Sociálna rehabilitácia je kľúčová odborná činnosť, ktorá sa poskytuje prijímateľom sociálnych služieb s cieľom podporiť ich samostatnosť, nezávislosť a sebestačnosť. Zameriava sa na rozvoj a nácvik zručností, aktivizovanie schopností a posilňovanie návykov v rôznych oblastiach života, od sebaobsluhy a starostlivosti o domácnosť až po základné sociálne aktivity a komunikáciu. V rámci sociálnej rehabilitácie sa prijímatelia zapájajú do interného diania v zariadení, ako aj do života spoločnosti, čím sa podporuje ich sociálne začlenenie.
Domov sociálnych služieb - Polyfunkčné rehabilitačné centrum (DSS - PRC) poskytuje sociálne služby v súlade so zákonom č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách. Účelom týchto zariadení je stanoviť jednotný postup pri poskytovaní sociálnych služieb, vykonávaní sociálnej práce, sociálneho poradenstva, sociálnej rehabilitácie, pracovnej terapie a záujmovej činnosti, ako aj pri tvorbe individuálnych plánov, plánov starostlivosti a plánov sociálnej rehabilitácie. Tieto postupy sú navrhnuté tak, aby sa dosiahol účel a odborné zameranie pri poskytovaní sociálnej služby prostredníctvom metód, techník a postupov sociálnej práce a zásad poskytovania sociálnej služby, s prihliadaním na zlepšovanie kvality života klientov i zamestnancov DSS - PRC.
Princípy a individualizácia sociálnej rehabilitácie
Pri poskytovaní sociálnej rehabilitácie sa vychádza z individuálnych plánov a plánov sociálnej rehabilitácie, ktoré sú plánované pre každého prijímateľa individuálne. Dodržiavajú sa pritom princípy ľudskej dôstojnosti a autonómie prijímateľov sociálnej služby. Ku každému klientovi sa pristupuje ako k rovnocennému partnerovi, spolutvorcovi života s rešpektovaním ich potrieb a želaní.
Individuálny plán je komplexný, flexibilný a koordinovaný nástroj na aktívnu spoluprácu poskytovateľa sociálnej služby, prijímateľa sociálnej služby, jeho rodiny a komunity. Ciele individuálneho plánu vychádzajú z individuálnych potrieb prijímateľa sociálnej služby a spolupráce prijímateľa sociálnej služby a poskytovateľa sociálnej služby. Kľúčový pracovník koordinuje individuálne plánovanie, podporuje a sprevádza prijímateľa sociálnej služby v procese individuálneho plánovania.
Sociálna rehabilitácia je proces, ktorý vychádza z dôkladnej diagnostiky a poznania každého klienta. Dôležitú rolu pri tvorbe Individuálneho plánu má kľúčový pracovník PSS, ktorý sa úzko podieľa, v spolupráci s interdisciplinárnym tímom, na tvorbe IP s programom sociálnej rehabilitácie, prispieva k návrhom a citlivým prístupom koriguje ciele a metódy s ohľadom na stupeň odkázanosti PSS na pomoc fyzickej osoby. Jednotlivé opatrenia a ciele nadväzujú na diagnostiku. Prijímatelia sociálnych služieb sa aktívne spolupodieľajú na tvorbe svojich Individuálnych plánov a na hodnotení týchto plánov.
Metódy a formy sociálnej rehabilitácie
V DSS sa sociálna rehabilitácia zameriava na rozmanité oblasti:
- Percepčná oblasť: Stimulácia zraku, sluchu a hmatu pre lepšie vnímanie okolitého sveta.
- Oblasť orientácie a mobility: Nácvik orientácie a pohybu v interiéri aj exteriéri, vrátane chôdze po rovine, cez prekážky a po schodoch.
- Kognitívna oblasť: Orientácia v čase, poznávanie farieb, množstva, miery, váhy, počasia, hospodárenie s peniazmi, riešenie matematických príkladov a získavanie informácií z bežného života (politika, šport, kultúrne udalosti). Tréning pamäti rôznymi cvičeniami, hrami a opakovaním každodenných činností.
- Komunikačná oblasť: Komunikácia pomocou predmetov, obrázkov, symbolov, nácvik písma a podpisu, rozvoj rečového prejavu, slovnej zásoby.
- Emocionálna oblasť: Eliminácia negatívnych prejavov (autoagresia, zlosť), stimulácia prejavov radosti, vyjadrovanie smútku a podpora citovej väzby k rodine.
- Sociálna oblasť: Osvojenie si návykov spoločenského správania, budovanie vzájomných vzťahov, nácvik sebaovládania a účasť na spoločenských udalostiach.
- Oblasť zručností pre každodenný život: Hygienické a sebaobslužné návyky, stolovanie, úprava lôžka, drobné domáce práce, príprava nápojov, ošetrovanie kvetov, práca v záhrade a nakupovanie.
- Oblasť fyzického vývinu: Športové aktivity, vychádzky, bicyklovanie a zdravotné cvičenia.
Terapeutické prístupy
V rámci sociálnej rehabilitácie sa využívajú rôzne terapeutické prístupy:
- Ergoterapia (pracovná terapia): Využíva pracovnú činnosť s cieľom zlepšiť funkcie organizmu. Zameriava sa na sebaobsluhu, upratovacie práce, práce s technickým materiálom, prírodninami a práce v keramickej dielni.
- Muzikoterapia: Liečebná metóda, ktorá pomocou hudby, rytmu a harmónie priaznivo ovplyvňuje psychický a fyzický stav človeka. Pomáha pri odstraňovaní zmien správania, zlepšuje koncentráciu, uľahčuje rozhodovanie a rozvíja tvorivé myslenie, komunikáciu, vnímavosť, pamäť a fantáziu.
- Arteterapia: Liečebné využívanie rôznych výtvarných prostriedkov a činností ako motivujúci prvok vedúci k celkovému citovému, intelektuálnemu a duchovnému rozvoju osobnosti. Pomáha zlepšovať koncentráciu, kreativitu a vytrvalosť.
- Canisterapia: Metóda rehabilitácie, ktorá využíva pozitívne pôsobenie psa na človeka v oblasti psychickej, fyzickej a sociálnej pohody.
- Dramatoterapia: Terapia prostredníctvom dramatických prostriedkov, ako sú pohyb, tanec, hudba, spev, divadelné a rolové modely. Klienti si cez hranie rolí môžu efektívne riešiť problémy, rozvíjať sociálne cítenie a prehlbovať spoluprácu.
- Biblioterapia: Metóda využívajúca účinky čítania na podporu psychického zdravia klienta.
- Reminiscenčná terapia: Aktivizačná liečba, ktorá využíva zachovanú dlhodobú pamäť klienta a cez jeho spomienky ho aktivizuje pomocou starých fotografií, predmetov, hudby a iných podnetov.
- Záhradná terapia: Liečebná metóda, pri ktorej sú pre zlepšenie fyzickej kondície, stavu mysle a nálady človeka využívané rastliny a záhradnícke práce. Využíva sa aktívna (záhradnícke práce) aj pasívna forma (odpočívanie v záhrade, prechádzky v parku).
- Multisenzorické prostredie (Snoezelen): Špeciálne a príjemne upravené prostredie, kde na zmysly jednotlivca pôsobia podnety ako svetlá, hudba, vône a príjemné textúry. Podporuje rozvoj vnímania, emocionality, kognitívnych procesov, komunikácie a motoriky.
Okrem toho sa v domove sociálnych služieb aplikujú v rámci rehabilitácie mechanoterapia, termoterapia, hydroterapia, liečebná telesná výchova a vychádzky. Psychorelaxačný proces dopĺňa vákuová masáž - bankovanie, medová detoxikačná masáž, skupinová muzikoterapia a aromaterapia.
Pracovné zručnosti a voľnočasové aktivity
Rozvoj pracovných zručností je odborná činnosť na osvojenie pracovných návykov a zručností prijímateľov sociálnej služby pri vykonávaní pracovných aktivít pod odborným vedením na účel obnovy, udržania alebo rozvoja ich fyzických, mentálnych a pracovných schopností a ich začlenenia do spoločnosti.
V DSS - PRC sa poskytuje pracovná rehabilitácia a sociálne služby dospelým klientom s mentálnym a kombinovaným postihnutím, ale aj seniorom, vo vzdelávaní v prírodných vedách, ľudsko-právnych otázkach a počítačových zručnostiach. Rovnako sa realizujú nácviky prác v ľudovo-umeleckých zručnostiach ako práca s hlinou, voskom, aranžérstvo, drôtikovanie a záujmovo umelecká činnosť (folklórna), tanec a spev.
V zariadení sa nachádza knižnica a na každom poschodí je spoločenská miestnosť s televíznym prijímačom, ktorá sa využíva na voľnočasové aktivity.
Cieľové skupiny a podmienky poskytovania
Sociálne služby v domove sociálnych služieb sú poskytované prijímateľovi, ktorý je odkázaný na pomoc inej fyzickej osoby a jeho stupeň odkázanosti je najmenej V podľa prílohy č. 3 zákona o sociálnych službách, alebo je nevidiaci alebo prakticky nevidiaci a jeho stupeň odkázanosti je najmenej III. Služby zahŕňajú pomoc pri odkázanosti na pomoc inej fyzickej osoby, sociálne poradenstvo, sociálnu rehabilitáciu, stravovanie, upratovanie, pranie, žehlenie a údržbu bielizne a šatstva, osobné vybavenie, utváranie podmienok na úschovu cenných vecí, zabezpečenie záujmovej činnosti, pracovnej terapie a ošetrovateľskej starostlivosti, a tiež pomoc pri ochrane práv a právom chránených záujmov prijímateľa.
Sociálnu rehabilitáciu je možné poskytovať všade tam, kde je o ňu záujem. Vzhľadom k potrebným podmienkam sa ako vhodné javia rôzne zariadenia. Pre cieľovú skupinu ľudí s mentálnym postihnutím je kľúčová práve sociálna rehabilitácia. Najväčší dôraz je pritom kladený najmä na podporu samostatnosti, aktivizovanie schopností a sociálnu komunikáciu. Takúto sociálnu rehabilitáciu je potrebné poskytovať kontinuálne, nakoľko ľudia s mentálnym postihnutím potrebujú neustále podporovať svoje schopnosti a zručnosti, aby nezabudli, čo sa už naučili.
Vhodná forma poskytovania sociálnej rehabilitácie pre ľudí s mentálnym postihnutím je vzdelávanie v podobe pravidelných skupinových stretnutí (ambulantná forma), ale aj semináre, sústredenia či pobytové aktivity (pobytová forma).
Adaptácia na nové prostredie
Vstup do zariadenia sociálnych služieb predstavuje pre prijímateľa významnú životnú zmenu. Môže na ňu zareagovať rôznym spôsobom v súvislosti s jeho zdravotným stavom, typom osobnosti, vzťahmi a spôsobom komunikácie v rodine a taktiež jeho schopnosti prispôsobiť sa novým, zmeneným podmienkam. Cieľom DSS - PRC je uľahčiť prijímateľovi proces adaptácie, minimalizovať stres a dosiahnuť dobrú adaptáciu na nové prostredie.
V deň prijatia do zariadenia oboznámi poverený sociálny pracovník prijímateľa so systémom poskytovania sociálnych služieb a zoznámi ho s klientmi. Zamestnanci v priamom kontakte s prijímateľom ho vo zvýšenej miere sprevádzajú v procese adaptácie, venujú mu viac pozornosti a času, sledujú jeho potreby a reakcie. Poverený sociálny pracovník využíva moderné metódy sociálnej práce a sleduje priebeh adaptácie, pričom berie do úvahy fázu adaptačného procesu, v ktorej sa prijímateľ nachádza, a v prípade potreby konzultuje s inými zamestnancami alebo odborníkmi. V priebehu adaptácie prebieha úzka spolupráca s rodinnými príslušníkmi prijímateľa.
Dobrú adaptáciu charakterizuje spolupráca prijímateľa s personálom, vyrovnanosť, záujem o činnosti a akcie. Pri zhoršenej adaptácii je prijímateľ málo aktívny, reaguje len na výzvy, je podráždený, plačlivý. Nedostatočná adaptácia sa vyznačuje nespoluprácou s personálom, vyhýbaním sa kontaktom, apatiou, depresiou a odmietaním činností, čo často končí požiadavkou na ukončenie poskytovania sociálnej služby.
Rola lídra a asistenta v sociálnej rehabilitácii
Okrem ľudí s mentálnym postihnutím sa stretnutí zúčastňuje líder skupiny (človek, ktorý vykonáva sociálnu rehabilitáciu) a jeden alebo viac asistentov. Líder a asistent podporujú sebaobhajcov v ich práci - zaznamenávajú názory jednotlivých účastníkov, pokiaľ je to potrebné, usmerňujú diskusiu, ponúkajú problémy, k riešeniam ktorých by sa malo stretnutie dopracovať. Líder reflektuje priania a potreby účastníkov skupiny a podriaďuje im svoje predstavy a plány.
Vhodné je najmä vzdelanie v oblasti špeciálnej pedagogiky, sociálnej pedagogiky, sociálnej práce, psychológie a pod. Nevyhnutnou súčasťou charakteristík dobrého lídra by mal byť individualizovaný a diferencovaný prístup k ľuďom s mentálnym postihnutím, poznanie a spolupráca s klientom a jeho okolím, rešpektovanie noriem a hodnôt prostredia, z ktorého klienti pochádzajú, a samozrejme, empatia, flexibilita a tvorivosť.
Líder by mal byť zrelou osobnosťou, ktorá vie ustúpiť do pozadia a nepresadzovať sa na úkor ostatných. Mal by mať dobré komunikačné schopnosti, verbálne aj neverbálne, a udržiavať očný kontakt, usmievať sa, prikyvovať, dodržiavať primeraný telesný odstup. Vo verbálnom prejave by mal sumarizovať, čo druhá osoba vyjadrila, využívať otvorené otázky, opakovať kľúčové slová a povzbudzovať k diskusii menej aktívnych členov skupiny.
Neustály sebarozvoj, sebavzdelávanie a čerpanie nových informácií by mali byť pre lídra samozrejmosťou. Mal by používať jazyk zrozumiteľný ľuďom s mentálnym postihnutím, to znamená jednoducho a zrozumiteľne vyjadriť vlastné myšlienky, nepoužívať slang ani odborné výrazy. Mal by byť trpezlivý, pretože sociálna rehabilitácia ľudí s mentálnym postihnutím nie je otázkou pár stretnutí, ale kontinuálneho celoživotného vzdelávania.
Dôležité je tiež uvedomiť si, že dobré výsledky zaručuje nielen práca so samotným človekom s mentálnym postihnutím, ale aj práca s jeho rodinou prípadne iným blízkym okolím, v ktorom sa človek s MP pravidelne pohybuje. Pokiaľ ho jeho prostredie nepodporuje, snahy o jeho sociálnu rehabilitáciu nepadajú na úrodnú pôdu.
tags: #socialna #rehabilitacia #v #dss