Po rozvode alebo rozchode rodičov musí súd vždy rozhodnúť, ako bude nastavená starostlivosť o dieťa. Slovenské rodinné právo pozná viacero modelov starostlivosti, pričom cieľom nie je uprednostniť jedného rodiča, ale vytvoriť stabilné a funkčné prostredie pre dieťa. Tieto formy starostlivosti upravuje najmä Zákon o rodine (zákon č. 36/2005 Z. z.). Inštitút striedavej starostlivosti bol do slovenského právneho poriadku zavedený novelou zákona o rodine v roku 2010.
Striedavá osobná starostlivosť (SOS) znamená, že dieťa žije striedavo s jedným a druhým rodičom v pravidelných časových úsekoch. Doba zverenia do osobnej starostlivosti u oboch rodičov je presne určená a nemusí mať rovnaké trvanie. Môže ísť o pomer 50:50, ale aj 60:40, 65:35, 70:30 a pod. Frekvencia osobnej starostlivosti môže byť rôzna, všetko závisí od dohody rodičov a potrieb dieťaťa - rozhodujúcim je vek dieťaťa, jeho záujmy, školské povinnosti a mimoškolské aktivity. V praxi sa najčastejšie stretávame s modelom striedania dieťaťa v týždňových intervaloch.
Kľúčové podmienky pre nariadenie striedavej starostlivosti
Súd pri rozhodovaní o striedavej starostlivosti prihliada na viacero podmienok, ktoré sú ustanovené v § 24 Zákona o rodine. Podľa tohto ustanovenia, ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené jeho potreby. Rozhodovanie súdu nie je založené na preferencii jedného rodiča, ale na tom, či je striedavá starostlivosť v konkrétnej situácii skutočne prínosom pre dieťa.
Medzi najdôležitejšie faktory, ktoré súd skúma, patria:
- Spôsobilosť rodičov: Obaja rodičia musia byť schopní a ochotní zabezpečiť riadnu starostlivosť a výchovu dieťaťa.
- Záujem rodičov: Musia mať záujem o osobnú starostlivosť o dieťa. Ak jeden z rodičov prejavuje dlhodobý nezáujem, môže to byť dôvodom na zamietnutie striedavej starostlivosti.
- Najlepší záujem dieťaťa: Toto je kľúčové kritérium. Súd prihliada najmä na citové väzby dieťaťa, jeho vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a schopnosť rodičov dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa. Ide o nežiaduci stav negatívne ovplyvňujúci psychický aj fyzický vývoj dieťaťa, ktoré nemôže byť posudzované v jeho záujme.
- Vek dieťaťa: Pri jednoročných deťoch súd zvyčajne nezveruje deti do striedavej starostlivosti, nakoľko by to bol príliš veľký zásah do ich ešte sa len rozvíjajúcej psychiky.
- Vzdialenosť bydlísk rodičov: Striedavá starostlivosť nie je vhodná v prípade vzdialených bydlísk rodičov, kedy by dieťa malo meniť vzdelávacie zariadenie. Súd skúma vzdialenosť bydlísk rodičov, ktorá by mala umožňovať dieťaťu dennú dochádzku do zariadenia, ktoré už navštevuje.
- Názor dieťaťa: Súd je povinný prihliadnuť na názor maloletého dieťaťa, ktoré je účastníkom konania. Názor dieťaťa môže byť významný, no nie je to „hlasovanie“, kde vyhrá ten rodič, ktorého si dieťa vyberie. Právo dieťaťa vyjadriť samostatne svoj názor patrí maloletému dieťaťu v rozsahu jeho schopností a rozumovej vyspelosti s ohľadom na jeho vek.
- Stabilita výchovného prostredia: Dieťa by malo mať zabezpečené bezpečné a stabilné prostredie. Striedavá starostlivosť nie je vhodná pre deti s poruchami správania, nakoľko si vyžadujú stabilitu výchovného prostredia.
- Schopnosť rodičov spolupracovať: Súd skúma schopnosť rodiča spolupracovať s druhým rodičom pri výchove dieťaťa, t.j. či je rodič schopný kompromisu. Ak súd dospeje k záveru, že rodič nie je schopný bez zjavného dôvodu spolupracovať, má sa za to, že rodič nie je výchovne spôsobilý.
Pokiaľ striedavá osobná starostlivosť je v záujme dieťaťa, práve táto forma osobnej starostlivosti zaručuje dieťaťu právo na zachovanie vzťahu k obidvom rodičom, právo na starostlivosť a výchovu zo strany oboch rodičov, na udržiavanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s oboma rodičmi.
Názor rodiča a súdne rozhodovanie
Zákon o rodine jasne stanovuje, že nie je prekážkou nariadenia striedavej starostlivosti, ak jeden z rodičov s jej nariadením nesúhlasí. Bude sa to týkať najmä prípadov, keď obaja rodičia majú záujem na výchove dieťaťa, avšak jeden z nich vyžaduje výlučnú starostlivosť o dieťa. Najčastejšie pôjde o rodiča, ktorý sa o dieťa osobne a v prevažnej miere stará, a z toho dôvodu odmieta nariadenie striedavej starostlivosti. Zákon preto pamätá aj na tieto prípady a nepovažuje názor tzv. preferenčného rodiča za relevantný, nakoľko neodôvodnené odmietanie striedavej starostlivosti je v zásade zneužívaním práva dieťa vychovávať. Zdôrazňuje sa, že v týchto prípadoch je rozhodujúce skúmanie najlepšieho záujmu dieťaťa.
Ak rodič nedodržiava dohodu o striedavej starostlivosti, napríklad marí výkon úradného rozhodnutia a nerešpektuje ani prianie detí samotných, druhý rodič môže požiadať o asistenciu políciu a príslušné orgány. Súd môže nariadiť odborné poradenstvo pre rodiča, ktorý bráni styku dieťaťa s druhým rodičom, a poučiť ho o následkoch jeho pôsobenia na dieťa, vrátane zmeny zverenia.
Otec má rovnaké rodičovské práva ako matka. Výživné sa vo väčšine prípadov platí tam, kde sa o dieťa osobne stará iba jeden rodič, resp. v prípade striedavej starostlivosti, ak má jeden z rodičov vyšší príjem ako druhý rodič. Ak však dohoda o striedavej starostlivosti nie je možná, je potrebné podať návrh na súd na úpravu práv a povinností k maloletému. V návrhu sa uvedie návrh zveriť maloleté dieťa do osobnej starostlivosti, výška výživného a úprava styku.
Webinář: Psychologické aspekty radikalizace
Výživné pri striedavej starostlivosti
Po rozhodnutí o starostlivosti o dieťa súd vždy rieši aj finančné zabezpečenie jeho potrieb. Vyživovacia povinnosť rodičov existuje bez ohľadu na to, či sú rodičia spolu alebo rozvedení. Vyživovaciu povinnosť rodičov upravuje Zákon o rodine. Častý omyl je, že pri striedavke výživné automaticky zaniká. V praxi však môže byť výživné určené aj pri striedavej starostlivosti, najmä ak jeden z rodičov má výrazne vyšší príjem a druhý nesie viac každodenných nákladov.
Súd sa musí s otázkou výživného na oprávnené dieťa vysporiadať aj v prípade, ak rodičom nariadi striedavú osobnú starostlivosť o maloleté dieťa. Súd zisťuje okolnosti daného prípadu a o všetkých relevantných skutočnostiach sám a vždy rozhoduje v najlepšom záujme dieťaťa. Pri určovaní výšky výživného v prípade striedavej starostlivosti súd vychádza primárne z nákladov oprávneného dieťaťa na bývanie, ošatenie, vzdelávanie, školské a mimoškolské aktivity, kurzy, telefón, dopravu, výlety a pod. v závislosti od miery životnej úrovne povinného rodiča.
Následne súd podľa schopností, možností a majetkových pomerov povinných rodičov určí pomer, v akom budú jednotlivé náklady oprávneného dieťaťa rozdelené medzi rodičov majúcich dieťa v striedavej starostlivosti. Ak súd určí, že výška výživného je od každého z rodičov rôzna, môže rozhodnúť tak, že dôjde k započítaniu týchto súm a prevyšujúcu sumu bude ten-ktorý rodič posielať druhému rodičovi a obaja budú zároveň hradiť potreby dieťaťa v čase, keď bude toto v ich osobnej starostlivosti. Súd tiež môže určiť, že výživné na oprávnené dieťa bude zo strany rodičov zasielané na osobitný účet, z ktorého sa budú čerpať prostriedky na uspokojovanie potrieb dieťaťa a ktorý bude spravovať rodič určený rozhodnutím súdu na bežnú správu majetku maloletého dieťaťa.
Striedavá starostlivosť a súvisiace dávky
Pri striedavej starostlivosti sa riešia aj otázky štátnych sociálnych dávok a iných príspevkov:
- Rodičovský príspevok: Áno, rodičovský príspevok je štátna sociálna dávka a poberá sa aj v prípade striedavej starostlivosti o dieťa. Na rodičovský príspevok má nárok oprávnená osoba, ak zabezpečuje riadnu starostlivosť o dieťa a má trvalý alebo prechodný pobyt na území SR. Nárok má len jedna oprávnená osoba, a to určená podľa dohody osôb, ktoré sa o dieťa starajú. Ak sa rodičia nedohodnú, rozhodne súd.
- Prídavok na dieťa: Prídavok je štátna sociálna dávka, ktorou štát prispieva oprávnenej osobe na výchovu a výživu nezaopatreného dieťaťa.
- Materská/Rodičovská dovolenka: Podľa Zákonníka práce môže ísť otec aj matka na materskú/rodičovskú dovolenku (voľno z práce) súčasne. Peňažnú dávku môžu poberať aj obidvaja rodičia (ak spĺňajú podmienky zákona o sociálnom poistení - posudzuje sa každý osobitne), ale nie súčasne.
- Daňový bonus: Ak dieťa vyživujú v domácnosti viacerí daňovníci, môže si daňový bonus uplatniť len jeden z nich. Ak podmienky na uplatnenie daňového bonusu spĺňa viac daňovníkov a ak sa nedohodnú inak, daňový bonus na všetky vyživované deti sa uplatňuje alebo sa prizná v poradí matka, otec, iná oprávnená osoba.
Školská dochádzka a striedavá starostlivosť
Školský zákon návštevu dvoch škôl nevylučuje, hoci explicitná úprava návštevy dvoch škôl v prípade striedavej osobnej starostlivosti chýba. Existuje usmernenie Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR, že školy majú rešpektovať rozhodnutie súdu o dvoch školách pri striedavej osobnej starostlivosti. Nevyriešená však je otázka financovania, pretože len zriaďovateľ jednej z dvoch materských škôl, do ktorých je prijaté dieťa, ho môže uviesť v príslušnom výkaze. Súčasný spôsob financovania umožňuje, aby sa zriaďovatelia dvoch materských škôl, do ktorých je prijaté dieťa, dohodli na pomernom rozdelení finančných nákladov.
V praxi sa stretávame s tým, že pri zápise dieťaťa na plnenie povinnej školskej dochádzky škola vyžaduje vyjadrenie súhlasu druhého rodiča, keďže obidvaja rodičia sú rovnocennými zákonnými zástupcami maloletého dieťaťa a vzdelávanie sa považuje za sústavnú prípravu na povolanie, nie teda len za bežnú záležitosť, o ktorej by mohol rozhodovať len jeden z rodičov.
Domáce násilie a Syndróm zavrhnutého rodiča
Ak v rodinnom prostredí dochádza k domácemu násiliu, súd to určite zohľadní pri rozhodovaní o starostlivosti. Prostredie, v ktorom dieťa vyrastá, je z hľadiska jeho fyzického a psychického vývinu veľmi dôležité. Ak dieťa vyrastá v prostredí, v ktorom je svedkom domáceho násilia, nie je to v jeho najlepšom záujme. Tvrdenia o vydieraní a domácom násilí treba preukázať.
V súvislosti s konfliktmi medzi rodičmi je dôležité spomenúť aj Syndróm zavrhnutého rodiča (Parental Alienation Syndrome - PAS). Ide o stav, kedy dieťa odmieta jedného z rodičov bez opodstatneného dôvodu, často v dôsledku manipulácie zo strany druhého rodiča. Psychológovia a súdni znalci môžu posudzovať, či dieťa trpí týmto syndrómom a aké sú jeho prejavy a potenciálne dôsledky. V takýchto prípadoch súd musí zvážiť širší záujem dieťaťa a urobiť kroky smerujúce k obnove narušeného vzťahu medzi rodičom a dieťaťom. Tréning na rozvoj rodičovských a komunikačných zručností môže pomôcť rodičom zvládnuť konflikt a lepšie spolupracovať vo výchove detí.
Odporúčania a právna pomoc
V konaniach týkajúcich sa maloletých detí súdy rozhodujú tak, aby to bolo v ich najlepšom záujme. Pokiaľ je dieťa s jedným z rodičov spokojné, nemožno ho nútiť k opaku. Ak však jeden z rodičov často pracuje v zahraničí, je nepravdepodobné, že by súd zveril dieťa do jeho osobnej starostlivosti. Do úvahy však prichádza striedavá starostlivosť, no súd musí znova posúdiť, či to bude v najlepšom záujme dieťaťa.
Odporúča sa na súdnom pojednávaní uviesť všetky skutočnosti, najmä schopnosť postarať sa o deti, a úprimne opísať, aké podmienky majú u druhého rodiča a aký majú vzťah k obom rodičom a prípadnému novému partnerovi.
Ak sa rodičia dokážu dohodnúť a komunikácia funguje, často stačí pripraviť spoločný návrh a predložiť ho súdu na schválenie. Ak sa dohoda nedá dosiahnuť, oplatí sa riešiť veci vecne, s dôrazom na režim dieťaťa a s dobrou právnou prípravou. Každá rodinná situácia má svoje špecifiká a správne nastavenie riešenia môže výrazne ovplyvniť jej ďalší vývoj. V takýchto prípadoch je vhodné obrátiť sa na Centrum právnej pomoci.