dôležité je ponúknuť oporu a ukázať, že pocity človeka, ktorý sa s depresiou stretáva, beriete vážne. Vyhnite sa bagatelizácii ich stavu. Je dôležité poskytnúť človeku s depresiou priestor, kde sa môže cítiť bezpečne a slobodne vyjadrovať svoje pocity, bez strachu z odsúdenia. Aktívne počúvanie znamená byť plne prítomný, sústrediť sa na to, čo druhý hovorí, a vyhýbať sa prerušovaniu alebo dávaniu nevyžiadaných rád.

Zdravý životný štýl

Pravidelná fyzická aktivita, vyvážená strava a dostatok spánku môžu výrazne pomôcť. Fyzická aktivita stimuluje uvoľňovanie endorfínov, čo sú chemikálie v mozgu, ktoré zlepšujú náladu. Podľa novej obrovskej štúdie z University of South Australia (UniSA) by malo byť cvičenie primárnou liečbou depresie a iných bežných stavov duševného zdravia. Ide o doteraz najkomplexnejší prehľad, ktorý dokazuje, že mierne až stredne závažné symptómy depresie, úzkosti a psychického utrpenia možno zmierniť fyzickou aktivitou. Dôležitý je aj spánok a kvalitný oddych, pretože nedostatok spánku môže zhoršiť symptómy depresie. Hoci sa môže zdať, že alkohol alebo drogy poskytujú dočasnú úľavu pri depresii, v skutočnosti môžu symptómy depresie zhoršovať.

Sociálne kontakty

Udržovanie sociálnych kontaktov a aktivít, ktoré prinášajú radosť alebo uvoľnenie, môžu mať pozitívny vplyv na duševné zdravie. Depresia môže byť chronická, a preto je dlhodobá sociálna podpora často potrebná. Mať niekoho, kto je ochotný zostať s človekom v depresii a podporovať ho, je neoceniteľné.

Zákony a práva

Pri osobách so zdravotným postihnutím ide hlavne o ich integráciu do spoločnosti. Vychádzať musíme z Ústavy SR, ktorá v čl. 12 ods. 2 zaručuje všetkým rovnaké práva a slobody bez ohľadu na pohlavie, rasu alebo iné postavenie. Na spomínané ústavné princípy nadväzujú viaceré ďalšie legislatívne normy slovenského vnútroštátneho práva, ako sú Zákon č. 448/2008 o sociálnych službách a Zákon č. 447/2008 o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia. Slovensko ako súčasť Európskej únie musí dodržiavať aj právne normy schválené jej orgánmi, napríklad Chartu základných práv Európskej únie, ktorá zakazuje akúkoľvek diskrimináciu, vrátane dôvodu zdravotného postihnutia.

tags: #socialna #rehabilitacia #v #liecbe #depresie