Nesprávne odvody na sociálne poistenie a ich vplyv na daňové priznanie a dôchodok

V praxi sa často stretávame s prípadmi, keď daňovník vykonávajúci podnikateľskú činnosť, napríklad na základe živnostenského oprávnenia, zaplatí na účet Sociálnej poisťovne odvody navyše. Môže ísť o platby za obdobie práceneschopnosti, omylom dvakrát uhradené platby poistného alebo úhrady poistného v sume vyššej, ako bola povinná. Takéto poistné zaplatené bez právneho dôvodu Sociálna poisťovňa následne vráti.

K chybám môže dôjsť aj pri samotnom výpočte mzdy, keď sa použijú nesprávne podklady, napríklad dochádzkový list, úkolový list, dovolenkový lístok, platobný výmer, vyhlásenie alebo prémiový poriadok. Napriek znalosti často sa meniacich predpisov dochádza v praxi k chybám, ktoré je nutné odstrániť podľa zákonom stanovených pravidiel a predpisov.

Schéma: Preplatky a nedoplatky v Sociálnej poisťovni

Daňový výdavok a zdaniteľný príjem

Je poistné zaplatené bez právneho dôvodu daňovníkom, ktorý uplatňuje preukázateľné daňové výdavky a účtuje v sústave jednoduchého účtovníctva alebo vedie daňovú evidenciu, alebo daňovníkom, ktorý uplatňuje výdavky percentom z príjmov podľa § 6 ods. 10 ZDP (ďalej len „paušálne výdavky“), možné považovať za daňový výdavok v roku zaplatenia poistného a či poistné zaplatené bez právneho dôvodu vrátené Sociálnou poisťovňou tomuto daňovníkovi sa v zdaňovacom období, v ktorom bolo vrátené, považuje za zdaniteľný príjem, resp. ide o sumu znižujúcu daňové výdavky?

V prípade uplatňovania preukázateľných daňových výdavkov je daňovým výdavkom v zmysle § 19 ods. 3 písm. i) zákona o dani z príjmov poistné a príspevky hradené daňovníkom s príjmami podľa § 6 ods. 1 a 2 cit. zákona o dani z príjmov. Poistným sa rozumie aj poistné na sociálne poistenie podľa zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a poistné na verejné zdravotné poistenie podľa zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení.

Z predmetných ustanovení vyplýva, že poistné na sociálne poistenie a preddavky na poistné na verejné zdravotné poistenie, ktoré fyzická osoba povinne poistená v súvislosti s dosahovaním príjmov uhradí na účet Sociálnej poisťovne alebo zdravotnej poisťovne v príslušnom zdaňovacom období, a to aj ak ide o navyše zaplatené poistné, je v súlade s § 19 ods. 3 písm. i) zákona o dani z príjmov daňovým výdavkom, za predpokladu, že sú splnené aj podmienky podľa § 2 písm. i) zákona o dani z príjmov.

Infografika: Tok finančných prostriedkov pri vrátení poistného

Postup pri vrátení poistného

V súlade s § 146 zákona o sociálnom poistení je Sociálna poisťovňa v ustanovenej lehote povinná vrátiť poistné, ktoré povinne poistená fyzická osoba zaplatila bez právneho dôvodu. Právo na vrátenie poistného sa premlčí do desiatich rokov od posledného dňa kalendárneho mesiaca, v ktorom bola platba poistného bez právneho dôvodu zúčtovaná na účet Sociálnej poisťovne.

Ak poistné zaplatené bez právneho dôvodu Sociálna poisťovňa, resp. zdravotná poisťovňa vráti daňovníkovi v rovnakom účtovnom období, ako daňovník uvedené sumy uhradil, potom daňovník účtujúci v sústave jednoduchého účtovníctva o sumu vráteného poistného zníži výdavky zahrnované do základu dane z príjmov v členení „poistné a príspevky“, a to v rámci uzávierkových účtovných operácií. Ak k vráteniu súm poistného zaplateného bez právneho dôvodu dôjde až v nasledujúcom účtovnom období, daňovník neúčtuje tieto sumy ako zníženie výdavkov zahrnovaných do základu dane z príjmov v členení „poistné a príspevky“, tzn. o oprave chyby minulých účtovných období neúčtuje, keďže informácie o sume poistného na vrátenie v účtovnom období, v ktorom bolo uvedené poistné uhradené, daňovníkovi neboli známe. V tomto prípade poistné zaplatené bez právneho dôvodu, o ktoré si daňovník v predchádzajúcom zdaňovacom období znížil základ dane, vrátené daňovníkovi je jeho zdaniteľným príjmom, ktorý zahrnie do základu dane v tom zdaňovacom období, v ktorom vrátenú sumu poistného prijal. Obdobný postup uplatní aj daňovník, ktorý uplatňuje preukázateľné daňové výdavky a vedie daňovú evidenciu podľa § 6 ods. 11 ZDP.

Vplyv na výpočet dôchodku

Už od roku 2004 platí, že na výšku dôchodku má okrem iného vplyv fakticky celoživotný príjem poistenca. Presnejšie povedané, „POMB“ (priemerný osobný mzdový bod) sa určuje za tzv. rozhodujúce obdobie, ktoré sa v súčasnosti stanovuje ako obdobie od 1. januára 1984 až do konca kalendárneho roka, ktorý bezprostredne predchádza kalendárnemu roku, v ktorom vznikol nárok na dôchodkovú dávku (alebo v ktorom bola spísaná žiadosť o dôchodok). To znamená, že na výšku dôchodku majú vplyv vymeriavacie základy (hrubá mzda a pod.) poistenca, počnúc rokom 1984. Pre mladšie a stredné ročníky to znamená, že sa pri výpočte dôchodku berie do úvahy ich celoživotný zárobok, resp. vymeriavací základ.

Pri výpočte dôchodku je podstatnou veličinou „POMB“, teda priemerný osobný mzdový bod. Ten sa určuje za tzv. rozhodujúce obdobie. Ak váš POMB presahuje hodnotu 1,25, tak z časti nad 1,25 sa do výpočtu dôchodku započíta len 68 %. Naopak, ak váš POMB nedosahuje hodnotu 1,00, pri výpočte dôchodku sa vaše POMB zvýši o 20 % hodnoty chýbajúcej do 1,00.

Čím viac rokov dôchodkového poistenia občan získa, tým bude jeho dôchodok vyšší. Tu je však podstatné, za akú cenu bude mať poistenec dôchodok vyšší, koľko ho to bude stáť. Zjednodušene platí: Každé euro, ktoré odvediete do Sociálnej poisťovne, sa vám vráti v podobe vyššieho dôchodku približne po 17 rokoch poberania dôchodku.

Graf: Vplyv dĺžky poistenia na výšku dôchodku

Možnosti doplatenia poistného

Sociálna poisťovňa ponúka možnosť dodatočného zaplatenia poistného za obdobie od 1. 1. 2004 (resp. obdobia prerušenia dôchodkového poistenia od 1. 1. 2005), avšak výlučne za obdobie vymedzené zákonom (Zákon o sociálnom poistení 461/2003 Z.z.). Ide napr. o obdobie štúdia po 1. januári 2004, evidencie na úrade práce po 1. januári 2004. Vymeriavací základ, z ktorého zaplatíte poistné na dôchodkové poistenie dodatočne, si určíte sám. Pri dodatočnom zaplatení poistného na dôchodkové poistenie nie je stanovená splatnosť poistného. Sociálna poisťovňa ho nemôže predpísať ani vymáhať.

Doplatiť poistné na dôchodkové poistenie za roky 2004, 2005, 2006 (napr. za obdobie štúdia alebo evidencie na úrade práce) je výnimkou, ktorá je pre poistenca spravidla veľmi výhodná, pretože zaplatené odvody do Sociálnej poisťovne za tieto roky sa v plnej miere započítavajú do výpočtu starobného dôchodku. Za tieto roky sa totiž neuplatňuje princíp zásluhovosti. Pri dôchodkoch z druhého piliera je to jasné - tie sú „zásluhové“, čím viac príspevkov, z čím vyšších vymeriavacích základov odvádzate, tým viac si v druhom pilieri nasporíte.

Chyby pri výpočte mzdy a ich následné opravy

Povinnosti v oblasti sociálneho poistenia

  • Register zamestnávateľov - § 231 ods. 1 písm. b) zákona o sociálnom poistení
  • Register poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia - § 231 ods. 1 písm. a) zákona o sociálnom poistení
  • Prerušenie poistenia - § 231 ods. 1 písm. g) zákona o sociálnom poistení: Zamestnávateľ je povinný oznámiť pobočke Sociálnej poisťovne prerušenie poistenia zamestnanca do ôsmich dní od vzniku prerušenia.
  • Oznámenie materskej a rodičovskej dovolenky - § 231 ods. 1 písm. h) zákona o sociálnom poistení
  • Predloženie výkazu - § 231 ods. 1 písm. c) zákona o sociálnom poistení: Ak zamestnávateľ zistí, že pri výpočte mesačnej mzdy vypočítal a vo výkaze vykázal poistné z nižšieho vymeriavacieho základu, ako mal, je povinný prepočítať mzdu nanovo a podať opravný výkaz. Ak zamestnávateľ zistí, že pri výpočte mesačnej mzdy vypočítal, vo výkaze vykázal a zaplatil poistné z vyššieho vymeriavacieho základu, ako mal, nepodáva opravný výkaz, ale požiada pobočku o vrátenie poistného prostredníctvom žiadosti o vrátenie poistného na sociálne poistenie, ktoré bolo zaplatené bez právneho dôvodu.
  • Oznámenie zmeny - § 231 ods. 1 písm. f) zákona o sociálnom poistení
  • Odvod poistného - § 141 ods. 1 a ods. 2 zákona o sociálnom poistení: Základnou povinnosťou zamestnávateľa je platiť a odvádzať poistné na sociálne poistenie na účet Sociálnej poisťovne za kalendárny mesiac pozadu.
  • Identifikácia platby poistného - § 142 ods. 3 zákona o sociálnom poistení: Sociálna poisťovňa odporúča pri platbách používať aj konštantný symbol, ktorý určuje účel platby.

Opravné konanie a odvolanie

Ak zamestnávateľ pri platbe do Sociálnej poisťovne neuvedie variabilný symbol a špecifický symbol, za porušenie povinnosti identifikovať platbu poistného na sociálne poistenie, penále alebo pokuty a uviesť k nej variabilný a špecifický symbol môže Sociálna poisťovňa uložiť zamestnávateľovi pokutu od 3,32 € do 16,60 € za každú platbu, najviac spolu 16 596,96 €.

Proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne je možné podať odvolanie okrem prípadov, keď je podanie odvolania zákonom č. 461/2003 Z. z. vylúčené. Odvolanie sa podáva organizačnej zložke Sociálnej poisťovne, ktorá napadnuté rozhodnutie vydala. Lehota na odvolanie je 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia, ak v zákone o sociálnom poistení nie je ustanovená inak. Odvolanie je podané včas a riadne aj vtedy, ak bolo podané po uplynutí lehoty alebo na nepríslušnej organizačnej zložke Sociálnej poisťovne preto, že sa účastník konania riadil nesprávnym poučením, alebo preto, že nebol poučený vôbec. Odvolanie nemá odkladný účinok proti rozhodnutiu o priznaní, o znížení, o zastavení výplaty a o odňatí nemocenskej dávky, úrazového príplatku, rehabilitačného, rekvalifikačného a dávky v nezamestnanosti.

Schéma: Proces odvolania proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne

Doručovanie rozhodnutí a splátky dlžných súm

Sociálna poisťovňa zmenila úložnú lehotu zásielky určenej do vlastných rúk z 3 dní na 7 dní. Pri náhradnom doručení platí zásada, že ak si zamestnávateľ rozhodnutie v lehote do troch dní od jej uloženia nevyzdvihne, posledný deň tejto lehoty sa považuje za deň doručenia, a to aj vtedy, ak sa o uložení rozhodnutia nedozvedel.

Splátky dlžných súm poistného, čiže tzv. splátkové kalendáre, sú pre dlžníka výhodným spôsobom, ako sa vyhnúť exekúcii. Výška splátok závisí od celkovej výšky dlžnej sumy a času, na ktorý je jej splácanie v splátkovom kalendári rozvrhnuté. Sociálna poisťovňa rozhodne o žiadosti do 60 dní. Nad určitú výšku dlhu musí byť zriadené aj záložné právo na majetok žiadateľa v prospech Sociálnej poisťovne. Počas obdobia, v ktorom dlžník spláca dlh na základe rozhodnutia Sociálnej poisťovne, sa dlžná suma úročí vo výške diskontnej úrokovej sadzby platnej ku dňu povolenia splátok.

Chyby v zdravotnom poistení

Povinnosti v oblasti zdravotného poistenia

  • Oznámenie zmeny platiteľa poistného - § 24 písm. c) zákona o zdravotnom poistení: Zmeny platiteľa poistného z dôvodu, že platiteľom poistného začína, resp. prestáva byť štát, alebo z dôvodu, že poistenec v pracovnom pomere sa nepovažuje za zamestnanca v dňoch, v ktorých nepoberá príjem zo zárobkovej činnosti.
  • Oznamovacia povinnosť - § 24 písm. a) zákona o zdravotnom poistení: Zamestnávateľ je povinný oznámiť príslušnej zdravotnej poisťovni zmenu svojho názvu, sídla, bydliska, identifikačného čísla, čísla bankového účtu do ôsmich dní odo dňa zmeny.
  • Vykazovanie preddavkov na poistné - Metodické usmernenie úradu č. 3/7/2008: K povinnosti podať opravný výkaz preddavkov na poistné dochádza zvyčajne z dôvodu, keď je potrebné nanovo prepočítať mesačnú mzdu zamestnanca, čo má za následok zmenu údajov uvedených v riadnom mesačnom výkaze.
  • Platenie poistného - § 24 písm. d) zákona o zdravotnom poistení: Je dôležité, aby zamestnávateľ uvádzal pri platbe správne identifikačné údaje, lebo nesprávne uvedené identifikačné údaje sú jedným z dôvodov, keď sa platiteľ poistného vyskytne v zozname dlžníkov na internetovej stránke príslušnej zdravotnej poisťovne.

Zoznam dlžníkov a námietky

Zdravotná poisťovňa je podľa § 25a zákona o zdravotnom poistení povinná na internete uverejňovať a aktualizovať k 20. dňu kalendárneho mesiaca zoznam dlžníkov. Dlžník zverejnený v zozname dlžníkov má právo podať elektronicky alebo v listinnej podobe námietku voči zaradeniu do zoznamu dlžníkov. Platiteľ poistného má v súlade s § 17a ods. 4 zákona o zdravotnom poistení právo podať námietky voči výkazu nedoplatkov do 15 dní odo dňa doručenia výkazu.

Vždy je pre zamestnávateľa výhodnejšie riešiť vzniknutý nedoplatok so zdravotnou poisťovňou skôr, ako sa dostane k exekútorovi. Tým sa môže vyhnúť dodatočným nákladom, ktoré súvisia s exekúciou - trovy konania a odmena exekútora, ktoré potom zamestnávateľ musí zaplatiť. Zdravotná poisťovňa priebežne platiteľom zasiela výzvy na úhradu nedoplatku, preto je nevyhnutné, aby platiteľ na výzvu reagoval buď uhradením pohľadávky, alebo v prípade nezrovnalostí kontaktoval zdravotnú poisťovňu.

Tabuľka: Rozdiely v preddavkoch na poistné

Nižšie uvedená tabuľka sumarizuje rozdiely v preddavkoch na poistné pre zamestnancov so zdravotným postihnutím a bez neho, ako aj sadzby pre zamestnávateľov.

Typ poistného Zamestnanec bez zdrav. postihnutia Zamestnanec so zdrav. postihnutím (50 %) Zamestnávateľ
Preddavok na poistné (sadzba) 4 % 2 % 10 %

Chyby v oblasti dane z príjmov zo závislej činnosti

Registrácia platiteľa dane a opravy

Ak zamestnávateľovi vznikne povinnosť zrážať daň alebo preddavky na daň zo závislej činnosti, je povinný požiadať miestne príslušného správcu dane o registráciu ako platiteľ dane, príp. oznámiť miestne príslušnému správcovi dane skutočnosť, že sa stal platiteľom dane z príjmov zo závislej činnosti, a to v lehote do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po uplynutí mesiaca, kedy mu povinnosť vznikla.

Pri zdaňovaní príjmov zo závislej činnosti v priebehu roka dochádza k chybám napr. zlým výpočtom mzdy, nesprávnym výpočtom preddavkov na daň, ale aj pri nesprávnom uplatňovaní daňového bonusu. V praxi nastávajú situácie, keď dôjde buď k nedoplatku, alebo k preplatku na preddavkoch na daň z príjmov. Pri nižšej zrážke preddavku na daň zo zdaniteľnej mzdy zamestnanca vznikne nedoplatok na preddavku na daň, ktorý môže zamestnávateľ v súlade s § 40 ods. 3 písm. b) zákona o dani z príjmov zamestnancovi dodatočne zraziť z jeho príjmov najneskôr do 31. marca nasledujúceho kalendárneho roka. Zamestnávateľ by ale mal vykonať zrážku nedoplatku na preddavku na daň čo najskôr po zistení chyby už aj s ohľadom na sankcie, ktoré mu vyrubí správca dane.

Ak zamestnávateľ zrazil v priebehu roka zamestnancovi zo zdaniteľnej mzdy vyšší preddavok na daň, ako ukladá zákon o dani z príjmov, je povinný vrátiť mu vzniknutý preplatok v nasledujúcom kalendárnom mesiaci, najneskôr do 31. marca nasledujúceho kalendárneho roka. Ak tak neurobí, bude musieť vystaviť opravný doklad podľa § 40 ods. 7 zákona o dani z príjmov.

tags: #socialna #poistovna #dochodkove #poistenie #nespravne #odvedena