Úvod do problematiky domáceho násilia
Jav násilia sprevádza ľudstvo už od začiatku jeho existencie, pričom v minulosti bol spojený predovšetkým s pudom sebazáchovy a presadzovaním vôle. Problematika násilia páchaného na ženách, alebo rodovo podmieneného násilia, bola v dávnej minulosti tabuizovaná a považovaná za súkromnú záležitosť. Avšak za posledné štyri desaťročia sa zmenila na celospoločenský problém, najmä vďaka úsiliu mimovládnych ženských organizácií. Ich hlavným cieľom je pomáhať týraným ženám a upozorňovať odbornú i širokú verejnosť na rozsah a následky tohto javu. Dôraz sa kladie na potrebu eliminácie až zamedzenia tohto sociálnopatologického javu, ktorý je spojený s prostredím rodiny.
Intervencia po následkoch týrania je špecifická oblasť, ktorá si vyžaduje multidisciplinárne tímy na riešenie všetkých aspektov života ženy na vnútornej (psychika) i vonkajšej úrovni (sociálne aspekty). Postoj spoločnosti hrá významnú úlohu z pohľadu pozitívnej zmeny v tejto oblasti. V priebehu posledných desaťročí sa výrazne menil aj spôsob nazerania na domácu násilie, čo sa odráža v terminologickom vymedzení. Môžeme sa stretnúť s pojmami ako „domestic violence“ (angloamerická oblasť), „family violence“ (nemecky hovoriace krajiny) alebo „household violence“ (ázijský kontinent). Tieto terminologické rozdiely často nadväzujú na možnosti intervencie pri riešení problémov s domácim násilím.
Z nášho pohľadu môžeme v súvislosti s partnerským násilím poskytnúť nasledovnú definíciu: „Násilie páchané v intímnych partnerských vzťahoch je typ násilia, ktoré je najčastejšie smerované zo strany muža voči žene. V tomto prípade môžeme hovoriť o akomkoľvek nežiaducom a neprimeranom spôsobe správania sa partnera voči partnerke, pričom jej spôsobuje psychické alebo fyzické utrpenie. Násilie páchané zo strany muža voči žene v intímnom partnerskom vzťahu má stupňujúci charakter a je riešiteľné iba za pomoci odbornej intervencie, vo väčšine prípadov len zamedzením kontaktu páchateľa s obeťou.“
Mediálny obraz a výskum domáceho násilia na Slovensku
Na problematiku domáceho násilia, respektíve násilia v intímnych partnerských vzťahoch, je možné nazerať aj z mediálneho uhla pohľadu. Médiá, ako výrazný spoločensko-socializačný činiteľ, majú značný vplyv na vnímanie násilia a spoločenských fenoménov. Nízka úroveň mediálnej gramotnosti môže mať závažný vplyv na posudzovanie a tolerovanie násilia páchaného na ženách v rámci spoločenských noriem, najmä u detí a adolescentov, kde sa formuje vzťah k násiliu.
Existuje už množstvo odbornej domácej i zahraničnej literatúry týkajúcej sa domáceho násilia. Na Slovensku je významný „Inštitút pre výskum práce a rodiny“, ktorý poskytuje štatistiky a výskumné zistenia. Medzi najvýznamnejšie dokumenty patria Reprezentačný výskum výskytu a skúsenosti žien s násilím páchanom na ženách na Slovensku (2008) a Správa o násilí páchanom na ženách za roky 2013, 2012 a 2011. Podľa výskumov z rokov 2013 a 2014 sa s domácim násilím stretlo až 34 % slovenských žien, čo predstavuje alarmujúce číslo vzhľadom na množstvo dostupných informácií a centier poskytujúcich pomoc.
Can you spot the red flags of domestic violence?
Metodológia výskumu sociálnej práce s obeťami
Cieľom výskumu bola sumarizácia a kompletizácia kvantitatívnych poznatkov týkajúcich sa problematiky násilia páchaného na ženách na Slovensku z pohľadu praxe sociálnej práce. V metodológií bola využitá kvantitatívna výskumná stratégia. Stanovené boli viaceré kvantitatívne výskumné ciele, ktoré boli spojené s vekom, frekvenciou výskytu násilia v intímnom vzťahu, zamestnanosťou týraných žien, schopnosťou rozhodovania týraných žien, medicínskou intervenciou, detnosťou týraných žien a vyvodením trestnoprávnej zodpovednosti týrajúcich mužov.
Výskumnú vzorku tvorili ženy, ktoré sa stali obeťami domáceho násilia zo strany intímneho partnera, v počte 88. Priemerný vek respondentiek bol 39 rokov (39,17), pričom najmladšia mala 22 rokov a najstaršia 63 rokov. Najpočetnejšou skupinou boli respondentky so stredoškolským vzdelaním bez maturitnej skúšky (34 %), nasledovali ženy so stredoškolským vzdelaním s maturitou (25 %) a vysokoškolským vzdelaním (17 %).
Charakteristika výskumnej vzorky
Z hľadiska pracovného zaradenia bolo najviac respondentiek zamestnaných (38 %), nasledovali ženy na materskej/rodičovskej dovolenke (31 %). Nezamestnaných bolo 27 žien, z toho 23 % evidovaných na UPSVaR. Ďalšou najpočetnejšou skupinou respondentiek boli ženy z Bratislavského kraja (19 %) a Žilinského kraja (18 %). Najmenej zastúpené boli ženy z Košického kraja (6 %).
V takmer rovnakom počte pred odchodom do azylového zariadenia týrané ženy bývali v spoločnej domácnosti s týrajúcim partnerom (expartnerom), respektíve manželom (exmanželom) v počte 46 (52 %). V takmer rovnakom počte (48 %) tvorili výskumný súbor ženy, ktoré do krízového centra prišli z iného ubytovania, než je ubytovanie spoločné s týrajúcim partnerom.
Použité metódy zberu dát
Výskum bol realizovaný prostredníctvom neštandardizovaného dotazníka vlastnej konštrukcie, ktorý obsahoval premenné pre štatistickú analýzu. Dotazník bol distribuovaný on-line a zozbieralo sa 88 úplných odpovedí. Štatistické procedúry boli realizované prostredníctvom nástrojov opisnej a inferenčnej štatistiky v programe IBM SPSS. Využili sme štatistickú deskripciu pre získanie hodnôt (aritmetický priemer, početnosti, medián, štandardná odchýlka, modus, minimálne a maximálne hodnoty) a frekvenčné analýzy pre kategorické premenné. Pre ordinálne premenné boli použité neparametrické Mann-Whitney U-testy a pre kontinuálne premenné parametrické Studentove t-testy pre dva nezávislé výbery a Pearsonovu korelačnú analýzu.
Výsledky výskumu a zistenia
Výsledky odpovedí preukázali, že väčšina participantiek (52,3 %) bývala pred využitím sociálnej pomoci a ubytovaním v krízovom centre v spoločnej domácnosti s partnerom (expartnerom) / manželom (exmanželom). Ako ďalšiu alternatívu respondentky uvádzali iné krízové centrum (25 %) alebo ubytovanie u príbuzných či priateľov (20,5 %).
Dôvody odchodu a rozhodovanie
Až 72 (81,8 %) respondentiek uviedlo, že hlavným dôvodom odchodu od intímneho týrajúceho partnera bolo fyzické napadanie. Medzi ďalšie dôvody patrili alkoholizmus a užívanie drog (67 %), nadávanie a ponižovanie (53,4 %), nedostatok financií (38,6 %), zlé zaobchádzanie s deťmi (33 %), hrubé správanie a vyhrážanie (15,9 %) a sociálna izolácia (40,9 %).
| Dôvod | Počet respondentiek (N) | Percento (%) |
|---|---|---|
| Fyzické napadanie | 72 | 81.8 |
| Alkoholizmus a branie drog | 59 | 67.0 |
| Nadávanie a ponižovanie | 47 | 53.4 |
| Nedostatok financií | 34 | 38.6 |
| Zlé zaobchádzanie s deťmi | 29 | 33.0 |
| Sociálna izolácia (blízke a širšie okolie) | 36 | 40.9 |
| Hrubé správanie a vyhrážanie | 14 | 15.9 |
Päťdesiat percent respondentiek odišlo od týrajúceho intímneho partnera náhle, zatiaľ čo 38,6 % sa rozhodovalo dlhodobejšie. V 10,2 % prípadov išlo o inú situáciu odchodu bez rozhodovania. Až 80,7 % respondentiek uviedlo, že pri odchode nebola prítomná polícia. Polícia zasahovala len v prípade 19,3 % respondentiek.