Dôstojný príjem pre dvoch dôchodcov: Informácie a výzvy

Na Slovensku je otázka dôstojného príjmu, najmä pre dôchodcov, stále aktuálna a čelí mnohým výzvam. Tisíckam Slovákov chýba každý mesiac niekoľko stoviek eur na to, aby mohli žiť dôstojný život. Upozorňuje na to denník Pravda, pričom sa odvoláva na výpočty Stredoeurópskeho inštitútu pre výskum práce a holandskej Nadácie WageIndicator Foundation. Tie poukazujú na to, že súčasná minimálna mzda na Slovensku pokrýva len 78 percent základných výdavkov potrebných na dôstojný život. Ak chce človek pracujúci na Slovensku žiť slušne, mal by zarobiť aspoň 962 eur v hrubom.

Minimálna mzda a dôstojný príjem: Aký je rozdiel?

Minimálna mzda na Slovensku nie je jednotná suma pre každého, ale sa líši podľa náročnosti práce. Napríklad, pri práci na najnižšom stupni náročnosti je zárobok v hrubom o 212 eur nižší ako potrebný na slušný život. V druhom stupni náročnosti práce je minimálna mzda 866 eur, čo je stále o 96 eur menej ako dôstojný príjem. Až v treťom stupni náročnosti práce, kde patria napríklad zdravotné sestry, zarobíte o 20 eur viac ako je hranica dôstojného príjmu.

Minimálne mzdové nároky zamestnanca

Nižšie uvedená tabuľka sumarizuje minimálne mzdové nároky pre jednotlivé stupne náročnosti práce na Slovensku.

Pravda na základe dát od odborárov tiež upozorňuje, že Slovensko patrí medzi krajiny s najväčšou medzerou medzi zákonom garantovanou najnižšou mzdou a dôstojnou mzdou. Rozdiel dosahuje 22 percent. V horšej situácii sú v Európskej únii Lotyši, Chorváti, Portugalci, Gréci a Česi. Naopak, v Nemecku, Francúzsku a Holandsku sú minimálne zárobky vyššie ako dôstojná mesačná mzda. Poliaci, Maďari, Slovinci, Litovčania a Estónci majú, na rozdiel od Slovenska, minimálnu mzdu nad národnou hranicou dôstojnej minimálnej mzdy. Minimálne mzdy na Slovensku patria medzi najnižšie v EÚ. V horšej situácii sú napríklad Maďari a Rumuni.

Koľko ľudí na Slovensku má minimálnu mzdu?

Podľa údajov zo Sociálnej poisťovne odhaduje INESS počet ľudí s minimálnou mzdou na približne 100 000. Z celkových 1,6 milióna zamestnancov, ktorí na Slovensku platia odvody, má vymeriavací základ pod alebo na úrovni minimálnej mzdy 215-tisíc ľudí. Sem však patria aj zamestnanci so skrátenými úväzkami, ktorých je približne 100 000. „Môžeme preto predpokladať, že za minimálnu mzdu pracuje približne 6 % slovenských zamestnancov,“ píšu analytici v článku. Podľa mzdových pásiem, ktoré monitoruje portál Platy.sk, má mzdu nižšiu ako 1 000 eur mesačne približne 12 % zamestnancov na Slovensku.

Rodičovský bonus pre dôchodcov

Od januára môžu dostať dôchodcovia, ktorí vychovali aspoň jedno dieťa, prilepšenie k svojej penzii. Rodičovský bonus vo výške 1,5 percenta z priemerného príjmu dieťaťa spred dvoch rokov im Sociálna poisťovňa pošle automaticky. Ak sa rodič o vás nestaral, máte možnosť mu rodičovský bonus zastaviť. Musíte však Sociálnej poisťovni doručiť vyhlásenie, že si vyplácanie bonusu neželáte. Sociálna poisťovňa pripravila na to jednoduchý formulár.

V prípade, ak by mal nárok na rodičovský dôchodok vzniknúť už v roku 2023 (dieťa pracovalo v roku 2021), treba vyhlásenie doručiť do konca februára 2023. Ak vyhlásenie nepodáte alebo ho podáte po termíne, stop bonusu bude platiť najskôr až po piatich rokoch od vzniku nároku na rodičovský dôchodok. Od decembra tiež pribudne pre deti dôchodcov nová možnosť doručenia tohto vyhlásenia.

Problémy s vyplnením formulára

Niektorí občania sa stretávajú s problémami pri vyplňovaní formulára na odmietnutie rodičovského bonusu, pretože obsahuje kolónku pre rodné číslo rodiča, ku ktorému nemajú prístup. Zuzana a Matúš nevedia, kde sa môžu rodné číslo rodičov dozvedieť, keďže úradníci buď rodné číslo nepoznajú, alebo argumentujú, že vzhľadom na ochranu osobných údajov im ho nemôžu povedať. „Pokiaľ ide o rodné číslo rodiča, zákon jednoznačne umožňuje dieťaťu získať rodné číslo rodiča, a to bez akéhokoľvek obmedzenia. Registrujeme, že je tu skupina obyvateľov, ktorá má tento problém s identifikáciou. Rozhodli sme sa im preto v Sociálnej poisťovni poskytnúť súčinnosť.“

Koncept základného príjmu ako riešenie?

Téma ničím nepodmieneného základného príjmu pre každého občana je niečo, o čom sa v priebehu posledných rokov občas niečo napíše. Je to atraktívna téma na úrovni paradigmy nielen pre ekonómiu, ale najmä pre sociálnu politiku. Myšlienka základného príjmu je veľmi jednoduchá. Namiesto súčasného príliš komplikovaného systému sociálneho zabezpečenia by existovala iba jedna ničím nepodmienená dávka pre každého občana nezaťažená daňami ani odvodmi. Bez ohľadu na to, či človek pracuje a zarába alebo nie, či je bohatý/chudobný, vzdelaný/nevzdelaný, či vedie alebo nevedie usporiadaný život. Niektoré koncepcie základného príjmu sa môžu líšiť v prípade vekovej hranice, od ktorej by mal mať občan na základný príjem nárok. Je zaujímavé, že myšlienka základného príjmu získava svojich priaznivcov naprieč celým politickým spektrom. Hoci s pojmom existenčné minimum niektorí odborníci narábajú vcelku kreatívne, toto minimum by malo garantovať, že človek nezomrie od hladu a chladu. Na Slovensku nie je existenčné minimum inštitucionálne podchytené a vyjadrené v peniazoch. Svetová banka za hranicu extrémnej chudoby považuje v súčasnosti sumu 1,90 dolára na deň.

Náklady a výška základného príjmu

Pokiaľ ide o reálny odhad možnej výšky základného príjmu, je potrebné pracovať s číslami a premennými systému sociálneho zabezpečenia. Pre zjednodušenie, ak by sme vychádzali z dát za rok 2016 (pričom systém starobných dôchodkov by dobiehal a poberatelia starobného dôchodku by nedostávali základný príjem), celkové výdavky, ktoré by sa dali ušetriť v prospech základného príjmu, predstavujú sumu 3 256 742 309 € za rok (3,3 mld.).

Ak by sa táto suma rozdelila medzi všetkých obyvateľov (okrem dôchodcov), vyšla by suma približne 61,87 € mesačne. Táto suma sa blíži k základnej dávke v hmotnej núdzi pre jednotlivca (61,60 €), no zďaleka nedosahuje ani sumy životného minima a nestačila by na holé prežitie. Navyše, zavedením základného príjmu by zanikli dávky sociálneho poistenia, ako napr. nemocenské, dávka v nezamestnanosti, úrazové dávky, pozostalostné dávky, ošetrovné a materské.

Ak by sme zaviedli základný príjem vo výške 450 € mesačne (bez ohľadu na vek a s vylúčením poberateľov starobných dôchodkov), potrebovali by sme na to ročne takmer 24 mld. €, čo je oveľa viac, než boli celkové príjmy rozpočtu SR v roku 2016 (okolo 14 mld. €). Na pokrytie takejto sumy by museli veľmi drasticky stúpnuť dane. Napríklad, daň z pridanej hodnoty by musela stúpnuť zo súčasných 20 % na zhruba 80 %, čo by zdvojnásobilo ceny tovarov a služieb a reálna hodnota základného príjmu by klesla na polovicu. Takéto požiadavky na výšku základného príjmu sú vážnou utópiou a treba sa držať reálnych čísel.

Experimenty so základným príjmom v iných krajinách

• Belgicko: Predstavili model, v ktorom by bol základný príjem 1500 € pre dospelého a pre deti do 18 rokov 200 €.
• Švajčiarsko: Občianske združenie Basic Income Switzerland iniciovalo referendum o zavedení základného príjmu. Jeho výška bola navrhovaná na sumu 2500 frankov mesačne (2262 €).
• Fínsko: Testujú základný príjem vo výške 560 € na vzorke dvoch tisíc nezamestnaných ľudí vo veku 25 až 58 rokov. So základným príjmom títo ľudia strácajú nároky na dávku v nezamestnanosti, nemocenské i rôzne rodičovské benefity.

Problémom týchto experimentov je, že sú často smerované na vybrané skupiny, ktoré nie sú reprezentatívnou vzorkou pre celú populáciu krajiny. Krátkodobé vyplácanie základného príjmu nemá dosah na dlhodobé ciele, ale najmä na strategické životné rozhodnutia. Výrazné výsledky by sa dostavili až s odstupom rokov či desaťročí. Ak by existoval aj relatívne štedrý základný príjem pre deti, tak by si vedel každý domyslieť, ako tí najasociálnejší by robili deti pre peniaze. A najmä nižšie spoločenské vrstvy by svoje reprodukčné správanie mali pod menšou kontrolou ako v súčasnosti. Hlavný problém by bol, že sociálno-patologickí jedinci by boli v ostrom kontraste s predpokladom lepšej spoločnosti, na základnom príjme by parazitovali a daný systém by oberali o legitimitu.

Dôchodkový systém a jeho budúcnosť

Myslieť si, že vystačíte len s penziou zo Sociálnej poisťovne je veľký omyl. Aký veľký to dokazujú prepočty minimálnych dôchodkov. Ak ste celý život pracovali za nízku mzdu a váš vymeriavací základ sa pohyboval od 200 do 661 eur, ako penzista by ste v roku 2015 dostali zo Sociálnej poisťovne 269,50 eura. Ani priemerný dôchodok 406,37 eura (k 15. marcu) nie je dôvodom k optimizmu. Štát nás ale neustále presviedča, že výška budúcich dôchodkov z I. piliera je garantovaná. I. pilier je už v súčasnosti v strate a na výplatu dôchodkov si prostriedky štát požičiava. Demografická bomba tiká. Podľa prognóz Eurostatu počet obyvateľov Slovenska do roku 2060 klesne z terajších 5,4 len na 4,6 milióna ľudí. Podiel obyvateľov nad 65 rokov na populácii sa pritom zdvojnásobí. Počet pracujúcich na jedného dôchodcu klesne z dnešných 1,75 až na hodnotu 0,98 a to aj napriek zvyšovaniu veku odchodu do dôchodku.

Výzvy prvého piliera

Dôchodky zo Sociálnej poisťovne závisia od priemerného mzdového bodu, počtu rokov dôchodkového poistenia a aktuálnej dôchodkovej hodnoty (ADH). ADH sa dnes zvyšuje podľa nárastu priemernej mzdy. Od roku 2005 narástla takmer o 65 percent. Či bude ďalej rásť a ako (a porastú aj penzie) to majú v rukách politici. Môžu zmeniť jej parametre a toto číslo môže aj začať klesať. A s ňou aj naše penzie. Odborníci upozorňujú, že pomer priemernej výšky penzie k priemernej mzde sa bude v neprospech dôchodkov zhoršovať. I. pilier so sebou nesie riziko nepriaznivého demografického vývoja, ktorý prinesie tlak na znižovanie dôchodkov z I. piliera a zvyšovanie dôchodkového veku. Nestane sa to o rok alebo dva, ale je pravdepodobné, že v roku 2018 bude musieť vláda prijať nepríjemné opatrenia v I. pilieri.

Druhý pilier a jeho výhody

Celá diskusia by sa ale nemala uberať smerom: byť len v prvom či aj v druhom pilieri. Budúci dôchodca by sa už dnes mal snažiť rozdeliť riziko budúceho dôchodku medzi tri piliere - dôchodok vyplácaný od štátu, dôchodok vyplácaný z vašich úspor v dôchodcovskej spoločnosti a životné poistenie či investície do fondov, nehnuteľností... Novelizácie neodstránili základné dve výhody II. piliera. Tie platia aj dnes. Časť povinných odvodov, ktoré odchádzajú do Sociálnej poisťovne tá presúva do dôchodkových spoločností. Tieto peniaze sú vašim osobným vlastníctvom. A druhá výhoda je, že vami určené oprávnené osoby alebo dedičia nadobudnú všetky vaše úspory v prípade vašej smrti vo fáze sporenia. Ak už začnete poberať dôchodok z II. piliera a napríklad po troch rokoch zomriete, životná poisťovňa vyplatí vašim deťom časť nasporených peňazí.

To čo nemôžete urobiť v prvom pilieri, môžete ovplyvniť v tom druhom. O prvom pilieri rozhodujú politici. O zhodnotení prostriedkov vo fondoch od roku 2005 rozhodovali politici. Najmä negatívne. V roku 2009 zaviedli do druhého piliera garancie a v roku 2013 presunuli väčšinu sporiteľov do garantovaných fondov. Zhodnotenie sa líšilo podľa toho, či ste mali peniaze v rastovom, vyváženom alebo v konzervatívnom fonde. Ak ste mladý sporiteľ, z piliera neodchádzajte ale vyberte si DSS, ktorá má indexový fond. O svoje peniaze v II. pilieri sa jednoducho musíte starať.

Kedy zvážiť vystúpenie z II. piliera?

Váš vek je mimoriadne dôležitý. Ak máte rok alebo dva pred penziou a na účte v II. pilieri len málo našetrené a pritom ste dlhodobo nezarábali viac ako je minimálna mzda, alebo máte nepravidelný príjem a stála, lepšie platená práca nie je na obzore, urobíte lepšie, keď zo sporenia vystúpite. Prvý pilier bude pre vás garanciou o čosi vyššieho dôchodku ako keby vaša penzia bola zložená z dvoch pilierov. To isté platí pre toho, kto má viac ako 55 rokov a príjem nižší ako priemerný. Ak ste v II. pilieri od začiatku a mali ste vyšší príjem ako priemerný, na účte môžete mať už celkom slušnú sumu, možno až 20-tisíc eur. Vystúpením sa vaše nasporené peniaze presúvajú do Sociálnej poisťovne. Vrátiť sa do II. piliera niekedy v budúcnosti (ak sa otvorí) aj s nasporenými peniazmi už pre vás nebude možné. Sporiť by ste museli totiž od nuly.

tags: #slusny #prijem #pre #dvoch #dochodcov