Existencia týrania, zneužívania a zanedbávania dieťaťa v rodine vyvoláva dnes stále sa zvyšujúci záujem tak odborníkov rozličných oblastí a zamerania, ako i širokej verejnosti.
Problém týrania dieťaťa nie je nový. Týranie, zneužívanie a zanedbávanie dieťaťa sprevádza ľudstvo prakticky od začiatku jeho existencie. Jeho existencia bola ovplyvnená tým, že dieťa bolo všeobecne považované za vlastníctvo rodičov, s ktorým mohli ľubovoľne nakladať.
V histórii ľudskej spoločnosti sa stretávame s rôznymi formami týrania a zneužívania dieťaťa. Bolo to napríklad predávanie detí do otroctva, zabíjanie handikepovaných detí, ktoré boli príťažou pre rodinu i spoločnosť, zbavovanie sa nechcených detí a pod.
Na označenie všetkých foriem týrania dieťaťa Zdravotná komisia Rady Európy od začiatku 90. rokov využíva pojem Child Abuse and Negleck (CAN). Rozumie sa ním úmyselné, zlé, kruté, priamo neľudské zaobchádzanie s dieťaťom, ktoré nepriaznivo ovplyvňuje jeho telesné i duševné zdravie. Skratka CAN nachádza uplatnenie aj v domácej literatúre. Popri nej sa však používa aj slovenský jazykový ekvivalent - týrané, zneužívané a zanedbávané dieťa.
Syndróm týraného, zneužívaného a zanedbávaného dieťaťa je súbor nepriaznivých príznakov v najrôznejších oblastiach stavu a vývoja dieťaťa i jeho postavenia v spoločnosti, predovšetkým v rodine. Pojem CAN zahŕňa:
- telesné týranie (telesné ublíženie dieťaťu alebo nezabránenie ublíženiu či utrpeniu dieťaťa)
- pohlavné týranie (nepatričné vystavovanie dieťaťa pohlavnému kontaktu, činnosti, správaniu)
- citové vydieranie (správanie, ktoré má negatívny vplyv na citový vývoj dieťaťa a na vývoj jeho správania)
- zanedbávanie (akýkoľvek nedostatok starostlivosti, ktorý spôsobuje vážne narušenie vývoja dieťaťa alebo ohrozuje dieťa)
- systémové týranie - druhotné ponižovanie (týranie, ktoré je spôsobené systémom, ktorý bol založený na pomoc a ochranu detí a ich rodín).
Medzi prejavy tohto syndrómu patria aj pocity viny a chronické utekanie z domova.
Oddelenia sociálnej starostlivosti, policajné orgány, prípadne aj iné odborné alebo charitatívne inštitúcie získavajú informácie o existencii týrania dieťaťa v rodine, resp. od učiteľov, najmä učiteľov materských škôl a učiteľov, pôsobiacich na 1. stupni základných škôl.
Sociálna práca s deťmi a rodinou
Ťažiskom činnosti sociálneho pracovníka je najmä individuálna sociálna práca, t.j. prípadová (case work), častou je aj skupinová (group work) a práca v obci, regióne, t.j. regionálna (community work).
Prípadová práca
Prípadová práca má individuálny charakter. Jej cieľom je určenie psychosociálnej diagnózy, nápravných opatrení a spôsobov terapie a súčasne pomôcť týranému dieťaťu zbaviť sa strachu, osvojiť si nové role a vedomie svojho práva nebyť týraným a zneužívaným.
Skupinová práca
Práca so skupinou má kolektívny charakter, tzn. že sociálny pracovník pracuje s už existujúcou alebo účelovo vytvorenou skupinou. Cieľom jeho činnosti je dosiahnuť vyjadrenie emócií a negatívnych skúseností jednotlivých členov a ich spracovanie ako predpokladu optimálneho vývoja každého jedinca.
Regionálna sociálna práca
Regionálna sociálna práca predstavuje komplex činností a sociálnych opatrení zameraných na pozitívne ovplyvňovanie sociálneho prostredia. Obsahuje tak koncepčnú činnosť, ako aj činnosť investičnú, výchovnú, zameranú najmä na výchovu k zodpovednému rodičovstvu, na boj proti alkoholizmu a drogám.
Skúsenosti so syndrómom CAN jednoznačne ukazujú, že prevencia je základným prostriedkom boja proti tomuto javu. Je to najúčinnejší a súčasne aj najlacnejší prostriedok predchádzania i riešenia tohto javu.
Jednou z foriem sociálnej prevencie je vyhľadávacia činnosť, ktorú vykonáva sociálny pracovník. V rámci tejto činnosti vyhľadáva rodiny s maloletými deťmi žijúce v nepriaznivých rodinných pomeroch, deti, voči ktorým si rodičia neplnia rodičovské povinnosti alebo ohrozujú či narúšajú ich výchovu. Jeho úlohou je poskytnúť a zabezpečiť poradenskú alebo terapeutickú pomoc rodičom prejavujúcim sa agresívnym spôsobom voči deťom, prípadne rodičom neschopným adekvátne vykonávať rodičovské povinnosti. Jeho včasný zásah do patologickej rodiny je jednou z možností ako predísť závažným zdravotným poškodeniam dieťaťa.
Rola sociálneho pracovníka v prevencii a intervencii
Významnú úlohu má sociálny pracovník pri terciárnej prevencii. Je to situácia, keď už došlo k ublíženiu dieťaťu. Jeho zámerom je zabezpečiť, aby sa násilie neopakovalo a aby dieťa nebolo ďalej poškodzované.
Posúdenie situácie ohrozeného dieťaťa je zložitou a náročnou záležitosťou. Ide o komplexný problém, pri ktorom sa sociálny pracovník nezaobíde bez pomoci a spolupráce ďalších odborníkov. Mnohokrát potrebuje zapojiť do posudzovania ďalších odborníkov - neurológa, detského psychiatra, špeciálneho pedagóga, foniatra, logopéda, právnika. Sociálny pracovník by sa mal predovšetkým ujať úlohy koordinátora a jeho úlohou by malo byť zostavenie tímu potrebného k riešeniu každého jedného prípadu. Jeho úlohou je naplánovať, organizovať postup šetrenia a koordinovať prácu jednotlivých odborníkov.
Sociálny pracovník sa priamo podieľa na riešení problému týrania a zneužívania dieťaťa. Jeho miesto a úloha je nezastupiteľná nielen pri vypracovaní sociálnej anamnézy objektívne zachytávajúcej celý doterajší vývoj dieťaťa a jeho rodičov, ale aj pri vypracovaní sociálnej diagnózy, hodnotiacej aktuálnu situáciu dieťaťa, stav jeho telesného, duševného i sociálneho zdravia, charakter rodiny a rodinného života, štruktúry rodiny, jeho stabilitu, charakter osobnosti rodičov, charakter ich vzájomných vzťahov vôbec a vo vzťahu k dieťaťu zvlášť.
Pre vypracovanie sociálnej diagnózy sociálny pracovník využíva širokú škálu diagnostických metód, predovšetkým diagnostický rozhovor, diagnostické pozorovanie ako aj ďalšie poznatky získané z návštevy priamo v rodine.
V kompetencii sociálneho pracovníka je aj právo uložiť niektoré z výchovných opatrení (napomenutie, dohľad, obmedzenie) a v prípade potreby aj prísnejšie opatrenia - návrh na nariadenie ústavnej výchovy súdom. V naliehavých a akútnych prípadoch, keď si to záujem dieťaťa vyžaduje, môže rozhodnúť o okamžitom umiestnení dieťaťa do azylového prostredia alebo do náhradnej výchovy.
Vo veciach výchovy a výživy sociálny pracovník zastupuje v súdnom konaní maloleté deti ako súdom ustanovený kolízny opatrovník. Túto funkciu plní aj v konaní o rozvode manželstva, o úprave práv a povinností rodičov k maloletým deťom, o určení či zapretí otcovstva, nariadení či zrušení ústavnej výchovy, výchovného opatrenia a pod. V súdnom konaní má sociálny pracovník postavenie účastníka konania a preto môže podávať návrhy na doplnenie dokazovania a má právo podať opravný prostriedok proti rozhodnutiu súdu.
Činnosť a kompetencia sociálneho pracovníka vo vzťahu k ohrozenému a k týranému dieťaťu je široká a mnohostranná. Jej súčasťou je aj činnosť preventívna a právna spojená so sanáciou rodiny a podmienok rodinného života a tak zabezpečiť dieťaťu - vyňatého z rodiny v dôsledku zlého zaobchádzania s ním - návrat do rodiny bez rizika opätovného týrania.
Sociálna práca v školskom prostredí
Novela školského zákona a novela zákona o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch účinná od 1. januára 2025 priniesli viaceré podstatné zmeny týkajúce sa realizácie sociálnej práce v škole, ako aj postavenia sociálneho pracovníka a sociálneho pedagóga v škole.
V školskom zákone v znení účinnom od 1. januára 2025 je nový § 152b školského zákona, ktorý definuje „sociálnu prácu v škole a školskom zariadení“. V škole a školskom zariadení môže byť vykonávaná sociálna diagnostika, sociálne poradenstvo a ďalšie metódy, techniky a postupy sociálnej práce. Tieto činnosti možno vykonávať aj terénnou formou a vykonáva ich sociálny pracovník, ktorý po novom nie je kategóriou odborného zamestnanca podľa zákona č. 138/2019 Z. z. a ktorý musí spĺňať podmienky odbornej spôsobilosti podľa osobitného predpisu, ktorým je § 5 zákona č. 219/2014 Z. z. o sociálnej práci a o podmienkach na výkon niektorých odborných činností v oblasti sociálnych vecí a rodiny.
Podľa § 5 ods. 1 písm. a) zákona č. 219/2014 Z. z. je kvalifikačným predpokladom na výkon odbornej činnosti sociálneho pracovníka získané vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa v študijnom odbore sociálna práca.
Podľa § 5 ods. 2 zákona č. 219/2014 Z. z. Kategória odborného zamestnanca - sociálny pracovník bola v zákone č. 138/2019 Z. z. ustanovená s účinnosťou od 1. septembra 2023 s tým, že pod pracovnou činnosťou odborného zamestnanca sa rozumel aj výkon sociálnej práce. Pracovná činnosť sociálneho pracovníka v škole alebo školskom zariadení (čiže aj v zariadení poradenstva a prevencie) bola uvedená v § 27 ods. 3 zákona č. 138/2019 Z. z. v znení účinnom od 1.9.2023.
Nanovo je určený predmet činnosti sociálneho pedagóga v škole a v školskom zariadení. Z uvedeného vyplýva, že škola a školské zariadenie, kde pôsobí sociálny pedagóg, upraví náplň pracovnej činnosti tejto kategórie odborného zamestnanca podľa uvedenej legislatívnej zmeny.
Pôsobenie sociálneho pracovníka v školách má však aj naďalej svoje opodstatnenie a aj keď už od 1.1.2025 nebude kategóriou odborného zamestnanca a zároveň bude nepedagogickým zamestnancom školy, bude môcť rozvíjať oblasť sociálnej práce v škole aj s ohľadom na to, že detí a rodín s rôznymi problémami pribúda.
V praxi však všetky školy a školské zariadenia, ktoré do 31.12.2024 zamestnávali sociálneho pracovníka ako odborného zamestnanca, už nebudú zamestnávať. Podľa § 90g ods. 1 zákona č. 138/2019 Z. z. (prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. januára 2025) „odborný zamestnanec zaradený do kategórie sociálny pracovník podľa predpisov účinných do 31. decembra 2024 sa od 1. januára 2025 zaradí do kategórie sociálny pedagóg“.
Ak škola alebo školské zariadenie bude chcieť zamestnať sociálneho pracovníka podľa nových pravidiel, uzatvorí pracovný pomer so sociálnym pracovníkom, ktorý bude spĺňať podmienky odbornej spôsobilosti podľa § 5 zákona č. 219/2014 Z. z., a teda nebude sa naň vzťahovať zákon č. 138/2019 Z.
Na výkon sociálnej práce v škole a školskom zariadení sa tak vzťahuje zákon č. 219/2014 Z. z., ktorý upravuje sociálnu prácu, podmienky na výkon sociálnej práce a zriadenie, postavenie a pôsobnosť Slovenskej komory sociálnych pracovníkov a asistentov sociálnej práce a podmienky na výkon niektorých odborných činností v oblasti sociálnych vecí a rodiny.
Rodina ako základ spoločnosti
V dnešnej spoločnosti dochádza k viacerým zmenám, ktoré zároveň ovplyvňujú rozvoj a smerovanie sociálnej práce. S narastajúcou potrebou pomoci človeku v rovine sociálnych interakcií v rôznych oblastiach jeho života, vzniká potreba rozvoja sociálnej práce v rozličných sférach. Problémy vo vzdelávaní sú často podmienené sociálnymi problémami na pozadí, nepriaznivou sociálnou situáciou v rodine, psychologickými problémami a pod. Sociálna práca veľmi významne prispieva k skvalitneniu a zefektívneniu školského systému.
Uvedené ťažiskové úlohy školského sociálneho pracovníka úzko súvisia so súčasným prudkým nárastom rizikového správania detí a mladých ľudí a výskytu sociálno-patologických javov, ktoré ich ohrozujú, ako aj s potrebou vytvárania inkluzívnych vzdelávacích systémov, senzitívnych vo vzťahu k aktuálnym potrebám žiakov.
Rodina predstavuje jednoduchý model spoločnosti. Pre sociálneho pracovníka, ktorý s rodinou pracuje, je tento pojem dôležitý. Pôvodný význam slova rodina znamenal spoločenstvo ľudí, ktorí žijú pod jednou strechou, podliehajú jednej autorite a dodržujú stanovené pravidlá. Súčasná legislatíva definuje rodinu ako jednotku založenú na monogamnom manželstve. V novelizovanom zákone o rodine č.36/2005 Z.z. je manželstvo definované ako zväzok muža a ženy vzniknutý na ich dobrovoľnom a slobodnom rozhodnutí za účelom vytvoriť trvalé a harmonické spoločenstvo, ktoré zabezpečí riadnu výchovu detí. Manželstvo je rovnoprávny vzťah s dodržiavaním vzájomného rešpektu, dôstojnosti, pomoci, spoločnej výchove detí a vytvorenia zdravého rodinného prostredia.
Veľký sociologický slovník definuje rodinu ako spoločnú domácnosť, ktorá je zložená z rodičov a ich vlastných, respektíve adoptovaných detí. Tvoria uzatvorenú, malú intímnu skupinu, v ktorej prevažujú dôverné osobné kontakty. Táto rodina je charakteristická spoločnými záujmami a značným stupňom solidarity.
Súčasní autori definujú rodinu ako druh inštitúcie, ktorá má nenahraditeľný význam pre vývoj a život človeka. Okrem uspokojovania psychických, sociálnych a fyzických potrieb poskytuje rodina zázemie, ktoré je potrebné na spoločenskú sebarealizáciu. Rodina je zdroj vzorov správania do ďalšieho života a studnicou skúseností. Rodinu tiež je možné vnímať ako významný činiteľ socializácie a dáva dieťaťu prvé a veľmi silné skúsenosti do života. Dieťa v rodine vidí správanie sa druhých, spoluprácu, vzájomnú pomoc, postoje a názory ako aj hodnoty otca a matky. Táto rodina začleňuje dieťa do spôsobu života, učí ho sociálnym požiadavkám a normám.
Rodinu môžeme vnímať ako sociálne významný článok medzi človekom a spoločnosťou, a preto má význam pre človeka a aj celú spoločnosť. Pre človeka je dôležité, v akej rodine žije a pre spoločnosť je dôležité z akých rodín sa skladá.
Rodina tvorí dôležitú súčasť života každého človeka. Vo svojej podstate je formou stáleho spolužitia osôb, ktoré sú spojené manželskými, partnerskými, pokrvnými ako aj adoptívnymi zväzkami. Rodina má svoje korene v minulosti a jej smerovanie je do budúcnosti. Rodina má pre spoločnosť nezastupiteľný význam. Starostlivosťou o svojich starých a chorých členov, ktorým robí nenahraditeľnú službu a na druhej strane sa rodina venuje mladej generácii a otvára jej dvere do života.
Typy rodín a ich charakteristiky
Za posledné tri desaťročia slovenská rodina prešla aj v dôsledku transformačných procesov v spoločnosti významnými zmenami. Došlo k odklonu od tradícií najmä v tom zmysle, že rodina a rodičovstvo už nie je spájané striktne s manželstvom. Mladí ľudia prehodnocujú priority a to najmä vo voľbe rodičovstvo verzus profesijná dráha. Rozvod je často chápaný ako jedno z riešení v prípade nezhôd partnerov. V súčasnej dobe neúplná rodina sa už nepovažuje za nevítaný aspekt, dochádza k dezintegrácii rodiny, tzn. vzájomná podpora členov rodiny sa dostáva do konfliktu s nárokmi na osobnú nezávislosť.
Podľa „Sčítania obyvateľov v roku 2021“ bolo na Slovensku 1 436 078 rodín - rodinných domácností, čo predstavuje 60 % zo všetkých cenzových domácností, pričom v nich žije takmer 4,2 milióna obyvateľov, tzn. v rodinných domácnostiach žije 80 % obyvateľov, ktorí deklarovali k 1. januáru 2021 svoj pobyt na území Slovenska. Do týchto rodín sú zahrnuté úplné rodiny (tvorené rodinami manželských párov a rodinami kohabitujúcich párov) a neúplné rodiny (tvorené osamelými otcami/matkami s dieťaťom/deťmi).
Väčšina rodín sú rodiny s deťmi. Takmer 944,6 tisíca rodín, ktoré sú založené manželstvom (RZM) predstavuje 38,1% bez detí a 584,3 tisíca s deťmi, čo je až 61,9%. Počet rodín založených kohabitáciou bolo v počte 50,8 tisíca, z toho 37,7 % bez detí a 62,3% s deťmi. Neúplné rodiny tvoria druhú najpočetnejšiu skupinu rodín, s početnosťou takmer 357,2 tisíca.
V rámci posledných desaťročí sa etablovala alternatívna rodina, ktorá vznikla rozpadom biologických rodín na základe nového partnerského vzťahu. Tento typ rodiny poznáme aj pod názvom rekonštruovaná rodina, prípadne doplnená rodina, znovu založená rodina alebo aj ako nevlastná rodina. Z pohľadu viacerých odborníkov je zrejmé, že takýto typ rodiny predstavuje najkomplikovanejšiu sieť rodinných vzťahov. V podstate táto rodina sa skladá z rodičov a aspoň jedného dieťaťa, ktoré má priamy príbuzenský vzťah len k jednému rodičovi, no zároveň v takomto type rodiny sa môžu nachádzať aj spoločné deti zo súčasného vzťahu. Bolo zistených 48 950 takýchto rodín, v ktorých sa nachádzalo aspoň jedno dieťa, ktoré malo rodičovský vzťah iba k jednej osobe v manželskom alebo kohabitanskom páre.
V asociálnej rodine môže dochádzať k zanedbávaniu, k zneužívaniu a taktiež aj k týraniu detí. Dospelí nechodia do práce, často môžu užívať návykové látky a je možnosť prejavu fyzickej agresivity.
Funkcie rodiny a sociálna práca
Každá z definovaných funkcií rodiny je svojim spôsobom špecifická a rodiny v jej rámci sa snažia naplniť konkrétnu úlohu. Taktiež je dôležité upozorniť, že všetky funkcie sú vzájomne prepojené, dopĺňajú sa, nemôžeme ich striktne oddeliť, nakoľko tvoria jeden celok - jednu rodinu. Okrem hore uvedených základných funkcií rodín je možné stretnúť sa aj s hedonistickou, hodnotovo-orientačnou a regeneračnou funkciou rodiny.
Stabilita dnešnej rodiny stojí a padá s citovou bilanciou partnerského vzťahu. Rodina je priestor, kde sociálny pracovník môže uplatňovať postupy ako aj metódy svojej práce a to vtedy, keď zistí, že v rodine vznikla situácia, ktorá rodinu poškodzuje alebo ohrozuje.
Je nepopierateľné, že na jednotlivca pôsobí najpriaznivejšie rodina, v ktorej je harmonické manželstvo/partnerstvo rodičov, neobjavujú sa žiadne konflikty či nepríjemnosti. Rodina je miesto, kde má dominovať radosť, pokoj a bezpečie. Deti v rodine sledovaním svojich rodičov si osvojujú vzory správania.
Rodiny s destabilizovaným manželstvom/partnerstvom negatívne vplývajú na utváranie osobnosti dieťaťa, deti bývajú často traumatizované.
Sociálnu prácu s rodinou je možné považovať za štvrtú metódu sociálnej práce, ktorá nadväzuje na metódy sociálnej práce individuálnej, skupinovej a komunitnej. Sociálna práca s rodinou je postavená na myšlienke, že rodičia, deti i rodina ako celok si zaslúžia pomoc. Sociálny pracovník pracuje s rodinou, pretože to, čo ovplyvní jednotlivca sa prenesie aj na ostatných členov rodiny. Preto je nutné rodinu chápať ako jeden celok.
Sociálny pracovník, ktorého úlohou je pracovať s rodinou, sa s ňou môže stretnúť za rôznych okolností. Môže ho vyhľadať samotná rodina, pretože si uvedomuje, že celá rodina alebo jej člen potrebuje odbornú pomoc, alebo inštitúcia, v ktorej je pracovník zamestnaný, ho poverí prácou s rodinou. Taktiež sa môže dostať rodina ku sociálnemu pracovníkovi na podnet inej organizácie, napríklad: súdu, školy, a pod. Najčastejšie práve na Úradoch práce sa realizuje práca s rodinou, kde sú kompetencie sociálnych pracovníkov najväčšie a najúčinnejšie. Ďalej by sme mohli spomenúť Centrum pre deti a rodiny, ďalej obec a tiež aj vyšší územný celok. Nesmieme opomenúť tretí sektor, ktorý má nezastupiteľné miesto pri práci s deťmi ako aj pri práci s rodinou.
Sociálny pracovník, keď ide pracovať je dôležité, aby sa zameral na celok a komplexne posúdil rodinu, zohľadnil hľadisko klienta a hľadisko celého prostredia v ktorom klient žije a ktoré ho ovplyvňuje. Úlohou sociálneho pracovníka je zvážiť zistené faktory a zvážiť, ktoré sú kľúčové v súvislosti danej situácie.
Princípy ľudských práv a sociálnej spravodlivosti tvoria základ sociálnej práce, ktorá tvorí prepojený systém hodnôt teórie a praxe. Ďalšou efektívnou, ale stále málo používanou metódou je supervízia s rodinou. „Supervízor môže korigovať neefektívne postupy, ktoré sa vyskytujú v rodine.“ Supervízia slúži na eliminovanie nahromadených a nespracovaných negatívnych emócií, ktoré môžu viesť k jej rozpadu. „Taktiež môže overovať správnosť postupov členmi, so skupinou i s rodinou. Supervízia môže byť prevenciou pred nesprávnymi rozhodnutiami, ktoré by mohli negatívne pôsobiť.“ Supervízia v budúcnosti bude nápomocná a potrebná aj v rodinách. Supervízia by mala byť nápomocná ako jedna z posledných možností.
Sociálnoprávna ochrana detí
Sociálnoprávna ochrana detí a sociálna kuratela je činnosť zameraná na predchádzanie vzniku nežiaducich situácií v živote detí a mládeže, riešenie problémov spojených s týmito nežiaducimi situáciami, ako aj odstraňovanie ich následkov. Nežiaduce situácie sú, keď dochádza k ohrozeniu dieťaťa, porušeniu jeho práv, či záujmov.
SPO detí je súbor opatrení na zabezpečenie:
- ochrany dieťaťa, ktorá je nevyhnutná pre jeho blaho
- výchovy a všestranného vývinu dieťaťa v jeho prirodzenom rodinnom prostredí
- náhradného prostredia dieťaťu, ktoré nemôže byť vychovávané vo vlastnej rodine.
Predmet SPO detí zahŕňa:
- Každé dieťa jednotlivo a deti ako spoločenská minorita.
- Prostredie, v ktorom dieťa žije - rodina, resp. jej náhradné formy, vrátane nariadenej inštitucionálnej výchovy, škola, ale tiež aj jeho životné prostredie (znečisťovanie ovzdušia, vojnové konflikty, živelné katastrofy), ktoré tiež pôsobí pri vývoji dieťaťa.
- Činnosti, ktoré vykonávajú profesionálni i dobrovoľní pracovníci v záujme presadenia a ochrany práv a povinnosti dieťaťa, metódy ich práce, prístup k detskému klientovi.
Prirodzené rodinné prostredie na účely tohto zákona je domáce prostredie dieťaťa, rodiny alebo plnoletej fyzickej osoby. Nezávisí pritom na tom, na základe čoho sa toto oprávnenie pracovníkov vykonáva.
Zákon v ustanovení § 93e upravuje povinnosti rodičov detí a iných osôb, ktoré sa o dieťa starajú. Medzi tieto povinnosti patrí aj umožniť pracovníkovi orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately výkon jeho oprávnení a poskytnúť mu potrebné informácie. Medzi základné oprávnenie pracovníkov patrí aj vstup do obydlia. Na každý vstup do Vášho obydlia však potrebujú pracovníci súhlas osoby, ktorá obýva túto nehnuteľnosť a stará sa o dieťa. Ak by ste takémuto pracovníkovi odmietli vstup do obydlia a tým by ste znemožnili výkon jeho oprávnení, podľa ustanovenia § 93b ods. 2 v spojení s ustanovením § 93f a 93g môže pracovníkovi súd povoliť vstup do Vášho obydlia za účelom preverenia stavu dieťaťa. Súčinnosť a asistenciu pracovníkovi v takomto prípade poskytuje príslušník Policajného zboru SR.
Pred každým vykonaním svojho oprávnenia sa musí pracovník preukázať písomným poverením orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately. Pracovník má právo žiadať od Vás osobnú spoluprácu, ak je to pre výkon jeho oprávnení potrebné. Vy ste povinný takúto spoluprácu pracovníkovi poskytnúť. Každé jeho konanie však musí byť vykonané v nevyhnutnej miere na dosiahnutie účelu.
Rovnako je pracovník oprávnený vyhotoviť, a to aj bez súhlasu prítomnej fyzickej osoby, zvukový záznam na účely preukázania priebehu vykonávania opatrení sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately. O vyhotovovaní obrazového záznamu, obrazovo-zvukového záznamu a zvukového záznamu pri výkone oprávnenia v prostredí podľa § 4 ods. 1 písm. a) a b) musíte byť vopred písomne pred samotným výkonom jeho oprávnenia informovaný. Bez predchádzajúceho upozornenia môže vyhotoviť takéto záznamy iba v prípade, ak zistí okolnosti nasvedčujúce tomu, že dieťa je vystavené ohrozeniu života, zdravia alebo neľudskému alebo zlému zaobchádzaniu.
Z vykonania oprávnenia podľa ustanovenia § 93b ods. 1 písm. a) až d) je pracovník povinný vyhotoviť písomný záznam. Tento záznam je súčasťou spisu, ktorý je uvedený na orgáne soc.
Zákon neupravuje povinnosť pracovníkov vopred ohlasovať dátum a čas vykonania ich oprávnení v zmysle tohto zákona. Pre splnenie účelu výkonu ich oprávnení je však z ich pohľadu vhodné, aby rodičovi alebo inej osobe, ktorá sa o dieťa stará oznámili dátum a čas kontroly. Mohlo by sa stať, že sa dostavia na adresu bydliska maloletého a dotyčné osoby tam nebudú.
Podľa ustanovenia § 93b ods. 1 písm. b) je pracovník oprávnený osobne preverovať starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin dieťaťa alebo osobne zisťovať dôvody nevhodného správania sa detí v prostredí podľa § 4 ods. 1 písm. a), b) a d) najmä návštevou dieťaťa a rozhovorom s dieťaťom, s rodičom dieťaťa, s inou osobou, ktorá sa osobne stará o dieťa, alebo s fyzickou osobou, ktorá má s dieťaťom blízky vzťah.
Je na pracovníkovi, aby posúdil, či vzhľadom na vek a rozumovú vyspelosť dieťaťa je možné vykonať s ním pohovor aj osamote alebo je vhodnejšie ho vykonať v prítomnosti osoby, ktorá je blízkou osobou maloletého dieťaťa.
Inštitucionálna starostlivosť o deti
Detský domov je prostredie utvorené a usporiadané na účely vykonávania rozhodnutia súdu o nariadení ústavnej starostlivosti, predbežného opatrenia a o uložení výchovného opatrenia. Detský domov dočasne nahrádza dieťaťu jeho prirodzené rodinné prostredie alebo náhradné rodinné prostredie.
Ak ústavná starostlivosť skončí dosiahnutím plnoletosti alebo predĺžením ústavnej starostlivosti do 19 rokov veku, môže mladý dospelý požiadať detský domov o poskytovanie starostlivosti až do jeho osamostatnenia sa, najdlhšie do 25 rokov veku.
Detský domov pre maloletých bez sprievodu je zriadený na výkon predbežného opatrenia. Je v ňom potrebné prihliadať na predchádzajúcu výchovu dieťaťa, rešpektovanie kultúrnych a náboženských odlišností dieťaťa. Ďalej utvára podmienky na výučbu slovenského jazyka.
Taktiež má za úlohu zistiť s prihliadnutím na vek a rozumovú vyspelosť dieťaťa jeho názor na skutočnosti, ktoré sa ho týkajú, najmä čo sa týka jeho premiestnenia, zlúčenia s rodinou, návrat do krajiny pôvodu, azyl a to skôr ako sa vykonajú účely jeho premiestnenia, zlúčenia s rodinou, návratu do krajiny alebo pred podaním žiadosti o azyl. Aby sa zistil názor dieťaťa zabezpečí sa tlmočenie do jazyka, ktorému dieťa rozumie.
Krízové stredisko je určené predovšetkým deťom, rodinám, ktoré sa ocitli v krízovej životnej situácii, akútneho ohrozenia zdravia, života. Svoju činnosť krízové stredisko vykonáva ambulantnou alebo pobytovou formou. Poskytuje sa v ňom primárna, sekundárna, terciárna prevencia, ktorú zabezpečujú odborníci z oblasti pedagogiky, psychológie, ktorí majú za úlohu predchádzať alebo zabraňovať príčinám vzniku porúch psychického, sociálneho, fyzického vývinu. V krízovom stredisku je hlavným cieľom práce prispievať k vyriešeniu problémov, poskytovanie pomoci, motivácia a povzbudzovanie klientov k zlepšeniu životných podmienok v rodinnom prostredí.
V krízovom stredisku sa môže predbežné opatrenie vykonávať aj v profesionálnej rodine.
Resocializačné stredisko poskytuje služby resocializácie a rehabilitácie s cieľom aktivizovať vnútorné schopnosti detí a plnoletých osôb na prekonanie psychických, fyzických, sociálnych dôsledkov drogových závislostí a na zapojenie sa do života v prirodzenom prostredí. Poskytuje sa v ňom odborná pomoc dieťaťu so skončenou povinnou školskou dochádzkou a plnoletej fyzickej osoby po skončení liečby na základe odporúčania zdravotníckeho zariadenia. V resocializačnom zariadení sa poskytuje stravovanie, bývanie, zaopatrenie, medzi poskytované činnosti patrí prevencia, poradenstvo, pracovná činnosť a záujmová činnosť. Resocializačné stredisko vypracúva individuálny resocializačný plán, ktorého súčasťou je presné vymedzenie štádia resocializačného procesu, v ktorom sú jednotlivci zaradení. Plán resocializačné zariadenie najmenej jeden krát do mesiaca vyhodnocuje.
