Sociálna pomoc Rómom na Slovensku: Mýty, fakty a integračné snahy

V spojení s Rómami existuje na Slovensku množstvo mýtov, ktoré sa v určitých cykloch dookola opakujú a zdieľajú na sociálnych sieťach. Medzi mýty patrí napríklad to, že poberajú vysokú dávku v hmotnej núdzi, majú veľa detí kvôli detským prídavkom a celkovo, že dostávajú toľko zo sociálneho systému, že sa im neoplatí pracovať. Tieto stereotypy sú v reálnom živote pre mnohých Rómov limitujúce a v konečnom dôsledku diskriminujúce.

V prvom rade treba zdôrazniť, že sociálny systém na Slovensku obsahuje rôzne typy dávok, ktoré niekedy vyzerajú celkom komplikovane, avšak Ústredie práce sociálnych vecí a rodiny veľmi dobre eviduje ich výšku, množstvo poberateľov a dokonca aj okresy, kam tieto dávky smerujú. Analýza dát z Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny a Sociálnej poisťovne vyvracia mýtus, že Rómovia sú hlavným problémom verejných financií Slovenska. Rómska problematika je v prvom rade sociálnym a nie fiškálnym (rozpočtovým) problémom.

Rómska menšina na Slovensku

Rómovia sa radia k najväčším národnostným menšinám vyskytujúcich sa v Slovenskej republike. Ich život je sprevádzaný determinantami, ktoré znižujú kvalitu ich života. Často zápasia s chudobou, nezamestnanosťou, nízkou vzdelanosťou. Medzi najvýraznejší determinant minoritnej časti obyvateľstva je samotná segregácia od majoritnej spoločnosti. Samotná izolácia tieto determinanty ešte viac prehlbuje. Dochádza k nárastu prehlbovania rozdielov medzi majoritou a minoritou.

Na Slovensku žije početná rómska národnostná menšina. Je charakteristická svojou etnicitou, spôsobom prežívania, mentalitou, vlastnou kultúrou, ako aj čiastočnou históriou i znakovými odlišnosťami. Z Indie, v jedenástom storočí nášho letopočtu, začali postupne osídľovať celú Európu. V minulosti Rómovia boli charakteristickí kočovaním, vykonávaním remesiel a praktizovaním vlastného umenia. Cez kočovanie vykonávali svoje remeslá a umenie, ktoré boli obohacujúce pre žijúcich obyvateľov, ku ktorým ako kočovníci prišli na určitú dobu. Potom sa presúvali na ďalšie miesta, kde ponúkali svoje umelecké vystúpenia i remeselné služby.

Rómovia sa neskôr začali násilím udomácňovať počas 1. Československej republiky. Niektoré rómske rodiny mali jasný pokyn nasťahovať sa na okraji obcí. Bola im nadiktovaná určitá izolácia od ostatných obyvateľov. To bol jeden z faktorov, ktorý neskôr spôsobil to, že dochádzalo k segregácii - väčšiemu oddeľovaniu sa Rómov a členov majority. To spôsobilo väčšiu sociálnu exklúziu, ktorá vytvorila dva odlišné svety medzi minoritou a majoritou. Neskorší zákon č. 74/1958 Zb. o trvalom usídlení kočujúcich osôb zakázal kočovný spôsob života v Československu. Týmto sa zakázalo Rómom kočovať. Nanútená izolovanosť, ako aj zákaz sebarealizácie vytvorili nemalé sociálne problémy, s ktorými dnes Rómovia musia zápasiť.

Sociálne dávky a Rómovia: Fakty vs. mýty

Hovorí sa o tom, ako pracujúca žena so štyrmi deťmi zarába menej ako Rómovia so štyrmi deťmi. Tento výpočet má hneď niekoľko nepresností, a preto ho treba uviesť na správnu mieru. Dávka v hmotnej núdzi je špecifická a jej výška je odstupňovaná podľa toho, či ju poberá jednotlivec, či dvojica a či majú spolu 1-4 deti alebo viac ako štyri deti. Príspevok na zdravotnú starostlivosť sa už od roku 2014 neposkytuje. A pri príspevku na bývanie je dôležitým parametrom to, či stavba, v ktorej rodina býva, je skolaudovaná a legálna, čo chatrče v osadách pravdepodobne nebudú. Rovnako v podstate zanikla dotácia na obed pre školopovinné deti, keďže v súčasnosti existujú tzv. obedy zadarmo. Zároveň je výška jednotlivých dávok/príspevkov odlišná. V konečnom dôsledku je výsledok trocha odlišný, v prípade keď pracuje jeden z rodičov za minimálnu mzdu, tak príjem domácnosti je od 666 eur do 758 eur.

Dávka v hmotnej núdzi

V rámci poberania dávky v hmotnej núdzi koluje aj druhý mýtus, a to, že väčšina ide Rómom s mnohopočetnými rodinami. V prvom rade rómskych mnohopočetných rodín je už dnes menej. Oproti minulosti majú Rómovia menej detí. Až polovica žien, ktoré sa narodili v 40. rokoch minulého storočia, mala päť a viac detí. Tie, ktoré sú narodené v 70. rokoch, majú už menej detí. Rovnako s istotou sa nedá povedať, že Rómovia majú len mnohopočetné rodiny, teda päť a viac detí. Avšak keď to predpokladáme, tak napriek tomu v decembri 2019 boli najpočetnejšou skupinou poberateľov dávky v hmotnej núdzi jednotlivci.

Z hľadiska čerpania dávok, keďže výška hmotnej núdze sa na základe počtu členov rodiny odlišuje, najviac poberajú jednotlivci a dvojice s 1-4 deťmi. Určitú koreláciu môžeme nájsť, keď sa pozrieme na distribúciu dávky v hmotnej núdzi do jednotlivých okresov, napríklad do 20 okresov s najväčším zastúpením Rómov, kde dohromady žije skoro 68 % Rómov na Slovensku. V decembri 2019 sem putovalo 64,7 % zo sumy dávok v hmotnej núdzi, pričom tu celkovo v okresoch žije približne 29 % obyvateľstva Slovenska.

Aj keď sa často hovorí o dávke v hmotnej núdzi, tak jej podiel je v sociálnom systéme zanedbateľný. Napríklad v roku 2019 išlo celkovo na dávky v hmotnej núdzi približne 106 miliónov eur, čo sú 2 % zo sumy vyplatených starobných dôchodkov. A vôbec nie je dávka v hmotnej núdzi položkou, ktorá by v sociálnom systéme zhltla najviac. Viac úrady práce vyplácajú na príspevky na opatrovanie (230 mil. €), na prídavky na deti (327 mil. €) a rodičovský príspevok (374 mil. €).

Prídavky na deti a rodičovský príspevok

Ďalším mýtom je, že Rómovia zarábajú na prídavkoch na deti. Tie sa vyplácajú na každé dieťa do dovŕšenia 25. roku života, avšak v prípade, že dieťa je nezaopatrené, teda napríklad, že stále študuje. Do týchto okresov smerovalo v decembri 2019 31 % všetkých prídavkov na dieťa, pričom tu žije 29% všetkého obyvateľstva.

Rómovia môžu „zarobiť“ na rodičovskom príspevku. Jeho výška je 270 eur a v prípade, že matka predtým pracovala a poberala materské, tak 370 eur. Na prvý pohľad je to ozaj viac ako hmotná núdza, avšak rodičovský príspevok sa poberá len dovtedy, kým dieťa nedovŕši vek troch rokov. Pri dieťati so zlým zdravotným stavom sa poberá do šiestich rokov. Z hľadiska distribúcie to bolo podobné ako pri prídavkoch na deti.

Celkové fiškálne náklady

Keby sme zobrali dokopy všetky tieto tri dávky (dávky v hmotnej núdzi, prídavky na deti a rodičovský príspevok) a spočítali ich za celý rok, tak je to približne 808 miliónov eur v roku 2019. Z celkových výdavkov verejnej správy v roku 2020 to je približne 2,06 %. Keby sme brali všetko dokopy, čo vyplatilo ústredie práce, tak je to približne 1,3 miliardy eur alebo 3,35 % výdavkov verejnej správy. A nezabudnite všetky spomínané dávky dostávate alebo môžete dostať aj vy, stačí že by ste žili na úrovni životného minima.

Prehľad fiškálnych nákladov na sociálne dávky (údaje z roku 2019, ak nie je uvedené inak)

Fiškálne náklady vyplácané do okresov s dvomi tretinami rómskej populácie tvoria 2,2 % verejných výdavkov (578 mil. eur), pričom príjemcami nie sú len Rómovia. To je približne suma, ktorú podľa portálu Plytvanie.sk štát každoročne vyplytvá pri neefektívnom verejnom obstarávaní alebo verejných transferoch. Vo forme dávky v hmotnej núdzi a príplatkov sa ročne všetkým poberateľom (nielen Rómom) vypláca približne 270 mil. eur, čo predstavuje necelé 1 % všetkých verejných výdavkov. Rodiny s viac ako 4 deťmi poberajú prostredníctvom dávky v hmotnej núdzi a príplatkov necelých 17 mil. eur ročne. Jedná sa o menšiu sumu, než akú vláda vyčlenila na stavbu Národného futbalového štadióna.

Rodiny s viac ako 4 deťmi poberajú prostredníctvom prídavku na dieťa 15 mil. eur ročne. Podobne ako v prípade dávky v hmotnej núdzi sa jedná o kvapku v mori verejných financií, keďže len v roku 2014 chýba štátu k vyrovnanému rozpočtu 147-násobok tejto sumy. Rodiny s viac ako 4 deťmi poberajú prostredníctvom rodičovského príspevku podľa nášho odhadu 6 mil. eur ročne. Len medziročný nárast výdavkov Sociálnej poisťovne na starobné dôchodky sa pritom odhaduje na 27-násobok tejto sumy.

Celkové fiškálne náklady na výplatu sledovaných sociálnych transferov mnohodetným rodinám odhadujeme na 60 mil. eur. Pre porovnanie, vianočný príspevok dôchodcom navýši v tomto roku verejné výdavky o vyše 81 mil. eur. Na základe našich predpokladov sme odhadli, že prídavok na dieťa sa dnes vypláca na vyše 160-tisíc rómskych detí v celkovej výške približne 44 mil. eur ročne. Odhadli sme tiež, že spomedzi poberateľov rodičovského príspevku bolo 24-tisíc rómskej národnosti a celkové zdroje vyplatené touto formou v roku 2012 dosiahli 57 mil. eur.

Integračné snahy a pastoračná činnosť

Samozrejme celkový problém so začleňovaním Rómov do bežného života a hlavne do toho pracovného, nie je čierno-biely. Sociálny systém by napríklad mohol byť nastavený aj viac motivačne, avšak netreba zabúdať, že problém marginalizovaných skupín nie je len o sociálnom systéme. Súvisí to aj s úrovňou školstva, či trhu práce.

Aby naďalej dochádzalo aspoň k postupnému adaptovaniu sa rómskej minority do majoritnej spoločnosti, sa vyžaduje systematická práca. Počas existencie samostatného Slovenska zlyhávali projekty určené na pomoc Rómom. Taktiež sa zdá, že sociálna práca s touto cieľovou skupinou je akousi zbytočnou námahou. Na pomoc týmto ľuďom prichádza špecifický druh sociálnej práce, ktorým je pastoračná činnosť Gréckokatolíckej cirkvi sui iuris na Slovensku. Tá vykonáva svoju činnosť dlhodobo, preto zaznamená úspechy v danej oblasti.

Rómska minorita v spoločnosti predstavuje ohrozenú skupinu. Zápasí s chudobou, ktorá predstavuje najčastejší, badateľný a najviac sa vyskytujúci jav v tejto spoločnosti. Príznačná je vysoká nezamestnanosť, nízka vzdelanostná úroveň a segregácia od majoritnej spoločnosti. Tieto faktory vyskytujúce sa v spomínanej marginalizovanej skupiny negatívne ovplyvňujú kvalitu jej života i celej spoločnosti.

Pôsobenie cirkvi v sociálnej práci

Sociálna práca s rómskou minoritou je mimoriadne náročná. Aby bola úspešná, vyžaduje si dlhodobú, sústavne nepretržitú činnosť. Cieľom tejto činnosti je postupný proces sociálnej inklúzie Rómov do spoločnosti k prehlbujúcej sa sociálnej zmene (vzdelanie ako hodnota, samostatnosť, práca na sebe, získanie organizačných zručností). Títo Rómovia budú vplývať svojim príkladom na sociálnu zmenu vo vlastných komunitách a tak dôjde aj k obnove často narušených vzťahov medzi Slovákmi a Rómami.

Princípy zamerané na sociálnu starostlivosť ľudí, ich sociálneho prostredia a neskoršia inklúzia do spoločnosti, vychádza z kresťanského učenia. Zakladateľ Cirkvi Ježiš Kristus kládol dôraz na chudobných, núdznych a chorých. Apeloval na pomoc tým ľuďom, ktorí boli vylúčení zo spoločnosti, resp. ktorých sa spoločnosť stránila. Sám bol proti otroctvu, ktoré v tej dobe bolo bežné. Kristus mimoriadne vnímal sociálne, či statusové rozdiely medzi ľuďmi. Odmietal však medziľudskú izoláciu na základe rozdielov. Bol v sociálnom kontakte s tými ľuďmi, ktorými väčšia časť vtedajšej spoločnosti opovrhovala.

Samotné Kristovo správanie bolo nielen niečím nové, ba aj prelomové v tom, že dôraz kládol na človeka ako žijúcu bytosť, ktorá má rovnakú dôstojnosť spoločne s ostatnými. Túto Ježišovu misiu treba chápať aj v sociálnom rozmere. Najmä v Evanjeliu podľa Lukáša vidno Ježišov veľký záujem o chudobných, slabých, chorých, ubolených a hriešnych, ktorým ponúka duchovné i telesné uzdravenie i oslobodenie. Dôležitou súčasťou Ježišovej misie je služba týmto ľuďom, ktorých spoločnosť z akýchkoľvek dôvodov odstrčila na okraj. Sám Ježiš pobádal druhých k službe slabým: „Ak chceš byť dokonalý, choď, predaj, čo máš, rozdaj chudobným a budeš mať poklad v nebi.“

V príklade Ježiša Krista, ako aj skutkami jeho nasledovníkov sa ustanovili počiatky organizovanej sociálnej práce, ktorá sa orientuje na slabých. Na toto promptne nadväzuje aj Katolícka cirkev na Slovensku. Vo svojej činnosti vymedzila priestor na pomoc marginalizovaným rómskym skupinám. Na túto náročnú úlohu vyčleňuje odborníkov, ako aj členov z rady duchovenstva a reholí. Taktiež do tejto služby pozýva laických veriacich, ktorí toto pozvanie môžu vnímať ako životné poslanie.

Katolícka cirkev na Slovensku reagovala na požiadavku druhého vatikánskeho koncilu. Intenzívnejšie sa začala zaujímať po páde komunistického režimu a v roku 1993 založila Konferencia biskupov Slovenska Komisiu pre pastoráciu Rómov. Odvtedy začalo organizovanie pravidelných pútí v Gaboltove v spolupráci so saleziánmi a samotnými rómskymi veriacimi. Duchovenstvo, laici a ďalší členovia z rehoľných spoločenstiev či z diecéz je Cirkvou vyčlenené pre túto náročnú prácu. Výnimku nepredstavuje ani gréckokatolícka cirkev sui iuris na Slovensku. Aj tá zaviedla a zavádza špeciálnu pastoráciu, ktorá sa venuje tejto stále spomínanej marginalizovanej skupine.

Gréckokatolícke formačné centrum pre Rómov

Skúsenosti pastoračnej činnosti často poukazujú, že prípadná účasť rómskej marginalizovanej skupiny na verejných bohoslužbách spôsobuje nevôľu zo strany majoritnej spoločnosti. Rómovia sú na bohoslužbách často neprijatí. Majorita je schopná prestať zúčastňovať sa bohoslužieb kvôli účasti Rómov. V praxi tento jav nebol a nie je ojedinelý. Je potrebné poukázať aj na rôznosť mentalít oboch skupín. Duchovní cirkví to riešili tým, že nedeľné bohoslužby pre Rómov vymedzili osobitne najmä počas pracovných dní v týždni. Z týchto skúseností Cirkev vytvára podmienky na realizáciu špeciálnej pastorácie pre Rómov.

Na Slovensku pôsobí Gréckokatolícka cirkev sui iuris, ktorá je v plnom spoločenstve s Katolíckou cirkvou i v jednote s rímskym pápežom. Gréckokatolícka rómska misia, ktorá bola založená na Slovensku, sa stala aj samostatným právnym subjektom. Jej poslaním je na území Prešovskej gréckokatolíckej archieparchie prinášanie rómskym komunitám rôznorodej pastoračnej, formačnej, duchovnej i sociálnej činnosti. Rómska misia je organizačne rozdelená do okresných centier Čičava - Vranov nad Topľou, Bardejov a Stará Ľubovňa. V súčasnosti prebieha výstavba krajského centra na Sigorde (okr. Prešov). Tieto pastoračné centrá vystupujú ako komunitné centrá. Okrem duchovných, vyčlenených na túto misiu, sú zamestnaní aj laici, ktorí v komunitných centrách vykonávajú sociálnu prácu.

V roku 2012 zriadilo gréckokatolícke prešovské arcibiskupstvo formačné centrum pre Rómov v obci Čičava, nachádzajúcej sa v okrese Vranov nad Topľou na východe Slovenska. Ide o samostatný právny subjekt, ktorý vystupuje pod názvom Gréckokatolícke formačné centrum pre Rómov (GFCR). Poslaním tohto centra je podpora a rozvoj sociálnych, etnických, minoritných a marginalizovaných skupín. Vyvíja aktivity, ktoré si vytýčila ako svoje poslanie. Cieľom GFCR je zlepšiť ich spoločenské, sociálno-ekonomické postavenie, vzdelanostnú a duchovnú, kultúrnu úroveň, vyvíjať osvetovú činnosť, ako aj zlepšovať vzájomné vzťahy medzi Rómami a majoritou, podporovať kultúrne a duchovné hodnoty Gréckokatolíckej cirkvi, podporovať ochranu zdravia, prírody a krajiny a ochranu a tvorbu životného prostredia.

V GFCR sa vykonáva práca s deťmi. Zameriava sa na vzdelávaciu činnosť. V centre je detašované pracovisko základnej umeleckej školy, ktoré poskytuje vzdelávanie pre Rómov v oblasti dramatického, tanečného a výtvarného umenia. Okrem iného nechýba ani doučovanie rómskych detí, ako aj pomoc pri robení si domácich úloh. Pre žiakov je zorganizovaná aj družina pre deti. V rámci voľného času funguje pre žiakov futbalový krúžok. Nechýba ani činnosť rómskeho skautského oddielu, ktorý združuje predovšetkým rómsku mládež. Aj cez skauting sa podporuje zdravie svojich členov, vyvíjajú sa aktivity týkajúce sa ochrany prírody, krajiny i tvorba životného prostredia. V lete sú pre deti a mládež organizované letné tábory, ktorých súčasťou je modlitbový program.

Komunitné centrum v Čičave poskytuje Rómom služby podľa §24d ods. 1 zákona č. 448/2008 Z. z. Ide o základné sociálne poradenstvo, pomoc pri uplatňovaní práv a právom chránených záujmov (asistencia pri písaní žiadosti o zamestnanie, životopisu, žiadosti o sociálne dávky). Dôležitou činnosťou KC sú preventívne skupinové aktivity, poskytovanie komunitnej rehabilitácie, ktorá je zameraná na znovunadobúdanie stratených zručností. V oblasti verejnej správy spolupracuje so samotnou obcou. Podarilo sa im zorganizovať amatérsky futbalový turnaj, ktorý bol zložený z rómskych tímov i tímov, ktorých hráči boli z majority. Išlo o zblíženie sa oboch skupín obyvateľstva, ktoré na Slovensku bývajú izolovane vedľa seba a pritom sa nepoznajú. Poskytujú humanitárnu pomoc. Spomínané centrum podporuje v oblasti kultúry rozvíja rómsku kultúru a umenie. Boli založené hudobné skupiny, ktoré už zaznamenali svoje úspechy, medzi ktoré patrí aj vydanie vlastných albumov i úspešnosť v bodovacích súťažiach kresťanskej hitparády. Divadelná činnosť zložená z rómskych ochotníkov zaznamenala svoje úspechy pri vystupovaní predovšetkým na východnom Slovensku. V rámci voľnočasových aktivít sa vytvárajú umelecké výtvory - drevorezby, maľby, okrasné predmety, upomienkové predmety a pod. Pre GFCR a KC v Čičave je základnou činnosťou pastoračná činnosť. Všetky ďalšie činnosti, ktoré KC vykonáva sú súčasťou samotnej pastorácie. Pravidelne vykonáva gréckokatolícke bohoslužby.

tags: #socialna #pomoc #romom