Sociálna pomoc predstavuje komplexný systém podpory zameraný na najzraniteľnejšie skupiny obyvateľstva a jednotlivcov nachádzajúcich sa v špecifických sociálnych alebo krízových životných situáciách. Medzi tieto skupiny patria napríklad osoby v hmotnej núdzi, osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, rodiny s deťmi či seniori.
Forma poskytovanej pomoci môže mať podobu peňažných alebo vecných dávok, ktoré sú financované buď priamo zo štátneho rozpočtu prostredníctvom úradov práce, sociálnych vecí a rodiny, alebo z rozpočtov miestnych samospráv. Tieto dávky spadajú pod kategóriu sociálnych služieb.
Kľúčovým rozdielom medzi sociálnou pomocou a systémom sociálneho poistenia je jej zásadová povaha. Sociálna pomoc nie je viazaná na predchádzajúcu účasť v poistnom systéme a poskytuje sa nezávisle od výšky príjmu. Všetky oprávnené osoby, ktoré spĺňajú zákonné podmienky, majú nárok na rovnakú výšku plnenia alebo rovnaké plnenie, s výnimkou peňažných kompenzácií pre osoby s ťažkým zdravotným postihnutím (ŤZP).
Cudzinci a nárok na sociálnu pomoc
Cudzinci majú na Slovensku nárok na sociálnu pomoc, avšak s určitými obmedzeniami vyplývajúcimi z viacerých zákonov. Tieto obmedzenia sa často týkajú druhu a dĺžky ich pobytu na území Slovenskej republiky (trvalý, prechodný, tolerovaný).
Je dôležité zohľadniť, či využitie sociálnej pomoci nie je v rozpore s podmienkami zákona o pobyte cudzincov, ako napríklad nedostatočné finančné zabezpečenie, zabezpečenie ubytovania alebo povinnosť spoločného ubytovania.
Prehľad typov sociálnej pomoci pre cudzincov
Existuje niekoľko typov sociálnej pomoci, na ktoré môžu mať cudzinci nárok:
Pomoc v hmotnej núdzi
Pomoc v hmotnej núdzi je určená pre osoby alebo domácnosti, ktorých príjem nedosahuje sumu životného minima a ktoré si nemôžu alebo nevedia zabezpečiť príjem iným spôsobom. Táto pomoc môže zahŕňať dávku v hmotnej núdzi, ochranný príspevok, aktivačný príspevok, príspevok na nezaopatrené dieťa alebo príspevok na bývanie.
Podľa zákona majú na pomoc v hmotnej núdzi nárok všetci cudzinci s oprávneným pobytom na území SR, bez ohľadu na druh a účel pobytu. Je však nevyhnutné, aby cudzinci spĺňali určité podmienky na udelenie a počas trvania pobytu, medzi ktoré patrí aj finančné zabezpečenie. V prípade, že sa cudzinec ocitne v hmotnej núdzi, polícia môže zrušiť jeho povolenie na pobyt. Informácie o poberaní dávok v hmotnej núdzi sú úradom práce, sociálnych vecí a rodiny zasielané cudzineckej polícii každé tri mesiace.
Právna úprava: Zákon č. 417/2013 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi.
Oprávnené osoby s ohľadom na druh pobytu: Všetci cudzinci s oprávneným pobytom na území SR, vrátane osôb s udeleným azylom, doplnkovou ochranou alebo na základe medzinárodnej zmluvy.
Konkrétne: Cudzinci zdržiavajúci sa na území SR v súlade so zákonom o pobyte cudzincov.
Pri žiadosti o prechodný pobyt je štátny príslušník tretej krajiny (ŠPTK) povinný preukázať finančné zabezpečenie pobytu alebo podnikateľskej činnosti. Nesplnenie týchto podmienok počas celého pobytu môže viesť k jeho zrušeniu.
V prípade držiteľov modrej karty je policajný útvar povinný ich poučiť, že žiadosť o pomoc v hmotnej núdzi je dôvodom na zamietnutie žiadosti o obnovenie modrej karty alebo na jej odňatie. Bez takéhoto poučenia nemôže byť pobyt zrušený z tohto dôvodu.
Pri žiadosti o trvalý pobyt je ŠPTK taktiež povinný preukázať finančné zabezpečenie. Zákon o pobyte cudzincov priamo uvádza, že policajný útvar zruší trvalý pobyt (s určitými výnimkami), ak osoba požiada o pomoc v hmotnej núdzi. Bez vplyvu na zrušenie pobytu môžu o dávku v hmotnej núdzi žiadať ŠPTK s dlhodobým alebo tolerovaným pobytom, osoby s udeleným azylom a doplnkovou ochranou.
Obce môžu poskytnúť jednorazovú dávku v hmotnej núdzi na čiastočnú úhradu mimoriadnych výdavkov, ako je nákup nevyhnutného oblečenia, obuvi, vybavenia domácnosti, úhrada liečebných nákladov či školských potrieb. Na túto dávku má nárok aj cudzinec, ak spĺňa podmienky zákona o pomoci v hmotnej núdzi a podmienky konkrétnej obce.
Príklad: Pani Oksana, ktorej bol na Slovensku udelený azyl, nemusí spĺňať podmienky na udelenie pobytu a môže požiadať o pomoc v hmotnej núdzi bez obavy zo zrušenia pobytu. Vzhľadom na nízky dôchodok z Ukrajiny a absenciu iného príjmu jej úrad práce, sociálnych vecí a rodiny priznal dávku v hmotnej núdzi, ochranný príspevok a príspevok na bývanie.
V prípade, že by Oleg po strate zamestnania požiadal o dávku v hmotnej núdzi, mohla by mu byť priznaná. Avšak poberanie tejto dávky by mohlo byť dôvodom na zrušenie jeho pobytu, najmä ak už nespĺňa účel, na ktorý mu bol pobyt udelený (napr. zamestnanie).
Kompenzácia ťažkého zdravotného postihnutia (ŤZP)
Štát zabezpečuje kompenzáciu sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia prostredníctvom rôznych peňažných a nepeňažných príspevkov, o ktorých rozhodujú úrady práce, sociálnych vecí a rodiny. Medzi nepeňažné kompenzácie patria preukaz ŤZP a parkovací preukaz. Peňažné kompenzácie zahŕňajú jednorazové a opakované príspevky na rôzne účely, ako je kúpa a úprava pomôcok, osobných motorových vozidiel, úprava bytu či rodinného domu, osobná asistencia, preprava, kompenzácia zvýšených výdavkov a opatrovanie.
Nárok na kompenzácie vzniká bez ohľadu na vek, výšku a dĺžku zdravotného alebo sociálneho poistenia. Poskytovanie peňažných príspevkov na kompenzáciu ŤZP závisí od výšky príjmu a majetku fyzickej osoby s ŤZP a spoločne posudzovaných osôb.
Tento typ pomoci je pre cudzincov výrazne obmedzený. Kompenzácie sú určené len pre špecifické skupiny cudzincov:
- Občan EÚ s trvalým pobytom na území SR.
- Štátny príslušník tretej krajiny (ŠPTK), ktorého právo na kompenzáciu zaručuje medzinárodná zmluva.
- ŠPTK, ktorý je rodinným príslušníkom občana SR alebo občana EÚ a má na území SR trvalý pobyt.
- ŠPTK s udeleným azylom.
- ŠPTK, ktorému sa poskytla doplnková ochrana.
O peňažný príspevok na opatrovanie osoby s ťažkým zdravotným postihnutím môže požiadať aj cudzinec bez ohľadu na druh a účel pobytu. Samotné poberanie týchto príspevkov nemá vplyv na pobyt ŠPTK, na rozdiel od pomoci v hmotnej núdzi. Cudzinec však musí naďalej spĺňať podmienky pobytu, inak mu môže byť pobyt zrušený (s výnimkou azylantov a osôb s doplnkovou ochranou).
Právna úprava: Zákon č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia.
Oprávnené osoby s ohľadom na druh pobytu: Veľmi obmedzený okruh cudzincov.
Konkrétne: Občan EÚ s trvalým pobytom, ŠPTK s právom garantovaným medzinárodnou zmluvou, rodinný príslušník občana SR/EÚ s trvalým pobytom, ŠPTK s azylom alebo doplnkovou ochranou.
Príklad: Pani Oksana, ktorej bol udelený azyl, patrí do skupiny cudzincov oprávnených žiadať o peňažné príspevky na kompenzáciu ŤZP. Jej nevesta Júlia, ktorá má prechodný pobyt na Slovensku, môže požiadať o príspevok na opatrovanie Oksany. Ak by Júlia mala trvalý pobyt, ako osoba starajúca sa o osobu s ŤZP by spadala pod systém povinného dôchodkového sociálneho poistenia, ktoré by hradil štát.
Sociálne služby
Podľa zákona o sociálnych službách môžu sociálne služby využívať takmer všetci cudzinci s oprávneným pobytom na území SR. Patria sem občania EHP s trvalým pobytom a ich rodinní príslušníci, ako aj štátni príslušníci tretích krajín s trvalým alebo prechodným pobytom, vrátane osôb s udeleným azylom alebo doplnkovou ochranou. Zákon však nepočíta s cudzincami s tolerovaným pobytom.
Využívanie sociálnych služieb je často viazané na trvalý pobyt, najmä kvôli financovaniu a konaniu vo veciach sociálnych služieb. V prípade cudzincov s prechodným pobytom sa miestna príslušnosť pri poskytovaní sociálnych služieb upravuje podľa Správneho poriadku, pričom sa zohľadňuje ich iný pobyt (prechodný, posledný trvalý alebo miesto obvyklého zdržiavania).
Cudzinci by mali pri využívaní sociálnych služieb zohľadniť, či nie sú v rozpore s podmienkami ich pobytu. V opačnom prípade môže polícia ich pobyt zrušiť, avšak vždy musí brať do úvahy primeranosť dôsledkov zrušenia pobytu s ohľadom na súkromný a rodinný život cudzinca.
Cudzinci bez obáv o podmienky pobytu môžu využívať najmä ambulantné a terénne sociálne služby, ktoré súvisia s podporou rodiny s deťmi, domácou opatrovateľskou službou, prepravnou službou alebo denným stacionárom. V prípade straty zamestnania, bývania, vážneho poškodenia zdravia alebo domáceho násilia môže vzniknúť potreba pobytových foriem sociálnych služieb. Aj v týchto prípadoch musí polícia skúmať primeranosť dôsledkov zrušenia pobytu.
Právna úprava: Zákon č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách.
Oprávnené osoby s ohľadom na druh pobytu: Takmer všetci cudzinci s oprávneným pobytom na území SR, okrem cudzincov s tolerovaným pobytom.
Konkrétne: Občan EÚ a jeho rodinní príslušníci s trvalým pobytom, ŠPTK s trvalým alebo prechodným pobytom, ŠPTK s azylom alebo doplnkovou ochranou.
Sociálny pracovník zariadenia sociálnych služieb
Príklad: Júlia môže umiestniť svoju maloletú dcéru Anastaziu v zariadení starostlivosti o deti do troch rokov, ktoré je poskytované v zmysle zákona o sociálnych službách. Napriek tomu, že Júlia a jej dcéra majú len prechodný pobyt, môžu byť prijímateľmi tejto služby, ak spĺňajú ostatné podmienky. Využitie tejto služby nemá vplyv na splnenie podmienok ich pobytu.
V prípade násilného správania zo strany Olega, Júlia a jej deti, ktoré majú prechodný pobyt na účely zlúčenia rodiny, môžu vyhľadať pomoc v zariadení núdzového bývania. Júlia sa obrátila na cudzineckú políciu a vysvetlila situáciu. Aj keď polícia môže zrušiť jej pobyt, Júlia požiadala o prechodný pobyt za účelom zamestnania, ktorý jej bol udelený. Pobyt detí za účelom zlúčenia rodiny s otcom zatiaľ nebol zrušený a Júlia podala žiadosť o prechodný pobyt pre deti za účelom zlúčenia rodiny s matkou.
Sociálna starostlivosť je širší pojem, ktorý zdôrazňuje celospoločenský charakter starostlivosti a zahŕňa aj štátom vytvárané podmienky pre realizáciu týchto činností v neštátnom sektore. Cieľom sociálnej starostlivosti je maximálny rozvoj osobnosti a prispôsobenie sa človeka okoliu alebo prispôsobenie okolia individuálnym potrebám.
Sociálna pomoc sa definuje ako súbor činností, ktoré občanovi pomáhajú zabezpečiť základné životné podmienky, nadobudnúť sociálnu stabilitu a obnoviť sociálnu nezávislosť. Nezahŕňa formy susedskej či rodinnej pomoci, ale zameriava sa na pokrytie bežných životných nákladov a pomoc v osobitných situáciách, ako je prevencia zdravia, pomoc v chorobe, plánovanie rodičovstva, resocializácia či pomoc v starobe.
Pomoc sa delí na:
- Primárna pomoc: Nároky na pomoc slúžiace na rozvoj osobnosti a preventívnu pomoc.
- Sekundárna pomoc: Aktuálna pomoc pri už vzniknutých problémoch (poradenstvo, rehabilitácia, terapia, ekonomická pomoc, sociálna opora).
- Terciárna pomoc: Dodatočná pomoc na riešenie situácií, ktoré si vyžadujú intenzívnu cudziu pomoc.
Včasná a adresná sociálna pomoc šetrí spoločnosti ekonomické prostriedky a zároveň predchádza vzniku sociálno-patologických javov.
