Pracovná neschopnosť (PN) nastáva vtedy, keď zamestnanec nemôže vykonávať svoju prácu z dôvodu choroby, úrazu alebo iného zdravotného stavu. V takýchto prípadoch má zamestnanec nárok na nemocenské dávky, ktoré sú čiastočne hradené zamestnávateľom a čiastočne Sociálnou poisťovňou. Tento článok podrobne rozoberá nárok zamestnanca na náhradu príjmu počas PN, povinnosti zamestnávateľa a zamestnanca, ako aj zdaňovanie a účtovanie týchto dávok.
Práceneschopnosť vzniká z dôvodu choroby, choroby z povolania, úrazu, pracovného úrazu, iného všeobecného ochorenia alebo z dôvodu karanténneho opatrenia. Dĺžku trvania práceneschopnosti stanovuje ošetrujúci lekár podľa zdravotného stavu pacienta. Ošetrujúcim lekárom môže byť všeobecný lekár alebo lekár so špecializáciou v odbore gynekológia a pôrodníctvo, alebo lekár zdravotníckeho zariadenia ústavnej starostlivosti.
V závislosti od trvania pracovnej neschopnosti, má zamestnanec nárok na:
- náhradu príjmu od zamestnávateľa (prvých desať dní PN),
- nemocenské hradené Sociálnou poisťovňou (od jedenásteho dňa PN).
Podľa § 5 ods. 7 písm. f) zákona o dani z príjmov je oslobodeným príjmom aj náhrada príjmu a príplatok k náhrade príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti poskytovaná zamestnávateľom svojmu zamestnancovi podľa osobitného predpisu (zákon č. 462/2003 Z. z.).
Náhrada príjmu od zamestnávateľa počas PN
Počas trvania práceneschopnosti je zamestnávateľ povinný poskytnúť zamestnancovi náhradu príjmu. Náhrada príjmu sa poskytuje za kalendárne dni, a to od prvého dňa PN do skončenia PN, najdlhšie však do desiateho dňa PN (započítavajú sa aj sviatky a víkend).
- od prvého dňa PN do tretieho dňa PN je náhrada príjmu vo výške 25 % z denného vymeriavacieho základu zamestnanca,
- od štvrtého dňa PN do desiateho dňa PN je náhrada príjmu vo výške 55 % z denného vymeriavacieho základu.
V prípade, ak zamestnávateľ poskytne benefit v podobe 100 % náhrady príjmu v čase trvania práceneschopnosti, je suma prevyšujúca limit pre oslobodenie od dane zdaniteľným príjmom zamestnanca. Tento limit je od prvého dňa práceneschopnosti do tretieho dňa vo výške 25 % z denného vymeriavacieho základu zamestnanca. Od štvrtého do desiateho dňa je vo výške 55 % z denného vymeriavacieho základu.
Ak je zamestnanec dočasne práceneschopný z dôvodu stavu, ktorý si privodil použitím alkoholu alebo iných návykových látok, patrí mu nárok na náhradu mzdy vo výške polovice náhrady príjmu, na ktorú by mu inak vznikol nárok.
Náhrada príjmu pri dočasnej PN sa vypláca zamestnancovi vo výplatných termínoch určených na výplatu mzdy, odmeny, platu, najneskôr však do konca kalendárneho mesiaca, ktorý nasleduje po mesiaci, za ktorý si zamestnanec náhradu príjmu pri PN uplatnil.
Výpočet denného vymeriavacieho základu (DVZ)
Pre účely určenia výšky náhrady príjmu, resp. nemocenského, je potrebné najprv vypočítať denný vymeriavací základ (DVZ). Ten sa počíta z rozhodujúceho obdobia, ktorým je kalendárny rok predchádzajúci kalendárnemu roku, v ktorom vznikla dočasná PN - ak nemocenské poistenie trvalo nepretržite najmenej od 1. januára tohto predchádzajúceho roka. Ak nemocenské poistenie netrvalo celý predchádzajúci kalendárny rok, rozhodujúce obdobie sa určí inak.
Pri zamestnancoch sa DVZ počíta ako:
DVZ = (Súčet vymeriavacích základov na platenie poistného na nemocenské poistenie za rozhodujúce obdobie) / (Počet dní rozhodujúceho obdobia)
Je však ustanovený aj maximálny denný vymeriavací základ. Vypočíta sa z 24-násobku priemernej mesačnej mzdy za kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie náhrady príjmu alebo nemocenského.
Príklad výpočtu náhrady príjmu
Pani Zuzana je zamestnaná v spoločnosti ABC s.r.o. od 1.1.2019. Podľa pracovnej zmluvy je jej hrubá mzda vo výške 1 500 €. Od 1.2. do 27.2.2024 bola uznaná svojím lekárom za dočasne PN, z dôvodu choroby.
DVZ pani Zuzany sa vypočíta:
DVZ = (1 500 € * 12 mesiacov) / 365 dní = 18 000 / 365 = 49,3150 €
Náhrada príjmu počas dočasnej PN sa následne vypočíta:
- 1. deň trvania PN => 1.2.2024
- 1. - 3.2.2024 => (25 % zo sumy 49,3150 €) * 3 dni = 36,98625 €
- 4. - 10.2.2024 => (55 % zo sumy 49,3150 €) * 7 dní = 189,12875 €
Celková náhrada príjmu od zamestnávateľa za prvých 10 dní PN by bola 226,115 € (po zaokrúhlení 226,12 €).
Od 11.2.2024 do 27.2.2024 (17 dní) bude pani Zuzane vyplácať nemocenské Sociálna poisťovňa. Výška nemocenského je 55 % denného vymeriavacieho základu.
Nemocenské = (55 % zo sumy 49,3150 €) * 17 dní = 140,99875 € (zaokrúhlene 141,00 €)
Elektronická PN (ePN)
Od 1. júna 2023 musia všeobecní lekári, lekári zdravotníckych zariadení a gynekológovia vystavovať potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti, tzv. elektronickú péenku (ePN). Od 1. januára 2024 by mali do systému ePN podľa zákona pribudnúť povinne aj lekári-špecialisti, vrátane lekárov poskytujúcich zubno-lekársku starostlivosť.
Lekár vytvára zamestnancovi tzv. ePN priamo v Národnom zdravotníckom informačnom systéme (NZIS). Táto elektronická práceneschopnosť (ePN) v plnom rozsahu nahrádza predchádzajúce 5-dielne papierové potvrdenie. Zaevidovaná ePN sa automatizovane prenesie aj do systému elektronických služieb Sociálnej poisťovne, kde si ju ako na jedinom mieste môže zamestnávateľ pozrieť. Inštitúcie si medzi sebou vymenia všetky potrebné informácie. Zamestnanec má možnosť si skontrolovať svoju ePN prostredníctvom Národného portálu zdravia, prostredníctvom jednoduchej aplikácie.
Zamestnávateľ má možnosť sledovať ePN svojich zamestnancov aj prostredníctvom mzdového softvéru.
Kto platí PN od 11. dňa?
Od 11. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti do jej skončenia (najdlhšie do 52. týždňa od vzniku dočasnej pracovnej neschopnosti) má zamestnanec nárok na nemocenskú dávku, ktorú mu poskytuje Sociálna poisťovňa. Výška nemocenského je 55 % denného vymeriavacieho základu.
Nemocenská dávka sa primárne vypláca na bankový účet alebo v hotovosti na adresu, ktoré zamestnanec pri vzniku prvej ePN oznámil Sociálnej poisťovni. Ak tak neurobil, tak sa vyplatí na bankový účet, na ktorý mu zamestnávateľ vypláca mzdu.
V prípade, že sa niekto stal práceneschopným pod vplyvom alkoholu alebo omamných látok, vypláca sa nemocenská dávka v polovičnej výške.
Podmienky nároku na nemocenské
Podmienky nároku na nemocenskú dávku upravuje zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov.
Nárok na náhradu príjmu pri dočasnej PN a na nemocenské nevzniká študentovi pracujúcemu na základe dohody o brigádnickej práci študentov a dôchodcovi (starobný, predčasný starobný, invalidný dôchodca, výsluhový dôchodca po dovŕšení dôchodkového veku a invalidný výsluhový dôchodca) pracujúcemu na základe dohody o vykonaní práce alebo dohody o pracovnej činnosti.
Zamestnanec musí mať počas PN aktívne nemocenské poistenie (t.j. musí byť zamestnancom alebo SZČO a platiť si odvody). V prípade, ak zamestnanec ukončí pracovný pomer so zamestnávateľom a stane sa dočasne práceneschopným v období do 7 dní po ukončení pracovného pomeru, dostáva sa do tzv. ochrannej lehoty, kedy má nárok na nemocenské dávky.
Počas trvania dočasnej pracovnej neschopnosti kontrolu posudzovania spôsobilosti na prácu a liečebný proces posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky Sociálnej poisťovne v rámci výkonu kontroly posudzovania spôsobilosti na prácu.
Čo robiť, keď ste porušili vychádzky počas PN? Dostanete pokutu a prídete o celú dávku PN?
Zdaňovanie peňažných a nepeňažných benefitov
Všeobecne benefity rozdeľujeme na peňažné a nepeňažné. Pre zamestnanca môžu predstavovať zdaniteľný príjem alebo príjem, ktorý zdaneniu nepodlieha. To, či je takýto príjem vyplatený zamestnancovi zdaniteľný alebo nie, nie je závislé od toho, či ide o peňažné alebo nepeňažné plnenie.
Príjmy, ktoré zamestnávateľ poskytne zamestnancovi a ktoré podľa § 5 ods. 1 - 4 Zákona o dani z príjmov patria do príjmov zo závislej činnosti, predstavujú pre zamestnanca zdaniteľný príjem.
Za zdaniteľný príjem sa nepovažujú:
- príjmy vymedzené v § 5 ods. 5 Zákona o dani z príjmov, ktoré nie sú predmetom dane,
- príjmy vymedzené v § 5 ods. 7 Zákona o dani z príjmov, ktoré sú od dane oslobodené.
Podľa § 5 ods. 7 písm. f) zákona o dani z príjmov je oslobodeným príjmom aj náhrada príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti poskytovaná zamestnávateľom svojmu zamestnancovi podľa osobitného predpisu (zákon č. 462/2003 Z. z.). V prípade, ak zamestnávateľ poskytne benefit v podobe 100 % náhrady príjmu v čase trvania práceneschopnosti, je suma prevyšujúca limit pre oslobodenie od dane zdaniteľným príjmom zamestnanca.
