Neustále obavy z toho, že vás niekto odsudzuje? Sociálna fóbia, tiež zvaná sociálna úzkosť, môže človeka paralyzovať v mnohých životných situáciách. Život sa tak obmedzuje na permanentné emocionálne vypätie a obavy z hodnotenia. Sociálna úzkostná porucha (teda sociálna fóbia alebo skrátene sociofóbia) sa radí podľa kritérií Americkej psychiatrickej asociácie (DSM-5) medzi úzkostné poruchy. Jej výskyt sa v Európe odhaduje na 2,3% v rámci populácie, v USA až okolo 7%, čím sa radí medzi frekventovanejšie úzkostné poruchy. Podľa Americkej psychiatrickej asociácie trpí na sociálnu fóbiu každoročne okolo 3% všeobecnej populácie, pričom celoživotná prevalencia je okolo 13%. Sociálna fóbia je úzkostná porucha, ktorá sa najčastejšie objavuje v neskorom detstve alebo počas dospievania.
Čo je sociálna fóbia a ako sa líši od plachosti?
Sociálna fóbia je typ úzkostnej poruchy, pri ktorej sa ľudia boja reakcií svojho okolia. Každé slovo alebo činnosť, ktoré môžu byť ostatnými kritizované, sú zdrojom obáv a stresu. Hlavným znakom sociálnej fóbie je zreteľný alebo intenzívny strach či úzkosť zo sociálnych situácií, v ktorých môže byť jedinec sledovaný druhými. Ak je týmto sociálnym situáciám vystavený, bojí sa, že bude negatívne hodnotený. Obáva sa, že bude posúdený ako úzkostný, oslabený, šialený, hlúpy, nudný, desivý, špinavý alebo nesympatický. Niektorí jedinci sa boja, že druhých urazia a kvôli tomu budú odmietnutí.
Obyčajná nervozita z prezentácie, pohovoru alebo prvého rande sa výrazne líši od úzkostí spojených so sociálnou fóbiou. Tá začína v momente, keď sa človek cíti kritizovaný a hodnotený na každom kroku. Ľudia si často pletú sociálnu úzkostnú poruchu s hanblivosťou. Tieto dve veci však spolu vôbec nesúvisia. Plachosť môže byť krátkodobá a nenarúša váš každodenný život. Na druhej strane, sociálna úzkostná porucha môže byť dlhodobá a ovplyvniť vašu schopnosť pracovať, navštevovať školu alebo vysokú školu a rozvíjať vzťahy s ľuďmi mimo vašej rodiny a kruhu blízkych priateľov. Pocit nepohodlia alebo plachosti nemusí byť nevyhnutne príznakom sociálnej úzkostnej poruchy.
Príznaky a prejavy sociálnej fóbie
Bežné príznaky a symptómy sociálnej úzkostnej poruchy zahŕňajú fyzické, behaviorálne a emocionálne prejavy. Podľa psychologičky Simony Belovičovej sa prejavujú vo chvíľach, keď človek očakáva negatívnu reakciu na svoje správanie, napríklad prehnane premýšľa nad tým, čo sa môže stať pri príchode medzi ľudí.
Fyzické príznaky
- Rýchly srdcový tep
- Chvenie, trasenie rúk
- Potenie
- Točenie hlavy, nevoľnosť
- Silné tlaky v hlave, hrudy v krku, nervozita
- Bolesti žalúdka, pálenie v hrudi
- Ťažké dýchanie
- Depersonalizácia, brainfog
- Pýrenie
- Ťažoba alebo nutkanie na močenie
Behaviorálne a emocionálne symptómy
- Neustále sa trápiť tým, že sa ponížite alebo zahanbíte
- Strach z určitých situácií, keď vás ostatní môžu súdiť
- Extrémny strach z interakcie s novými ľuďmi
- Vyhýbanie sa interakcii s novými ľuďmi zo strachu z hanby alebo poníženia
- Vyhýbajte sa situáciám, v ktorých môžete byť stredobodom pozornosti
- Klasický strach, ale aj nenávistné myšlienky
- Nedostatočná asertívnosť či nadmerná submisívnosť alebo kontrola priebehu konverzácie
- Príliš rigídny postoj tela či neadekvátny očný kontakt alebo hovoriť príliš ticho
- Nesmelosť či uzavretosť, menej otvorenosti a zdieľania informácií o sebe
Strach z urážky druhých - napríklad pozeraním sa - môže byť prevládajúcim strachom u jedincov z kultúr so silnou kolektivistickou orientáciou. Ľudia so strachom z trasu ruky sa vyhýbajú pitiu, jedlu, písaniu alebo ukazovaniu na verejnosti; jedinci so strachom z potenia sa zväčša vyhýbajú potraseniu rukou alebo štiplavým jedlám; jedinci so strachom z očervenania sa zase vyhýbajú verejným vystúpeniam, jasným svetlám alebo diskusiám na intímne témy. Niektorí jedinci sa boja a vyhýbajú močeniu na verejných záchodoch, pokiaľ tam sú prítomní ďalší ľudia (tzv. "shy bladder syndrome").
Príčiny vzniku sociálnej fóbie
Rovnako ako ďalšie úzkostné poruchy, aj sociálna fóbia vzniká v zložitej interakcii biologických a environmentálnych faktorov. Presné príčiny sociálnej úzkostnej poruchy sú neznáme. Vedci sa však domnievajú, že príčinou môže byť kombinácia genetiky a environmentálnych faktorov.
Genetické a biologické faktory
Medzi možné príčiny tak patrí genetika a vrodené predpoklady, keďže úzkostné poruchy majú tendenciu pokračovať z generácie na generáciu. Okrem toho, na vzniku tejto poruchy sa podieľa aj mozgová činnosť. Amygdala je časť mozgu, ktorá riadi reakciu strachu. Ľudia, ktorí majú nadmerne aktívnu amygdalu, môžu zažiť zvýšenú reakciu strachu, čo vedie k zvýšenej úzkosti na spoločenských stretnutiach. Môžu sociálne situácie interpretovať ako ohrozujúcejšie oproti zdravej časti populácie.
Environmentálne faktory a naučené správanie
Za sociálnou fóbiou sa však môže skrývať aj naučené správanie, ktoré sa u niektorých postihnutých môže vyvinúť po nepríjemnej alebo trápnej sociálnej situácii. Veľký vplyv môže mať aj šikanovanie, výsmech alebo vyradenie z kolektívu. Okrem toho špecifické negatívne skúsenosti môžu tiež spustiť sociálnu úzkostnú poruchu, ako je sexuálne zneužívanie, šikanovanie alebo rodinný konflikt. Nadmerná ochrana a kontrola rodičov môže spôsobiť, že ich deti budú na spoločenských stretnutiach veľmi nervózne.
Dopady sociálnej fóbie na život a spoločnosť
Sociálna fóbia však môže spôsobiť závažné problémy a viesť až k depresiám a závislostiam. V niektorých prípadoch sa dokonca ľudia úplne stiahnu do súkromia a odmietajú kontakt s okolím. Postihnutí jedinci dosahujú nižšiu úroveň vzdelania než na aké majú predpoklad, žijú oveľa častejšie ako zdraví jedinci bez partnera a majú nižší finančný príjem. Muži sa môžu ženiť a zakladať rodinu neskôr, zatiaľ čo ženy, ktoré by si inak priali pracovať mimo domov, môžu žiť ako matky a ženy v domácnosti. Častá je samoliečba rôznymi látkami (napr. alkohol, drogy). Sociálna úzkostná porucha, bežne nazývaná sociálna fóbia, znepríjemňuje život mnohým ľuďom.
Kedy vyhľadať odbornú pomoc?
Najťažší býva prvý krok - požiadať o pomoc a začať liečbu včas. Poraďte sa s odborníkom na duševné zdravie, ak si všimnete, že sa vyhýbate každodenným spoločenským stretnutiam z dôvodu rozpakov alebo strachu. Ak zažívate pocity charakteristické pre sociálnu úzkosť, obráťte sa na profesionála. Sociálna fóbia je pomerne málo diagnostikovaná, nakoľko sa postihnutí pre jej podstatu často hanbia vyhľadať profesionálnu pomoc.
Niekedy nemusí byť úzkosť považovaná za nadmernú, ak sa vzťahuje ku skutočnému nebezpečenstvu (napr. šikana či trýznenie ostatnými). Avšak jedinci so sociálnou fóbiou často preceňujú negatívne dôsledky spoločenských situácií, a tak mieru neúmernosti musí posúdiť klinický pracovník. Ten pritom musí vziať do úvahy sociokultúrny kontext daného jedinca. Napríklad správanie, ktoré by sa mohlo javiť sociálne úzkostné, môže byť v určitých kultúrach a spoločenských situáciách považované za prijateľné (napr. ohraničený očný kontakt). Strach, úzkosť alebo vyhýbavé správanie nemožno prisúdiť fyziologickým účinkom látok (napr. abúzu drog, liekov), inému somatickému ochoreniu, ani nie sú vysvetliteľné inými duševnými poruchami (napr. panickou poruchou s agorafóbiou).
Liečba sociálnej fóbie
Existuje niekoľko možností liečby sociálnej úzkostnej poruchy. Niektorí ľudia môžu potrebovať iba jeden typ liečby. Iní však môžu potrebovať viac ako jednu možnosť liečby. Boj so sociálnou úzkosťou nie je ľahký, dá sa však vyhrať. Pomoc terapeuta alebo farmakologická liečba vás dokážu vrátiť späť do života. Sociofóbia môže byť liečená medikamentózne alebo psychoterapeuticky. Pokiaľ osoba nemá pridružené iné psychické ťažkosti, resp. sociálne ťažkosti sú svojou intenzitou relatívne znesiteľné je vhodná psychoterapeutická liečba.
Psychoterapeutické prístupy
Psychologička Simona Belovičová hovorí, že sa sociálna fóbia dá liečiť aj relaxáciou, paradoxnou intenciou a systematickou desenzibilizáciou. Pri paradoxnej intencii by si človek mal priať paradoxne to, čoho sa najviac bojí, napríklad, aby ho ostatní súdili. Okrem týchto individuálnych postupov odporúča aj podpornú metódu skupinovej terapie.
Kognitívno-behaviorálna terapia (KBT)
Kognitívna behaviorálna terapia je krátkodobá a intenzívna metóda, ktorá trvá niekoľko mesiacov. Zameriava sa predovšetkým na súčasnosť: čo ľudia so sociálnou fóbiou prežívajú aj mimo situácií, ktorých sa najviac boja. Vychádza z jednoduchého predpokladu, že strach zo spoločnosti je naučená reakcia a dá sa odnaučiť. Terapeut vám pomôže naučiť sa ovládať svoju úzkosť pomocou dýchania a relaxácie. Tiež vás naučia, ako ovládať a nahradiť svoje negatívne myšlienky pozitívnymi myšlienkami. Dôležitým krokom na Vašej novej ceste k zdraviu je uvedomiť si, že Vaše telesné a psychické reakcie v nepríjemných situáciách sa dejú podľa určitých vzorcov, ktoré je možné zmeniť.
Expozičná terapia a systematická expozičná liečba
Systematická expozičná liečba predstavuje postupné a riadené prežívanie krízových situácií pri (výskyte) sociálnej úzkosti, ktoré pomáha uvedomiť si, že sa nie je čoho báť. Expozičná terapia vám pomôže čeliť sociálnym situáciám postupne a nie sa im vyhýbať. Vyhýbavé správanie je nefunkčný návyk udržujúci Vašu poruchu, ktorý sa v skutočnosti dá úspešne zmeniť. Počas konzultácií postupne zistíte, že situácie spôsobujúce úzkosť sú v skutočnosti menej nebezpečné, ako sa na prvý pohľad zdá.
Nácvik sociálnych zručností
S terapeutom možno nacvičiť jednotlivé aspekty úzkostných situácií. Či už ide o gestá, prezentáciu alebo prvé kontakty s dôležitou osobou, to všetko sa dá simulovať v bezpečnom prostredí. Taktiež Vás naučíme techniky, ktoré Vám pomôžu v nepríjemných situáciách reagovať pokojnejšie.
Skupinová terapia
Skupinová terapia vám pomôže naučiť sa komunikovať a komunikovať s ľuďmi na spoločenských stretnutiach. Účasť na skupinovej terapii a ľudia, ktorí majú rovnaký strach, vám môžu pomôcť cítiť sa menej izolovaní. Je skvelé mať vedľa seba okrem odborníka aj niekoho, kto si prechádza alebo už prešiel podobnými problémami. „Odporúčam stretávať sa s ľuďmi, ktorí majú rovnaké problémy, osobne, a to pod vedením šikovného terapeuta. Ale aj online hovory, pri ktorých sa ľudia vidia a môžu interaktívne komunikovať, môžu byť prínosom.“
Liečba psychofarmakami
Medikáciu vždy určuje lekár na základe zhodnotenia zdravotného stavu. Dávky liekov sa stupňujú individuálne, podľa závažnosti prípadov. Na okamžité zmiernenie záchvatov úzkosti sa bežne používajú benzodiazepíny. Tie však fungujú iba krátkodobo, v prípade dlhodobých sociálnych úzkostí nestačia. Vhodnejším prostriedkom sú v týchto prípadoch antidepresíva, ktoré fungujú dlhší čas. Ich nástup je pomalší a efekt liečby sa môže prejaviť až po 8 - 12 týždňoch. Profesionál v oblasti duševného zdravia môže predpísať určité lieky, ako sú selektívne inhibítory spätného vychytávania serotonínu (SSRI), aby pomohli zmierniť príznaky vašej sociálnej úzkosti. Okrem toho môže odporučiť paroxetín alebo sertralín. Ďalším typom používaných liekov je inhibítor spätného vychytávania serotonínu a norepinefrínu (SNRI). Psychiater Danky odporučil antipsychotikum kvetiapín, ktorý berie dodnes a bol to prvý liek, ktorý mal na ňu aspoň nejaký účinok.
Sociálna úzkostná porucha - príčiny, príznaky, diagnostika, liečba, patológia
Úloha sociálnych médií
Podľa psychologičky Simony Belovičovej sú sociálne siete dobrý nástroj pre ľudí, ktorí si dokážu v zdravej miere vyhľadať užitočné kontakty a informácie. Naopak, u ľudí so sociálnou fóbiou môže uzatváranie sa do izolovanej skupiny na sociálnej sieti ich úzkosti prehĺbiť.
Sociálna fóbia a invalidný dôchodok
Sociálna úzkostná porucha je definitívna psychická porucha. U ľudí, ktorým nezaberá liečba sociálnej fóbie, sa môže podať žiadosť o invalidný dôchodok.
Skúsenosti s úzkosťou a invalidným dôchodkom
Danka, 32-ročná vyštudovaná a zamestnaná žena, si v posledných 13 rokoch prešla rôznymi depresiami a ťažkými úzkosťami. Na psychiatrii sa lieči vyše 10 rokov a navštevovala viacerých psychológov. Najhoršie úzkosti mala pred 10 rokmi, kedy trpela silnou sociálnou fóbiou, panickou poruchou a depresiami. Hoci sa cíti podstatne lepšie, stále máva viacero fyzických aj psychických symptómov 24/7. Napríklad, neprešla ani sekunda, kedy by jej krk bol uvoľnený. Na druhej strane, stále máva aj oveľa horšie dni a týždne, kedy úzkosti sú extrémne silné, akoby sa ocitla v stave spred rokov. Pýtala sa psychiatra, či by bolo možné dostať polovičnú invalidku, no krútil hlavou, že úzkosti nestačia.
Jeden z diskutujúcich uviedol: "Osobne najmä toľko, že som mal toho toľko 'naložené', že sa ako polovičný invalid až striasam, čo si musia vytrpieť tí, ktorí dostávajú celý dôchodok. Vždy radšej tak ako to je, pričom som si vedomý, že každému by niečo navyše aj pomohlo... Ja napr. fungujem niekoľko rokov na čiastočnom invalidnom dôchodku + internetových brigádach a musím žiť s rodičmi - keďže mám také super zdravotné problémy, na základe ktorých mám nárok iba na čiastočný dôchodok, no do klasického zamestnania je u mňa brutálny problém sa dostať (problémy typu rýchla unaviteľnosť, spomalené tempo atď. a zopár rokov aj urológia)."
Podmienky a kategorizácia
F40-F48 sú Neurotické poruchy, poruchy podmienené stresom a somatoformné poruchy. V tejto skupine sa nachádza aj F40.1 Sociálna fóbia (Phobia socialis). V zozname chorôb, ktoré môžu viesť k invalidnému dôchodku, sú duševné poruchy a poruchy správania (F00-F99) osobitne kódované. Podmienky na invalidný dôchodok zahŕňajú aj odpracované roky. Jeden z diskutujúcich spomínal, že aj napriek uznaniu invalidity by dostával len nízku sumu (napr. 30e), čo by nepokrylo ani zdravotné poistenie (cca 70e).
Aj keď sociálna fóbia zmizne u niektorých ľudí, keď starnú, u iných to neprejde bez liečby. Ak sa táto porucha nelieči, môže viesť k vysoko rizikovému správaniu ako napr. samovražedné myšlienky, osamelosť a zneužívanie drog alebo alkoholu. Preto je včasná diagnóza a liečba kľúčová.