Zákonník práce upravuje podmienky ukončenia pracovného pomeru a s nimi spojené nároky zamestnancov na odstupné a odchodné. Tieto dve dávky, hoci obe súvisia so skončením zamestnania, plnia odlišné funkcie a vznikajú za rozdielnych okolností. Je dôležité poznať svoje práva, aby ste v prípade ukončenia pracovného pomeru vedeli, na čo máte nárok.
Odchodné: Odmena za kariéru pri odchode na dôchodok
Odchodné je určené pre zamestnanca, ktorý odchádza do dôchodku. Ide prakticky o odmenu za celú jeho kariéru a prácu, ktorú u zamestnávateľa odvádzal. V Zákonníku práce nájdeme dve situácie, v ktorých nárok na odchodné môže vzniknúť:
- zamestnancovi vznikol nárok na starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok (pri poklese schopnosti viac ako 70%) (stačí vznik nároku)
Zákonník práce určuje len spodnú hranicu výšky odchodného, ktorá je definovaná sumou vo výške priemerného mesačného zárobku zamestnanca. Pracovná alebo kolektívna zmluva môžu výšku odchodného upraviť pre zamestnanca výhodnejšie. Na výpočet sa použije priemer pre pracovno-právne účely. Odchodné zamestnancovi patrí len od jedného zamestnávateľa. Výplata odchodného sa odvíja od predloženia dokladu o podaní žiadosti o dôchodok alebo rozhodnutia Sociálnej poisťovne zamestnancom zamestnávateľovi. Ak sa pracovný pomer skončil podľa § 68 ods. 1, zamestnávateľ nie je povinný poskytnúť zamestnancovi odchodné.
Opätovné zamestnanie po vyplatení odchodného
Zákonník práce neobmedzuje možnosť opätovného uzatvorenia pracovného pomeru po vyplatení odchodného, pokiaľ ide o nový pracovný vzťah, ktorý vzniká až po skončení predchádzajúceho. Dôležité je, aby medzi skončením pôvodného pracovného pomeru a vznikom nového pracovného pomeru bola zachovaná právna kontinuita - teda aby nešlo len o formálnu zmenu pracovnej zmluvy, ale skutočne o ukončenie a následné uzatvorenie nového pracovného pomeru. Ak by pôvodný pracovný pomer bol len zmenený, nárok na odchodné by nevznikol.
Odstupné: Kompenzácia ukončenia pracovného pomeru
Odstupné predstavuje kompenzáciu ukončenia pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa. Nárok na odstupné vám vzniká vtedy, ak s vami zamestnávateľ ukončí pracovný pomer, ktorý trval minimálne 2 roky, z dôvodov podľa § 63 Zákonníka práce.
Nárok na odstupné ale v každom prípade vzniká len zo zákonom vymedzených dôvodov, ktoré sa spomínajú v § 63 Zákonníka práce, napríklad:
- zamestnanec sa stal nadbytočným a pozícia sa bude zrušovať,
- zamestnanec nemôže viac vykonávať prácu z dôvodu pracovného úrazu, choroby z povolania alebo ohrozenia touto chorobou, okrem prípadu ak si zamestnanec spôsobil pracovný úraz porušením predpisov o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci alebo pod vplyvom omamných látok,
- zamestnanec stratil vzhľadom na svoj zdravotný stav podľa lekárskeho posudku dlhodobo spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu.
Odstupné nedostanete v prípade, že podáte výpoveď vy. Pre výpočet výšky odstupného je dôležité vedieť, ako dlho pracovný pomer trval. Dĺžka pracovného pomeru sa počíta od nástupu do práce do momentu, v ktorom došlo k doručeniu výpovede, prípadne uzatvoreniu dohody o skončení pracovného pomeru.
Výška odstupného
Výška odstupného sa líši v závislosti od spôsobu skončenia pracovného pomeru (výpoveď vs. dohoda) a dĺžky trvania pracovného pomeru:
| Dĺžka pracovného pomeru | Výška odstupného pri výpovedi (§ 76 ods. 1 ZP) | Výška odstupného pri dohode (§ 76 ods. 2 ZP) |
|---|---|---|
| menej ako 2 roky | 1-násobok priemerného mesačného zárobku | 1-násobok priemerného mesačného zárobku |
| najmenej 2 roky a menej ako 5 rokov | 2-násobok priemerného mesačného zárobku | 2-násobok priemerného mesačného zárobku |
| najmenej 5 rokov a menej ako 10 rokov | 3-násobok priemerného mesačného zárobku | 3-násobok priemerného mesačného zárobku |
| najmenej 10 rokov a menej ako 20 rokov | 4-násobok priemerného mesačného zárobku | 4-násobok priemerného mesačného zárobku |
| najmenej 20 rokov | 5-násobok priemerného mesačného zárobku | 5-násobok priemerného mesačného zárobku |
Ak zamestnávateľ nemá dôvod na výpoveď a núti vás podpísať dohodu, skúste vyjednať aspoň štvormesačné odstupné, ktoré by sa uviedlo v dohode.
Když s vámi přestane mluvit vyhýbavý odmítač — Tohle se stane | Carl Jung
Práva zamestnanca a povinnosti zamestnávateľa
Dosiahnutie dôchodkového veku alebo vznik nároku na dôchodok nie je výpovedným dôvodom, ak zamestnanec naďalej spĺňa predpoklady výkonu práce podľa osobitných právnych predpisov alebo vnútorných predpisov zamestnávateľa. Zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď len z dôvodov výslovne uvedených v zákone (§ 47 a 63 Zákonníka práce).
Informácie od Sociálnej poisťovne
Sociálna poisťovňa od 1. júna 2022 sprístupňuje zamestnávateľovi v elektronickej podobe bez súhlasu zamestnanca informácie o jeho zamestnancovi, ktoré sú potrebné na určenie obdobia, počas ktorého zamestnanec nie je povinný platiť poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové poistenie a poistné na poistenie v nezamestnanosti z dôvodu priznania starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku alebo invalidného dôchodku vrátane dňa vydania rozhodnutia o priznaní tohto dôchodku. Zamestnávateľ neplatí poistné na invalidné poistenie za zamestnanca, ktorý je dôchodkovo poistený po priznaní starobného dôchodku alebo predčasného starobného dôchodku. Takisto neplatí poistné na poistenie v nezamestnanosti za zamestnanca, ktorému bol priznaný starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 %. Takisto neplatí za zamestnanca, ktorý má priznaný invalidný dôchodok a dovŕšil dôchodkový vek.
Pracovná disciplína a výpoveď
Porušenie pracovnej disciplíny môže byť dôvodom na výpoveď, ale musí ísť o závažné alebo opakované menej závažné porušenie. Ak ste nemali zdravotnú obuv preto, že Vám ju zamestnávateľ nezabezpečil alebo nepreplatil, nie je možné považovať to za Vaše zavinené porušenie pracovnej disciplíny. Zamestnávateľ je povinný zabezpečiť osobné ochranné pracovné prostriedky (OOPP), ak to vyžaduje povaha práce alebo pracoviska, a to bezplatne. Ak Vám bola obuv zničená a zamestnávateľ Vám ju neobstaral ani nepreplatil, nie je možné Vás za to sankcionovať.
Ak by Vám zamestnávateľ dal výpoveď z tohto dôvodu, odporúčam podať písomnú námietku voči výpovedi a podať žalobu na súd o neplatnosť skončenia pracovného pomeru v lehote do 2 mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť. V prípade, že by výpoveď bola uznaná za neplatnú, máte nárok na náhradu mzdy.
Doplácanie poistného na dôchodok
Táto možnosť nie je nijako časovo ohraničená pokiaľ ide o počet rokov, ktoré uplynuli od obdobia, za ktoré sa poistné dopláca. Podľa § 138 ods. 16 zákona, obdobne ako pri dobrovoľnom dôchodkovom poistení platí, že to musí byť najmenej 50 % priemernej mesačnej mzdy zistenej za rok, ktorý dva roky predchádza roku, za ktorý sa poistné dopláca. Napríklad pri doplácaní poistného za rok 2022 je minimálny základ suma 566,50 €, pri doplácaní poistného za rok 2021 to je suma 546 €.
Najviac to môže byť maximálny základ podľa § 138 ods. 6 zákona platný v roku, za ktorý sa poistné dopláca, teda najviac 7-násobok priemernej mzdy. Pretože osobný mzdový bod zistený v nejakom roku môže byť najviac 3, nemá zmysel, aby sa pri doplácanom poistnom určil v nejakom roku vymeriavací základ vyšší ako trojnásobok priemernej mzdy, ktorá bola zistená.
Zaujímavé je, že pri dodatočne doplácanom poistnom sa neplatí do rezervného fondu solidarity. Dodatočné doplatenie poistného je tak "lacnejšie" ako napríklad dobrovoľné dôchodkové poistenie, pri ktorom sa platí aj do rezervného fondu solidarity so sadzbou 4,75 % zo zvoleného vymeriavacieho základu. "Vtip" je ďalej v tom, že viac sa oplatí doplatiť si "staršie" roky, kedy bola nižšia priemerná mzda, než trebárs roky okolo roku 2020. Ak ste napríklad počas roka 2004 boli nezamestnaný, evidovaný na úrade práce, môžete si za rok 2004 doplatiť poistné na dôchodkové poistenie z minimálneho vymeriavacieho základu 224,24 €. V závislosti od celkového počtu získaných rokov dôchodkového poistenia a od výšky priemerného osobného mzdového bodu tak bude váš dôchodok o 9 - 10 eur vyšší.