Ošetrovateľská starostlivosť pri kožných eflorescenciách a iných kožných prejavoch

Kožné eflorescencie alebo výkvety sú kožné prejavy ochorení, ktoré môžu mať rôzny charakter a sú dôležitým indikátorom stavu pacienta. Ich správne rozpoznanie a adekvátna ošetrovateľská starostlivosť sú kľúčové pre zlepšenie zdravotného stavu a prevenciu komplikácií.

Typy kožných eflorescencií

Eflorescencie sa delia na primárne a sekundárne. Primárne eflorescencie sú prvotné prejavy ochorenia, zatiaľ čo sekundárne eflorescencie sú druhotné prejavy podmienené ďalším vývojom choroby. Môžu byť výsledkom degeneratívnych alebo reparačných procesov či pôsobenia vonkajších faktorov.

Medzi primárne eflorescencie patria:

  • Papula (pupen): malá kožná prominencia do 1 cm. Nachádza sa napríklad pri psoriáze a lichen ruber planus. Papulou je aj bradavica. U acne vulgaris sa vyskytujú papulopustuly - pupeny obsahujúce dutinu vyplnenú hnisom.
  • Papulovezikula: pupen s dutinkou s čírym obsahom.
  • Pomphus (kopřivkový pupen, urtica): plošné vyvýšenie kože podmienené edémom koria, trvá krátko a obvykle svrbí.
  • Nodulus (uzel): ohraničený okrúhly útvar, ktorý vzniká zmenami koria alebo podkožia. Môže byť podmienený zápalovým procesom (napr. erythema nodosum) alebo nádorom (napr. lipomom).
  • Vezikula (puchýřek): dutina vyplnená čírou tekutinou.
  • Bulla: vezikula s viac ako 1 cm v priemere, vzniká napr. pri bulóznom impetigu.
  • Pustula (neštovička): dutina vyplnená hnisom. Vzniká buď primárne u psoriasis pustulosa, alebo sekundárne zakalením obsahu vezikuly (napr. u impetigo vulgaris).
  • Tuber (hrbol): plošné vyklenutie nad okolitú kožu väčších rozmerov (nad 1 cm).

Ilustrácia rôznych typov primárnych kožných eflorescencií

Sekundárne eflorescencie zahŕňajú:

  • Eroze (oděrka): povrchový defekt kože zasahujúci epidermis a nepresahujúci bazálnu membránu. Vznikne napr. pri prasknutí pľuzgiera.
  • Ragáda (trhlina): štrbinovité porušenie kontinuity kože, vzniká prasknutím epidermis.
  • Ulcus (vřed): hlboký defekt kože, zasahuje až do koria alebo hlbšie.
  • Squama (šupina): tenká destička odlupujúcej sa rohovej vrstvy epidermis. Ak je strup prostúpený exsudátom, nazýva sa crustosquama.
  • Eschara (příškvar): vzniká odumretím kože, odumretá tkáň môže byť ohraničená demarkačným zápalom, po odloučení po sebe zanechá vřed, hojí sa jazvou.
  • Atrofia: charakterizovaná ztenčením kože. Vyskytuje sa v starobe alebo napr. pri chronickej dermatitíde.
  • Cicatrix (jizva): vzniká premenou granulačnej tkáne vo vazivo. V mieste jazvy chýbajú kožné adnexa a elastické vlákna.
  • Indurace: zatuhnutie kože podmienené zmnožením vaziva (napr. u sklerodermie).
  • Infiltracia: zbytnělá kůže v prípade infiltrace (napr. u tuberkulózy).
  • Vegetácia: mäkké bradavičnaté proliferácie na kožnom povrchu.

Špecifické kožné prejavy a ich hodnotenie sestrou

Pri komplexnej starostlivosti o pacienta je dôležité venovať pozornosť vzhľadu kože a slizníc, najmä v oblasti pier, jazyka a ďasien, pretože môžu signalizovať rôzne ochorenia.

Pery

Sestra zhodnotí vzhľad pier pohľadom. Suchosť pier môže viesť k jemným trhlinám a ragádam, čo výrazne zhorší stav. Prejavy ako angulárna cheilitída sú často spôsobené zmiešanou mykoticko-bakteriálnou infekciou. Môžu sa vyskytovať bolestivé polia s centrálnou ragádou.

Fotografia pier postihnutých angulárnou cheilitídou

Jazyk

Ďalšou časťou, ktorú sestra hodnotí, je jazyk, pričom sleduje povlak, turgor a drsnosť povrchu. Povlak jazyka môže byť fyziologický alebo patologický.

  • Fyziologický povlak: nachádza sa u zdravých jedincov a jeho intenzita závisí od dennej doby.
  • Patologické povlaky:
    • Biely povlak: vzniká zmnožením rohových papíl a dôsledkom zvýšenej keratinizácie. Často je prítomná vysoká telesná teplota.
    • Čierny chlpatý jazyk (lingua villosa nigra): vzniká hyperkeratózou papíl jazyka a sfarbením chromogénnymi baktériami.
    • Šarlachový jazyk: po 24 hodinách od vzniku ochorenia býva prítomná vysoká telesná teplota.
    • Žltý až hnedočervený povlak (fuligolinguae): jazyk ako chrasta. Vyskytuje sa napr. pri chronických chorobách tráviaceho ústrojenstva.
    • Geografický jazyk (lingua geographica): prejavuje sa prítomnosťou erytematóznych plôch s vyvýšeným bielym lemom, ktoré menia svoj tvar a lokalizáciu.
    • Atrofický jazyk: papily môžu byť úplne atrofické. Vyskytuje sa aj pri niektorých liekových intoxikáciách, napr. po podávaní antibiotík.

Jazyk môže byť postihnutý aj glositídou, ktorá je sprevádzaná lesklým povrchom jazyka so zníženým turgorom a môže sa prejavovať eróziami a ulceráciami. Subjektívne sa prejaví bolesťou, pálením a svrbením jazyka. Tento stav je spojený s ochoreniami tráviaceho traktu, chronickou srdcovou insuficienciou, urémiou a alkoholizmom.

Schéma rôznych typov povlakov jazyka

Ďasná

Na ďasnách sestra sleduje farbu, vlhkosť a drsnosť. Gingivitída je zápal ďasien, ktorý môže byť lokalizovaný len na ďasnách. Klinicky sú ďasná červené, edematózne, zväčšené, hladké a lesklé a ľahko krvácajú. Ulcerózna gingivitída je závažné ochorenie, ktoré postihuje ďasná a prejavuje sa tvorbou nekróz. Príčinou je zmnoženie zmiešanej bakteriálnej flóry. V intenzívnej starostlivosti je potrebné myslieť aj na toto ochorenie, a preto je potrebná zvýšená opatrnosť pri ošetrovateľskej starostlivosti o dutinu ústnu.

Poruchy slinnej sekrécie

Ptyalismus (sialorrhoea) je zvýšená slinná sekrécia. Môže sa vyskytovať pri neurologických a neurovegetatívnych zmenách, zápaloch slinných žliaz alebo ich vývodov. Po vyliečení infekcie by sa mala slinná sekrécia normalizovať. Zvýšená slinná sekrécia spôsobuje pomnoženie baktérií v dutine ústnej.

Graf porovnávajúci fyziologickú a zvýšenú slinnú sekréciu

Xerostomia (suchosť úst) vzniká v dôsledku zníženej slinnej sekrécie, napríklad pri dehydratácii organizmu. Znížená slinná sekrécia spôsobuje pomnoženie patogénnych baktérií, čo je často príčinou vzniku zápalu pľúc (napr. VAP).

Zápach z úst (halitóza)

Zápach z úst sa môže vyskytovať pri rôznych ochoreniach dutiny ústnej, ale aj pri celkových ochoreniach. Zápach z úst môžu spôsobovať napríklad parodontálne vrecká, kde sa nachádzajú baktérie. Medzi ďalšie príčiny patrí zubný kaz a zvyšky jedla v kariéznej dutine.

Ošetrovateľská starostlivosť

Ošetrovateľská starostlivosť zahŕňa komplexné zhodnotenie stavu pacienta, edukáciu a hygienické opatrenia. Dôležitá je aj spolupráca s pacientom.

Hodnotenie stavu dutiny ústnej

Sestra hodnotí celkový zdravotný stav pacienta a pri ošetrovaní dutiny ústnej (DÚ) sleduje zmeny na koži a slizniciach. Dôležité je tiež sledovať potenciálne príčiny poškodenia DÚ, ako sú mechanické (traumatizácia DÚ, napr. intubácia), chemické (poleptanie ústnej sliznice rôznymi látkami, napr. koncentrovanými kyselinami alebo zásadami) alebo alergické príčiny (reakcie na lieky, zubné pasty, ústne vody).

Pri posudzovaní hygieny DÚ sestra sleduje stav zubov (prítomnosť kazu, abscesov, pohyblivosť zubov), stav zubných náhrad a ich hygienu. Terapia spočíva v pokuse o odstránenie vyvolávajúcej príčiny.

Vedomá starostlivosť o ústnu dutinu

Hygienické opatrenia

Základom prevencie ochorení DÚ je jej pravidelné čistenie a prípadne vyplachovanie ústnou vodou. Pri poruchách slinnej sekrécie je nevyhnutné DÚ pravidelne zvlhčovať.

Pri ulceróznej gingivitíde je potrebná zvýšená opatrnosť pri ošetrovateľskej starostlivosti. Pri poleptaní DÚ chemickými látkami sa odporúča používanie antiseptických roztokov, napr. chlorhexidínu alebo jodoforov.

Rizikové faktory a prevencia

Medzi rizikové faktory vzniku kožných eflorescencií a ochorení DÚ patria rôzne faktory, ako napríklad autoimunitné ochorenia, imunodeficitné stavy, nedostatočná hygiena, fajčenie, niektoré lieky (napr. antibiotiká), mechanické poškodenia (napr. nesprávne sediaca zubná náhrada, traumatizácia intubáciou). K ochranným mechanizmom v DÚ patria napr. makrofágy, fagocyty a imunoglobulín A (SIgA).

Na oddelení plastickej chirurgie sa lekári venujú kompletnému rozsahu výkonov, vrátane onkochirurgie kožných a podkožných tumorov a komplexnej rekonštrukcie defektov, základného ošetrenia pri menších popáleninových úrazoch a rekonštrukcie chronických kožných defektov.

Mikrobiálne osídlenie dutiny ústnej

Dutina ústna novorodenca je sterilná, ale behom niekoľkých hodín je osídlená mikroorganizmami matky. Behom ďalšieho života zostáva osídlenie DÚ nemenné, tzv. eumikróbia. Patogénne baktérie, napr. Streptococcus pneumoniae a Hemophylus influenza, môžu spôsobovať ochorenia DÚ. K obranným mechanizmom v DÚ patrí napr. lyzozým, ktorý chráni pred patogénnymi mikroorganizmami.

tags: #kozne #eflorescencie #osetrovatelska #starostlivost