Sluchové postihnutie v dospelom veku: Komplexný prehľad

Sluch je jedným z piatich základných ľudských zmyslov a jeho porucha môže mať rozsiahle dôsledky na kvalitu života jedinca. Strata sluchu v dospelosti môže mať významný dopad na kvalitu života, preto je dôležité porozumieť príčinám, príznakom a možnostiam rehabilitácie. Sluchové postihnutie je úplná alebo čiastočná strata sluchu a obmedzená možnosť vnímania sluchových podnetov.

Svetová zdravotnícka organizácia radí sluchové postihnutie na druhé miesto z hľadiska závažnosti postihnutia. Na Slovensku je evidovaných 5 - 7 % populácie nepočujúcich alebo nedoslýchavých. Sluchovo postihnutí jedinci vyžadujú komplexnú, t.j. lekársku, špeciálno-pedagogickú, sociálnu a technickú starostlivosť. Cieľom tohto článku je poskytnúť ucelený pohľad na sluchové postihnutie v dospelom veku, od jeho definície a typov, cez diagnostiku a možnosti kompenzácie, až po komunikačné stratégie a špecifiká.

Definícia a klasifikácia sluchového postihnutia

Sluchové postihnutie je všeobecný termín, ktorý zahŕňa rôzne stupne a typy straty sluchu. Je postihnutý nedostatkami počutia reči. Toto postihnutie možno vymedziť dvoma krajnými prípadmi. Môže byť vrodené alebo získané počas života. Sluchové postihnutie sa premieta do vývinu jedinca podľa stupňa a rozsahu straty sluchovej ostrosti a obdobia sluchového postihnutia. Osoby s rôznym stupňom sluchového postihnutia - nedoslýchaví, nepočujúci, ohluchnutí a osoby s kochleárnym implantátom - tvoria rôznorodú skupinu s odlišnými potrebami a spôsobmi komunikácie.

Nedoslýchavosť a hluchota

• Nedoslýchavosť: Je ľahší stupeň sluchovej poruchy, keď jedinec vníma reč prevažne sluchom.
• Úplná hluchota: Je prípad, keď jedinec vôbec nepočuje, a teda vníma reč prevažne zrakom a hmatom. Sluchovo postihnutí majú väčšinou zvyšky sluchu.

Aj ľudia s načúvacím aparátom nemusia vnímať zvuky normálne. Načúvací aparát zlepšuje kvalitu a kvantitu sluchového vnímania, ale neodstraňuje úplne narušenie sluchu.

Stupne sluchových porúch podľa WHO

Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) určila stupne sluchových postihnutí na pracovné účely nasledovne:

Stupeň sluchovej poruchy nie je jediným kritériom závažnosti sluchového postihnutia. Okrem nej rozhoduje funkčná kapacita jedinca, rozvinutosť reči, mentálne schopnosti a individuálne podmienky vývinu.

Typy sluchových porúch

Porúch sluchu je niekoľko typov. Podľa toho, ktorá časť sluchového aparátu je postihnutá, ich môžeme zjednodušene rozdeliť na:

• Prevodová porucha sluchu: Príčina je v prevodovej časti sluchového aparátu, teda vo vonkajšom alebo strednom uchu. Ide o problémy vo vonkajšom alebo strednom uchu, ktoré bránia prenosu zvuku do vnútorného ucha. Z pedagogického hľadiska je možné lepšie kompenzačnou technikou korigovať prevodové poruchy. V prípade, že porucha sluchu sa nedá odstrániť liekmi alebo operáciou, na jej kompenzáciu sa používajú načúvacie aparáty, stredoušné implantáty (Middle ear implants) alebo implantáty kostného vedenia (Bone conduction implant, BAHA®, BONEBRIDGE®).
• Percepčná porucha sluchu (senzorineurálna): Spôsobená poruchou v kochlei (slimáku) alebo sluchového nervu. Kochlea obsahuje jemné vláskové bunky, ktoré premieňajú zvuk na elektrické impulzy odovzdávané do sluchového nervu. Je podmienená chorobami alebo anomáliami vnútorného ucha a/alebo kochleárneho nervu. Sú to najčastejšie typy porúch sluchu.
• Zmiešaná porucha sluchu: Kombinácia prevodovej a percepčnej poruchy sluchu.
• Retrokochleárna porucha sluchu: Zahŕňa poškodenie nervového prenosu v kochleárnom nerve alebo dráhy mozgového kmeňa.
• Sluchová neuropatia: Porucha sluchu, kde síce kochlea nie je poškodená a prijíma zvuky v poriadku, avšak signál, ktorý z nej odchádza je zmätočný, prípadne nie je v poriadku so sluchovým nervom. Lekári presne nevedia, čo spôsobuje sluchovú neuropatiu. Problém s prenosom signálov zo vnútorného ucha do mozgu. Zvyčajne je na oboch ušiach, avšak veľkosť poruchy sluchu, môže byť na každom uchu iná. Niekedy sa zlepší. Načúvacie prístroje väčšinou nepomáhajú ľuďom so sluchovou neuropatiou, pretože robia zvuk hlasitejší, avšak nie čistejší.
• Centrálna porucha sluchu: Porucha, keď sa jedinec správa ako keby bol nepočujúci napriek tomu, že jeho ucho funguje správne. Je to preto, že mozog má problém porozumieť, čo je zvuk a nesprávne interpretuje signály, ktoré dostáva z ucha. Keďže porucha sluchu nie je v uchu, nepoužívajú sa pri nej načúvacie prístroje a kochleárne implantáty.
• Jednostranná porucha sluchu: Postihnuté je len jedno ucho. Niektorí ľudia získajú poruchu sluchu počas života kvôli chorobe (napr. meningitída alebo mumps) alebo pri zápaloch ucha. Ľudia s jednostranou poruchou sluchu počujú dobre vo väčšine situácií, pretože majú jedno ucho zdravé, ale môžu mať problém rozumieť reči, keď je okolo nich veľa hluku.
• Progresívna porucha sluchu: Sluch sa postupne zhoršuje, až k praktickej hluchote. Väčšina progresívnych strát sluchu je zdedená.
• Kolísajúca porucha sluchu: Sluch sa mení, niekedy je lepší, niekedy horší. Spôsobovať ju môžu zápaly, ušný maz, ochorenia.
• Fluktuujúca vnútroušná porucha sluchu: Klinicky slabo definovaná a často nepoznaná, väčšinou prechádza do progresívnej ťažkej poruchy sluchu.
• Náhla percepčná strata sluchu: Náhle zhoršenie sluchu, ktoré vyžaduje okamžitú lekársku pomoc.
• Syndromatická porucha sluchu: Je taká porucha, ktorá prichádza ako súčasť nadradeného syndrómu, spoločne s inými poruchami alebo prejavmi. Porucha sluchu sa vyskytuje pri syndrómoch ako Alportov syndróm, Pendredov syndróm, Usherov syndróm, Klippel-Feil syndróm a podobne.

Príčiny sluchového postihnutia v dospelosti

Sluchové postihnutie v dospelosti môže mať rôzne príčiny, ktoré sa dajú rozdeliť do niekoľkých kategórií:

• Genetika: Väčšina progresívnych strát sluchu je zdedená.
• Choroby: Napríklad meningitída alebo mumps.
• Lieky: Niektoré lieky môžu spôsobiť alebo zhoršiť poruchu sluchu.
• Hluk: Nadmerne hlasité zvuky môžu spôsobiť pomalé zhoršovanie sluchu.
• Vek: Starecká hluchota (presbyakúzia) je bežný jav.
• Úrazy: Poranenia hlavy môžu poškodiť sluchový nerv alebo štruktúry vnútorného ucha.
• Infekcie: Osýpky, mumps alebo rubeola môžu spôsobiť stratu sluchu.
• Autoimunitné ochorenia: Reumatoidná artritída alebo lupus môžu napadnúť štruktúry vnútorného ucha.
• Nádory: Najmä akustický neurinóm.
• Otoskleróza: Abnormálny rast kostí v strednom uchu.
• Zápaly ucha: Chronické zápaly môžu viesť k trvalému poškodeniu.

Je dôležité si uvedomiť, že porucha sluchu, podobne ako iné postihnutia, je zradná v tom, že len veľmi ťažko sa dá predpokladať, či je aktuálny stav konečný, alebo sa môže zhoršovať.

Príznaky sluchového postihnutia v dospelosti

Príznaky sluchového postihnutia sa môžu líšiť v závislosti od typu a stupňa straty sluchu:

• Ťažkosti s porozumením reči, najmä v hlučnom prostredí.
• Potreba zvyšovať hlasitosť televízie alebo rádia.
• Časté žiadanie o opakovanie slov alebo viet.
• Problémy s počutím vysokých tónov.
• Pocit zaľahnutia v ušiach.
• Tinnitus (zvonenie, hučanie alebo pískanie v ušiach).
• Sociálna izolácia a vyhýbanie sa spoločenským aktivitám.
• Únava a podráždenosť v dôsledku neustáleho napínania sluchu.

Diagnostika sluchového postihnutia

Diagnostika sluchového postihnutia sa zaoberá lekár - audiológ a zahŕňa niekoľko krokov:

1. Anamnéza: Lekár sa pýta na pacientovu históriu sluchových problémov, rodinnú anamnézu, vystavenie hluku a užívané lieky.
2. Otoskopia: Lekár si prezrie vonkajší zvukovod a bubienok pomocou otoskopu.
3. Audiometria: Test, ktorý meria schopnosť počuť zvuky rôznych frekvencií a intenzít.
4. Tympanometria: Test, ktorý meria funkciu stredného ucha. Pozostáva z dvoch základných vyšetrovacích metód: z tympanometrie a z vyšetrenia reflexu.
5. Otoakustické emisie (OAE): Merajú zvuky produkované vonkajšími vláskovými bunkami vnútorného ucha.
6. Audiometria evokovaných odpovedí (BERA): Objektívna metóda, ktorá nevyžaduje spoluprácu vyšetrovaného.

Rehabilitácia sluchového postihnutia a kompenzačné pomôcky

Rehabilitácia sluchového postihnutia má za cieľ zlepšiť komunikáciu a kvalitu života. Ak sa porucha sluchu nedá odstrániť liekmi alebo operáciou, na jej kompenzáciu sa používajú rôzne prístroje a metódy, ktoré umožňujú zosilniť akustické podnety, prípadne ich transformovať do oblasti zrakovej alebo vibračnej.

• Načúvacie prístroje: Individuálne prístroje, ktoré zosilňujú zvuk. Robia nezastupiteľnú službu osobám so sluchovým postihnutím. Sú závesné (za ucho), súčasťou okuliarov, alebo vkladateľné priamo do zvukovodu. Pri prevodovej poruche sluchu sa používajú načúvacie aparáty. Deti, ktoré sú úplne nepočujúce na jedno ucho, môžu mať úžitok z načúvacieho prístroja typu CROS - je to špeciálny druh načúvacieho prístroja, ktorý zvuk nezosilní, ale prenesie ho bezdrôtovo z nepočujúceho ucha k počujúcemu. Problémom načúvacích prístrojov je, že zosilňujú všetky zvuky okolia, čo môže byť v hlučnom prostredí nepríjemné.
• Kochleárny implantát (KI): Neuroprotéza, ktorá priamo stimuluje sluchový nerv elektrickými impulzmi. Je vhodný pre nepočujúcich, ktorí ohluchli vo vyššom veku. KI sa skladá z vnútornej a vonkajšej časti. Vnútorná časť KI je vložená počas operácie do spánkovej kosti.
• Stredoušné implantáty (Middle ear implants): Používajú sa pri prevodovej poruche sluchu.
• Implantáty kostného vedenia (Bone conduction implant, BAHA®, BONEBRIDGE®): Používajú sa pri prevodovej poruche sluchu.
• Kmeňový implantát (Auditory brainstem implant, ABI): Môže pomôcť pri percepčnej poruche sluchu.
• Logopédia: Pomáha ľuďom s poruchami reči a jazyka, ktoré môžu byť spôsobené stratou sluchu.
• Terapia tinnitusu: Pomáha ľuďom zvládať nepríjemné zvuky v ušiach.
• Komunikačné stratégie: Učia ľudí s poruchou sluchu efektívne komunikovať s ostatnými.
• Svetelná signalizácia zvukov: Napríklad domového zvončeka, plaču dieťaťa, úniku vody, zvonenia telefónu či pískania varnej kanvice.
• FM systém: Môže pomôcť v hlučnom prostredí, akým je napríklad trieda alebo reštaurácia.
• Sluchová výchova: Rozvíja sluchové vnímanie a porozumenie reči.

Formy komunikácie pre sluchovo postihnutých

Pre sluchovo postihnutých jedincov sú k dispozícii rôzne formy komunikácie:

• Artikulovaná (orálna) reč: Využíva zvyšky sluchu a odzeranie. Je ťažké ju zvládnuť a pre nepočujúcich je nevyhovujúcim komunikačným prostriedkom, ale má výhodu v tom, že jej rozumejú ostatní ľudia.
• Percepcia reči a jej porozumenie: Kompenzačným zmyslom je zrak. Podmienkou prijateľného porozumenia je vizuálny kontakt s komunikačným partnerom. Sluchovo postihnutý človek využíva odpozorovanie kiném (= pohyb úst pri artikulácii) a obmedzenú sluchovú percepciu. Oboje je psychicky veľmi náročné a vyčerpávajúce.
• Odzeranie: Je veľmi ťažkým spôsobom vnímania hovorovej reči. Zrakom nie je možné určiť presne všetky hlásky, preto ľahko dochádza k zámene. Odzeranie je možné len v komunikácii s jednotlivcom, v priamom zrakovom kontakte. Odzeraním sa dá zachytiť maximálne 30% informácií.
• Posunkový jazyk (posunková reč): Je založený na vizuálno-pohybovom kóde s kodifikovanou sústavou znakov daných polohami a pohybmi rúk so sprievodom tvárovej mimiky. Je základným komunikačným prostriedkom nepočujúcich. Nevýhodou je obmedzený počet ľudí, ktorí tento spôsob komunikácie poznajú.

Život so sluchovým postihnutím v dospelosti

Život so sluchovým postihnutím môže byť náročný, ale s pomocou vhodných kompenzačných pomôcok, terapií a podpory je možné viesť plnohodnotný život. Dôležité je:

• Akceptovať stratu sluchu a vyhľadať odbornú pomoc.
• Používať kompenzačné pomôcky a terapie, ktoré sú pre vás najvhodnejšie.
• Učiť sa efektívne komunikačné stratégie.
• Byť otvorený a komunikovať o svojich potrebách s rodinou, priateľmi a kolegami.
• Vyhľadávať podporu v komunitách ľudí so sluchovým postihnutím.
• Nezabúdať na pravidelné audiometrické vyšetrenia, aby ste získali prehľad o správaní poruchy v čase.

tags: #sluchove #postihnutie #v #dospelom #veku