Komplexný sprievodca sluchovým postihnutím na Slovensku: Zákon č. 448/2008 Z. z. a možnosti podpory

Sluchové postihnutie predstavuje závažný zdravotný problém, ktorý ovplyvňuje kvalitu života jednotlivcov a ich sociálne začlenenie. Život s ťažkým zdravotným postihnutím, vrátane sluchového postihnutia, prináša množstvo výziev a prekážok. Je preto dôležité, aby spoločnosť a štát aktívne prispievali k zlepšeniu kvality života týchto osôb. Slovenská legislatíva sa snaží zmierniť dôsledky tohto postihnutia prostredníctvom rôznych foriem podpory, kompenzácií a právnych úprav. Tento článok poskytuje komplexný prehľad o právnych aspektoch sluchového postihnutia na Slovensku, s dôrazom na definície, posudzovanie, kompenzácie a dostupné formy pomoci.

Definícia ťažkého zdravotného postihnutia a sluchové postihnutie

Za fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím (ďalej len osoba s ŤZP) sa považuje fyzická osoba, ktorá má ťažké zdravotné postihnutie uvedené v prílohe č. 1 zákona č. 376/2024 Z. z. o integrovanej posudkovej činnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktoré z hľadiska predpokladaného vývoja bude trvať dlhšie ako 12 mesiacov. Sluchové postihnutie, v závislosti od stupňa poruchy, môže znamenať nedoslýchavosť, čiastočnú alebo úplnú stratu sluchu.

Sociálny dôsledok ťažkého zdravotného postihnutia je znevýhodnenie, ktoré má fyzická osoba z dôvodu jej ŤZP v porovnaní s fyzickou osobou bez zdravotného postihnutia rovnakého veku, pohlavia a za rovnakých podmienok, a ktoré nie je osoba s ŤZP schopná prekonať sama. Miera funkčnej poruchy, vyjadrená v percentách, určuje rozsah nedostatku telesných, duševných alebo zmyslových schopností. Ošetrujúci lekár ju priraďuje každej osobe individuálne, podľa jej ochorenia. Každé ochorenie má určitú mieru funkčnej poruchy.

Charakteristika sluchového postihnutia

Pri sluchovom postihnutí ide o poruchu sluchu, ktorá sa premieta do vývinu jedinca podľa stupňa a rozsahu straty sluchovej ostrosti a obdobia sluchového postihnutia. Je postihnutý nedostatkami počutia reči. Toto postihnutie je možné vymedziť dvoma krajnými prípadmi. Nedoslýchavosť je ľahší stupeň sluchovej poruchy, keď jedinec vníma reč prevažne sluchom. Úplná hluchota je prípad, keď jedinec vôbec nepočuje. Hluchý jedinec alebo jedinec postihnutý ťažkou nedoslýchavosťou vníma reč prevažne zrakom a hmatom.

Stupne sluchového postihnutia:

• Úplná strata sluchu
• Veľmi ťažké sluchové postihnutie: 91 dB
• Ťažké sluchové postihnutie: 71-91 dB
• Stredne ťažké sluchové postihnutie: 56-71 dB
• Stredné sluchové postihnutie: 41-55 dB
• Ľahké sluchové postihnutie: 26-40 dB

Stupeň sluchovej poruchy nie je jediným kritériom závažnosti sluchového postihnutia. Okrem neho rozhoduje funkčná kapacita jedinca, rozvinutosť reči, mentálne schopnosti a individuálne podmienky vývinu. Sluchovo ťažšie postihnutý jedinec má narušené sociálne vzťahy, menšie sluchové postihnutie takéto narušenie nespôsobuje. Sluchovo postihnutí jedinci vyžadujú komplexnú, t. j. lekársku, špeciálno-pedagogickú, sociálnu a technickú starostlivosť. Pedagogika sluchovo postihnutých sa zameriava predovšetkým na rozvoj komunikačných spôsobilostí, na rozvíjanie reči vo všetkých jej formách, t. j. orálnej, písanej, na rozvoj sluchovej pozornosti od útleho veku, ale aj psychických schopností a celej osobnosti sluchovo postihnutých osôb.

Viacnásobné postihnutie: Definícia a charakteristika

Viacnásobné postihnutie je definované ako kombinácia dvoch alebo viacerých znevýhodnení u jednej osoby. Môže ísť o kombináciu mentálneho, senzorického (zrakového, sluchového), somatického postihnutia, porúch komunikácie, sociálnych vzťahov a sociálnej integrácie. Interakciou a vzájomným prekrývaním týchto postihnutí vzniká synergický efekt, ktorý predstavuje novú kvalitu postihnutia, odlišnú od jednoduchého súčtu prítomných znevýhodnení. Medzi najzávažnejšie formy viacnásobného postihnutia patrí hluchoslepota, ktorá kombinuje zrakové a sluchové postihnutie.

Integrovaná posudková činnosť a legislatívny rámec

Hlavným cieľom reformy posudkovej činnosti je odstrániť nejednotnosť v posudzovaní zdravotného postihnutia a dlhodobých potrieb starostlivosti, zaviesť lepšiu koordináciu procesov posudzovania, ako aj zefektívniť posudzovanie klienta. Posudzovanie sa vykonáva nielen v oblasti ťažkého zdravotného postihnutia, sociálnych služieb ale aj na účely sociálnej ekonomiky a zabezpečujú ho po novom výlučne úrady práce, sociálnych vecí a rodiny na základe jednotných metodík (metodika k sociálnej posudkovej činnosti a metodika k lekárskej posudkovej činnosti). Jeden posudok bude slúžiť na viaceré účely.

Integrovaná posudková činnosť je upravená v zákone č. 376/2024 Z. z. o integrovanej posudkovej činnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Podrobnosti výkonu posudkovej činnosti sú uvedené vo vyhláške Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 51/2025 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona č. 376/2024 Z. z. o integrovanej posudkovej činnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov a zákona č. 447/2008 Z. z.

Podľa zákona o integrovanej posudkovej činnosti sa bude vždy vykonávať ako prvá sociálna posudková činnosť a až následne lekárska posudková činnosť. Sociálna posudková činnosť je zameraná na posúdenie sociálnej situácie človeka a jeho potrieb vo vlastnej domácnosti a jeho sociálnom prostredí, až následne lekárska posudková činnosť, v ktorej posudkový lekár posúdi zdravotný stav.

Zákonná úprava a práva osôb so sluchovým postihnutím

V roku 2007 potvrdilo európske spoločenstvo a členské štáty presvedčenie, že téma postihnutia je otázkou ľudských práv a potrebuje právny základ. Dňa 3. mája 2008 vstúpil do platnosti Dohovor OSN o právach ľudí so zdravotným postihnutím. Spoločným menovateľom v špeciálnej pedagogike a sociálnej práci v kontexte starostlivosti o zdravotne znevýhodnených je využívať ich potencionálne možnosti, kompenzovať negatívne dôsledky ich znevýhodnenia a snažiť sa o ich integráciu do spoločnosti, ktorá rešpektuje práva, dôstojnosť a rovnosť príležitostí všetkých ľudí. Na Slovensku tento doklad upravuje zákon č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Spomína štyri základné oblasti, kde môžu byť kompenzované sociálne dôsledky zdravotného postihnutia - mobilita a orientácia, komunikácia, zvýšené výdavky a sebaobsluha.

Slovenská legislatíva upravuje práva a povinnosti osôb so sluchovým postihnutím v rôznych oblastiach života, vrátane vzdelávania, zamestnania a prístupu k službám. Medzi kľúčové zákony patria:

• Zákon č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov: Tento zákon upravuje poskytovanie peňažných príspevkov na kompenzáciu sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia.
• Zákon č. 376/2024 Z. z. o integrovanej posudkovej činnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov: Tento zákon upravuje proces posudzovania zdravotného postihnutia a zavádza integrovanú posudkovú činnosť.
• Zákon o posunkovej reči nepočujúcich osôb: Tento zákon uznáva slovenský posunkový jazyk ako prirodzený jazyk komunity nepočujúcich osôb a upravuje vzdelávanie nepočujúcich detí.

Zákon o posunkovej reči nepočujúcich osôb

Novela zákona poukazuje na to, že posunková reč je primárnou zložkou identity nepočujúceho a nie je len akousi pomôckou napĺňajúcou podpornú funkciu pri osvojovaní si orálnej reči. Novela sekundárne deklaruje, že osvojenie si orálnej reči nepočujúcim dieťaťom by nemalo byť považované za nevyhnutnú podmienku integrácie nepočujúceho do komunity počujúcich. Pre nepočujúceho totiž ostáva po celý čas súčasťou identity jeho posunková a nie orálna reč. Slovenská republika bola v poradí treťou krajinou na svete, ktorá legislatívne upravila vzdelávanie v posunkovej reči nepočujúcich samostatným zákonom. Ustanovenie upravuje vzdelávanie nepočujúcich v špeciálnych školách pre nepočujúce deti.

Preukaz ZŤP: Identifikácia a účel

Preukaz ZŤP (zdravotne ťažko postihnutý) je doklad, ktorý potvrdzuje status osoby s ťažkým zdravotným postihnutím. Slúži na uplatnenie kompenzácií a zliav, ktoré sú určené na zmiernenie sociálnych dôsledkov ŤZP. Je dôležité rozlišovať medzi preukazom ZŤP a invalidným dôchodkom. Preukaz ZŤP vydáva Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny (ÚPSVaR) na základe posúdenia zdravotného stavu, zatiaľ čo invalidný dôchodok priznáva Sociálna poisťovňa. Nárok na získanie preukazu ZŤP vzniká až po vydaní posudku, v ktorom miera funkčnej poruchy musí byť minimálne 50%.

Dve varianty preukazu ZŤP:

• Preukaz ZŤP: Je určený pre ľudí s trvalým funkčným postihnutím, ktoré im sťažuje samostatný pohyb a orientáciu v priestore.
• Preukaz ZŤP so sprievodcom: Udeľuje sa osobám, ktoré si vyžadujú sprievod pri pohybe mimo domu. Tento preukaz má oranžový pruh a oprávňuje sprievodcu osoby s ŤZP na bezplatnú prepravu. Je označený červeným pruhom.

Jeho vydanie schvaľuje Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny (ÚPSVaR) v mieste vášho trvalého bydliska. Pred jeho samotným vydaním žiadateľ absolvuje lekársku posudkovú činnosť, počas ktorej sa posudzuje jeho zdravotný stav a miera funkčnej poruchy. Pre vydanie tohto dokladu je potrebné, aby zdravotné postihnutie malo dlhodobý charakter (predpokladá sa trvanie funkčnej poruchy najmenej 12 mesiacov). Prechodné zdravotné stavy alebo dočasné poruchy zvyčajne nie sú dôvodom na vydanie preukazu.

Ako získať preukaz ZŤP: Postup krok za krokom

1. Lekárska prehliadka: Pred podaním žiadosti je nevyhnutné absolvovať lekársku prehliadku, ktorej výsledky budú dôležité pre posúdenie zdravotného stavu a následného posúdenia statusu ako ťažko zdravotne postihnutého občana. Tlačivo lekárskeho posudku vyplní obvodný lekár. Žiadateľ ho musí predložiť spolu s kópiami všetkých potrebných posudkov od odborných lekárov.
2. Žiadosť na ÚPSVaR: O získanie preukazu ZŤP je nevyhnutné požiadať ÚPSVaR (Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny) na odbore sociálnych vecí a rodiny, podľa miesta trvalého bydliska. Vyplnené tlačivá odovzdá na odbore sociálnych vecí a rodiny ÚPSVaR.
3. Posudkové konanie: Po podaní žiadosti vás pozvú na posudkové konanie, kde lekár ÚPSVaR posúdi vaše funkčné postihnutie a stupeň jeho závažnosti. Niekedy sa lekársky posudok vykonáva bez prítomnosti žiadateľa, a lekár rozhodne o miere funkčnej poruchy na základe priložených lekárskych správ. Ak chcete byť ako zástupca alebo ZŤP osoba účastná/ý/í konania lekárskej posudkovej činnosti za účelom posúdenia zdravotného stavu, musíte napísať žiadosť.
4. Rozhodnutie: V priebehu 30 dní obdrží človek rozhodnutie, na ktoré je možné sa odvolať. Všeobecne platí, že schválenie ZŤP môže trvať približne 2 až 3 mesiace. V prípade jednoduchých zdravotných postihnutí môže byť schválenie ZŤP rýchlejšie, približne do 1 mesiaca. To, ako dlho trvá schválenie ZŤP, sa môže líšiť v závislosti od viacerých faktorov.

Ak je žiadosť o preukaz zamietnutá, máte právo sa odvolať proti rozhodnutiu. V rámci odvolania sa môže predložiť nový zdravotný posudok alebo iné dokumenty na podporu žiadosti.

Diagnózy na získanie preukazu ZŤP osoby

Ak trpíte týmito diagnózami, môžete o tento preukaz požiadať:

• Telesné postihnutia: Ťažké poruchy mobility, paralýza alebo paréza končatín, amputácie končatín, degeneratívne ochorenia kostí a kĺbov s vážnym vplyvom na pohyblivosť, poruchy stability a koordinácie pohybu spôsobené neurologickými ochoreniami (napr. sclerosis multiplex, detská mozgová obrna).
• Zmyslové postihnutia:
  • Zrakové postihnutia: Praktická slepota (zraková ostrosť 0,1 a menej na lepšom oku po korekcii), úplná slepota.
  • Sluchové postihnutia: Bilaterálna strata sluchu nad 60 dB.
  • Poruchy reči: Ťažké narušenie rečovej schopnosti (napríklad afázia, mutizmus).
• Duševné poruchy a poruchy správania: Duševné ochorenia (schizofrénia, ťažké depresívne a bipolárne poruchy), poruchy správania a sociálnej prispôsobivosti, poruchy autistického spektra s vážnym dopadom na sociálne začlenenie, demencie (vrátane Alzheimerovej choroby), ak výrazne ovplyvňujú schopnosť orientácie a komunikácie.
• Chronické ochorenia a systémové poruchy: Kardiovaskulárne ochorenia, ochorenia dýchacieho systému, metabolické poruchy, onkologické ochorenia, hematologické ochorenia.
• Poruchy centrálneho nervového systému: Epilepsia s častými záchvatmi, Parkinsonova choroba v pokročilom štádiu, traumatické poranenia mozgu alebo miechy s dlhodobými následkami.
• Poruchy tráviaceho systému a výživy: Chronické ochorenia pečene, stavy po transplantácii orgánov.
• Poruchy imunitného systému: Ťažké formy autoimunitných ochorení, ťažké alergie alebo imunodeficiencie.
• Poruchy zvieračov a močového systému: Inkontinencia moču alebo stolice, závažné urologické poruchy.
• Detské diagnózy a špecifické stavy: Detská mozgová obrna, ťažké vývojové poruchy, chronické ochorenia detí.

Tieto diagnózy môžu byť špecifikované alebo rozšírené podľa lekárskej posudkovej činnosti, ktorá určí mieru funkčnej poruchy, odkázanosť na pomoc a potrebu kompenzácie. Presný zoznam a kritériá sú uvedené v prílohe č. 3 zákona.

Peňažné príspevky a sociálne služby pre osoby so sluchovým postihnutím

Štát poskytuje osobám s ŤZP pomoc vo forme peňažných príspevkov na kompenzáciu podľa zákona č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Cieľom je podpora sociálneho začlenenia fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím do spoločnosti a jej aktívnej účasti pri zachovaní jej ľudskej dôstojnosti.

Kompenzácia sociálneho dôsledku ŤZP

Kompenzácia sociálneho dôsledku ťažkého zdravotného postihnutia je zmiernenie alebo prekonanie sociálneho dôsledku ŤZP poskytovaním peňažných príspevkov na kompenzáciu alebo poskytovaním sociálnych služieb. Za kompenzáciu sa považuje aj osobitná starostlivosť podľa zákona č. 305/2005 Z. z.

Majetkové pomery a peňažné príspevky

Peňažný príspevok na kompenzáciu sa neposkytne, ak je hodnota majetku osoby s ŤZP vyššia ako 50 000 €. Fyzická osoba, ktorá žiada o peňažný príspevok na kompenzáciu, okrem fyzickej osoby, ktorá žiada o peňažný príspevok na opatrovanie a fyzická osoba, na ktorej opatrovanie sa príspevok žiada, vyhlasuje na osobitnom tlačive, či hodnota majetku, ktorý vlastní, je vyššia ako 50 000 €.

Príjem osoby s ŤZP sa porovná so životným minimom pre dospelého, čo je od 1.7.2025 suma 284,13 € mesačne. Peňažné príspevky nie je možné priznať ťažko zdravotne postihnutej osobe, ktorej príjem presahuje päťnásobok životného minima, t.j. 1 420,65 €. Príspevky na kompenzáciu zvýšených výdavkov na pohonné hmoty, diétne stravovanie, hygienu a opotrebovanie šatstva, obuvi a zariadenia sa nepriznajú, ak príjem presahuje trojnásobok životného minima.

Príklad výpočtu príjmu

Pani Jana je ťažko zdravotne postihnutá. Jej jediným príjmom je invalidný dôchodok vo výške 350 €. Manžel pani Jany je zamestnaný, jeho priemerná mesačná mzda za minulý rok bola 670 € v čistom. Deti pani Jany sú dospelé a samostatné. Príjem pani Jany a jej manžela predstavuje spolu 1 020 € mesačne. Túto sumu vydelíme dvomi, keďže spoločne posudzujeme dve osoby - pani Janu a jej manžela. Výsledok je 510 €.

Príklad príjmovej situácie: Osoba s ŤZP žije iba s manželom. Jej priemerný mesačný príjem je 777 €, priemerný mesačný príjem jej manžela je 333 €. Príjem sa zisťuje ako priemerný mesačný príjem za kalendárny rok, ktorý predchádza kalendárnemu roku, v ktorom fyzická osoba požiadala o peňažný príspevok na kompenzáciu.

Sociálne služby

Sociálna starostlivosť o zrakovo a sluchovo postihnutých občanov na Slovensku je komplexná oblasť, ktorá zahŕňa široké spektrum služieb a aktivít zameraných na zlepšenie kvality ich života, podporu ich integrácie do spoločnosti a zabezpečenie rovnocenných príležitostí. Cieľom je umožniť im plnohodnotne sa zapájať do všetkých oblastí života, od vzdelávania a zamestnania až po sociálne a kultúrne aktivity.

Sociálna služba musí zohľadňovať nielen individuálne potreby dieťaťa, ale aj potreby a možnosti jeho rodiny. Medzi formy sociálnych služieb patria:

• Špecializované sociálne poradenstvo: Zistenie príčin vzniku, charakteru a rozsahu problémov fyzickej osoby, rodiny alebo komunity a poskytnutie im konkrétnej odbornej pomoci.
• Sociálna rehabilitácia: Podpora samostatnosti, nezávislosti, sebestačnosti (napr. rozvoj a nácvik zručností, aktivizácia schopností, posilňovanie rôznych návykov, nácvik používania pomôcky, rozvoj priestorovej orientácie, samostatného pohybu).
• Preventívne aktivity: Predchádzanie, prekonávanie a riešenie rizikových situácií.
• Stimulácia komplexného vývinu dieťaťa: Vykonávanie postupov a techník, ktoré podporujú psychomotorický vývoj dieťaťa, rozvoj komunikácie a adaptáciu dieťaťa na okolité prostredie v súlade s jeho individuálnymi potrebami a schopnosťami, a ktorá je zameraná aj na posilnenie schopností členov rodiny dieťaťa so zdravotným postihnutím v oblasti starostlivosti o toto dieťa.
• Komunitná rehabilitácia: Zabezpečenie spolupráce subjektov, ktorými sú najmä rodina, obec, vzdelávacie inštitúcie, poskytovatelia služieb zamestnanosti, poskytovatelia sociálnych služieb a poskytovatelia zdravotnej starostlivosti; cieľom komunitnej rehabilitácie je obnova alebo rozvoj fyzických, mentálnych a pracovných schopností osoby a podpora jej začlenenia do spoločnosti.

Výhodou sociálnych služieb je, že sa môžu poskytovať nielen v ambulancii (napr. v centre), ale aj priamo odbornými zamestnancami terénnou formou v prirodzenom prostredí dieťaťa (t. j. doma, v škôlke, na ihrisku a pod.), kde dieťa trávi podstatnú časť dňa. Poradca v domácom prostredí podporuje vývin dieťaťa, pomáha pri vytváraní rutín, pri ktorých sa dieťa prirodzene učí, nachádza príležitosti pre väčšiu samostatnosť dieťaťa a prispôsobuje prostredie, aby bolo pre dieťa podnetné.

Peňažné príspevky pre deti so sluchovým postihnutím

Na príspevky má dieťa nárok, pokiaľ má minimálne 50% miery funkčnej poruchy, ktorá sa pri poruchách sluchu stanovuje podľa škály Fowlera:

• miera funkčnej poruchy 70 - 80% - vrodená obojstranná praktická hluchota u detí alebo hluchota u detí, ktorá sa vyskytla po rozvinutí reči, do skončenia prípravy na povolanie (vrátane nositeľov kochleárnych implantátov), podľa Fowlera viac ako 85 - 90%.
• miera funkčnej poruchy 50 - 60% - obojstranná ťažká nedoslýchavosť u detí a dospelých zisťovaná slovnou alebo objektívnou audiometriou (aj u nositeľov kochleárnych implantátov) podľa Fowlera 80% a viac.
• miera funkčnej poruchy 50% - obojstranná stredne ťažká nedoslýchavosť u detí podľa Fowlera 55% a viac.

Mieru funkčnej poruchy dieťaťa stanovuje vo svojom posudku lekár. V prípade, že má dieťa aj ďalšie zdravotné problémy, je potrebné dať na posúdenie podklady od všetkých odborníkov ku všetkým zdravotným ťažkostiam. Miera funkčnej poruchy dieťaťa sa tak posúdi komplexne.

Jednorazové peňažné príspevky, o ktoré sa môžete uchádzať:

• peňažný príspevok na kúpu pomôcky,
• peňažný príspevok na výcvik používania pomôcky,
• peňažný príspevok na úpravu pomôcky,
• peňažný príspevok na opravu pomôcky,
• peňažný príspevok na kúpu zdvíhacieho zariadenia,
• peňažný príspevok na kúpu osobného motorového vozidla,
• peňažný príspevok na úpravu osobného motorového vozidla.

Ďalšie formy podpory

Včasná intervencia

Dôležitou súčasťou podpory je včasná intervencia, ktorá sa zameriava na stimuláciu vývinu dieťaťa a podporu rodiny v skorých štádiách vývoja. Od roku 2014 vznikli v Slovenskej republike štyri Centrá včasnej intervencie (Bratislava, Žilina, Banská Bystrica, Košice a Prešov). Zákon o sociálnych službách (č. zákona 448/2008. Z. z. v znení neskorších predpisov) upravuje ich činnosť ako sociálne služby včasnej intervencie, ktoré sa poskytujú dieťaťu do 7. rokov veku a jeho rodine, ak je ohrozený jeho vývoj z dôvodu zdravotného postihnutia. Ide o poskytovanie špecializovaného sociálneho poradenstva a sociálnej rehabilitácie a vykonávanie stimulácie komplexného vývoja dieťaťa so zdravotným postihnutím a preventívnu aktivitu. Uvedená sociálna služba sa poskytuje ambulantnou alebo terénnou formou.

Vzdelávanie

Školský systém by mal zabezpečiť inkluzívne vzdelávanie pre deti s viacnásobným postihnutím. Reforma školstva spôsobila, že od 1. septembra 2009 vstúpil podľa Zákona č. 245/2008 Z. z. (o výchove a vzdelávaní) do platnosti nový štátny vzdelávací program, kde sú aj pre hluchoslepých žiakov schválené 3 štátne vzdelávacie programy: predprimárne vzdelávanie (špeciálna materská škola), primárne vzdelávanie (špeciálna základná škola), sekundárne vzdelávanie (praktická škola). Pre hluchoslepé deti existuje špeciálna škola v Červenici pri Prešove. Legislatíva v školstve je nastavená smerom, ktorý rešpektuje, že pri vzdelávaní hluchoslepých a žiakov s viacnásobným postihnutím, či žiakov s autizmom je pri vzdelávaní súbežne s učiteľom potrebný aj asistent učiteľa (§ 6 Vyhlášky č. 322/2008 Z. z.). Sluchovo postihnuté deti sa v súčasnosti vzdelávajú v materských, základných školách a učilištiach bežného typu alebo v školách pre nedoslýchavých a pre nepočujúcich. Cieľom pedagogiky sluchovo postihnutých je sociálna integrácia.

Špecializované zariadenia

V Zákone č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách sa po prvýkrát objavuje v systéme sociálnych služieb na riešenie nepriaznivej sociálnej situácie z dôvodu ťažkého zdravotného postihnutia aj špecializované zariadenie, kde sa poskytuje sociálna služba fyzickej osobe, ktorá je odkázaná na pomoc inej fyzickej osoby a má zdravotné postihnutie. Okrem iných druhov postihnutí sa tu po prvýkrát spomína aj hluchoslepota. Pre dospelých hluchoslepých je na Slovensku jediné špecializované zariadenie - Maják, v Zdobe pri Košiciach.

Pre ľudí so zdravotným postihnutím sú v Piatej hlave uvedeného zákona vymedzené sociálne služby na riešenie nepriaznivej sociálnej situácie z dôvodu ťažkého zdravotného postihnutia, nepriaznivého zdravotného stavu alebo z dôvodu dovŕšenia dôchodkového veku, ktoré zákon uvádza ako: Zariadenie podporovaného bývania, Zariadenie opatrovateľskej služby, Rehabilitačné stredisko, Domov sociálnych služieb, Špecializované zariadenie, Denný stacionár, Opatrovateľská služba, Prepravná služba, Sprievodcovská služba a predčitateľská služba, Tlmočnícka služba, Sprostredkovanie tlmočníckej služby, Sprostredkovanie osobnej asistencie a Požičiavanie pomôcok. Základné sociálne poradenstvo vymedzuje §19.

Podporné skupiny a poradenstvo

Dôležitou súčasťou podpory sú podporné skupiny, ktoré pozitívnym spôsobom stimulujú rodičov a ich snahy pri zvládaní tejto náročnej úlohy. Poradenstvo, dostatok informácií a poskytnuté kompenzácie môžu vniesť optimizmus do života rodičov.

Sociálna integrácia a sprevádzanie

Sociálna izolácia osôb so zdravotným postihnutím je závažným celospoločenským problémom. Sociálna integrácia osôb so zdravotným postihnutím je závislá od mnohých faktorov (bezbariérovosti, prístupu k stavbám občianskeho vybavenia, dostupnosti sociálnych služieb, pomôckam, druhu zdravotného postihnutia, sociálneho prostredia, rodinného prostredia, osobnosti, prístupu k životu, postojov a pod.). Counselling (sprevádzanie) ako metóda sociálnej práce by sa mala zaradiť medzi metódy špecializovaného sociálneho poradenstva.

Prístup spoločnosti a starostlivosť o seba

Viacerí odborníci z oblasti sociálnej, zdravotníckej aj spoločenskej upozorňujú na skutočnosť, že pre resocializáciu osoby s ťažkým zdravotným postihnutím je dôležité skúmať, ako sú ľudia so zdravotným postihnutím definovaní. Ide o to, či sú definovaní cez ich postihnutie - v zmysle toho, čo nedokážu - (disabilities), alebo cez ich schopnosti a zručnosti - (abilities). Aj keď reálne nie je možná úplná inklúzia týchto ťažko viacnásobne postihnutých osôb do bežného spoločenského života, veľmi dôležitá je zmena v prístupe a postojom k týmto ľuďom zo strany spoločnosti. Ukazovateľom integrácie zdravotne znevýhodnených ľudí do spoločnosti je zabezpečiť im vhodné a pre nich primerané bývanie, prácu, trávenie voľného času, sebaobhajovanie.

Je nutné, aby rodičia hľadali hnací motor, ktorý im dodá energiu zvládať náročnú starostlivosť o postihnuté dieťa. Žena potrebuje cítiť, že napriek tomu, že sa jej narodilo postihnuté dieťa, je plnohodnotným človekom a môže sa realizovať v aktivitách, ktoré ju zaujímajú a napĺňajú. V tejto fáze je nesmierne dôležité, aby si rodičia uvedomili fakt, že sa nemôžu nechať vydierať, využívať alebo ponižovať vlastným dieťaťom bez ohľadu na jeho postihnutie.

Zľavy v doprave

V železničnej doprave sú zľavy (okrem vlakov zadarmo) u osôb s poruchou sluchu nasledovné: Držiteľ preukazu s červeným pruhom (ZŤP/S) má nárok aj na bezplatnú prepravu svojho sprievodcu a invalidného vozíka v služobnom vozni. Zľavy platia aj na vlaky Regiojet (60%) a IC a EC, tam závisia aj od iných parametrov. V autobusovej doprave: väčšina dopravcov poskytuje zľavy z cestovného, ktoré sa vzťahujú aj na sprievodcu (môže byť aj oslobodený od platby). Konkrétne podmienky a výšky zliav si určuje každý dopravca individuálne, to znamená, že sa môžu líšiť v rámci jednotlivých VÚC, preto si treba tieto veci zistiť dopredu.

Pracovné voľno

Rodič dieťaťa s preukazom ZŤP a ZŤP/S má taktiež nárok na ďalších 10 pracovných dní voľna, ak sprevádza svoje dieťa do špeciálnej školy, resp. zariadenia sociálnej starostlivosti (311/2001 Z. z. paragraf 141, odsek 2 písmeno C, bod 2).

Možnosť získania zbrojného preukazu

Opozičná strana SaS chce presadiť, aby zbrojný preukaz typu E a F (šport a zberateľstvo) mohli získať aj osoby so sluchovým postihnutím. Vyplýva to z novely zákona o strelných zbraniach a strelive, ktorú do Národnej rady (NR) SR predložila skupina poslancov za SaS. Sú presvedčení, že pre bezpečné vykonávanie streleckých aktivít v skupinách E a F nie je sluch rozhodujúcim faktorom.

tags: #sluchove #postihnutie #zakon #44y