Sociálna rehabilitácia predstavuje kľúčový prvok v systéme sociálnych služieb na Slovensku, zameraný na podporu samostatnosti, nezávislosti a sebestačnosti osôb v nepriaznivej sociálnej situácii. S pojmom sociálna rehabilitácia sa dnes často stretávame v oblasti sociálnej práce a poskytovania sociálnej podpory a sociálnych služieb. Cieľom tohto článku je poskytnúť komplexný prehľad o sociálnej rehabilitácii v kontexte slovenskej legislatívy, s dôrazom na jej princípy, formy, poskytovateľov a financovanie.
Rozdiely medzi habilitáciou a rehabilitáciou
Názvy habilitácia a rehabilitácia sú v súčasnosti nejednoznačné a často nie je jasné, ako máme tieto pojmy správne definovať. Rozdielnosť týchto vyjadrení je aj medzi podporou jednotlivých cieľových skupín v sociálnych službách.
Habilitácia
Habilitácia vo všeobecnosti predstavuje rôzne druhy služieb a podpory s cieľom dosiahnutia čo najväčšej samostatnosti v bežnom živote. Proces habilitácie, kým sa dosiahnu stanovené ciele, je väčšinou dlhodobý. Zároveň sa predpokladá, že sa doň zapoja aj blízke osoby, tiež podporný personál - profesionáli. Postupy a metódy habilitácie by mali byť prispôsobené potrebám daného prijímateľa sociálnych služieb a mali by vychádzať z jeho možností a schopností.
Najmä u tých, ktorí sa narodili s nezvratnými funkčnými odlišnosťami, nejde o zdravotnú rehabilitáciu v pravom slova zmysle, ale o tzv. habilitáciu. Tento pojem má možno ešte hlbšie korene ako pojem rehabilitácia. Týka sa situácií, kedy sú potrebné osobitné opatrenia a postupy hneď od počiatku, nakoľko jedinec sa narodil s nie bežnou funkčnou výbavou (napr. dieťa sa narodilo nevidiace). Uvedenej skutočnosti je od počiatku prispôsobený systém učenia a vedenia ako zvládať bežné denné činnosti a sebaobsluhu. V tomto prípade nejde o prinavrátenie existujúcej funkčnej schopnosti (o „re-habilitáciu“), ale o vybudovanie schopností, resp. zručností pre život rešpektujúcich originálne funkčné predpoklady a jedinečnosť konkrétneho človeka. Využívajú sa k tomu rozličné opatrenia a programy, ktoré nemajú výlučne zdravotný charakter, ako skôr vzdelávací, pracovný či sociálny charakter. Takýto širší koncept neuzatvára rehabilitáciu medzi steny zdravotníckych zariadení, nezaujíma sa len o telo a psychiku jedincov so zdravotným postihnutím a s chronickými chorobami.
Rehabilitácia
Pojem rehabilitácia v povedomí bežných ľudí najčastejšie súvisí so zdravotnou rehabilitáciou. Ide hlavne o opätovné získavanie schopností a zručností, ktoré človek už v minulosti mal. Komplexný model rehabilitácie v sebe zahŕňa zdravotné, vzdelávacie, pracovné, individuálno-psychologické i sociálne aspekty. Vychádzame z toho, že každý človek je spoločenská bytosť a každú činnosť vykonáva aj ako súčasť nejakej spoločenskej skupiny a pre skupinový osoh. Takéto najširšie vnímanie sociálnej rehabilitácie pomáha kombinovať jednotlivé aspekty habilitácie i rehabilitácie.
S pojmom „rehabilitácia“ sa ľuďom prevažne spájajú procedúry, kedy po zlomení ruky či nohy navštevujeme rehabilitačné oddelenie nejakého zdravotníckeho zariadenia a za pomoci rehabilitačných pracovníkov a pracovníčok sa snažíme systematickým cvičením navrátiť funkčnosť našim končatinám. Princíp je jasný: odborným postupom navrátiť nejakej časti tela tú funkciu, ktorú mala predtým alebo sa aspoň k predchádzajúcej úrovni priblížiť.
Právne ukotvenie sociálnej rehabilitácie
Základným právnym predpisom upravujúcim oblasť sociálnych služieb na Slovensku je zákon č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov. Tento zákon definuje sociálnu rehabilitáciu ako jednu z odborných činností, ktoré sú súčasťou sociálnych služieb.
Programy sociálnej rehabilitácie osôb so zdravotným postihnutím sú natoľko komplexné, že ich nemožno spájať s jedným rezortom alebo jednou inštitúciou. Napriek tomu, najmä z normatívnych dôvodov, sa ukazuje ako prospešné bližšie poznať špecifické možnosti, ktoré v tejto oblasti poskytujú jednotlivé rezorty a ich rezortná legislatíva. Normatívne dôvody vyplývajú zo štruktúry právnych systémov, sektorov, legislatívy a s tým spojeným financovaním.
Ústava Slovenskej republiky
Vychádzať musíme z Ústavy SR, ktorá v čl. 12 ods. 2 zaručuje všetkým rovnaké práva a slobody bez ohľadu na pohlavie, rasu, alebo iné postavenie. Na spomínané ústavné princípy nadväzujú viaceré ďalšie legislatívne normy slovenského vnútroštátneho práva.
Zákon č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách
Zákon č. 448/2008 o sociálnych službách v paragrafe 21 definuje sociálnu rehabilitáciu. Sociálna rehabilitácia sa zabezpečuje rozvojom a nácvikom zručností alebo aktivovaním schopností a posilňovaním viacerých návykov. Najčastejšie pri sebaobsluhe či pri úkonoch starostlivosti o domácnosť. Ak je klient odkázaný na pomoc inej fyzickej osoby, sociálna rehabilitácia je zameraná na konkrétne činnosti. Ide najmä o nácvik používania pomôcky, nácvik prác v domácnosti, nácvik priestorovej orientácie a samostatného pohybu. Poslaním sociálnej rehabilitácie je poskytovanie podpory pri získavaní čo najvyššej miery sebestačnosti a integrácie do spoločnosti. Zákon 448/2008 o sociálnych službách upravuje právne vzťahy pri ich poskytovaní. Rieši tiež financovanie sociálnych služieb a dohľad nad ich poskytovaním.
Zákon č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia
Spomeňme aj Zákon č. 447/2008 o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia. Tento zákon nepoužíva síce priamo pojem sociálna rehabilitácia, ale pojem „podpora sociálneho začlenenia fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím do spoločnosti“ s dôrazom na jej maximálnu aktivizáciu a zachovanie ľudskej dôstojnosti.
Medzinárodné a európske právne normy
Slovensko ako súčasť Európskej únie musí dodržiavať aj právne normy schválené jej orgánmi. Jednou z najdôležitejších je Charta základných práv Európskej únie, ktorá bola prijatá v decembri roku 2009. Podľa čl. 21 ods. 1 Charta zakazuje akúkoľvek diskrimináciu, včítane dôvodu zdravotného postihnutia. Slovensko rovnako musí akceptovať aj medzinárodné normy, zmluvy ktorých ratifikovalo. Medzi ne patrí aj Dohovor o právach ľudí so zdravotným postihnutím, ktorý Organizácia spojených národov prijala v roku 2006. Slovensko ho ratifikovalo v roku 2010. Avšak mnohé jeho ustanovenia ani po desiatich rokoch Slovensko nedodržiava a poškodzuje tak mnohé oprávnené nároky ľudí so špecifickými potrebami. Rovnako je v niektorých častiach ignorovaná aj legislatíva Európskej únie.
Definícia a ciele sociálnej rehabilitácie
Sociálna rehabilitácia je odborná činnosť na podporu samostatnosti, nezávislosti, sebestačnosti fyzickej osoby rozvojom a nácvikom zručností alebo aktivizovaním schopností a posilňovaním návykov pri sebaobsluhe, pri úkonoch starostlivosti o domácnosť a pri základných sociálnych aktivitách. Sociálna rehabilitácia je zameraná na to, aby človek mal zabezpečené také zručnosti a schopnosti, ktoré mu umožnia čo najlepšie fungovanie v prostredí, kde žije. Poslaním sociálnej rehabilitácie je poskytovanie podpory pri získavaní čo najvyššej miery sebestačnosti a integrácie do spoločnosti.
Sociálna rehabilitácia predstavuje časovo ohraničené, plánované a koordinované procesy s jasnými cieľmi a prostriedkami. Rôzni účastníci spolupracujú pri poskytovaní konkrétnej podpory prijímateľovi sociálnych služieb, tak aby sa získali čo najvyššie funkčné schopnosti, zručnosti, samostatnosť a účasť v bežnom živote. Dôležitým aspektom je maximálne využitie prirodzených zdrojov v rodine a komunite.
Formy a metódy sociálnej rehabilitácie
Sociálna rehabilitácia sa môže poskytovať v rôznych formách a prostredníctvom rôznych metód, v závislosti od individuálnych potrieb a cieľov osoby v nepriaznivej sociálnej situácii. Medzi najčastejšie formy patria:
- Individuálna sociálna rehabilitácia: Zameriava sa na individuálne potreby a ciele klienta.
- Skupinová sociálna rehabilitácia: Poskytuje príležitosť pre sociálnu interakciu a vzájomnú podporu medzi klientmi.
- Terénna sociálna rehabilitácia: Poskytuje sa v prirodzenom prostredí klienta, ako je jeho domov alebo komunita.
- Ambulantná sociálna rehabilitácia: Poskytuje sa v priestoroch poskytovateľa sociálnej služby.
- Pobytová sociálna rehabilitácia: Poskytuje sa v zariadeniach sociálnych služieb.
Metódy sociálnej rehabilitácie zahŕňajú napríklad:
- Nácvik sociálnych zručností
- Rozvoj komunikačných zručností
- Podporu pri hľadaní zamestnania
- Pomoc pri zvládaní finančných problémov
- Podporu pri integrácii do spoločnosti
Špecifické oblasti sociálnej rehabilitácie
Nácvik sebaobsluhy a starostlivosti o domácnosť
Tento výcvik je potrebné rozdeliť na dve samostatné činnosti, ktoré sú rovnako dôležité. Konkrétne totiž ide o samostatnosť pri zabezpečovaní osobnej hygieny, úprave lôžka, príprave stolovania, pri chystaní nápojov. Nakupovanie patriace do tejto oblasti budovania aj nových návykov si vyžaduje kooperáciu viacerých postupov. V prvom rade je potrebné vedieť, čo daný obchod ponúka, potom nasleduje výber tovaru a nakoniec jeho zaplatenie.
Orientácia v priestore a samostatný pohyb
V interiéri zabezpečujeme nácvik samostatnej chôdze po vopred stanovenej trase, ktorá sa dá obmieňať. Vždy je však potrebné klienta vopred informovať o všetkých prekážkach, aby nebol dezorientovaný. Výcvik v exteriéri je viacvrstvový. Začíname s výcvikom samostatného pohybu po blízkom okolí. V prípade presunu viacerých osôb poverujeme vybraného klienta, aby viedol skupinu, samozrejme pod dohľadom sociálneho pracovníka.
Rozvoj poznávacích schopností
Rozvoj a tréning poznávacích schopností je komplexná činnosť zasahujúca do všetkých sfér bežného života. Zabezpečovať sa musí kontinuálne počas celého dňa, mnohokrát neformálnym spôsobom. Do tejto kategórie patrí aj poznávanie farieb, určovanie množstva, miery a váhy či charakteristika počasia a obliekanie sa podľa toho. Sem zaraďujeme aj riešenie jednoduchých matematických úloh či hospodárenie s peniazmi. Drvivú väčšinu vonkajších vnemov prijímame prostredníctvom zraku, sluchu a hmatu. Vekové obmedzenia môžu viesť k strate ich kvality. Pri zdravotnom postihnutí do tohto procesu môžu vstupovať aj ďalšie negatívne faktory, a to bez ohľadu na vek. Konkrétne ide o to, aby mal klient správne okuliare a s ich pomocou dokázal efektívne spracovávať zrakové vnemy.
Sociálna komunikácia
Komunikácia nie je len hovorené slovo, ľudia môžu svoje myšlienky vyjadrovať aj inými spôsobmi. „Rozprávať“ sa dá aj s pomocou rôznych predmetov, obrázkov a symbolov. Jednou z podôb komunikácie je aj písomný prejav, preto nácvik písma či tréning písomného prejavu je tiež žiaducou aktivitou.
Emocionálna regulácia a spoločenské správanie
Duševné pohnutie (vzrušenie) môže mať pozitívnu i negatívnu podobu, takže tú prvú treba zvýrazňovať a tú druhú utlmovať. A to je úloha cvičení, ktoré sa v rámci sociálnej rehabilitácie v tejto oblasti uplatňujú. Autoagresia, zlosť, ale aj prejavy smútku nie sú žiaduce emócie. No hlavne u časti starších ľudí je to bežná forma správania sa, pretože sa urážajú, durdia aj pri bežnej komunikácii. Podporovanie citovej väzby k rodičom, súrodencom, k členom rodiny môže vyvolávať kladné i záporné emócie. Tú rozdeľujeme na sféru osvojovania si návykov spoločenského správania a na oblasť budovania vzájomných vzťahov. Ide o veľmi blízke prejavy vzájomných kontaktov, no z určitého pohľadu sú to samostatné kategórie. Budovanie dvojstranných vzťahov má všeobecný rozmer spoločenského správania sa na verejnosti. Osobnostný rozmer má budovanie vzájomných vzťahov s rodinnými príslušníkmi, známymi, medzi klientmi, vo vzťahu k pracovníkom domova. Nácvik v tejto oblasti je súčasťou každodenného života v zariadení sociálnych služieb.
Rozvoj pracovných zručností
Rozvoj pracovných zručností je odborná činnosť na osvojenie pracovných návykov a zručností prijímateľov sociálnej služby pri vykonávaní pracovných aktivít pod odborným vedením na účel obnovy, udržania alebo rozvoja ich fyzických schopností, mentálnych schopností a pracovných schopností a ich začlenenia do spoločnosti.
Fyzický rozvoj a aktivita
Cvičenie je základom aktivít, ktoré súvisia s oblasťou fyzického vývinu. Azda najčastejšie sú plánované zdravotné prechádzky, ktoré môžu byť kombinované s krátkymi poklusmi. Dôležité je v tejto súvislosti uvedomiť si kategóriu klientov, s ktorými sociálna pracovník rieši dané úlohy. V čase, kedy sa nedá chodiť vonku (dážď, zima), sú veľmi atraktívne skupinové cvičenia. Ich obsahová charakteristika sa môže upravovať podľa jednotlivých cvičencov. Pre tých, ktorí radšej posilňujú individuálne, sú k dispozícii trenažéry chôdze a stacionárne bicykle.
Poskytovatelia sociálnej rehabilitácie
Sociálnu rehabilitáciu môžu poskytovať rôzne subjekty, ktoré spĺňajú podmienky stanovené zákonom o sociálnych službách. Medzi najčastejších poskytovateľov patria:
- Obce a mestá: Poskytujú sociálne služby pre svojich obyvateľov.
- Vyššie územné celky (VÚC): Zabezpečujú sociálne služby na regionálnej úrovni.
- Neverejní poskytovatelia: Sú to právnické alebo fyzické osoby, ktoré poskytujú sociálne služby na základe živnostenského oprávnenia alebo iného povolenia.
- Integračné centrá: Poskytujú pomoc fyzickej osobe v nepriaznivej sociálnej situácii.
- Komunitné centrá: Poskytujú pomoc fyzickej osobe v nepriaznivej sociálnej situácii.
Poskytovatelia sociálnej rehabilitácie musia byť zapísaní v registri sociálnych služieb, ktorý vedie vyšší územný celok. Zápis do registra je podmienkou pre poskytovanie sociálnych služieb a pre získanie finančných prostriedkov na ich financovanie.
Personálne zabezpečenie sociálnej rehabilitácie
Kvalita sociálnej rehabilitácie závisí od kvalifikácie a odbornosti personálu, ktorý ju poskytuje.
Inštruktor sociálnej rehabilitácie
Inštruktor sociálnej rehabilitácie je samostatný odborný pracovník, ktorý sa zameriava na sociálnu rehabilitáciu ako odbornú činnosť. Jeho úlohou je podporovať samostatnosť, nezávislosť a sebestačnosť prijímateľa sociálnej služby (PSS). Inštruktor sociálnej rehabilitácie kladie dôraz na rozvoj komunikačných zručností, zručností rozhodovania a plánovania.
Podľa § 84 ods. 16 zákona č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách, inštruktorom sociálnej rehabilitácie môže byť:
- Sociálny pracovník
- Asistent sociálnej práce
- Špeciálny pedagóg
- Fyzická osoba s úplným stredným vzdelaním, ktorá absolvovala akreditovaný vzdelávací kurz v oblasti sociálnej rehabilitácie v rozsahu 150 hodín.
Inštruktor sociálnej rehabilitácie vypracováva programy a individuálne plány sociálnej rehabilitácie, vedie odborné záznamy z procesu sociálnej rehabilitácie, podieľa sa na prijímacom procese a aktívne riadi terapeutické a voľnočasové aktivity.
Ďalšie požiadavky na personál
Okrem kvalifikačných požiadaviek zákon o sociálnych službách stanovuje aj ďalšie požiadavky na personál, ako napríklad bezúhonnosť a odbornú spôsobilosť.
Financovanie sociálnej rehabilitácie
Na programy sociálnej rehabilitácie možno využiť rôznorodé verejné a iné zdroje, vždy na pokrývanie nákladov súvisiacich so zabezpečovaním rozličných aspektov rehabilitácie. Financovanie môže pochádzať z:
- Štátny rozpočet: Prostredníctvom dotácií pre obce, mestá a vyššie územné celky.
- Rozpočty obcí a miest: Na zabezpečenie sociálnych služieb pre svojich obyvateľov.
- Rozpočty vyšších územných celkov: Na zabezpečenie sociálnych služieb na regionálnej úrovni.
- Vlastné príjmy poskytovateľov: Z úhrad za sociálne služby a z iných činností.
Finančný príspevok na prevádzku sociálnej služby
Podľa § 71 ods. zákona o sociálnych službách, štát môže poskytovať finančný príspevok na prevádzku sociálnej služby, ktorý je určený na zabezpečenie úkonov sebaobsluhy najmenej vo výške podľa prílohy č. 8. Výška finančného príspevku sa ustanovuje vždy na obdobie od 1. januára do 31. decembra príslušného roka a zverejňuje sa v Zbierke zákonov Slovenskej republiky najneskôr do 30. novembra predchádzajúceho roka.
tags: #socialna #rehabilitacia #pravne #ukotvenie