Arteterapia v sociálnej rehabilitácii ľudí s mentálnym postihnutím

Sociálna rehabilitácia predstavuje komplexný a kľúčový proces, ktorého cieľom je podporovať osoby so zdravotným postihnutím, predovšetkým s mentálnym postihnutím, pri dosahovaní ich maximálnej možnej miery samostatnosti, nezávislosti a kvality života. Tento proces vychádza z individuálnych potrieb a zohľadňuje špecifické bariéry, ktorým títo ľudia čelia. Je to odborná činnosť zameraná na podporu samostatnosti, nezávislosti, sebestačnosti, aktivizovanie schopností a posilňovanie návykov pri sebaobsluhe, starostlivosti o domácnosť a základných sociálnych aktivitách.

Podstatou sociálnej rehabilitácie je rozvoj a nácvik zručností, aktivizácia schopností a posilňovanie návykov. Hlavným cieľom je odstránenie a zamedzenie sociálnej izolácie, opätovné nadviazanie a získanie nových vzťahov a kontaktov, obnova fyzickej a pracovnej výkonnosti.

Kto sú ľudia s mentálnym postihnutím?

Medzi ľudí s mentálnym postihnutím patria žiaci špeciálnych základných škôl, praktických škôl, klienti domovov sociálnych služieb, chránených dielní a chránených bývaní, ako aj mladí ľudia žijúci v rodinnom prostredí. Táto skupina občanov potrebuje neustálu pomoc a podporu pre rozvoj svojich schopností a zručností. Ľudia s mentálnym postihnutím patria medzi najzraniteľnejšie a najstigmatizovanejšie skupiny.

Výzvy a bariéry v integrácii

Pokiaľ chceme hovoriť o integrácii, či inklúzii ľudí s mentálnym postihnutím, musíme si uvedomiť, že ide o skupinu, ktorá je segregovaná prakticky od narodenia. Náš vzdelávací systém nie je nastavený tak, aby v ňom bol priestor aj pre ľudí s mentálnym postihnutím, a iba vo výnimočných prípadoch sa takýmto ľuďom podarí zamestnať na otvorenom trhu práce. Táto segregácia do značnej miery spôsobuje aj ich zlyhanie v bežnom živote, keďže im nie je umožnené získavať a osvojovať si štandardné životné zručnosti potrebné na riešenie konfliktov, sebapresadzovanie, či na vytváranie a udržiavanie vzťahov. Tieto dôležité zručnosti bežne človek získava práve interakciou v prostredí svojich rovesníkov, kontaktom s reálnym sociálnym prostredím a riešením problémových situácií, ktoré vznikajú v otvorenom - nechránenom prostredí. Ako ukázali výskumy, ľudia s mentálnym postihnutím sú skupinou, ktorá má so zamestnanosťou najväčšie problémy. Napriek tomu, že sú tu pre nich rôzne možnosti, ako by mohli využiť svoj potenciál, často sú diskriminovaní a väčšina zostáva nezamestnaná.

Neexistujúce kontakty s externým prostredím a neschopnosť zamestnať sa spôsobujú, že ľudia s mentálnym postihnutím väčšinu života prežijú v kruhu svojich najbližších, v kruhu priateľov z domovov sociálnych služieb. Vyčleňovanie spôsobuje aj neznalosť širšej verejnosti a jej neschopnosť adekvátne sa správať k ľuďom s mentálnym postihnutím. Prevláda ľútosť a prílišná ochrana, pričom schopnosti a zručnosti týchto ľudí sú často podceňované.

Rodičia ľudí s mentálnym postihnutím a iní dôležití dospelí v ich živote sú kvôli bariére medzi ľuďmi s mentálnym postihnutím a širokou verejnosťou často frustrovaní, nahnevaní, či dokonca vystrašení. Dennodenne sú konfrontovaní s problémami, ktorým musia čeliť ich deti (nemôžu získať potrebné vzdelanie, nemôžu sa zamestnať, sú neúspešní vo vzťahoch,…).

Psychické prežívanie postihnutia

Psychické prežívanie vlastného postihnutia je u ľudí s mentálnym postihnutím špecifickou záležitosťou. Sú takí, ktorí sú si postihnutia vedomí a sú s tým stotožnení, bez nepríjemných dôsledkov na vlastnom postihnutí. Viac je takých, ktorí sú si postihnutia vedomí, a vnímajú sa menejcenne, majú nižšie sebavedomie. A je tu i veľká skupina ľudí, ktorí si svoje postihnutie neuvedomujú a tento stav zostáva nezmenený do konca ich života.

Komplexná rehabilitácia a jej zložky

Každé zdravotné postihnutie s trvalými následkami vyžaduje komplexný prístup zameraný nielen na úpravu postihnutých fyziologických funkcií, ale aj na úpravu psychosociálnych funkcií s cieľom integrácie postihnutej osoby do bežných spoločenských štruktúr.

Komplexná rehabilitácia zahŕňa:

• Liečebná rehabilitácia: Súbor včasných, diagnostických, terapeutických a organizačných opatrení, ktoré smerujú k optimálnej funkčnej zdatnosti a vytvoreniu podmienok pre jej dosiahnutie. Jej súčasťou sú fyzioterapia, ergoterapia, psychológia, logopédia a zaisťovanie zdravotníckej techniky.
• Sociálna rehabilitácia: Proces, v ktorom osoba s dlhodobým, či trvalým zdravotným postihnutím absolvuje nácvik potrebných zručností, ktoré smerujú k dosiahnutiu samostatnosti a sebestačnosti v maximálnej možnej miere s ohľadom na jej zdravotné postihnutie, s cieľom dosiahnuť čo najvyšší stupeň spoločenskej integrácie.
• Pedagogická rehabilitácia: Súhrn špecifických pedagogických činností zameraných na rozvoj osobnosti a podporu vzdelávania detí a ľudí so zdravotným postihnutím.
• Pracovná rehabilitácia: Zložka komplexnej rehabilitácie, ktorej úlohou je na základe individuálnych plánov realizovaných s klientmi so zdravotným postihnutím, umožniť nácvik pracovných návykov a zručností, potrebných na získanie vhodného pracovného miesta a udržanie si pôvodného zamestnania.

Arteterapia - Liečba výtvarnou činnosťou

Arteterapia je liečba výtvarnou činnosťou alebo umením. Pôsobí na psychiku pomocou maľby, kresby, modelovania, tvorenia koláží či iných výtvarných techník, ale i pôsobením výtvarného diela na človeka. Pomocou takýchto umeleckých prostriedkov sa dostáva človek priamo do kontaktu s pocitmi, emóciami, túžbami, strachom, myslením a názormi, ktoré sa niekedy ťažko slovne opisujú. Arteterapia je špeciálny prístup v rámci psychoterapie, ktorý kombinuje kreatívne procesy s psychoterapeutickými procesmi. Ide o formu expresívnej terapie, popri dramatoterapii, pohybovej, tanečnej terapii a iných terapiách.

Hlavným komunikačným nástrojom arteterapie je práve metaforický jazyk vizuálneho umenia, vrátane jeho jednotlivých prvkov - obrázky, farby, tvary. Klientom sú ponúknuté rôzne výtvarné médiá, ktoré majú jedinečné terapeutické kvality tým, že pomáhajú regulovať nervový systém klienta.

Je vhodná na relaxáciu, uvoľnenie, zmiernenie pocitov úzkosti, poznanie vlastných možností, motiváciu, primerané sebahodnotenie a nadhľad v náročných životných situáciách. Môže pomáhať aj pri ľahšom nadväzovaní kontaktov či znižovaní agresívneho napätia, môže rozvíjať kognitívne i motorické schopnosti, tvorivosť aj fantáziu.

Ako arteterapia prebieha?

V arteterapii nie je dôležitá estetická stránka a umelecké prevedenie diela, nevyžaduje sa výtvarné alebo iné umelecké nadanie. Cieľom tu nie je vytvorenie umeleckého diela, ale sebavyjadrenie. Dôraz sa kladie na prežívanie počas tvorby a tiež na to, čo sa snaží klient cez svoje dielo povedať, aké pocity dielom vyjadrí, na výpovednú hodnotu diela. Často odkrýva zážitky alebo vnútorné obsahy, ktoré boli doposiaľ nejasné, nezrozumiteľné, skryté a o ktorých klient nevie hovoriť. Arteterapia môže prebiehať individuálne alebo skupinovo. Vykonáva ju školený arteterapeut.

Arteterapia je vzťahová terapia, kde je ústredným faktorom terapeutický vzťah, popri uplatňovaní rôznych materiálov a tvorivých procesov, podobne ako pri terapii hrou. V rámci bezpečného prostredia vytvoreného terapeutom je klient pozývaný do kreatívneho terapeutického procesu, kde je klientovi umožnené tvorivé sebavyjadrenie usmernené terapeutom podľa špecifických potrieb klienta. Klient má príležitosť vyjadriť svoj osobný svet - vrátane emócií, zážitkov, myšlienok, ktoré inak môže byť náročné artikulovať slovami.

Pre koho je arteterapia vhodná?

Arteterapia je vhodná predovšetkým u dospelých a detí, ktorí majú ťažkosť s popísaním svojich problémov alebo pocitov slovami. Deti vnímajú arteterapiu ako hru a je preto pre nich prijateľnejšia ako verbálna terapia. Dokážu pomocou kresby odhaliť svoj vnútorný svet, odkryť svoje vnútorné pocity a prezentovať svoje potreby. Využíva sa aj pri ľuďoch trpiacich psychózami, i u mentálne postihnutých. Úspešné býva jej využitie u detí mutistických, ktoré majú problém komunikovať so svojim okolím, aj u detí týraných, zneužívaných. Veľký význam má jej využitie pri autistických klientoch, ale aj pri práci s deťmi hyperaktívnymi a úzkostnými. U hyperaktívnych detí býva veľmi úspešné napríklad modelovanie z hliny či iného poddajného tvarovateľného materiálu (napríklad aj dnes moderný kinetický piesok). Arteterapia nie je účinnou terapiou iba pre detských klientov, ako to mnohí môžu predpokladať. Arteterapia sa uplatňuje aj u smrteľne chorých pacientov v paliatívnej starostlivosti. Ponúka možnosti tvorivej činnosti, ktorá má svoje teoretické pozadie v teóriách osobnostného rastu a tvorivosti Rogersa a Maslowa.

Arteterapia v praxi Domova sociálnych služieb

Sociálna rehabilitácia zohráva kľúčovú úlohu v živote mentálne postihnutých jedincov, pretože im umožňuje rozvíjať ich potenciál, zlepšovať kvalitu života a integrovať sa do spoločnosti. V Domove sociálnych služieb pre deti a dospelých v Galante sa na dosiahnutie týchto cieľov využíva komplexný prístup, ktorý zahŕňa rôzne metódy a terapie. Jednou z nich je aj arteterapia, liečba prostredníctvom výtvarnej činnosti alebo umenia. Vzdelávanie pre osoby so zdravotným postihnutím (PSS) zabezpečujeme prostredníctvom Špeciálnej základnej školy v Galante. Sociálna rehabilitácia predstavuje činnosti, ktoré vytvorí tím odborných zamestnancov Domova sociálnych služieb pre deti a dospelých Galanta v spolupráci s PSS a spoločne a plánovane tieto činnosti vykonávajú. Cieľom týchto činností je dosiahnuť čo najvšestrannejší možný rozvoj komplexnej osobnosti PSS s prihliadnutím a rešpektovaním ich osobitostí a špeciálnych potrieb, optimálnych možností, ktoré sú dané povahou a stupňom postihnutia.

Ďalšie metódy sociálnej rehabilitácie

Okrem arteterapie sa v rámci sociálnej rehabilitácie využívajú aj ďalšie metódy:

• Aktivity s prvkami ergoterapie: Ide o jednoduché zamestnávanie PSS počas dňa. Cieľom je snaha udržať dobrú fyzickú i psychickú kondíciu PSS.
• Aktivity s prvkami biblioterapie: Táto metóda využíva účinky čítania na liečbu a podporu psychického zdravia človeka. Realizuje sa bez ohľadu na stupeň postihnutia. S niektorými PSS je možnosť chodiť do knižnice, kde si zautomatizovali proces zapožičiavania si knihy.
• Tréning pamäte a stimulácia rôznych oblastí mozgu: Tréning sa realizuje s pomocou didaktických pomôcok, spoločenských hier, pamäťových pomôcok, obrázkov a pracovných listov.

Kto vykonáva sociálnu rehabilitáciu?

Okrem ľudí s mentálnym postihnutím sa stretnutí zúčastňuje líder skupiny (človek, ktorý vykonáva sociálnu rehabilitáciu) a jeden alebo viac asistentov. Líder a asistent podporujú sebaobhajcov v ich práci - zaznamenávajú názory jednotlivých účastníkov, pokiaľ to je potrebné, usmerňujú diskusiu, ponúkajú problémy, k riešeniam ktorých by sa malo stretnutie dopracovať. Líder reflektuje priania a potreby účastníkov skupiny a podriaďuje im svoje predstavy a plány. Vhodné je najmä vzdelanie v oblasti špeciálnej pedagogiky, sociálnej pedagogiky, sociálnej práce, psychológie a pod.

Komunikačné schopnosti lídra

Nevyhnutnou súčasťou charakteristík dobrého lídra by mal byť individualizovaný a diferencovaný prístup k ľuďom s mentálnym postihnutím, poznanie a spolupráca s klientom a jeho okolím, rešpektovanie noriem a hodnôt prostredia, z ktorého klienti pochádzajú a samozrejme, empatia, flexibilita a tvorivosť. Mal by byť stotožnený so svojou vedúcou pozíciou. Mal by byť zrelou osobnosťou, nemal by do diania skupiny prenášať svoje problémy, svoju rolu v skupine by mal brať zodpovedne. Na druhej strane by mal vedieť ustúpiť v prípade potreby do pozadia a nepresadzovať sa na úkor ostatných. Mal by mať dobré komunikačné schopnosti, ktoré sa prejavia ako vo verbálnej, tak i neverbálnej komunikácii. To znamená, že by mal udržiavať očný kontakt, adekvátne neverbálne komunikovať (usmievať sa, prikyvovať, dodržiavať primeraný telesný odstup, vhodne využívať signály posturiky - komunikácie prostredníctvom tela, haptiky - hmatu a pod.). Aj vo svojom verbálnom prejave by mal dodržiavať určité zásady, medzi ktoré patrí napríklad:

• Sumarizácia toho, čo druhá osoba vyjadrila.
• Využívanie otvorených otázok dávajúcich priestor pre vyslovenie väčšieho množstva informácií a názorov.
• Opakovanie kľúčových slov, ktoré účastníci najčastejšie používajú v diskusiách.
• Oslovovanie sebaobhajcov krstným menom.
• Povzbudzovanie k diskusii menej aktívnych členov skupiny.

Vhodné je, aby sa líder nepresadzoval v diskusiách, nerozprával príliš veľa, čo by mohlo zmonopolizovať diskusiu. Taktiež by nemal prerušovať sebaobhajcov, pokiaľ sa vo svojom prejave držia myšlienkovej línie debaty. Mal by spolupracovať so supervízorom. Neustály sebarozvoj, sebavzdelávanie, čerpanie nových informácií by mali byť pre lídra samozrejmosťou. Dobrý líder by mal mať v sebe neustálu túžbu po sebazdokonaľovaní v prospech ľudí, ktorých podporuje, mal by čerpať vedomosti a poznatky z oblasti pedagogiky a psychológie, sledovať nové trendy podpory a stimulácie ľudí s mentálnym postihnutím, spolupracovať s kompetentnými organizáciami, inštitúciami, odborníkmi. Mal by sa učiť zo skúseností nielen iných, ale i vlastných, reflektovať svoju prácu a vytvárať nové postupy, skúšať nové techniky a overovať si ich v spolupráci s klientmi a následne vhodne aplikovať a odovzdávať svoje poznatky iným kolegom. Mal by používať jazyk zrozumiteľný ľuďom s mentálnym postihnutím, to znamená jednoducho a zrozumiteľne vyjadriť vlastné myšlienky, nepoužívať slang, odborné výrazy. Mal by byť trpezlivý.

Dôležitosť kontinuity a spolupráce s rodinou

Sociálna rehabilitácia ľudí s mentálnym postihnutím nie je len otázka pár stretnutí s odborníkom. Pokiaľ má splniť svoj účel, je potrebné stretávať sa kontinuálne, v zmysle celoživotného vzdelávania. Veľmi dôležité je uvedomiť si aj to, že dobré výsledky zaručuje nielen práca so samotným človekom s mentálnym postihnutím, ale aj práca s jeho rodinou, prípadne iným blízkym okolím, v ktorom sa človek s MP pravidelne pohybuje. Pokiaľ ho totiž jeho prostredie nepodporuje, nepadajú snahy o jeho sociálnu rehabilitáciu na úrodnú pôdu.

Metódy sociálnej rehabilitácie

V rámci sociálnej rehabilitácie sa využívajú rôzne metódy a techniky, ktoré pomáhajú rozvíjať schopnosti a zručnosti ľudí s mentálnym postihnutím. Medzi najčastejšie patria:

• Hry: Ich veľkou prednosťou je, že môžu skupinu stmeľovať. Sú zábavné a minimalizujú napätie. Majú svoje pravidlá, povzbudzujú k sebakontrole a k spolupráci, verbálnemu a primeranému fyzickému kontaktu. Vhodne zvolená hra môže podporiť ľudí s mentálnym postihnutím v chápaní takých abstraktných pojmov, akými sú dôvera a kooperácia.
• Diskusie: V diskusii sa vyžaduje vyjadrenie viac ako len jedného pohľadu na vec. Vyžaduje, aby boli diskutujúci pripravení vyjadriť opačný názor, než má niekto druhý a následne boli schopní odpovedať na odlišné vyjadrenia než sú tie ich. Skupina sa tak naučí uvažovať premyslenejšie, kooperovať a reflektovať vlastné i cudzie pocity, názory, skúsenosti. Medzi najčastejšie patria kruhové a panelové diskusie. Môžu sa realizovať v rámci celej skupiny, ale i v menších skupinkách. Kľúčovým je výber témy zaujímavej pre účastníkov stretnutia a jej vhodné predstavenie.
• Brainstorming: Chrlenie myšlienok tak rýchlo, ako je to možné, bez toho, že by sme sa zamýšľali nad ich hodnotou, je jedna z posledných aktivizujúcich metód rozbiehajúcich diskusiu v skupine. Pri brainstormingu ide predovšetkým o množstvo myšlienok, získanie kreatívnych, originálnych nápadov. Táto aktivita dáva možnosť vyjadriť sa každému. Analýza jednotlivých myšlienok prebieha až po vyčerpaní všetkých nápadov.
• Dotykové aktivity: Dotyky dokážu zázraky a môžu urobiť ľudí šťastnejšími. I obyčajné potrasenie rukou môže mať priam zázračné účinky. Treba však s nimi zaobchádzať veľmi opatrne a rešpektovať osobný priestor každého z účastníkov.
• Rozprávanie a načúvanie: Prostredníctvom tejto aktivity si ľudia s mentálnym postihnutím navzájom dávajú, ale i odovzdávajú spätné reakcie na seba navzájom. Cieľom je sprostredkovať im slobodu vo vyjadrovaní ich myšlienok, pocitov a podporiť ich v akceptovaní názorov a pocitov iných.
• Hranie rolí: Dramatizácia situácie umožňuje vyjadriť i tie najtajnejšie skryté pocity, prediskutovať problém, praktizovať empatiu, skúšať nové správanie, zobraziť sociálne problémy a dynamiku skupinovej interakcie. Taktiež zdôrazňuje dôležitosť neverbálnych emocionálnych odpovedí. Pre niektorých však môže byť ťažké vystúpiť zo svojej roly a hrať rolu inú, nakoľko si táto technika vyžaduje určitú dávku fantázie.
• Relaxačné techniky: Aj pri sociálnej rehabilitácii sa s obľubou využíva relaxácia upravená kapacitám účastníkov stretnutia. Jej cieľom je reflexia dojmov, skúseností, sebapoznanie či navodenie príjemnej atmosféry, uvoľnenie, ale i koncentrácia. Relaxácia musí byť vedená lídrom, ktorý by mal mať potrebné odborné predpoklady a skúsenosť.

Liečebná pedagogika a činnostné terapie

Liečebná pedagogika (LP) je relatívne nový odbor, ktorý sa začal používať v rokoch 1967 a 1968. Realizuje liečebno-výchovné formy pomoci psychosociálne narušeným osobám. V praxi sa zameriava na kompetencie klienta žiť svoj život a riešiť svoje problémy, pričom využíva pohyb, zamestnanie, hru a umeleckú tvorbu vo forme individuálnej, skupinovej a komunitnej terapie. Využíva aj psychoterapiu, jej prístupy a relaxačné techniky. LP je predovšetkým o výchove a terapii, o každodennom sprevádzaní človeka v ťažkostiach a spoločnom objavovaní jeho možností počas celého jeho života.

Formy práce v LP

Formy práce v LP majú rôznu podobu a prispôsobujú sa diagnóze a problému klienta trvaním, frekvenciou a komplexnosťou jednotlivých foriem. Dôležitá je aj dohoda s klientom alebo s jeho zástupcom o poskytnutí starostlivosti.

• Liečebnopedagogické cvičenia: Sú najčastejšou formou práce s klientom. Sú zamerané na rozvíjanie funkcií, vytváranie zručností a podporu schopností. Ich cieľom je, aby klient naučené a nacvičené dokázal uplatniť v reálnom živote.
• Liečebnopedagogické programy: Znamenajú pravidelnú starostlivosť o klienta, ktorá sa realizuje v krátkej časovej náväznosti, aby opatrenia pôsobili intenzívne, komplexne a boli napojené na prostredie klienta a na starostlivosť iných.
• Bazálna stimulácia: Využíva sa pri poškodeniach CNS, senzorických, psychických, somatických a viacnásobných poruchách, po mozgových príhodách a operáciách. Spočíva v sprostredkovaní elementárnych podnetov na úrovni, ktorá je pre klienta dobre zrozumiteľná.
• Senzomotorický stimulačný program: Uplatňuje sa najmä u detí s nerovnomerným alebo spomaleným vývinom, pri nemobilných pacientoch, pri závažných ochoreniach CNS, u pacientov po ťažkých úrazoch, ale aj pri poruchách učenia.
• Podporný program: Vychádza z premisy, že klient by nemal byť odkázaný sám na seba. Uplatňuje sa pri zabezpečovaní kvality ich života a využíva sa u klientov, kde už nemožno očakávať zlepšenia, ale len udržovanie funkcií.
• Reedukačný program: Koriguje následky nevhodnej výchovy v prípadoch, kedy bežné výchovné postupy už nestačia.
• Sociointegračný program: Realizuje sa najmä pri veľkých prekážkach, ktoré znemožňujú sociálnu integráciu. Obsahom je nácvik sociálnych zručností pri nadväzovaní vzťahov a spolupráce, nácvik zručností riešenia problémov a prispôsobovaniu sa sociálnej realite.
• Program psychosociálnej rehabilitácie: Je určený pre ľudí, ktorí boli v živote funkční a integrovaní, ale po veľmi ťažkej traume, úraze, ochorení sa musia naučiť zvládať životné situácie.
• Individuálny edukačný program: Má význam pre deti s ťažkými poruchami učenia, poruchami senzorickej integrácie a komunikácie, psychopatologickým diagnózam, s poruchami vývinu a správania.
• Krízový program: Krízové situácie, ktoré ohrozujú jedinca, môžu viesť k posttraumatickej stresovej poruche. Program krízovej intervencie je zameraný na prevenciu, prvú pomoc, sprevádzanie a terapiu.

Činnostné terapie v LP

K činnostným terapiám, ktoré sa využívajú v liečebnej pedagogike, patria: arteterapia, muzikoterapia, biblioterapia, dramatoterapia, pohybová terapia, terapia hrou, pracovná terapia a ich kombinácie.

Deň arteterapie na Slovensku

Deň arteterapie napomáha k rozvoju arteterapie na Slovensku. Asociácia slovenských arteterapeutov vyhlásila Deň arteterapie na konferencii Svetlo a tieň - arteterapia v procese socializácie dňa 9.12.2017, ktorá sa konala na akademickej pôde Pedagogickej fakulty Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici. Výber termínu pre tohoročný Deň arteterapie nie je náhodný, ale spája sa s výročím vzniku Asociácie slovenských arteterapeutov. V roku 2026 to už bude 9 rokov ako asociácia vznikla.

Hlavná myšlienka a cieľ Dňa arteterapie priamo korešponduje so stanovami asociácie. Asociácia slovenských arteterapeutov vyhlasuje grantový program Arteméta, v rámci ktorého si dala za cieľ dostať arteterapiu medzi ľudí a na miesta, kde sa doposiaľ nerealizovala alebo sa objavila len okrajovo. Občianske združenia, neziskové organizácie a jednotlivci, ktorí pracujú so zraniteľnými skupinami, či osobami, tak môžu získať grantový príspevok na realizáciu arteterapie. V roku 2024 Asociácia slovenských arteterapeutov prerozdelila celkovo 900,- eur v rámci druhého ročníka grantového programu Arteméta.

Príklady projektov podporujúcich arteterapiu

Nadácia VÚB v otvorenej grantovej schéme pre Nádej s podtitulom Umenie lieči a Dotyk lieči podporí projekty arteterapie a animoterapie, ktoré zvyšujú kvalitu života ľudí so špeciálnymi potrebami alebo závažným ochorením. Medzi podporované projekty patria napríklad:

1. Projekt venovaný deťom so svalovou dystrofiou a ich rodinným príslušníkom, zameraný na arteterapeutické aktivity v letnom tábore.
2. Intenzívne letné arteterapeutické a hipoterapeutické stretnutia pre rodiny s deťmi s diagnózami ako svalová dystrofia, detská mozgová obrna, mentálne postihnutie, poruchy učenia, správania a pozornosti.
3. Arteterapia pre deti a mládež v Zariadení núdzového bývania, ako aj pre deti z Rajeckého regiónu ohrozené sociálnym vylúčením.
4. Poskytovanie arteterapeutických prostriedkov deťom a dospievajúcim dlhodobo hospitalizovaným na Transplantačnej jednotke kostnej drene DFNsP.
5. Vytvorenie animoterapeutického kútika a kanisterapeutické stretnutia pre žiakov Spojenej školy v Piešťanoch s telesným a mentálnym postihnutím, pervazívnymi vývinovými poruchami, deti z detského domova a základných/materských škôl.
6. Projekt pre deti do 15 rokov a mladých ľudí s poruchou autistického spektra, resp. s ľahkým, stredným, ťažkým a hlbokým stupňom mentálneho postihnutia, zameraný na vytváranie bezpečného prostredia a využívanie rôznych arteterapeutických techník.
7. Projekt "Neznámi maľujú diela známych," v rámci ktorého sa žiaci s viacnásobným postihnutím venujú vnímaniu a poznávaniu výtvarného umenia.
8. Pomoc citovo deprimovaným a psychicky narušeným deťom vo veku od 10 do 15 rokov prostredníctvom arteterapie.
9. Sprostredkovanie arteterapie deťom predškolského veku so špeciálnymi výchovnými potrebami, s mentálnou retardáciou, poruchami reči, poruchami autistického spektra.
10. Zážitkové arteterapeutické stretnutia kombinované s hudobnou aktivitou pre klientov s duševným ochorením.
11. Projekt pre klientov a deti s poruchou autistického spektra vo veku od 13 do 22 rokov.
12. Interaktívne a zážitkové tvorivé stretnutia pre ľudí s psychickými ochoreniami a mentálnym postihnutím v spolupráci s rôznymi združeniami a zariadeniami.
13. Rozšírenie a skvalitnenie arteterapií pre klientov s psychickými poruchami v rehabilitačnom stredisku Krídla.
14. Kombinácia hipoterapie, arteterapie a muzikoterapie pre ľudí so zdravotným postihnutím a deti miestnych škôl.
15. Projekt pre deti so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami, s osobnostnými, emočnými ťažkosťami.
16. Projekt „AUTISTI - ARTISTI“ podporujúci pravidelnú a systematickú arteterapiu pre deti s autizmom.
17. Projekt divadelného diela s účasťou hercov s mentálnym postihnutím, lektorov, arteterapeutov a režiséra.
18. Letné arteterapeutické stretnutia pre ľudí s mentálnym postihnutím z domáceho prostredia a klientov DSS Méta.
19. Séria zážitkových stretnutí ľudí so znevýhodnením (fyzickým a mentálnym) so zdravými ľuďmi, kde sa prelína arteterapia s animoterapiou.
20. Letný tábor pre deti s poruchami komunikácie a s autizmom v predškolskom a v školskom veku.
21. Séria terapeutických aktivít pre deti s CAN syndrómom, poruchami správania a ADHD priamo v školách, s multidisciplinárnym prístupom.
22. Projekt pre klientov Denného stacionára Margarétka vo veku 18-40 rokov s rôznym typom znevýhodnenia (detská mozgová obrna, Downov syndróm, autizmus, schizofrénia, mentálna retardácia).
23. Projekt pokračujúci v sprístupňovaní hipoterapie zdravotne postihnutým deťom a mládeži.
24. Poskytnutie možnosti sebarealizácie žiakom so stredným a ťažkým stupňom mentálneho postihnutia a žiakom s poruchami autistického spektra, a prezentácia ich vnútorného sveta.
25. Projekt pre klientov s Alzheimerovou chorobou a inými ochoreniami nervového systému umiestnených v Alzheimer centre Avalon.

tags: #socialna #rehabilitacia #mentalne #postihnutych #arteterapia